Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-139-2016.pdf
PDF · 106.36 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/139/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu: EDYPLUS s.r.o. so sídlom Žilinská cesta 130, IČO: 36 258 881, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanej: Katarína N., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom O. Z., o zaplatenie 2.059,45 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.059,45 eur, úroky od 11.7.2013 do 11.9.2015 vo výške 511,68 eur, úroky z omeškania od 11.7.2013 do 22.2.2016 vo výške 155,74 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.059,45 eur od 23.2.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.4.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.059,45 Eur s príslušenstvom, titulom porušenia záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.6.2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej na základe vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere bezúčelový úver vo výške 4.979,09 Eur (150.000,- Sk) s dohodnutou premenlivou výškou ročnej úrokovej sadzby, ktorá ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu bola vo výške 10,90% p.a., ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zapaltiť celkové náklady spojené s úverom v 120 mesačných splátkach po 68,31 Eur (2.144,- Sk). Prvá splátka bola splatná dňa 1.7.2006 a konečná splatnosť bola dohodnutá na 1.6.2016. RPMN bola dohodnutá vo výške 5,52%. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne splácala do konca júla 2013, občas s niekoľkodňovým oneskorením. Od augusta 2013 žalovaná prestala dohodnuté splátky splácať. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok, právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 20.8.2015 vyzval žalovanú, aby omeškaný záväzok vo výške 1.736,25 Eur zaplatila do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, inak pristúpi k mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalovaná výzvu neprevzala. Vzhľadom na článok 10.3 VOP, sa listová zásielka považuje za doručenú dňom 27.8.2015. Vzhľadom na nezaplatenie splatného dlhu, právny predchodca žalobcu v súlade s uzatvorenou zmluvou a v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 11.9.2015 mimoriadnu splatnosť úveru a písomným podaním zo dňa 14.9.2015 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovanej oznámil. Súčasne ju vyzval, aby splatnú pohľadávku vo výške 2.699,11 Eur zaplatila v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Oznámenie žalovaná prevzala 18.9.2015. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k 22.2.2016 dosiahla výška splatného záväzku žalovanej sumu 2.833,26 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2.059,45 Eur, úrokov vo výške
618,07 Eur od 11.7.2013 do 22.2.2016, pri úročení istiny úrokom 11,15% p.a., úrokov z omeškania vo výške 155,74 Eur od 11.7.2013 do 22.2.2016 pri úroku z omeškania vo výške 5% p.a. Okrem toho má žalobca voči žalovanej v zmysle zmluvy o úvere aj právny nárok na zaplatenie úrokov vo výške 11,15% p.a. zo sumy 2.059,45 Eur od 23.2.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.677,52 Eur (istina 2.059,45 Eur + úroky 618,07 Eur) od 23.2.2016 do zaplatenia.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 23.11.2017 tak, že žalobu zamietol, z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie pohľadávky v konaní. Žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená naňho, boli podmienky postúpenia splnené, t. j. nepreukázal požiadavku 90- dňového omeškania a že bola žalovaná písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere a že takúto výzvu žalovanej aj odoslal a doručil. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Súd nepostupoval správne, keď s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, celý uplatnený finančný nárok žalobcu, zamietol. Súd zamietajúci výrok rozsudku odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Súd otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vydanom rozsudku vyriešil v rozpore s tým, ako túto otázku vyriešil vo vydanom uznesení č.k. 30C/139/2016-112 zo dňa 6.7.2017. Ako vyplýva z uznesenia súdu zo dňa 6.7.2017, súd na základe návrhu pôvodného žalobcu - spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., zo dňa 21.6.2017, na zmenu účastníka konania na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP, tomuto podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel pričom, ako uviedol v bode 7. odôvodnenia: „Súd po oboznámení sa s podaním, doručeným súdu a obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.6.2017, riadne datovanej, podpísanej, a v ktorej je špecifikovaná postúpená pohľadávka, práva a povinnosti žalobcu prešli na spoločnosť EDYPLUS s.r.o., ktorá so svojím vstupom do konania na miesto žalobcu vyslovila súhlas, a preto pripustil zmenu na strane žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“ V rozpore s vydaným rozhodnutím a so svojim právnym stanoviskom v tomto rozhodnutí obsiahnutom, súd v rozsudku zo dňa 23.11.2017 uviedol, že v danej veci spoločnosť EDYPLUS s.r.o. nie je aktívne vecne legitimovaná, pretože na ňu neprešla pohľadávka pôvodného žalobcu - spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.6.2017, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky, obsiahnuté