Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-56-2022.pdf
PDF · 104.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Pc/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, A., v konaní právne zastúpený JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie E. F. XXXX/XXX, A., proti povinnej osobe - otcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX, D. - C. I. XXXXX-XXXX, E. J. H., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: 15P/320/2014 zo dňa 16.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k.: 7CoP/82/2019 zo dňa 25.6.2019 tak, že zvyšuje výživné na plnoleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 Eur na sumu 350 Eur, ktoré je povinný rodič uhrádzať k rukám plnoletého syna vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred od 25.11.2022 do budúcna. II. Dlžné výživné za obdobie od 25.11.2022 do 30.1.2024 v celkovej výške 3 550 Eur súd povoľuje povinnému rodičovi splácať v 10-tich mesačných splátkach po 355 Eur spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky nastáva mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo i len jednej splátky je splatný celý dlh. III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta . IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Plnoleté dieťa ( ďalej len navrhovateľ ) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2022 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti od osoby povinnej z výživného ( ďalej od otca navrhovateľa).
2./ Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti osoby povinnej na výživné, výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kde bol zistený nasledujúci skutkový a právny stav:
3./ Navrhovateľ súdu uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanom návrhu.
4./ Vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo jeho rodičov bolo uzatvorené dňa 11.09.2004, bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michalovce vo zväzku 30, ročník 2004, na strane 197, pod por. č. 197. Z uvedeného manželstva sa dňa 12.10.2004 narodil navrhovateľ. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.10.2012, č. k. 2P/168/2012-43 konajúci súd schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva v tom čase k mal. A. a to tak, že zveril mal. A. B. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na úhradu výživného v sume 100,- Eur mesačne vždy k 25-tému dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Následne Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.11.2012, č. k. 17P/191/2012-35 súd manželstvo rodičov navrhovateľa rozviedol a na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov k v tom čase mal. A. tak, že zveril mal. A. B. do osobnej starostlivosti matky, upravil
styk otca s mal. A. neobmedzene a otca zaviazal na úhradu výživného v sume 100,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
5./ Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.11.2018 č. k. 15P/320/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 25.06.2019 č. k. 7CoP/82/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2019 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.11.2012 č. k. 17P191/2012-35 v časti týkajúcej sa výživy vtedy na mal. A. B. tak, že zvýšil výživné na mal. A. zo sumy 100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne od 29.10.2014, ktorú sumu bol otec zaviazaný prispievať k rukám matky vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Navrhovateľ dovŕšil plnoletosť dňa 12.10.2022. Z uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o v tom čase maloletého navrhovateľa osobne starala, pričom aj v súčasnej dobe žije navrhovateľ so svojou matkou. Otec ( povinný z výživného) bol zaviazaný na úhradu výživného v sume 250,- Eur mesačne, ktoré otec neplatí riadne ani včas, toto uhrádza nepravidelne a z uvedeného dôvodu prebieha prostredníctvom partnerského orgánu v USA vymáhanie výživného. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená uvedeným Rozsudkom Okresného súdu Michalovce 16.11.2018 č. k. 15P/320/2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 25.06.2019 č. k. 7CoP/82/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2019, pričom súd vychádzal zo situácie pomerov účastníkov v rozhodnom období, ktorým bol jún 2019 resp. november 2018 kedy súd prvej inštancie zisťoval pomery účastníkov a ustálil výšku výživného. V rozhodnom období súd vychádzal z okolností rozhodných pre určenie výšky výživného u otca, matky a potrieb navrhovateľa a schválil dohodu rodičov a ustálil výživné do budúcna. Pri výške výživného súd zohľadňoval majetkové pomery matky, otca a odôvodnené potreby a výdavky navrhovateľa. Súd pritom vychádzal zo stavu, že otec navrhovateľa bol v USA, kde v rozhodnom období mal už ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej dcére mal. C. B., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú vyživovaciu povinnosť mal otec spoločne so svojou družkou K. J., ktorá v uvedenom období ako aj toho času žije s otcom v USA. Z dokazovania vyplynulo, že príjem otec musel dosahovať v minimálnej výške 1.570 USD, pričom otcova družka nepracovala údajne z dôvodu, že musí odprevádzať ich spoločnú dcéru do školy a preto sa nepodieľala na úhrade spoločných výdavkov. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, že príjem matky bol vo forme rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur a rodinných prídavkov na 2 deti celkovo vo výške 47,04 Eur. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. I. L., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Matka od narodenia mal. I. nebola schopná nájsť si vhodné zamestnanie a to v dôsledku nepriaznivého vážneho zdravotného stavu mal. I.. Matka v uvedenom čase žila s 2 mal. deťmi a so svojim druhom trojizbovom v byte na M. N. L. O. A. za ktorý platila mesačné nájomné vo výške 300,- Eur + 30 Eur mesačne na el. energiu. Príjem druha matky bol vo výške od 300,- Eur až 400,- Eur mesačne, ktorý však bol nepravidelný.
