Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14Csp/121/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 01.12.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 3.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 8.6.2017do zaplatenia a poplatky vo výške 27,28 eura.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. v postavení veriteľa a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 03.02.2014 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa . Dátum úročenia od 8.6.2017 je daný nasledujúcim dňom po dni vystavenia listiny - Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017, nakoľko do času 7.6.2017 sú úroky sankčné vyčíslené. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil tieto dôkazy: zmluva o úvere, obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, zmluva o postúpení pohľadávky, predpis splátok k zmluve o úvere, listina - aktuálny stav úveru, upozornenie, výzva na úhradu dlžnej sumy, špecifikácia úrokov.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe (doručenej mu dňa 18.06.2019) písomne nevyjadril, prostriedky procesnej obrany nepoužil žiadne.

4. V písomnom podaní zo dňa 11.9.2019 žalobca doplnil skutkové tvrdenie o skutočnosť, že žalovaný uhradil celkovo sumu 221,92 eura, ktorá bola v sume 31,92 eura započítaná na poplatky, vo výške 190,-eur na zmluvné úroky a vo výške 0,-eur na istinu. Súčasne sa žalobca vyjadril (po výzve súdu zo dňa 11.9.2019 k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na postúpenie predmetnej pohľadávky v zmysle ) i podmienkam platného postúpenia predmetnej pohľadávky v zmysle , pričom s poukazom na názor autora O.. Z.. H. U., K.., X..S.., uverejnený v článku „Súkromné právo 1/2015“ sa slovenská právna prax neustálila v tejto oblasti. Vyjadril

názor že predmetné ustanovenie rieši otázku bankového tajomstva a nie otázku platnosti postúpenia pohľadávky banky. Je toho názoru, že splnil povinnosť v zmysle , poukazujúc pritom na výzvu na splatenie úveru zo dňa 29.12.2014, pričom žalovaný bol v omeškaní už od prvej splátky, t.j. 20.03.2014, teda ku dňu postúpenia (13.6.2017) bol jednoznačne v omeškaní viac ako 90 dní s plnením jeho peňažného záväzku.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil žalobca ani žalovaný. žalobca svoju neúčasť žiadal ospravedlniť, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie ( , ďalej len „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci ( ).

6. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k nej, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru k 7.6.2017, predpisom splátok, sadzobníkom poplatkov, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.12.2014 a 29.12.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 a prílohou k nej vyplýva, že jej predmetom malo byť postúpenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na žalobcu zo spoločnosti: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 vo výške istiny 4.000,- eur s príslušenstvom.

8. Dňa 03.02.2014 bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX medzi spoločnosťou: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 („Poštovka“) a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 4.000,- €. Žalovaný sa v zmluve zaviazal k splácaniu poskytnutých finančných prostriedkov, zmluva obsahovala podmienky tohto splácania. Konečná splatnosť bola 20.02.2020. Podľa zmluvy o úvere sa právne vzťahy neupravené zmluvou riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov.

9. Podľa bodu Čl. VI., bodu 6.9. Obchodných podmienok, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, viac ako dvoch splátok v plnej, resp. čiastočnej výške, Poštovka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.

10. Z listiny - Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017 súd zistil že sa týka úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, výška úveru čerpaná žalovaným bola evidovaná v sume 4.000,-€, celková suma uhradená na úver predstavovala v súčte sumu 190,- €, posledná úhrada bola dňa 20.04.2014 v sume 95,- €.

11. Obsahom listiny zo dňa 09.12.2014 bola výzva právneho predchodcu žalobcu adresovaná žalovanému na úhradu dlžnej sumy 700,96 eura vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá je ku dňu 8.12.2014 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. S/časťou bolo upozornenie žalovaného na následky nezaplatenia tejto sumy v podobe možnosti vyhlásiť úver predčasne splatným. Listina bola zaslaná žalovanému poštou, či mu bola aj doručená zistené nebolo.

12. Obsahom listiny zo dňa 29.12.2014 bolo oznámenie právneho predchodcu žalobcu adresované žalovanému, že úverová pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stala ku dňu 29.12.2014 predčasne splatnou. Súčasne listina obsahovala výzvu na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.547,68 eura. K listine nebol predložený žiaden dôkaz o je zaslaní (doručení) žalovanému.

13. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2017 (ďalej len ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd žalobu považoval za nedôvodnú pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nepreukázania nesplnenia podmienok ustanovených § 92 ods. 8 zákona o bankách, určujúcim podmienky pre platné postúpenia pohľadávky banky vo forme peňažnej pohľadávky. Súdna prax už v tejto otázke platného postúpenia pohľadávky banky voči tretiemu nebankovému subjektu (čo je aj daný prípad) zaujala ustálený názor, že pokiaľ žalobca ako subjekt odlišný od banky nepreukáže splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách, znamená to, že pohľadávka voči žalovanému nebola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 25.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 10.08.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 23.08.2016 a iné). K danej problematike (otázke platného postúpenia v zmysle v znení od 1.1.2009) už existuje aj ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, ktorými sú rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.04.2018 (R 60/2018) a sp. zn. zo dňa 28.03.2018, v súlade s ktorými bol aj daný spor súdom rozhodnutý.

19. Uvedené ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách súvisí s otázkou aktívnej vecnej legitimácie (žalobcu v tomto spore), aj keď sa nachádza v štrnástej časti tohto zákoa s názvom: ochrana klientov a bankového tajomstva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Žalobca v tomto konaní podľa súdu nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie žalovanej pohľadávky pôvodného veriteľa (ako banky, čo nebolo sporným) voči žalovanému v zmysle o bankách, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalobca s poukazom na ust. zákona o bankách nepreukázal, že by bol žalovaný ako klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s splnením žalovanej pohľadávky voči banke napriek písomnej výzve tejto banky. Žalobca síce predložil súdu výzvu zo dňa 29.12.2014 (predčasné splatenie úveru), no nepreukázal súdu jeho doručenie (ani zaslanie) žalovanému, a teda nemožno vyvodiť ani omeškanie žalovaného s plnením žalovanej pohľadávky v trvaní 90 kalendárnych dní tak ako to vyžaduje zákon. Ostalo teda aj sporným (nepreukázaným), či došlo k predčasnému zosplatneniu celej úverovej

pohľadávky, ktorej prirodzená splatnosť bola podľa zmluvy o úvere až dňa 20.02.2020. Za daného stavu potom súd je toho názoru, že postúpenie žalovanej pohľadávky je z tohto dôvodu neplatným, nakoľko je v rozpore so zákonom (§ v spojení s zákona o bankách), takémuto postúpeniu (odporujúcemu zákonu - zákona o bankách) bráni potom ustanovenia . Podmienky podľa vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť postúpenia pre rozpor so zákonom ( ). Z uvedeného dôvodu súd výrokom I. žalobu proti žalovanému zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa Čl. 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle v spojení s Čl. 17 . Žalovaný by mal voči žalobcovi podľa nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, avšak vzhľadom na to, že mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli (v konaní bol pasívnym), súd prvej inštancie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania, by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárny postup v konaní (Čl. 17 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.