Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-35-2019.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov - matky Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. V., L. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Chromým, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, SNP 33 a otca T.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. V., F. W. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/3/2018-66 zo dňa 20.03.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III., V. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (I.výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 230,-Eur vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.12.2018 (II.výrok), zročné výživné od 10.12.2018 do 20.03.2019 vo výške 369,03Eur povolil otcovi splácať po 30,-Eur vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc nasledujúcom mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh (III.výrok), styk otca s maloletým neupravil (IV.výrok) a piatym výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ust. §25 ods.1, §36 ods.1, §62 ods.1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj len „ZR“) a §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“). O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol po výpovediach obidvoch rodičov vzhľadom na stanovisko kolízneho opatrovníka, po zohľadnení kritérií Zákona o rodine, aj vzájomných vzťahov medzi rodičmi; zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky považoval okresný súd za postup, ktorý je v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Mal. dieťa pochádza zo vzťahu jeho rodičov, ktorí manželstvo neuzavreli a od 13.03.2019 nežijú v spoločnej domácnosti; od tejto doby je maloletý v osobnej starostlivosti matky, predškolské zariadenie nenavštevuje, styk s otcom sa uskutočňuje len cez víkendy, a to v priemere na 3-4 hodiny. Matka teda zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého a keďže aj obaja rodičia i kolízny opatrovník zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky navrhovali, maloletého do osobnej starostlivosti matky zveril. V súlade so zákonom určil tiež, že matka je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Pri určení výživného vychádzal súd prvej inštancie zo záveru, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Maloletý je vo veku 2,5 roka, t.č. v celodennej starostlivosti matky, je plienkovaný, trpiaci len bežnými ochoreniami. Za najzákladnejšie potreby uňho možno považovať stravu vrátane klasického a bezlaktózového mlieka, oblečenie a obuv, bývanie, bežné lieky a hračky s tým, že v tomto veku má zvýšené výdavky na hygienu (plienky, vlhčené utierky, olejčeky, detské mydlá a šampóny). Matka pôvodne náklady maloletého na výživu odhadla na 600,-Eur, neskôr po položkách tieto výdavky prezentovala vo výške 385,-Eur. Otec tieto výdavky spochybňoval; poukázal na to, že matka má možnosť dostať lieky i plienky lacnejšie, keďže jeho matka pracuje v lekárni; náklady na cestovné mienil znížiť tým, že matku podľa potreby odvezie na svoje náklady. Okresný súd konštatoval vzájomný rozpor medzi matkou a otcom mal. dieťaťa, vzhľadom na ktorý matka odmieta pomoc otca vo forme naturálnych plnení; apeloval na matku, aby svoj postoj voči otcovi zmenila a znížila tak výdavky na maloletého. V konečnom dôsledku okresný súd zhodnotil výdavky dieťaťa na sumu 250,-Eur. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku v roku 2018 vo výške 214,70Eur mesačne a v roku 2019 220,70Eur mesačne, z čiastočného invalidného dôchodku v sume 146,40Eur, z rodinných prídavkov na maloletého vo výške 24,34Eur (v roku 2018 rodinné prídavky predstavovali 23,68Eur); má vyživovaciu povinnosť k dcére, od otca ktorej dostáva výživné vo výške 200,-Eur. Matka má výdavky spojené s bývaním vo výške 355,79Eur a keďže matka navyše zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého a t.č. nemá priestor zvýšiť si svoje zárobkové možnosti, nemožno od nej dôvodne požadovať, aby sa na výžive maloletého podieľala aj finančne inak, ako len v minimálnom rozsahu. Na druhej strane okresný súd vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný s priemerným čistým príjmom 1.130,-Eur a s výdavkami približne 710,-Eur mesačne, bez akceptovania ním deklarovaných výdavkov, keďže výživné má podľa platnej právnej úpravy prednosť pred inými výdavkami rodičov, a uzavrel, že otec po úhrade nákladov, spojených s bývaním, stravovaním, ošatením, hygienou, cestovaním, poistením, športovaním, televíziou, internetom a výživovými doplnkami má k dispozícii mesačne okolo 420,-Eur, ktorá suma je