6./ Matka s navrhovateľom a s mal. I. sa presťahovali do 3-izbového bytu v A. C. M. C. D. X O. A., za ktorý platí matka nájomné vo výške 500,- Eur do 31.12.2022, avšak po tomto termíne došlo k zvýšeniu nájmu, čo prenajímateľ avizoval vopred. Pôvodný byt musela matka navrhovateľa s rodinou opustiť, nakoľko ho majiteľ predal. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie z pôvodných 280,- Eur mesačne na sumu 500,- Eur mesačne. Na strane navrhovateľa došlo k zvýšeniu výdavkov súvisiacim na zakúpenie oblečenia, potrieb do školy, školských aktivít a záľub a pod. Navrhovateľ je toho času žiakom 4. ročníka na Strednej športovej škole v Košiciach. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou na navrhovateľa má jeho matka tieto pravidelné výdavky: ročné náklady na pomôcky v škole 212 Eur až 217 Eur, čo je 17,66 Eur až 18,08 Eur mesačne, ubytovanie A. XXX,- Eur mesačne (nájom 500,- Eur : 3 osoby = 167,- Eur na 1 osobu), cestovné Michalovce - P. - 0 Eur + Košice električka 2 Eur denne x 22 dní = 44 Eur mesačne, ubytovanie - internát - 30,- Eur mesačne, strava doma 400,- Eur : 3 osoby = 133 Eur na osobu mesačne, strava internát - 5,43 Eur na deň x 22 dní = 119,46 Eur mesačne, náklady na preteky a sústredenia na atletickú sezónu v roku 2023 v celkovej sume 4.520 Eur na rok 2023 čo je 376,66 Eur mesačne. Na úhradu uvedených výdavkov si matka navrhovateľa zobrala dve pôžičky jednu v sume 5.000,- Eur s výškou mesačnej splátky 81 Eur mesačne a jednu pôžičku v sume 3.000,- Eur so splátkou vo výške 85,50 Eur mesačne, ošatenie a obuv pre navrhovateľa 50 Eur až 70 Eur mesačne , náklady na hygienické potreby a drogéria 30,- Eur mesačne, vreckové 120,- Eur mesačne, paušál so splátkou telefónu 60,- Eur mesačne (uvedený výdavok je opodstatnený s dôvodu, nakoľko na internáte nie je wifi pripojenie a navrhovateľ potrebuje zadania v škole robiť a posielať učiteľom za tým účelom si potreboval zakúpiť mobilný telefón s neobmedzeným pripojením na internet), lieky - alegia - Imunor
- 60,- Eur ročne : 12 mesiacov = 5 € mesačne, očné kvapky s tabletmi na alergiu Cezera spolu 7,- Eur mesačne, tablety na alergiu Aerinaze 10,- Eur mesačne, spolu za lieky cca 22 Eur mesačne.
7./ Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho matka so svojím druhom otehotnela a dňa 08.05.2014 sa matke narodil mal. I. L., voči ktorému má druh matky ako aj matka navrhovateľa zákonnú vyživovaciu povinnosť. Mal. I. je toho času žiakom 3. ročníka na Spojenej škole internátnej v Michalovciach. Mal. I. je autistom a vyžaduje si celodennú pozornosť zo strany matky a to z dôvodu, že aj keď navštevuje ZŠ, jeho dochádzka je nepravidelná, bol oslobodený od pravidelnej dochádzky, je často chorý a teda matka mu poskytuje celodennú starostlivosť. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou na mal. I. má matka tieto pravidelné výdavky: ubytovanie 167,- Eur mesačne (nájom 500,- Eur : 3 osoby = 167,- Eur na 1 osobu), strava doma 400,- Eur : 3 osoby = 133 Eur na osobu, vlhčiace utierky 5 balení 7,50 Eur mesačne , ošatenie pre mal. Jakubka 40,- Eur až 60,- Eur mesačne, náklady na hygienické potreby a drogéria 30,- Eur mesačne , zvýšené výdavky na stravu pre mal. Jakubka musí jesť jedlo bez laktózy cca 100,- Eur mesačne, lieky - rupafín 16,- Eur mesačne (2 krabičky mesačne), Imunor - alergia - 30 Eur až 40,- Eur ročne (3 až 4 krabičky ročne, 1 krabička stojí cca 10 Eur ) spolu za lieky cca 18,50 Eur mesačne, poplatok na triedny fond 20,- Eur ročne :10 = 2 Eur mesačne Nevyhnutné mesačné výdavky spolu vo výške cca 490,50 Eur až 510 Eur mesačne.
