Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-131-2019.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/131/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného K. N., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.07.2019 sp. zn. 15T/34/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného K. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal súdu I. stupňa bol obžalovaný K. N. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa 05.04.2018 v bližšie nezistenom čase, na adrese trvalého bydliska v D., na ul. T. S. XXXX/XC v byte č. X na S. poschodí, po predchádzajúcej hádke so svojou manželkou P. N., v prítomnosti jej detí Z. N., mal. N. P., nar. XXXX, mal. N. P., nar. XXXX, Z. N. a v prítomnosti syna Z. N. mal. B. fyzicky napadol svoju manželku P. N. a následne sa jej vyhrážal tak, že v kuchyni zobral smetný kôš, prišiel za poškodenou P. N. do izby, kde smetný kôš vysypal na zem, počas čoho sa rozbil sklenený zaváraninový pohár, ktorý bol v smetnom koši, následne pristúpil k detskému kočíku Z. N. a oboma rukami zničil jeho hornú nadstavbu, potom poškodenú P. N. najmenej jedenkrát udrel zovretou päsťou do zadnej časti hlavy, po čom poškodená spadla na posteľ, pričom poškodenej nespôsobil žiadne viditeľné zranenia, potom zo zeme zodvihol sklo z rozbitého zaváraninového pohára a začal sa s ním približovať k poškodenej so slovami "teraz Ťa zabijem" a potom, ako Z. N. začala kričať o pomoc z bytu ušiel, čím svojim konaním vzbudil u poškodenej P. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Za to súd I. stupňa obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd I. stupňa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor ako aj obžalovaný.
Okresný prokurátor podaným odvolaním namietal, že vykonanými dôkazmi - výpoveďami poškodenej P. N., jej maloletých dcér N. a N. S., Z. N. ako aj ďalších svedkov, a priloženou fotodokumentáciou, z ktorej je úplne hodnoverne preukázané, čo bol obžalovaný schopný urobiť so zariadením spoločnej domácnosti, čím tak strpčoval každodenný život poškodených, bola jeho trestná činnosť, tak ako bola uvedená v obžalobe, preukázaná. Okrem toho nemožno pri hodnotení dôkazov podceniť význam znaleckého dokazovania, ktoré v tejto veci potvrdilo, že konanie obžalovaného pociťovali poškodená, ako aj jej maloleté dcéry ako ťažké príkorie. Konanie obžalovaného tak ako bolo v obžalobe ohraničené teda
od 18.1.2018 do 5.4.2018 nie je možné považovať za príliš krátke obdobie vzhľadom na intenzitu a sústavnosť jeho správania, ktoré sa vyznačovalo bezohľadnosťou a hrubosťou vo vzťahu k poškodeným a ich každodenným potrebám. Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, t.j. syndróm týranej osoby, ktorý nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. Záverom tiež poukazuje prokurátor na závery znaleckého dokazovania o duševnom stave obžalovaného znalcom MUDr. Danou Šedivou, z ktorého okrem iného vyplynulo, že u obžalovaného boli zistené Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním sedatív alebo hypnotík, syndróm závislosti F13.2 a zmiešaná porucha osobnosti (dissociálne a emočne instabilné rysy) F61.0 podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (1 O. revízia), pričom táto závislosť od sedatív alebo hypnotík bola u obžalovaného diagnostikovaná už v roku 1987, kedy mal nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, a to rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T 175/87. Závislosť od sedatív alebo hypnotík sa u neho prejavuje stratou kontroly v užívaní, zvyšovaním tolerancie (t.j. na dosiahnutie účinku je potrebné navyšovať dávku}, pri odňatí abstinenčnou symptomatikou - nervozita a poruchy spánku. V súvislosti s uvedenými závermi poukazuje ďalej aj na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý okrem inej trestnej činnosti bol tiež v minulosti odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov so zaradením do III. NVS. Poukázal aj na korešpondenciu obžalovaného z výkonu väzby, adresovanú poškodenej P. N., v ktorej sa jej ospravedlňuje za svoje správanie a prosí ju o odpustenie a sľubuje, že sa už takým spôsobom k nej správať nebude. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa§ 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo podľa §322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.
Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom obhajcu Mgr. Miroslava Tokarčíka. V dôvodoch odvolania namietal, že trest nepovažuje za primeraný skutku, ktorého sa dopustil. Trest je z jeho pohľadu neprimerane prísny, a to najmä vzhľadom na to, že jeho konanie nemalo žiaden negatívny vplyv na spoločnosť, nikoho ním nepoškodil, jeho konanie nezanechalo žiaden škodlivý následok a na jeho nápravu postačí aj trest kratšieho trvania. Poukázal na to, že v zmysle § 37 písm. m) TZ súd mohol aj neprihliadať na túto priťažujúcu okolnosť, čo by za daných okolností bolo spravodlivejšie. Poukazuje ďalej, že aj z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uloženie trestu na hornej hranici trestnej sadzby je v podstate len za jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť. Neodzrkadľuje reálnu nebezpečnosť a škodlivosť jeho konania. Tiež je pre neho takto vysoký trest trochu prekvapením, pretože počas konania súd deklaroval, že v prípade, že si nájde ubytovanie mimo svojho bytu, tak ho, v prípade podania žiadosti o prepustenie z väzby, súd prepustí z väzby, s využitím technických zariadení na monitorovanie jeho pohybu a uložením primeraných opatrení. Dokonca proti nebola ani prokuratúra. Preto nerozumie, z akého dôvodu mu bol uložený trest na hornej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal odvolací súd, aby po preskúmaní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie, alebo ak podľa vlastného rozhodnutia odvolacieho súdu možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu doplneného dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, aby vo veci rozhodol sám tak, že mu uloží trest na spodnej hranici trestnej sadzby za uvedený trestný čin.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa KP predniesla dôvody odvolania zhodne s písomne podanými ako na č. l. 671-672 a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátiť vec okresnému súdu, aby znovu konal a rozhodol. Obhajca obžalovaného v celom rozsahu trval na písomných dôvodoch odvolania, uložený trest považuje naďalej za neprimerane prísny, v tomto smere zotrváva na odvolacom návrhu. Ďalej uviedol, že odvolanie prokurátora nepovažujú za dôvodné. Výrok o vine považujú za správny a zákonný, vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania. Argumenty, z ktorých vychádza obžaloba, sú vytrhnuté z kontextu znaleckých posudkov a použité tak, aby boli v neprospech obžalovaného. Pri prečítaní celého znaleckého posudku je zrejmé, že konanie, ktoré sa obžalovanému. kladie za vinu - týranie, nebolo týraním. Naviac uvádza, že výpovede P. N. a Z. N. nemožno hodnotiť ako hodnoverné aj s poukazom na to, že boli obvinené pre trestný čin krivého obvinenia a krivej výpovede a boli aj odsúdené rozsudkom OS TT sp. zn. 3T/20/2019, či sa jedná o právoplatné rozhodnutie nemá vedomosť, jednalo sa o skutok, ktorého sa mali dopustiť voči obžalovanému N.. V minulosti opakovane podávali trestné oznámenia, ktoré boli ako nedôvodné odmietnuté.
Vo vzťahu k žalovanému zločinu poukázal aj na tú skutočnosť, že osoby, na ktorých mal byť uvedený zločin páchaný, boli pod kuratelou Úradu práce, soc. vecí a rodiny a dlhodobo monitorované, ktorý nikdy neavizoval žiadne porušenie ani nebolo zaznamenané konanie, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako zločin. Obžalovaný sa pridržiaval prednesu svojho obhajcu, nechcel nič doplniť ani pozmeniť. Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenými osobami, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie postupom podľa § 326 odsek 5 Trestného poriadku (oboznámením rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T 47/2017, uznesenia krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To77/2017) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom. Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, ako aj úvahy súdu o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní zisteného skutkového stavu podľa príslušných ustanovení trestného zákona ako aj pri rozhodovaní o treste. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa po právnej stránke správne posúdil konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný má sklony k násilnému správaniu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Dany Šedivej, na závery ktorého podrobne poukázal aj súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania je tiež jednoznačné, že spolužitie obžalovaného s poškodenou je konfliktné. Súd I. stupňa však správne vyhodnotil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané také konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Nedôvodnosť právnej kvalifikácie konania obžalovaného podľa § 208 Trestného zákona okresný súd nezaložil na zistení, že u poškodených absentuje syndróm týraných osôb, naopak, s odkazom na judikatúru NS SR (R 20/1984-I.) pripustil, že takýto následok nevyhnutne nemusí nastať. Okresný súd podrobne skúmal, či sa konanie obžalovaného vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktorú by poškodení pociťovali ako ťažké príkorie, najmä, či vznikol stav, ktorý sa vyznačuje telesnými a duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodených týraných osôb a netrvajú celkom krátky a prechodný stav. Svoje zistenia a úvahy podrobne odôvodnil. V tejto súvislosti okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyvodil, že časové obdobie žalovaného skutku tak, ako bolo vymedzené v obžalobe, je samo osebe na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného zločinu nepostačujúce. Aj krajský súd zastáva názor, že v prejednávanej veci je rozhodujúce zistenie, že konaním obžalovaného nebola poškodeným P. N., ani jej deťom spôsobená taká bolesť a také príkorie, ktoré by malo vplyv na ich obvyklý spôsob života. Okresný súd správne poukázal na to, že poškodená nevyužila reálnu možnosť odísť aj s deťmi do Komunitného centra ESTHER, konanie obžalovaného bagatelizovala tým, že sa jednalo len o bežné hádky. Správne poukázal okresný súd aj na to, že podľa zistenia ÚPSVaR bol po vzatí obžalovaného do väzby stav v domácnosti horší ako predtým, teda v čase, keď mal obžalovaný poškodenej a jej deťom znemožňovať užívanie elektrospotrebičov a vody, ktoré skutočnosti sa dokazovaním ani jednoznačne nepotvrdili. Z uvedeného je teda zrejmé, že konanie obžalovaného nemalo vplyv na stav domácnosti, a teda ani negatívny vplyv na obvyklý spôsob života poškodenej. V nadväznosti na úvahy okresného súdu o možnej účelovosti výpovedí poškodenej a jej motivácii vypovedať v neprospech obžalovaného v prípravnom konaní, správne okresný súd poukázal na možný
zištný motív poškodenej, ktorý vyvodil z jej preukázanej snahy odpredať byt obžalovaného po jeho vzatí do väzby. Naviac považuje krajský súd za potrebné poukázať na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/47/2017 zo dňa 01.08.2017, ktorým bol obžalovaný podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa 04.03.2017 na poškodenej Z. N. - dcéra P. N.. t.č. N. práve z dôvodu, že obe svedkyne na hlavnom pojednávaní odvolali svoje výpovede z prípravného konania s tým, že pôvodným motívom vypovedať proti obžalovanému bola ich žiarlivosť. Uvedené nasvedčuje na to, že v záujme dosiahnutia svojho cieľa im krivé výpovede nie sú cudzie. Zároveň nemožno ponechať bez povšimnutia, že P. N. (N.) bola v čase konania vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/47/2017 družkou obžalovaného, kedy musela poznať jeho povahové vlastnosti a sklony k násilnému konaniu, napriek tomu manželstvo uzavreli až neskôr, čo opätovne vyvoláva pochybnosti o tom, že by zlé zaobchádzanie obžalovaného s poškodenou bolo takej intenzity, aby zakladalo trestnú zodpovednosť za žalovaný zločin podľa § 208 Trestného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v podrobnostiach naň poukazuje bez potreby tieto dôvody ako vecne správne opakovať. Preskúmaním výroku o treste dospel krajský súd k záveru, že aj tento výrok je správny a zákonný. Krajský súd, zhodne ako okresný súd, nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Preto súd I. stupňa správne a v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody zo 6 mesiacov na 16 mesiacov a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 16 (šestnásť) do 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Ďalej odvolací súd poukazuje na správny postup okresného súdu, kedy tento neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f) Trestného zákona - spáchanie trestného činu verejne nakoľko s ohľadom na § 38 ods. 1 Trestného zákona, je táto okolnosť zákonným znakom kvalifikovanej podstaty prečinu, z ktorého spáchania súd obžalovaného uznal vinným. Druh a výmera uloženého trestu zodpovedá účelu trestu tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 odsek 1 trestného zákona a zohľadňuje nielen okolnosti skutku ale aj osobu obžalovaného, jeho osobné charakteristiky ako aj jeho trestnú minulosť. Súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd odvolania tak obžalovaného ako aj prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.