Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: R., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, R. XX, U., zastúpeného advokátkou H.. X. F.Š., J. X/A, U., proti žalovanej: Y. U., Y. XX, U., o zaplatenie 305,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.10.2020, č.k. -48, v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.02.2021, č.k. -68, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.10.2020, č.k. -48, v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.02.2021, č.k. -68, zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.05.2020 domáhal voči pôvodnej žalovanej neb. F. U. zaplatenia sumy 305,20 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.10.2016 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ alebo „úverová zmluva“). Pôvodná žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi úver a zaplatiť mu odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom spolu s poplatkom za expresné spracovanie úveru v sume 100 eur. V úverovej zmluve sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu viac ako 4 mesiace sa stane okamžite splatný celý dlh, pričom v prípade omeškania dlžníka s úhradu dlhu, sa pôvodná žalovaná zaviazala i k úhrade zmluvnej pokuty v sume 10% ročne z dlžnej čiastky. Vzhľadom na to, že pôvodná žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím porušila jej dojednania, stratila výhodu splátok a jej dlh voči žalobcovi sa stal splatný dňa 17.06.2017.

3. Právna predchodkyňa žalovanej sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v zmysle (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania. Vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca s pôvodnou žalovanou uzavrel dňa 12.10.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver v dohodnutej výške 350 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť úrok v sume 87,60 eura a poplatok za expresné spracovanie úveru v sume 100 eur, a to v 12-tich pravidelných mesačných splátkach, tak že prvé štyri splátky budú v sume 1 eur a ďalšie splátky v sume 66,70 eura, splatné vždy

k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 12.11.2016; dohodnutý úrok predstavoval 32,45 eura (správne má byť 32,45% - pozn. odvolacieho súdu) a RPMN hodnotu 37,75%. Zmluvné strany si dohodli v úverovej zmluve aj zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej sumy v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu.

5. Zhodnotením vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie (ďalej len „“), až ods. 4, , , , (ďalej len „“), , , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Považujúc za určujúci právny predpis v rovine súkromného práva, osobitne práva zmluvného vo vzťahu k úprave spotrebiteľských záväzkov, z čoho pramenilo jeho prioritné pôsobenie aj na sféru spotrebiteľských záväzkov, konajúci súd uviedol, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Obchodného a , na ktorú sa vzťahovali i ustanovenia , podľa ktorých bolo potrebné posudzovať uplatnený nárok. Pokiaľ mala žalovaná povinnosť platiť dohodnuté splátky, avšak tieto riadne neplnila, a preto žalobca pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 17.06.2017, poukázal na zákonnú úpravu doplňujúcu , na ktorú musel prihliadať. V intenciách predmetného ustanovenia môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky pod podmienkou upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyplývajúceho z ustanovenia . Zistiac, že žalobca nepredložil doklad preukazujúci splnenie povinností vyplývajúcich z v spojení s , keď do spisu nezaložil také upozornenie a ani to, že by sa dostalo do dispozičnej sféry pôvodnej žalovanej ako dlžníka, resp. ani, že by jej ho vôbec odoslal, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienok vyžadovaných ustanovením v spojení s , t.j. povinnosť vyzvať pôvodnú žalovanú na úhradu dlžnej sumy podľa úverovej zmluvy; v takom prípade, nemohol platne realizovať svoje právo na zosplatnenie dlhu, nakoľko až po splnení tejto povinnosti mohol pohľadávku žalovať na súde. Pre úspech v spore bol pritom žalobca povinný ním uvádzané skutočnosti (ohľadne predčasného zosplatnenia dlhu - pozn. odvolacieho súdu) nielen tvrdiť, ale i preukázať. Ustáliac, že k platnému zosplatneniu dlhu nemohlo dôjsť, podľa mienky konajúceho súdu by žalobcovi mohol vzniknúť len nárok na zaplatenie istiny vyplývajúcej z jednotlivých žalovanou nesplatených splátok, splatných ku dňu vyhlásenia rozsudku. Avšak, tým, že žalobca nepriložil rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, resp. iný doklad, z ktorého by bol zrejmý rozpis uhradených a neuhradených splátok, a to i vo väzbe na istinu, úroky a poplatky, konajúci súd nemohol ustáliť, na akú časť istiny by mu vznikol nárok.

6. Nad rámec vyššie uvádzaných dôvodov konajúci súd uviedol, že keďže z predložených dôkazov nebolo možné ustáliť, s ktorou splátkou sa pôvodná žalovaná dostala do omeškania, a tým jednoznačne určiť, nesplnenú splátku, na ktorú žalobca viazal zosplatnenie celého dlhu, vychádzajúc z jeho tvrdení o splatnosti dlhu ku dňu 17.06.2017, ku ktorému mohol pristúpiť za predpokladu neuhradenia splátky po dobu dlhšie ako 4 mesiace, predpokladal, že k zosplatneniu úveru pristúpil žalobca pre nezaplatenie splátky splatnej vo februári 2017. V takom prípade, vychádzajúc z ustanovenia začala plynúť premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky splatnej dňa 12.02.2017 a táto uplynula dňa 13.02.2020. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 27.05.2020, podal ju oneskorene a jeho pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola premlčaná, na ktorú okolnosť bol konajúci súd povinný v zmysle prihliadať.