dostatočná na to, aby zabezpečil svojmu dieťaťu nielen výživu, ale aj hračky, výlety, krúžky, platenie životného poistenia a pod.. Otec pre výkon svojho povolania (zamestnanec SIS) má povinnosť byť vo fyzickej kondícii a má výdavky na výživové doplnky v sume 50,-Eur mesačne, ktoré však nie sú tak nevyhnutné, že by pred nimi nemala prednosť výživa jeho mal. dieťaťa; zároveň okresný súd akceptoval ako odôvodnené výdavky otca sumu 23,-Eur mesačne na posilňovňu. Na založenie vkladnej knižky otcom v prospech maloletého, na ktorej je v súčasnosti uložená suma 795,-Eur, poskytnutá nielen otcom, ale aj ďalšími príbuznými maloletého, ku ktorým matka nemá prístup, pričom tieto finančné prostriedky nespĺňajú definičný znak výživného, súd prvej inštancie neprihliadol. Otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 230,-Eur, ktorú výšku odôvodnil tým, že náklady na maloletého predstavujú mesačne 250,-Eur minimálne, matka maloletého, starajúca sa oňho denne, nemá priestor na zvýšenie svojich príjmov a má tak možnosť prispievať na jeho výživu nanajvýš v minimálnom rozsahu. Otcovi ostáva aj v prípade akceptovania všetkých jeho mesačných výdavkov k dispozícii suma 425,-Eur mesačne, z ktorej je schopný platiť stanovené výživné. Počiatok vyživovacej povinnosti stanovil zhodne s dňom podania návrhu, t.j. 10.12.2018, keďže ani jeden z rodičov netvrdil (hoci otec mal opustiť spoločnú domácnosť v auguste 2018) také okolnosti, ktoré by odôvodňovali určovanie vyživovacej povinnosti skôr. V súvislosti s určením výživného od 10.12.2018 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 369,03Eur (110,-Eur ako rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným vo výške 120,-Eur a určeným výživným 230,-Eur za 2 mesiace - január, február 2019 - a za 22 dní mesiaca december 2018/230 - 120 = 110 : 31 x 22/ a za 20 dní mesiaca marec 2019/110 : 31 x 20/), ktoré mu súd povolil splácať v 30,-Eur mesačných splátkach od nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok právoplatným pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Pri určovaní výšky splátok okresný súd zohľadnil výšku určeného výživného, majetkové pomery otca, ako aj skutočnosť, aby zročné výživné bolo uhradené približne v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Rodičia maloletého výslovne žiadali styk otca s maloletým neupraviť, čomu okresný súd vyhovel.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §52 C.m.p., keďže v konaní neboli tvrdené, ani súdom zistené žiadne také špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. podal v zákonnej lehote z dôvodov §365 ods.1 písm. d), f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) odvolanie otec. Výdavky uvádzané matkou sú viac ako nadnesené; strava mal. dieťaťa je pestrá, dvojročné deti už jedia aj plnohodnotnú stravu vo forme mäsa, zeleniny, príloh; poukázal na vyjadrenia odborníkov uvádzajúcich, že dieťa vo veku 2 až 3 roky má prijímať obilniny v rozsahu 3 - 4 porcií za deň (napr. jedna porcia je pol krajca chlebíka alebo pol rožku alebo pol hrnčeka varených cestovín alebo ryže) alebo zeleninu, má dieťa dostať 2 - 3 porcie denne (jedna porcia je 50 - 60 g). Pri priemernej cene potravín by mohla byť odhadovaná suma 80,-Eur mesačne pri vyváženej strave. Prehnané sú aj výdavky matky na plienky pre maloleté dieťa, pretože dvojročné dieťa v tomto období svojho života sa aktívne učí využívať nočník a teda priemerná denná spotreba predstavuje 2 plienky na deň; cena balenia značkových plienok je 33,85Eur na balenie 174ks, čo vychádza v prepočte na jedno balenie plienok na 2,5mesiaca; mesačné náklady na plienky teda predstavujú 13,54Eur mesačne. Nesúhlasil s výdavkami na kozmetiku pre dvojročné dieťa v sume 15,-Eur na mesiac, táto suma nebola špecifikovaná. Výdavky na oblečenie by predstavovali 720,-Eur ročne, čo by predstavovalo míňanie finančných prostriedkov na oblečenie, ktoré dieťa nepotrebuje. Spochybnil výdavky na obuv maloletého ročne vo výške 240,-Eur; kúpa celoročnej obuvi by nemala presiahnuť sumu 200,-Eur, keďže topánky sa kupujú vždy sezónne. Výdavky na vitamíny alebo výživové doplnky pre mal. dieťa úplne otec poprel; mal. dieťa má prijímať vitamíny zo stravy. Mesačné náklady na hračky pre mal. Dávida sú tiež neprimerané, keďže zo strany starých rodičov i rodičov dostáva drobnosti a darčeky v priebehu celého roka; nejde o potreby mal. Dieťaťa, ale o rozhodnutie matky kupovať mu zbytočné hračky. Výdavky na cestovanie poprel v plnom rozsahu, pretože v zmysle platných cestovných poriadkov deti do 6 rokov cestujú bezplatne. Vyhodnotil výdavky na sumu 180,-Eur mesačne, čo