Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/44/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1) Obec Regetovka, so sídlom Regetovka 25, IČO: 17 081 939, 2) E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XX, 3) H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. X, 4) L. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. XXXX/XX, 5) E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. G. XX/ X, zastúpenej splnomocneným zástupcom: E. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, 6) H. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXX/XX a 7) C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., B. K. XXXX/X, R. S., žalovaní v 1. a 7. rade zastúpení JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaných v 1. a 7. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -146 zo dňa 17.03.2023 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal žalovaným v 1. až 7. rade právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku II. o trovách konania uviedol, že nakoľko žalovaní dosiahli zamietnutím žaloby v spore plný úspech, majú tak právo na náhradu trov konania, ktoré im v spore vznikli. Súd však vzhľadom na okolnosti veci pristúpil k aplikácii (ďalej len ,P“) a má za to, že je tu dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaným náhradu trov konania nemožno priznať. Výnimočná okolnosť veci, pre ktorú súd aplikoval bola na prvom mieste skutočnosť, že žalobca je osobou v materiálnej núdzi, kde právna pomoc bola poskytnutá cestou Centra právnej pomoci. Poukázal na to, že v priebehu sporu bola pôvodne prideleným advokátom žalobcovi vypovedaná plná moc pre stratu dôvery zo strany žalobcu, keď pôvodný právny zástupca žiadal žalobcu o predloženie listín na podporu jeho tvrdení, tento však odmietol a vyjadril sa, že právnemu zástupcovi nedôveruje. Rovnako tak novoustanovený právny zástupca súdu na pojednávaní dňa 17.03.2023 uviedol, že žalobcu poučil o uplatňovanom práve, o nedostatkoch žaloby, vysvetlil mu všetko potrebné, jeho pozíciu v spore, avšak bezúspešne. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri výsluchu žalobcu zistil, že žalobca nie je schopný pochopiť zmysel inštitútu vydržania, bol presvedčený, že je v práve, a že pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti skutočne postačuje, ak niekto potvrdí, že určitá osoba užívala označenú nehnuteľnosť po určitý čas z titulu, že jej mala byť niekým pred 150 rokmi darovaná. Správne poznamenal aj právny zástupca žalobcu, že Centrum právnej pomoci vec nevyhodnotilo ako zrejmé bezúspešné uplatnenie práva, čo žalobcu zrejme posmelilo a trval na podaní žaloby.

Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v spore konal s ohľadom na hospodárnosť konania, nezahlcoval súd podaniami alebo návrhmi na vykonanie takých dôkazov, ktoré by neúmerne predĺžili spor. Odročenie pojednávania a nerozhodnutie veci na prvom pojednávaní (a tak navýšenie trov) nezapríčinil žalobca, ale žalovaní v 1. a 7. rade, ktorí námietku aktívnej vecnej legitimácie predniesli až na prvom pojednávaní, pričom tak mohli urobiť kedykoľvek do nariadenia pojednávania vo svojich písomných podaniach. Zároveň táto námietka nebola dôvodná. Súd prvej inštancie tiež vzal do úvahy, že žalovaní 2. až 6. rade neboli v konaní zastúpení advokátom a ich trovy konania podľa obsahu spisu u niektorých spočívajú len v cene, za ktorú bolo cestou pošty doručené ich vyjadrenie. Žalovaní v 5. a 6. rade dokonca výslovne nežiadali priznať náhradu trov konania. Žalovaní 1. a 7. rade nie sú osobami v materiálnej núdzi ako žalobca, advokáta si zvolili sami. Súd týmto rozhodnutím o náhrade trov konania nemá v zámere podporovať žalobcu v ďalších bezúspešných sporoch a stresovať ďalších žalovaných, ani netvrdí, že postup žalobcu bol podaním žaloby namieste, ale má za to, že v prejednávanej veci spočívala jej výnimočnosť v tom, že žalobca skutočne nebol schopný uchopiť predmet sporu, jeho podstatu, podmienky, ktoré zákon vyžaduje splniť, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Nedôveroval pôvodnému právnemu zástupcovi a nepresvedčil ho ani novoustanovený právny zástupca, zrejme jeho vnútorné presvedčenie bolo veľmi silné a chcel poznať stanovisko súdu. Jeho postoj pritom nebol arogantný, nerešpektujúci, majúci za cieľ poškodiť žalovaných, len vychádzal z toho, čo mu odkázala nebohá sestra, a teda, že v obci je potrebné vysporiadať „rodinné“ nehnuteľnosti, na čo sa žalobca podujal. Súd prvej inštancie preto berúc do úvahy materiálnu núdzu žalobcu, jeho sociálne postavenie a schopnosť pochopiť zmysel inštitútu vydržania, ako i posmelenie Centrom právnej pomoci, a tiež to, že žalovaným okrem žalovaných 1. až 7. rade vznikli len nepatrené trovy (poštovné), žalovaní 5. a 6. rade nežiadali priznať náhradu ich trov, rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania inak úspešným žalovaným. Vo vzťahu k žalovanej 1. rade súd tiež musel vziať do úvahy, že to bola Obec Regetovka - žalovaná 1. rade, ktorá sporné potvrdenie vystavila a dala tak podklad pre konanie žalobcu. Na veci nič nemení fakt, že za žalovanú 1. rade v tom čase ako starosta konala iná osoba.

