Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (30)Uznesenie_9Co-62-2019.pdf
PDF · 72.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/62/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. M. I. L. XXX/X, K. X., o zaplatenie 69,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6C/41/2017-52 zo dňa 27. novembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2) Z tvrdenia žalobcu a ním predložených listinných dôkazov mal preukázané, že k zániku poistenia žalovanej vo verejnom zdravotnom poistení došlo ku dňu 20.01.2014 v dôsledku toho, že žalovaná bola od 21.01.2014 do 18.11.2015 zdravotne poistená v zahraničí. Žalovaná danú skutočnosť žalobcovi neoznámila, a preto žalobca uhrádzal zmluvnému lekárovi žalovanej v SR tzv. kapitačné platby. Z „Odhlášky poistenca“ vyplýva, že žalovaná splnila oznamovaciu povinnosť upravenú v § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., podpísaním odhlášky poistenca (dátum, kedy k podpísaniu tohto tlačiva došlo však žalobca nepreukázal a ani netvrdil). Žalobca svoj nárok odôvodňoval výlučne zákonom č. 580/2004 Z. z., ktorý v zmysle ust. § 23 ods. 1 písm. c) stanovuje poistencovi povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, pričom sa jedná o normu verejného práva. Predmetný zákon však neupravuje právo poisťovne domáhať sa úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v prípade nedodržania oznamovacej povinnosti zo strany poistenca. Sankciou za toto porušenie je v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. pokuta, ktorú si žalobca v konaní neuplatnil. Keďže žalobca neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by umožnili súdu aplikovať na daný vzťah predpisy súkromného práva, mal za to, že neuniesol bremeno tvrdenia. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno pokiaľ sa domáhal priznania sumy 68,06 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia z dôvodu, že nepredložil dôkaz o tom, že doručil žalovanej výzvu/upomienku na zaplatenie uhradených vecných nákladov vo výške 68,06 eur a nákladov konania vo výške 1,55 eur. Žalobca súdu nepredložil ani doklad o odovzdaní tejto zásielky na poštovú prepravu, a preto vo vyššie uvedených častiach žalobu zamietol. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1,55 eur, nakoľko žalobca zaslal žalovanej doporučenou poštovou zásielkou minimálne výzvu na úhradu kapitačných platieb zo dňa 11.02.2016, a preto je žalovaná v zmysle ust. § 23 ods. 14 zákona č. 580/2004 Z. z. povinná zaplatiť žalobcovi škodu vzniknutú v súvislosti s uplatnením vzniknutej pohľadávky. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
3) Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby z dôvodu podľa § ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti, pričom žalovaná porušila ust. § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. Žalovaná si nesplnila zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi v zákonom stanovenej lehote, čím došlo k porušeniu právnej povinnosti stanovenej zákonom č. 580/2004 Z. z., následkom čoho vznikla žalobcovi škoda. Ku námietke súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal a ani netvrdil dátum, kedy k podpísaniu tlačiva „odhlášky poistenca“ došlo, uviedol, že toto tlačivo bolo žalobcovi doručené dňa 04.04.2016, čo je potvrdené odtlačkom pečiatky s dátumom a podpisom zamestnanca žalobcu, ktorý odhlášku prijal. Žalovaná neuviedla dátum podania odhlášky, ale uviedla dátum zániku poistenia, ktorý tvorí podstatu veci. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že podpis na odhláške poistenca je nečitateľný, k uvedenému žalobca priložil doklad „Potvrdenie o prevzatí preukazu poistenca“, ktorý je podpísaný žalovanou a bol rovnako potvrdený zamestnancom žalobcu pri vybavení dňa 01.04.2016, pričom podpisy žalovanej sú rovnaké. Žalobca preukázal oneskorené odhlásenie žalovanej predložením dokladu od Centrálneho registra poistencov ČR a tiež odhláškou poistenca. Nakoľko sa žalovaná k veci nevyjadrila, žalobca nevidí dôvod na spochybňovanie dokladov predložených žalobcom a trvá na úhrade úrokov z omeškania uplatnených v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68,06 eur spolu s príslušenstvom a nákladmi konania vo výške 1,55 eur.
4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ust. § 391 ods. 1 CSP).
6) Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7) Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by umožnili súdu aplikovať na daný vzťah predpisy súkromného práva, čím neuniesol povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, pokiaľ sa domáhal priznania sumy 68,06 eur s príslušenstvom. Právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca si v konaní nesplnil tak povinnosť tvrdiť, ako aj povinnosť predkladať dôkazy, je predčasný.
8) Všeobecné náležitosti podania určuje ust. § 127 CSP. V prípade žaloby Civilný sporový poriadok v ust. § 132 ods. 1 stanovuje ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol žalobu prejednať a meritórne o nej rozhodnúť. Okrem označenia strán, žaloba musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Za rozhodujúce skutočnosti možno považovať údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke. Právnu charakteristiku opísaného skutku nie je potrebné v návrhu uvádzať. Právna kvalifikácia uplatneného nároku je na súde v zmysle zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo), a teda žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať, a ak aj tak urobí, nie je súd touto kvalifikáciou viazaný.
9) Pokiaľ súdu prvej inštancie nebolo dostatočne zrejmé, z akých skutkových dôvodov sa žalobca domáha svojho nároku, nebol to dôvod na zamietnutie žaloby, ale na procesný postup v zmysle ust. § 129 CSP, aby podanie, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, toto podanie opravil alebo doplnil. V zmysle ods. 3 vyššie uvedeného ustanovenia pritom platí, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
10) Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalobca v žalobe neuviedol, z akých skutkových dôvodov sa domáha zaplatenia žalovanej sumy. Žalobca uviedol, že plnil za žalovanú za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v čase, keď nebola u neho zdravotne poistená, a to z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi - oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia najneskôr do ôsmich dní. Právne posúdenie takto opísaného skutkového stavu je, už ako bolo vyššie uvedené, vecou súdu.
11) Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12) Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť, pričom sa bude náležite zaoberať právnym posúdením opísaného skutkového stavu. Až následne sa bude zaoberať tým, či žalobca dostatočne preukázal dôvodnosť uplatnenej sumy (a jej výšky) spolu s uplatneným príslušenstvom (či preukázal, kedy skutočne došlo k omeškaniu žalovanej). Následne vo veci vydá nové rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní.
13) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).