ide síce len o veľmi hrubý výpočet výdavkov pre mal. dieťa. Poukázal však na to, že pôvodný odhad matky 600,-Eur mesačne na pojednávaní bol znížený na 385,-Eur mesačne a následne po zhodnotení výdavkov súdom ešte znížený na 310,-Eur mesačne. Pri spočítaní reálnych výdavkov pre mal. dieťa, tieto v hrubom celkovo vyšli na 180,-Eur mesačne. Výdavky neboli súčasťou návrhu, preto sa k nim otec nemohol náležite vyjadriť, matka ich uviedla priamo na pojednávaní a keďže otec tieto spochybnil len niektoré, neznamená to, že položky uvádzané matkou, boli objektívne. Zdôraznil, že príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku, z čiastočného invalidného dôchodku, z prídavkov na maloletého, z prídavkov na druhú dcéru, z výživného od otca mal. dcéry vo výškach uvedených súdom prvej inštancie, ktorú nespochybnil. Namietol, že matka má k dispozícii 458,11Eur po spočítaní všetkých jej príjmov, pretože navrhol pripočítať k príjmu matky aj ním platené výživné 120,-Eur mesačne, teda príjem matky potom predstavuje 578,11Eur mesačne. Z tejto sumy matka míňa nielen na preukázané výdavky, ale aj na psa, ktorý žije s ňou v domácnosti a z dôvodu jeho zdravotných problémov má na neho zvýšené výdavky a mesačne míňa cca 30,-Eur. Ak súd skonštatoval, že otcovi dieťaťa zostáva na živobytie 420,-Eur, po odpočítaní sumy 230,-Eur mu zostane 190,-Eur, pričom pri mechanickom posudzovaní výdavkov otca neboli zohľadnené prípadné mimoriadne výdavky a v podstate výpočet výživného je potom voči otcovi diskriminačný. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tvrdením, že stará matka zo strany otca mal. dieťaťa pracuje v lekárni a vo vzťahu k výživovým doplnkom a liekom pre mal. dieťa má možnosť využívať zamestnanecké zľavy, čo však matka mal. dieťaťa nikdy nevyužila, hoci jej to bolo ponúknuté. Tiež namietol, že pokiaľ matka tvrdila, že nie je vlastníčkou motorového vozidla a má zvýšené náklady na cestovné, nikdy nepožiadala otca dieťaťa o odvoz na akékoľvek vyšetrenie a pod. a teda sama matka vytvára neadekvátne výdavky vo vzťahu k mal. dieťaťu. Rozsudok okresného súdu nekorešponduje s existujúcou reálnou situáciou. Matka na oveľa staršie dieťa poberá výživné 200,-Eur, ktoré je nižšie, ako výživné na dieťa vo veku 2 rokov. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením matky, že nežiada výživné 2 roky dozadu, ako to pôvodne uvádzala v návrhu a bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu na výške 200,-Eur, s čím sa okresný súd nevysporiadal a priznal výživné nad hranicu stanovenú matkou, pričom on bol ochotný platiť výživné 150,-Eur mesačne. Namietol spôsob vedenia pojednávania okresným súdom, keď pripustil sugestívne otázky s invektívami voči otcovi dieťaťa. Súd nebol viazaný návrhmi účastníkov konania, a mohol vykonať v prípade potreby aj iné dokazovanie za účelom objektívneho rozhodnutia vo veci samej, avšak neurobil tak, ale v podstate na prvom pojednávaní rozhodol spôsobom, ktorý nezodpovedá objektívnym štandardom rozhodovacieho procesu a primeranej výške výživného. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Neobstojí argument, že otcov príjem nepostačuje na platenie stanoveného výživného; otec si odporuje, keď uvádza, že maloletý potrebuje 2 plienky na deň, keď je s dieťaťom aspoň 4 hodiny, pričom na pojednávaní uviedol, že potrebuje 3 plienky. Nesúhlasila s tvrdením, že požaduje výživné z dôvodu, že má psa a nemá mu za čo kupovať stravu; pes je nielen výborným spoločníkom pre maloletého, ale aj plnohodnotným členom domácnosti. Nedôvodný je aj argument, že matka poberá výživné na druhé dieťa; toto dieťa má na výživné nárok a je neprípustné deliť toto výživné medzi ďalšie deti, resp. pripisovať túto dávku ako príjem matky.
4. Otec v replike poukázal na to, že matka už nemá výdavky na kupovanie plienok, pretože dieťa má samostatné hygienické návyky; poprel, že by žil v luxuse a mal luxusné výdavky; vysvetlil svoje vyjadrenie ohľadom výšky výživného pre staršie dieťa, ktoré by nemalo byť nižšie, ako výživné pre útle dieťa v osobnej starostlivosti matky, ktoré ešte nenavštevuje ani predškolské zariadenie.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu, ani vyjadreniam nevyjadril; matka sa už k replike otca nevyjadrila.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods.1 C.s.p. vo výrokoch o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného, o zročnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
7. Podľa §387 ods.1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu vychádzal z výsluchu účastníkov, rodičov, kolízneho opatrovníka a z listinných dokladov.
9. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd; jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie (§220 C.s.p.); dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec.
10. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že v súčasnosti vykonané dokazovanie smerovalo k jedinému možnému záveru, a to zvereniu maloletého do výlučnej starostlivosti matky. Otec vo svojich vyjadreniach, písomných i ústnych na pojednávaní, ale ani v odvolaní nežiadal o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Žiadne skutočnosti ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky ani neuvádza, nie je zrejmé z jeho odvolania, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v prvom výroku a ani bližšie svoje námietky voči tomuto výroku nešpecifikuje. Vo vzťahu k tomuto výroku odvolací súd nezistil zo spisu okresného súdu ani z jeho rozsudku žiadne pochybenie, preto tento výrok ako vecne a právne správny potvrdil.
11. Do výroku o výživnom otec podal odvolanie z dôvodu, že nesúhlasil so sumou určeného súdom výživného. Neuviedol síce striktne, akú sumu by bol ochotný platiť, namietal však, že pokiaľ platí na staršiu dcéru matky otec výživné vo výške 200,-Eur, pričom táto je podstatne staršia od mal. H., tak sa mu javí výživné na Dávida 230,-Eur príliš vysoké a neadekvátne jeho výdavkom; z tohto dôvodu navrhoval zrušiť rozsudok okresného súdu. Dôvody nesúhlasu s takto určeným výživným otec podrobne rozpísal vo svojom odvolaní ako aj vyjadreniach; neuviedol však taký dôvod, s ktorým by sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal už súd prvej inštancie; dôvody v odvolaní otca nie sú spôsobilé privodiť iný záver o výške výživného, než ku akej dospel okresný súd.
Krajský súd konštatuje, že výživné určené okresným súdom je vzhľadom na príjem otca, ale i na vek mal. dieťaťa dostatočné; vzhľadom na príjem matky a jej majetkové pomery ako aj s prihliadnutím na to, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné prihliadnuť pri určení výšky výživného, nemá, nemá závažné zdravotné problémy na rozdiel od matky, ktorá je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou. Zdravotný stav mal. dieťaťa je dobrý; porovnaním príjmu otca a príjmu matky, ako aj výdavkov otca a výdavkov matky, ako to urobil okresný súd, má aj krajský súd za to, že rozhodol správne a výživné vo výške 230,-Eur je primeraným výživným na zabezpečenie životných potrieb maloletého.
12. Odvíjajúc sa od výšky výživného okresný súd potom správne rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré vyčíslil na 369,03Eur a vzniklo za obdobie celých dvoch a čiastočných dvoch mesiacov, ako to odôvodnil v bode 25 rozsudku, keď prepočítal aj alikvotnú časť mesiaca december 2018 a mesiaca marec 2019. Argumentácia otca v odvolaní, že okresný súd výživné počítal za dva roky, hoci to matka nežiadala a priznal sumu 230,-Eur, hoci matka bola spokojná s výživným 200,-Eur, nie je relevantná ku konaniu, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a v ktorom súd rozhoduje podľa zistených skutkových okolností a nie je viazaný návrhom. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.03.2019 vyplýva, že matka zotrvala na svojom návrhu na určení výšky výživného, nevylúčila však ochotu dohodnúť sa aj na nižšom výživnom, nie menšom ako 200,-Eur. Odvolací súd poukazuje na povinnosť všeobecného súdu konať hospodárne a rýchlo najmä vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti, preto v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s argumentom otca, že okresný súd rozhodol na jedinom pojednávaní a nevykonal dostatočné dokazovanie.
13. Odvolacia námietka otca, že matka opomenula, že už raz súd rozhodoval vo veci starostlivosti o maloletého, tiež nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 7P/175/2016 vyplýva, že matka podávala krátko po narodení mal. dieťaťa návrh na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti voči maloletému a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú; tento návrh okresný súd zamietol z dôvodu, že nezistil, že by rodičia nežili spolu, pretože skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti, neznamená, že ich životné spoločenstvo netrvá a že dieťa nevychovávajú spoločne. Rozsudok okresného súdu zo dňa 01.12.2016 nadobudol dňa 30.12.2016 právoplatnosť; nový návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu matka podala 10.12.2018; od tohto dňa okresný súd určil výživné pre maloletého, tentokrát návrhu matky vyhovejúc.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, správne rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o výživnom, o zročnom výživnom, ale aj o trovách konania, vo výroku osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim. Preto rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch (okrem výroku o úprave styku) potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v súlade s §52, §57 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, hoci nebol podaný návrh ani jedným z účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. O povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§57 C.m.p.), avšak z dôvodu právnej istoty krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).