3. V zákonom stanovenej lehote podali žalovaní v 1. a 7. rade odvolanie proti výroku II. rozsudku o trovách konania. Považujú napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej súd nepriznal trovy konania za arbitrárne, výslovne založené na svojvôli prvoinštančného súdu a za nesprávne, preto sa týmto odvolaním domáhajú jeho zmeny, resp. zrušenia a nového rozhodnutia v časti, kde súd rozhodoval o trovách. Žalovaní 1. a 7. rade zastávajú názor, že žalobca bol dvomi od seba nezávislými advokátmi poučený o svojom procesnom postavení v predmetnom konaní a predmetný súdny spor bol zbytočne zapríčinený tým, že žalobca ignoroval právne názory advokátov a aj napriek tomu sa domáhal sporu a je neprípustné, aby dôsledkom takéhoto konania žalobcu malo byť potrestanie pre žalovaných tým, že musia znášať trovy konania, ktoré svojou činnosťou vyvolal žalobca, zatiaľ čo žalovaní nezadali príčinu na podanie žaloby, resp. tento spor nijako nezavinili a len sa oprávnene bránili. Žalovaní 1. a 7. rade majú za to, že v prejednávanej veci z povahy a okolností sporu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, čo vyplýva jednak zo samotnej povahy sporu, resp. z procesnej situácie žalovaných ako pasívne legitimovaných v konaní a zároveň aj z dôvodu, že žalovaní nezadali príčinu na podanie žaloby, práve naopak, bol to žalobca, ktorý inicioval žalobu. Čo sa týka argumentácie súdu prvej inštancie, že odročenie pojednávania a navýšenie trov nezapríčinil žalobca, ale žalovaní v 1. a 7. rade, ktorí námietku aktívnej večnej legitimácie predniesli až na prvom pojednávaní, pričom tak mohli urobiť kedykoľvek do nariadenia pojednávania vo svojich vyjadreniach, odvolatelia uvádzajú, že právneho zástupcu si stanovili až po nariadení hlavného pojednávania, ktorý im pri analýze predmetného prípadu uvedené vysvetlil, preto bola takáto námietka vznesená až na vytýčenom hlavnom pojednávaní. Rovnako žalovaní v 1. a 7. rade majú za to, že je to práve pochybenie na strane súdu, ktorý nedostatočne vykonal dokazovanie, keď si nezabezpečil dedičský spis sp.zn. , resp. závet vo forme notárskej zápisnice č. N27/2012, Nz 2779/2012, NCRIS 2860/2012 a tak, nakoľko nebol na vytýčenom pojednávaní predložený závet, žalovaní 1. a 7. nemohli vedieť, či bol žalobca jediným dedičom alebo nie, a contrario keby súd si pred prvým hlavným pojednávaním takéto dôkazy zabezpečil, nemuselo by sa v predmetnej veci odročovať. Týmto majú žalovaní 1. a 7. rade za to, že uvedená námietka súdu je irelevantná a práve naopak, pasivitou zo strany konajúceho súdu, došlo k odročeniu pojednávania a navýšeniu trov, preto súd v tomto prípade konal nad rámec zákona a svojvoľne. Namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neprihliadal na vedenie konania a jeho výsledok. V danom prípade žalobca svojim procesným úkonom inicioval konanie, v ktorom bol neúspešný a je neprípustné, aby dôsledkom takéhoto konania žalobcu malo byť potrestanie pre

