Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-498-2008.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Subarea
5Er/498/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná poisťovňa, a.s., IČO: 35776005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: Z. U., nar. XX.X.XXXX, E. XXXX/ XXX, XXX XX H. X., o vymoženie 508,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 31,42 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.12.2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) na vykonanie exekúcie zo dňa 3.12.2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 5.12.2008 a exekučného titulu - platobného výmeru č. k. PV 701/01296/2008 z 28.8.2008, právoplatného dňom 24.9.2008 a vykonateľného dňom 10.10.2008, ktorý vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov a platobného výmeru č. k. PV 701/01297/2008 z 28.8.2008, právoplatného dňom 24.9.2008 a vykonateľného dňom 10.10.2008, ktorý vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.1.2009 pod číslom 5710 014923 *.
2. Tunajší súd uznesením č.k. 5Er/498/2008-20 zo dňa 8.10.2012 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto dovtedajšieho oprávneného, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava.
3. Dňa 8.1.2019 doručil povinný tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorým navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 29.1.2019 navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP, § 48 ZKR, keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,95 eur.
4. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/720/2018 zo dňa 12.12.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 244/2018 dňa 20.12.2018. Oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 108/2019 vydanom 6.6.2019, zverejnenom dňa 7.6.2019, oznámil správca konkurznej podstaty v zmysle § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), že konkurz sa končí z
dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením uvedeného oznámenia bol konkurz zrušený.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona..
8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka v predmetnej exekúcii vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
11. V uvedenom prípade sa jedná o vyhlásenie konkurzu na majetok povinného - fyzickej osoby, preto je teda potrebné vychádzať z ustanovení štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR, kde sa v § 167 ods. 1 uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/720/2018 zo dňa 12.12.2018 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 244/2018 dňa 20.12.2018 na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz a zároveň ide o exekučné konanie, v rámci ktorého sa vymáha pohľadávka, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze aj napriek skutočnosti, že zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku č. 108/2019 dňa 7.6.2019 sa konkurz zrušil podľa § 167v ZoKR, avšak účinky oddlženia zostávajú zachované, preto súd pristúpil k zastaveniu exekúcie, nakoľko z ustanovenia§ 167f ods. 2 ZoKR nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie. Súd preto predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 v spojení s §167f ods. 2 ZoKR zastavil.
12. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
15. Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných
ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 31,42 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora á 33,19 eur, b) náhrada hotových výdavkov:
- poštovné za doručovanie písomností v konaní (žiadosť o udelenie poverenia 0,43 eur, upovedomenie o začatí exekúcie povinnému 0,80 eur, upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému 0,40 eur, exekučný príkaz povinnému 0,98 eur, návrh na zastavenie exekúcie 1,25 eur),
- poplatok za lustráciu v registri bánk 0,80 eur, c) 20 % DPH zo sumy 37,85 eur, t.j. 7,57 eur; teda spolu patria trovy exekúcie 45,42 eur, pričom od celkovej výšky trov exekúcie bolo odpočítaných 14,- eur v konaní na trovy exekúcie vymožených a teda oprávnený je týmto uznesením zaviazaný už iba na zaplatenie zostávajúcej časti trov exekúcie.
17. Pri určovaní náhrady za doručovanie, teda poštovného, súd vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor bližšie nešpecifikoval náhradu hotových výdavkov na poštovnom, teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie a náklady s tým spojené sú v spise exekútora dokladované riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Z obsahu doručeniek súd zistil, že súdny exekútor súčasne s upovedomením o začatí exekúcie oprávnenému a exekučného príkazu povinnému doručoval aj písomnosť týkajúcu sa iného exekučného konania, preto súdnemu exekútorovi priznal poštovné v pomernej výške (t.j. po vydelení ceny poštovného v čase doručovania uvádzaných písomností počtom konaní ktorých sa v jednej zásielke doručované písomnosti týkali). Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu a požadované zvýšenie o DPH za služby elektronických komunikácií, za dátovú schránku vo výške 0,30 eur, nakoľko je povinnosťou súdneho exekútora mať aktívnu túto schránku v súvislosti s celou jeho činnosťou, nie len pre účely jedného konania, a bremeno za prípadné poplatky za vedenie nemôže prenášať na strany exekučného konania. Súd tiež nepriznal požadovanú náhradu označenú exekútorom ako „náklady na kancelárske potreby “ (papier, farba, spinky, spisový obal atď.) v požadovanej výške 3,32 eur (a s tým súvisiacu 20 % DPH), ktoré súdny exekútor nijako nepreukázal. K takýmto výdavkom na založenie a vedenie spisu treba navyše uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne.
18. Súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov a pod.. Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách, kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že
v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.
19. Súd ďalej nepriznal požadované poštovné označené súdnym exekútorom ako „ďalšie náklady na poštovné po zastavení exekúcie v zmysle § 60 ods. 1 a ods. 2 EP, t.j. 2x1,70 eur na vyúčtovanie“. Pri zastavení exekúcie možno priznať iba hotové výdavky, ktoré do uvedeného momentu i skutočne vznikli. V danom prípade uvedené „náklady po zastavení“ totiž súvisia jednoznačne už iba s administratívnymi prácami po samotnom zastavení exekúcie, náhrada za ktoré je v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - § 25 - zahrnutá už v samotnej priznanej odmene. Preto túto sumu súd nepriznal, kde sa nestotožnil z uvedených dôvodov s názorom exekútora opieraným o v zásade od všeobecnej rozhodovacej praxe odlišného rozhodnutia, na ktoré v tejto súvislosti exekútor poukazoval.
20. Podľa § 9a EP (v znení účinnom do 31. 3. 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Samotné dôvody zastavenia exekúcie však predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhrada trov nebola oprávnenému priznaná.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.