Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/164/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: W.. G. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J.-D. C., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokát, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava o zaplatenie 180.04 eur o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -37 zo dňa 6.6.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -37 zo dňa 6.6.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v konaní sa žalobca v terajšom postavení žalovaný domáhal zaplatenia istiny 180,04 eur titulom nezaplatenia poistného plnenia, žalovaný v terajšom procesnom postavení žalobca v predmetnom konaní podal vzájomnú žalobu vo výške 180,04 eur, ktorú súd vylúčil na samostatné konanie a uznesením zo dňa 7.3.2016 súd konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v terajšom postavení žalovaný.

3. Žalobca (v konaní ) svoju žalobu (vzájomný návrh uplatnený v konaní ) odôvodnil tým, že čiastka, ktorá bola uhradená poisťovni mala byť vrátená, nakoľko táto čiastka bola uhradená z opatrnosti pretože v tom čase bol žalobca vo výkone trestu a nepotreboval aby manželka žalobcu mala ďalšie problémy, či je nárok oprávnený alebo neoprávnený si vzhľadom na uvedené overiť nemohol. Podľa žalobcu nárok poisťovne na zaplatenie poistného nie je dôvodný, predmetným vzájomným návrhom si žiadal aby mu bola uvedená čiastka vrátená, pričom nevedel žalobu právne kvalifikovať.

4. Z pripojeného spisu súd prvej inštancie zistil ,že žalobca (v terajšom procesnom postavení žalovaný) sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému (v terajšom procesnom postavení žalobca) zaplatenia 5.424,- Sk po prepočte konv. kurzom 180,04 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril Poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov č. 4110555791 s účinnosťou od 1.8.1995 na dobu neurčitú. Zmluvné strany dohodli výšku ročného poistného vo výške 13.018,- Sk. Žalovaný zaplatil poistné plnenie od 1.8.1995 do 1.8.2004.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 29.11.2004 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžného poistného po tomto termíne s upozornením, že ak poistné nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy, tak poistenie zaniká v zmysle . Žalovaný napriek v tejto výzve dlžné poistenie neuhradil a dňa 1.1.2005 zanikla predmetná poistná zmluva v zmysle . Žalobca zobral následne žalobu čiastočne späť nakoľko bola zaplatená istina, pričom zostali neuhradené úroky z omeškania a trovy konania. Na pojednávaní nariadenom 2.5.2011 súd konanie čiastočne zastavil, voči predmetnému zastaveniu konania sa priamo na pojednávaní žalovaný odvolal. Prvoinštančný súd predložil predmetnú vec na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -63 tento odmietol odvolanie žalovaného. Uznesením NS SR č.k. bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -63 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -113 bolo uznesenie Okresného súdu v Bratislave č.k. -60 zo dňa 2.5.2011 potvrdené. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.2.2015 zobral právny zástupca žalobcu žalobu späť (úroky z omeškania a trovy) a žiadal aby súd konanie zastavil. Na nariadenom pojednávaní dňa 21.1.2016, v ktorom súd rozhodoval o úrokoch z omeškania a trovách konania žalovaný so späťvzatím nesúhlasil a vzniesol vzájomný návrh o vrátenie sumy 180,04 eur vylúčený na samostatné konanie.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia v konaní o vzájomnom návrhu (sp.zn. ) ďalej vyplýva, že žalobca právne nekvalifikoval svoj nárok a z obsahu žaloby mal súd prvej inštancie zato, že žalobca si predmetnou žalobou o vrátenie 180,04 eur žalovaným uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Súd preto posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody podľa príslušných ustanovení a to , , , , , , , a .

6. K námietke žalobcu ohľadne neplatnosti poistnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že poistená nehnuteľnosť bola prevedené na maloletú dcéru žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že predmetná námietka je nedôvodná. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 31.7.1995 Poistnú zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti Bistro L. - reštaurácia, pričom žalobca podľa výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie o 1.8.1995 až do obdobia 1.1.2005 poistné riadne plnil. Skutočnosť, že žalobca previedol nehnuteľnosť na svoju maloletú dcéru na základe rozhodnutia súd podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy s poukazom na ust. . Predovšetkým bolo žalobcovou povinnosťou oznámiť žalovanému akúkoľvek zmenu týkajúcu sa poistnej zmluvy, čo však žalobca neurobil. Prvoinštančný súd mal jednoznačne preukázané, že poistná zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ust. , dôkazom čoho je skutočnosť, že žalobca 10 rokov riadne platil poistné. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoj nárok na vrátenie ním zaplatenej sumy 180,04 eur. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal skutočnosť, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úrok žalobcu, že žalovaný získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, že právny úkon nebol urobený slobodne vážne, určite a zrozumiteľne. Konajúci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a to z dôvodov neunesenia dôkazného bremena žalobcom, pričom poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 24.6.2010. Preto žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s v spojení s a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil nasledovne: V zmysle ust. prvá veta písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca. Na písomnom vyhotovení rozsudku č.k. -37 zo dňa 6.6.2018 absentuje podpis sudcu. V zmysle ust. odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Absencia podpisu sudcu na písomnom vyhotovení rozsudku je vadou konania, v dôsledku ktorej písomné vyhotovenie rozsudku ako celok, resp. niektorá z jeho častí môže nevyjadrovať skutočnú vôľu a právne názory súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z princípu hospodárnosti konania žalobca uviedol, že sa ďalej nebude zaoberať jednotlivými skutočnosťami a právnymi názormi uvedenými v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, keďže nie je zrejmé, že tieto sú prejavom vôle súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného žalobca žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.10.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný, dospel k záveru, že dôvody odvolania v zmysle ust. nie sú dané.

13. Odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza:

14. Dôvodom odvolania žalobcu je tvrdenie, že na písomnom vyhotovení rozsudku absentuje podpis sudcu, absencia podpisu je vadou konania v dôsledku ktorej písomné vyhotovenie rozsudku ako celok, resp. niektorá z jeho častí môže nevyjadrovať skutočnú vôľu a právne názory súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd poukazuje na ust. o Spravovacom a kancelárskom poriadku, podľa ktorého, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal.

16. Podľa veta prvá o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejne moci (ďalej len zákon o e-governmente), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.

17. Podľa o e-governmemte, uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

18. Podľa o e-governmente, ak tento zákon alebo osobitný predpis vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, na autorizáciu sa použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje len povinnosť autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo osoby v konkrétnom postavení, alebo autorizujúcu osobu označuje len všeobecne ako oprávnenú osobu, na autorizáciu sa použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovaná elektronická pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

19. Ako vyplýva zo o e-governmemte napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol podpísaný sudcom (autorizovaný) so zaručeným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu príslušného sudcu. Svedčí o tom listinný doklad Okresného súdu Bratislava I označený ako doložka o autorizácii, z ktorého vyplýva, že elektronický prvopis rozhodnutia autorizoval sudca: I.. C. M.M., s dátumom autorizácie: 11.7.2018 o 7:51:20 hod. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, o absencii podpisu sudcu na písomnom vyhotovení rozsudku.

20. Keďže nebol preukázaný dôvod odvolania v zmysle ust. a iný dôvod odvolania žalobca neuviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).