Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-148-2019.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/148/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r.o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému J. N., nar. XX. XX. XXXX., prihlásenému k trvalému pobytu R. K. X., o zaplatenie 2 123,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Csp/16/2018-145 zo dňa 26. marca 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (II.), ako aj vo výroku o náhrade trov konania (III.), p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej (výrok I.), p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 416,94 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 15. 05. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Vo zvyšku žalobu zamietol. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, keď prihliadajúc na predložené listinné dôkazy považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/, b/ ZSÚ, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. Do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné. Predmetom zmluvy v prejednávanej veci bolo aj poistné dojednané v sume 2,96 eur mesačne, pričom sa jedná o typickú formulárovú zmluvu vopred pripravenú veriteľom, obsah ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť v časti. Listina obsahuje zabezpečenie formou poistenia schopnosti splácať flexipôžičku. Text bol zakomponovaný do listiny, ktorú žalovaný podpísal a navyše predložené zmluvy, v ktorých nebola dojednaná splátka poistného, nie sú v celom rozsahu totožné so zmluvou uzavretou so žalovaným. Ďalej uviedol v bode 17. dôvodov napadnutého rozhodnutia, že žalobca nezahrnul náklady na poistné do celkových nákladov spotrebiteľa, zmluva obsahuje aj nesprávnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto napokon súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný uhradil z poskytnutého úveru vo výške 2 000,- eur iba sumu 583,06 eur, súd ho zaviazal zaplatiť žalobcovi rozdiel, ktorý predstavuje sumu 1
416,94 eur s úrokom z omeškania tak ako ho odôvodnil v bode 24. dôvodov napadnutého rozsudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, keď žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 67 %, neúspech 33 %, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. zmeniť, jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné, keď súd neodkazuje na konkrétny obsah zmluvy, ani na žiadny iný dôkazný prostriedok, z ktorého by malo vyplynúť, že zmluvné podmienky neboli dohodnuté individuálne. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je možné urobiť inak ako tak, že súd uvedie, akú konkrétnu právnu normu a prečo na vec použil, prečo prípadne nepoužil inú normu. Túto normu uvedie a cituje, jej použitie zdôvodní a aplikuje na prejednávanú konkrétnu vec. V napadnutom rozsudku podľa jeho názoru sa nič takéto neuvádza. Súd žalobcu naviac nikdy nevyzval na to, aby sa vyjadril k tomu, prečo súd považuje žalobu v časti 706,73 eur za nedôvodnú a z akého konkrétneho dôvodu a že by mal preto žalobca vziať žalobu späť. Žalovanému bolo poistenie schopnosti splácať úver pri uzatváraní zmluvy ponúkané ako možnosť, nebolo povinné, a preto mohol takúto zmluvu uzatvoriť aj bez dojednania poistenia. Rozsudok preto podľa názoru odvolateľa vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom potom znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byť teda zrušenie takéhoto rozhodnutia odvolacím súdom. V tomto smere poukazoval taktiež na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i Najvyššieho súdu SR.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany žalobcu neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Ako vyplynulo z dôvodov súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov, konkrétne zo zmluvy o úvere, ktorá bola v konaní predložená a túto zmluvu zákonným spôsobom vyhodnotil. V bodoch 16., 17. dôvodov napadnutého rozhodnutia konkrétne uvádza, prečo vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov a na ktoré konkrétne skutočnosti v tomto smere prihliadol. Pri posudzovaní tzv. formulárových zmlúv musí súd vždy prihliadať na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany, ktorá je vždy odkázaná na poskytnutie finančných prostriedkov (pokiaľ ide o zmluvy o úvere), a preto i z formulácie spôsobom, keď „súčasťou“ zmluvy o úvere má byť i poistenie, poprípade poskytnutie iných služieb, môže spotrebiteľ dôvodne vyvodiť, že bez akceptácie doplnkových služieb k poskytnutiu úveru nedôjde. Tieto skutočnosti správne vyhodnotil súd prvej inštancie, keď to považoval za neprijateľné zmluvné podmienky a nakoniec dospel k záveru, že sa jedná o bezúročný úver a bez poplatkov.
7. Keďže ani zo strany odvolateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa poskytnutého úveru, nemohol ani odvolací súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným spôsobom, než ho vyhodnotil súd prvej inštancie, a preto rozhodnutie v napadnutých častiach, tak ako je už i vyššie uvedené, ako vecne správne potvrdil.
8. Pokiaľ žalobca v ďalšom poukazoval na nesprávny procesný postup súdu, keď ho neupozornil na nedostatok dôkazov v súvislosti so zamietavajúcou časťou žaloby, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Na pojednávanie pred súdom prvej inštancie bol žalobca riadne predvolaný, kedy by mal možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, pričom súd prvej inštancie vychádzal zo všetkých ním predložených listinných dôkazov, keď posudzoval najmä zmluvu o úvere podľa jej obsahu.
Samotná skutočnosť, keď súd vyhodnotil predložené dôkazy iným spôsobom, než predpokladal účastník konania, nemá za následok porušenie procesných práv účastníka, keď naviac ani v odvolacom konaní nepredložil iné konkrétne dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhodnotenie dokazovania iným spôsobom (ak účastník v odvolacom konaní namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu neumožnil realizovať jeho procesné práva v súvislosti s dokazovaním, mal by konkretizovať, ktorými konkrétnymi dôkazmi chcel spochybniť záver súdu).
9. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov konania, lebo mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).