8./ Matka navrhovateľa poberá opatrovateľský príspevok vo výške 608,44 v mesačne na mal. I. a rodinné prídavky na 2 deti spolu vo výške cca 60,- Eur mesačne. Matke je preplácaný príspevok na hygienu pre mal. I. vo výške 21,50 Eur z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Matkin príjem s uvedenými sociálnymi benefitmi je vo výške 689,94 Eur mesačne.
9./ Otec na navrhovateľa prispieva výživným nepravidelne a neplatí ho načas. Otec zvykne zasielať výživné každý druhý mesiac vo výške 200,- Eur, čo je prakticky výživné vo výške 100,- Eur mesačne, avšak stáva sa že otec výživné nezasiela aj niekoľko mesiacov, pričom posledným rozsudkom bol otec zaviazaný na úhradu výživného vo výške 250,- Eur mesačne. V dôsledku nezodpovedného správania otca je tento trestne stíhaný a je voči nemu partnerským orgánom v USA vedené konanie o vymoženie výživného na navrhovateľa. Matka navrhovateľa je z uvedených dôvodov odkázaná na odôvodnené výdavky navrhovateľa požičať si a finančne jej pomáhajú jej rodičia a blízka rodina. Matka navrhovateľa už nežije so svojím partnerom, tento sa však o mal. I. zaujíma a finančne matku podporuje podľa potrieb a dohody medzi matkou a ním. Navrhovateľ je toho názoru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky v dôsledku zvýšenia jej výdavkov na navrhovateľa a v dôsledku zvýšenia výdavkov druhého syna a vyššie uvedené okolnosti opodstatňujú zvýšenie výživného na strane otca ako povinného rodiča. Matka v dôsledku uvedenej situácie nie je schopná zabezpečiť otcom vyplácaného bežného výživného všetky dôvodné potreby pre navrhovateľa a je odkázaná na finančnú pomoc blízkych osôb, blízkej rodiny a na pôžičky v bankách. Otec navrhovateľa zasiela mesačne len 100 Eur z titulu výživného na navrhovateľa.
10./ Osoba povinná z výživného ( ďalej len otec navrhovateľa) na základe žiadosti o vykonanie dôkazu súdu uviedol, že okrem navrhovateľa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči C. A. B., nar. XX.X.XXXX ( č.l. 78 spisu), V jeho možnostiach je uhrádzať výživné vo výške 100 Eur mesačne maximálne. Nie je ženatý, žije so svojou priateľkou a dcérou v 2 izbovom apartmáne, pričom mesačne potrebuje 1.960 USD len za úhradu základných výdavkov, ktoré nezahŕňajú výdavky na stravu, ošatenie, drogériu. Je odkázaný na finančnú výpomoc zo strany rodiny. Pracuje ako maliar, pričom ak má prácu jeho príjem dosahuje výšku 1.100 USD. Nemá žiadne úspory. Jeho matka a brat príležitostne dávajú navrhovateľovi peniaze, v prípade ak ho navštívia.
11./ Z daňového priznania predloženého povinným z výživného vyplýva, že povinný z výživného dosiahol príjem vo výške 13.200 USD za rok 2022 ( č.l. 79 spisu), za elektriku uhrádza spoločnosti PSEG mesačne 107,77 USD, nájomné vo výške 1.595,95 USD, poistenie vo výške 123,91 USD ( č.l. 83-84 spisu).