v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z akého dôvodu súd rozdielne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu spoločnosti EDYPLUS s.r.o., pri vydaní uznesenia zo dňa 6.7.2017 a vo vydanom rozsudku, súd vo vydanom rozsudku vôbec neodôvodnil. Súd v odvolaním napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil vykonané dôkazy, preukazujúce aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ako uviedol právny predchodca žalobcu už v podanej žalobe, žalovaná prestala zmluvne dohodnuté splátky splácať už od konca mesiaca júl 2013. Ako dôkaz predložil výpis z úverového účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že žalovaná realizovala poslednú úhradu dlhu dňa 10.7.2013 vo výške 22,46 Eur. Na výzvu súdu zo dňa 19.6.2017 žalobca predložil súdu spolu s písomným podaním zo dňa 28.7.2017 aj tabuľkový prehľad úhrad, realizovaných žalovanou. Práve z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok pohľadávky, právny predchodca žalobcu, v súlade s bodom 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, účinných od 1.1.2015, vyhlásil ku dňu 11.9.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 14.9.2015, toto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, spolu s výzvou, aby mu žalovaná celú splatnú pohľadávku vo výške 2.669,11 Eur zaplatila v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia a výzvy, zaslal žalovanej. Žalovaná predmetnú zásielku, ktorá jej bola doručovaná do vlastných rúk, prevzala dňa 18.9.2015, čo žalobca preukázal fotokópiou doručenky. Uvedené listiny predložil súdu ešte právny predchodca žalobcu spolu so žalobou. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca tvrdí, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, na platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej, v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, spoločnosti EDYPLUS s.r.o. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej bola celá splatná od 11.9.2015 a právny predchodca žalobcu, zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, písomným podaním zo dňa 14.9.2015, ktoré žalovaná prevzala dňa 18.9.2015, vyzval žalovanú, aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, zaplatila celú dlžnú sumu. Právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanej až dňa 5.6.2017, t.j. po dobe dlhšej ako 90 dní, čo bola žalovaná nepretržite v omeškaní so splácaním celého svojho dlhu. Nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a pôvodný žalobca uvedenú pohľadávku na spoločnosť EDYPLUS s.r.o. aj platne postúpil, je obchodná spoločnosť EDYPLUS s.r.o. v tejto veci aktívne vecne legitimovaná. Aj v prípade, že by pôvodný žalobca, spolu s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.9.2015 nezaslal žalovanej výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalovaná prevzala dňa 18.9.2015, zaslal jej po 14.9.2015 ešte dve písomné výzvy na zaplatenie dlžnej sumy a to výzvou zo dňa 16.11.2015 a výzvou zo dňa 15.12.2015. Písomnú výzvu zo dňa 16.11.2015, ktorá bola doručovaná žalovanej poštou ako doporučená listová zásielka do vlastných rúk, žalovaná neprevzala a táto bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená dňa 8.12.2015, po uplynutí úložnej lehoty. Uvedená listová zásielka sa s poukazom na bod 6.3. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. považuje za doručenú tretím deň po jej odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia. Nakoľko predmetná listová zásielka bola odoslaná k poštovej preprave dňa 16.11.2015, v zmysle bodu 6.3. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., sa považuje za doručenú dňom 19.11.2015. Okrem toho právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej dňa 16.12.2015 ďalšiu výzvu na zaplatenie pohľadávky, datovanú dňom 15.12.2015. Táto zásielka bola žalovanej poslaná ako obyčajná listová zásielka, pričom sa žalovanému nevrátila späť, z čoho je zrejmé, že túto listovú zásielku žalovaná prevzala. Ak by ju aj neprevzala, za deň doručenia by sa s poukazom na bod 6.3. VOP považoval deň 19.12.2015. Vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, žalobca navrhol, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania, v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaná odvolanie nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 22.2.2018 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu kvalifikovaným spôsobom v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu, takže je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súdu prvej inštancie uložil zaoberať sa dôvodnosťou nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, za tým účelom vykonať vo veci riadne dokazovanie, toto vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť. Zároveň uložil súdu rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpísania úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
8. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom a rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania úverovej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
12. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a na strane druhej právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je preto zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a preto súd predmetnú zmluvu považoval za spotrebiteľskú.
14. Tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.10.2019, na ktoré sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej.
15. Na pojednávaní postupoval súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu ako aj žalobcovu aktívnu legitimáciu považoval s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu za preukázané a preto sa v ďalšom konaní zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na skutkových ako aj právnych tvrdeniach, ktoré doposiaľ v konaní uviedol a s poukazom na predložené listinné dôkazy považoval žalobcom uplatnený nárok za preukázaný a dôvodný. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu, pričom v prípade úspechu v konaní si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
16. Z listinných dôkazov založených v spise a z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 14.6.2006 k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.979,09 Eur (150.000,- Sk) s dohodnutou premenlivou výškou ročnej úrokovej sadzby, ktorá ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu bola vo výške 10,90% p.a., ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom v 120 mesačných splátkach po 68,31 Eur (2.144,- Sk). Prvá splátka bola splatná dňa 1.7.2006 a konečná splatnosť bola dohodnutá na 1.6.2016. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne splácala do konca júla 2013. Od augusta 2013 žalovaná prestala dohodnuté splátky splácať. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok, právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 20.8.2015 vyzval žalovanú na úhradu omeškaného záväzku vo výške 1.736,25 Eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, inak je banka oprávnená pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalovaná výzvu neprevzala. Z dôvodu nezaplatenia splatného dlhu, právny predchodca žalobcu v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 11.9.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čo bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 14.9.2015 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Oznámenie žalovaná prevzala dňa 18.9.2015. Žalobca si v konaní uplatnil istinu vo výške 2.059,45 Eur, úroky vo výške 618,07 Eur od 11.7.2013 do 22.2.2016 (pri úročení istiny úrokom 11,15% p.a.), úroky z omeškania
vo výške 155,74 Eur od 11.7.2013 do 22.2.2016 (pri úroku z omeškania vo výške 5% p.a.), úroky vo výške 11,15% p.a. zo sumy 2.059,45 Eur od 23.2.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 2.677,52 Eur (istina 2.059,45 Eur + úroky 618,07 Eur) od 23.2.2016 do zaplatenia. Žalovaná tvrdenia žalobcu nepoprela. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú v časti uplatnenej úverovej istiny vo výške 2.059,45 Eur, zosplatnených a neuhradených zmluvných úrokov vo výške 511,68 Eur od 11.7.2013 do 11.9.2015, úroku z omeškania z omeškaných splátok vo výške 2,73 Eur od 11.7.2013 do 22.2.2016 a úroku z omeškania z istiny 2.059,45 Eur od 23.2.2016 do zaplatenia a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
17. V časti zmluvného úroku vo výške 11,15% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.059,45 Eur od 23.2.2016 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal za preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 10,90% ako premenlivý do doby splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá ku dňu 1.6.2016, žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr, a to k 11.9.2015. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru si pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd preto žalobcovi nepriznal dohodnutý úrok z istiny do splatnosti, ktorý si žalobca uplatnil aj po zosplatnení istiny. Súd si je vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení nie je jednotná, avšak v tejto otázke sa súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Súd zastáva názor, že ak spotrebiteľ po zosplatnení už nemá právny titul peňažné prostriedky veriteľa užívať, nie je dôvod, aby veriteľ inkasoval úroky náležiace mu pri oprávnenej držbe finančných prostriedkov spotrebiteľom, náležia mu ale úroky z omeškania.
18. Pokiaľ sa jedná o uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 618,07 Eur (pripočítaných k istine) od 23.2.2016 do zaplatenia, súd žalobu zamietol z dôvodu, že pri omeškaní so zaplatením dohodnutých úrokov, nie je možné požadovať úrok z omeškania z dohodnutého úroku. Nesplatenie úrokov z dlžnej sumy včas, je omeškaním s plnením príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), nie s plnením vlastného dlhu. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá, pretože Občiansky zákonník, ale ani Obchodný zákonník, neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 11.7.2013 bola 0,50%.
22. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy je povinná žalobcovi zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania v nižšej ako zákonnej sadzbe, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 23.2.2016 do zaplatenia, tak ako si ich uplatnil žalobca.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
25. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie úspech (neúspešný bol len v nepatrnej časti úrokov), súd mu priznal právo na náhradu trov konania, v konaní na súde prvej a druhej inštancie, v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.