žalovaných tým, že musia znášať trovy konania, ktoré svojou činnosťou vyvolal žalobca, zatiaľ čo žalovaní nedali príčinu na podanie žaloby, resp. tento spor nijak nezavinili. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaní v 1. a 7. rade navrhli, aby odvolací súd v zmysle ust. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaným prizná trovy konania v celom rozsahu; alternatívne, aby v zmysle ust. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaných v 1. a 7. rade, že žalobca, hoci bol poučený svojimi právnymi zástupcami, zbytočne zapríčinil vedenie sporu ignorovaním ich právnych názorov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol v danej veci na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci pridelený advokát, je tento advokát povinný prevziať ustanovenie a poskytovať právnu pomoc vo veci a rozsahu podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci. Platná právna úprava neumožňuje advokátovi odvolať sa voči ustanoveniu resp. namietať možné nesprávne právne posúdenie prípadu a to v prípade, ak Centrum právnej pomoci má za to, že vo veci, s ktorou sa žalobca ako žiadateľ o bezplatnú právnu pomoc obrátil na Centrum právnej pomoci, je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, ako je tomu v danom prípade. Žalobca teda dôvodne predpokladal, že v danom prípade nejde o prípad bezúspešného sporu a súčasne jeho majetkové, sociálne a zárobkové pomery odôvodňujú poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Súdy pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa zhodne konštatujú, že súd prihliada aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku (obrany) na súde a ich postoj v konaní. Žalovaní nepreukázali žiadnym spôsobom, okrem teoretických úvah, prečo v konkrétnych okolnostiach prípadu by nebolo možné aplikovať ust. , t. j. z akých konkrétnych okolností by bolo možné usúdiť, že absentuje na strane žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa a zároveň aj výnimočné okolnosti, hoci v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie sú tieto jasne uvedené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 7. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania je vecne správny.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. až v 7. rade, aby súd určil, že ním špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohej sestre, ktorá tieto nehnuteľnosti nepretržite užívala pred svojou smrťou, resp. vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním už predkovia žalobcu. Súd prvej inštancie konštatujúc, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že právni predchodcovia sestry žalobcu i ona samotná nehnuteľnosť neužívali s prihliadnutím na všetky okolnosti v presvedčení, že im táto právom patrí, na základe konkrétneho právneho titulu, ale užívali ju ako cudziu nehnuteľnosť, so súhlasom jej spoluvlastníkov, ako aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal rozsah navrhovaného vydržania, žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej so sporových strán v zmysle na podklade zistenej existencie výnimočných okolností spočívajúcich v materiálnej núdzi žalobcu, jeho sociálneho postavenia, jeho neschopnosti pochopiť inštitút vydržania, ktorý bol posmelený Centrom právnej pomoci o nie zrejme bezúspešnej žalobe v tejto veci, ako aj v to, že žalovaná v 1. rade, Obec Regetovka vystavila pre žalobcu potvrdenie, že sporné nehnuteľnosti od smrti svojho otca nepretržite užívala sestra žalobcu a dala tak podklad pre súdne konanie žalobcu.

8. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane ( ) resp. strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania ( ), nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie existencie podmienok v zmysle ust. , t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Podľa ust. , môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

10. Z Nálezu Ústavného súdu III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.

11. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. či sp.zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp.zn. ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1).

12. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa .

13. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovaných, ktorí majú nárok na náhradu trov konania podľa ako procesne úspešná strana, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradili sami.

14. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. . Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o dôvodnosti aplikácie výnimočného ustanovenia . Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o výnimočných okolnostiach, ktoré viedli žalobcu na základe rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci k podaniu žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po sestre žalobcu. Úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci môže byť len ten, kto preukáže, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, a teda správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu strany sporu (v tomto prípade žalobcu) považuje za relevantnú na účely aplikácie . Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného zmierňujúceho ustanovenia.

15. Zároveň správne prihliadol súdu prvej inštancie na skutočnosť, že žalobca preukázal, že sa v jeho spore nejedná o zrejmú bezúspešnosť, o čom svedčí potvrdenie vydaného žalovaným v 1. rade (č.l. 15 spisu), z ktorého žalobca zistil, že sporné nehnuteľnosti užívala nepretržite jeho rodina, ktorá ich dostala do daru od občanov Obce Regetovka asi pred 150 rokmi, a z ktorého sa utvrdil, že jeho právni predchodcovia sa uchopili žalovaných nehnuteľností oprávnene. V kombinácii so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nebol schopný uchopiť predmet sporu a podstatu inštitútu vydržania, napriek vysvetleniam jemu pridelených advokátov, sa preto odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou

žalovaných, že predmetný súdny spor bol zapríčinený žalobcom, ktorý ignoroval právne rady svojich advokátov, aj napriek tomu sa naďalej domáhal sporu a tým zapríčinil vznik ďalších trov. V danom prípade nemožno konštatovať, že žalobca bezdôvodne inicioval súdny spor, resp. že by konanie žalobcu bolo zneužitím práva.

16. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných v 1. a 7. rade, že odročenie pojednávania na deň 17.03.2023 a tým navýšenie trov v konaní nezapríčinili. Nič nebránilo žalovaným v 1. a 7. rade si ustanoviť právneho zástupcu už po doručení žaloby a výzvy súdu na vyjadrenie k žalobe. Žalovanému v 1. rade boli doručené uvedené dokumenty 13.04.2022 a žalovanej v 7. rade už 19.04.2022. Pojednávanie, na ktorom bola vznesená námietka aktívnej vecnej legitimácie sa konalo až o necelý rok (10.02.2023). Zároveň nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k pochybeniu, pokiaľ si pred pojednávaním nezabezpečil dedičský spis sp.zn. a žalovaní v 1. a 7. rade nemohli tak vedieť, či žalobca bol jediným dedičom alebo nie. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonodarca do ustanovenia zahrnul princíp formálnej pravdy, čím sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to: a) spotrebiteľské spory, b) konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, c) antidiskriminačné spory, a d) individuálne pracovnoprávne spory. Prejednávany spor nie je ani jeden z uvedených prípadov, a preto správne súd prvej inštancie vykonal dôkaz pripojením dedičského spisu až potom, ako to navrhli žalovaní v 1. a 7 rade v konaní.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania, ako vecne správny podľa potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca síce bol v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no skutočnosť, či dôjde k aplikácii ust. závisí od úvahy súdu, a preto za tohto stavu by nebolo spravodlivé, aby dôsledky v podobe povinnosti náhrady trov odvolacieho konania znášali len žalovaní v 1. a 7. rade. Preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).