12./ Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
13./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16./ Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
17./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18./ Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19./ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20./ Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21./ Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa naďalej trvá, keďže navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť a naďalej pokračuje v príprave na budúce povolanie ( potvrdenie o návšteve školy č.l. 7 spisu). Doposiaľ stanovené výživné nepokrýva výdavky navrhovateľa, keďže výživné, ktorým otec navrhovateľa na jeho výživu prispieva predstavuje nateraz sumu v prepočte 8,33 Eur na deň (pri 30 dní v kalendárnom mesiaci). Doposiaľ stanovené minimálne výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky navrhovateľa, ktorý má 19 rokov a prechádza obdobím vývoja, dospievania, pričom za posledné obdobie nastal výrazný rast cien potravín, energií, čo ovplyvnil negatívne rozpočet jeho matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá všetky jeho výdavky uhrádza. Je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy prešlo 5 rokov.
22./ Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku a teda ani na dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné zabezpečiť všetky svoje odôvodnené potreby. Skutočnosť, že dieťa navštevuje denné štúdium na strednej škole odôvodňuje záver súdu o tom, že dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má nárok na výživné aj v čase po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko sa sústavne pripravuje na budúci výkon povolania. Výšku výživného súd potom určí v závislosti od odôvodnených potrieb oprávneného a majetkových schopností a možností povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účelom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň rodičov a detí.
23./ Odôvodnené potreby navrhovateľa sú bežné a primerané potrebám stredoškolského študenta v jeho veku, t. j. náklady na stravu, cestovné, školské potreby, štúdium, ošatenie a hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, poplatky za záujmovú činnosť.
24./ Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb navrhovateľa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená,
že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón. Prebytky u navrhovateľa zistené neboli. Otec navrhovateľa súdu dôkladne a podrobne nezdokladoval jeho mesačné výdavky.
25./ Šetrením súdu bolo zistené, že otec navrhovateľa je zamestnaný, avšak jeho príjem závisí od toho, či má v daný čas objednávky na prácu, keďže pracuje ako maliar, pričom otec uviedol, že jeho príjem v prípade dojednanej objednávky je vo výške 1.100 USD mesačne. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z voľne dostupných informácií ( internet) pričom zistil, že minimálna mzda v štáte New Jersey, v ktorom otec žije je vo výške 15,13 USD na hodinu, teda pri 40 hodinovom pracovnom čase by príjem otca dosiahol výšku 2.420,80 USD mesačne, pričom sa jedná len o minimálnu mzdu. Podľa názoru súdu otec môže dosahovať príjem aj vo vyššom rozsahu, ak by sa zamestnal na inej pracovnej pozícii. Keďže otec žije v USA už dlhodobo, teda je zrejmé, že by mal ovládať anglický jazyk na bežnej úrovni a tým by mal možnosť si nájsť prácu, keďže by nemal mať jazykový deficit. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej dcére, teda musí mať stály príjem na uhrádzanie jeho a jej bežných výdavkov na bývanie, stravu, lieky, ošatenie. Teda súd je názoru, že má stály príjem, z ktorého musí byť schopný uhrádzať súdom zvýšené výživné na svojho dospelé nezaopatreného syna. Poukazuje najmä na skutočnosť, že jeho správanie je absolútne nezodpovedné, určené výživné uhrádza nepravidelne a dieťa nekontaktuje a nejaví o neho takmer žiaden záujem. Súd vychádzal z princípu potenciality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
26./ S prihliadnutím na vek osoby povinnej na výživu, zdravotný stav a pracovné skúsenosti dospel k záveru, že táto osoba má možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako to vyplýva z dostupných porovnateľných štatistických údajov. Nestačí len uviesť, že nemá postačujúci príjem a s výdavkami mu vypomáha rodina. Je namieste sa riadne zamestnať a nebyť odkázaný na výpomoc zo strany rodiny.
27./ Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu teda od 25.11.2022 do 30.1.2024 vo výške 3.550 Eur súd vypočítal nasledovne, pričom zohľadnil uhradené výživné vo výške 100 Eur mesačne:
- 6 dní za mesiac november 2022 - ( 350 Eur- 100 Eur = 250 Eur : 30 dní v mesiaci november x 6 dní = 50 Eur)
- december 2022 = 250 Eur
- január - december 2023= 12 x 250 Eur = 3.000 Eur
- január 2024 = 250 Eur
Spolu : 3.550 : 10 splátok = 355 Eur ). Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery osoby povinnej na výživné ako i s ohľadom na sumu zročného výživného, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v 10 splátkach po 355 Eur splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok je v predmetnej veci plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu na strane povinnej osoby.
28./ V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
29./ Štátu náhradu trov nepriznal, z dôvodu, že v zmysle § 155 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo jazyku , ktorému rozumie. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo jazyku, ktorému rozumie , znáša štát.
30./ Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.