7. Zohľadniac uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, dodávajúc, že sa v ďalšom nezaoberal náležitosťami úverovej zmluvy v zmysle , nakoľko to bolo bez právneho významu.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s tak, že v konaní úspešnej pôvodnej žalovanej, ktorej by patril nárok na náhradu trov konania, tento nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a Po upriamení pozornosti na jeho nesprávne označenie v záhlaví napadnutého rozsudku ako „R. O. Y., Y..N..K..“, keď jeho obchodné meno bolo R., G..Y.. (ktorú

nesprávnosť konajúci súd napravil vydaním opravného uznesenia - pozn. odvolacieho súdu), zopakoval, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú s pôvodnou žalovanou uzatvoril dňa 12.10.2016, tejto poskytol ako veriteľ úver v sume 350 eur. Na túto zmluvu dopadali ustanovenia , ktorý považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov podľa zákona. Majúc za to, že tieto dôvody neboli splnené, keď výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol priamo v zmluve, mal za to, že nebolo možné považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa zmluvy sa spotrebiteľ (pôvodná žalovaná) zaviazal zaplatiť celkovú čiastku v sume 537,60 eura v pravidelných 12 mesačných splátkach, s tým, že prvé štyri splátky mal zaplatiť v sume á 1 euro a ďalšie v sume 66,70 eura, vždy k 12. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc od 12.11.2016. Keďže v úverovej zmluve boli jasne rozlíšené splátky istiny, úrokov a poplatkov a ďalšie povinnosti pôvodnej žalovanej, táto zmluva spĺňala všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti a úver nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pritom jednotlivými určitými splátkami pôvodná žalovaná hradila najskôr istinu úveru a po jej uhradení zostatok, t.j. úroky a poplatok, a teda v prípade nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania s platbou splátky došlo k zníženiu istiny, z ktorej by si mohol uplatňovať následne zákonné úroky.

10. Žalobca podotkol, že v prípade, ak pôvodná žalovaná nadobudla po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere pocit, že táto je pre ňu nevýhodná alebo že odplata, úrok alebo hodnota RPMN bola vysoká, bola oprávnená od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Podľa jeho mienky žalovaná disponovala rozumovými schopnosťami na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala bez donútenia alebo nátlaku; svojim podpisom tak prejavila vôľu nielen zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrieť, ale i byť viazaná jej ustanoveniami, vedomá si záväzkov z nej plynúcich.

11. Žalobca nesúhlasil ani so záverom konajúceho súdu ohľadne premlčania jeho nároku, citujúc pritom zmluvné dojednanie, podľa ktorého doba trvania zmluvy a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 12.10.2017. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie, zistiac stratu procesnej spôsobilosti pôvodnej žalovanej ku dňu 18.12.2020, uznesením zo dňa 26.06.2023, č.k. -140, rozhodol, že v konaní pokračuje s jej dedičkou, dcérou Y. U. ako žalovanou.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.01.2024 ( v spojení s ).

15. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania ( ), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca v odvolaní výslovne uviedol a skutkovo vymedzil. Pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala (tu žalovaná) a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplývala požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že žalobca zodpovedá za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby žalobca ako ten, kto podáva odvolanie, mal jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne špecifikoval, obzvlášť, pokiaľ je i kvalifikovane právne zastúpený.

16. Vychádzajúc z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca napadol ako nesprávny výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol v celom rozsahu jeho žalobu; ňou sa pritom v konaní domáhal

zaplatenia istiny 305,20 eura, poplatku za expresné spracovanie úveru v sume 100 eur, zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 305,20 eura od 18.06.2017 do zaplatenia, zmluvného úroku vo výške 32,45% ročne zo sumy 350 eur od 12.10.2016 do 21.11.2016 a zo sumy 305,20 eura od 22.11.2016 do zaplatenia, vrátane úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 305,20 eura od 18.06.2017 do zaplatenia. Dôvodom zamietnutia jeho žaloby bola podľa odôvodnenia rozhodnutia konajúceho súdu skutočnosť, že žalobca, viažuc svoj nárok na predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 17.06.2017, v konaní nepreukázal splnenie podmienok predpokladaných ustanovením v spojení s , a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o strate výhody splátok a zosplatnení úveru ku dňu 17.06.2017. I keď by mu v takom prípade vznikol nárok len na zaplatenie istiny vyplývajúcej z jednotlivých žalovanou nesplatených splátok, tým, že nepreukázal rozpis tak splátok uhradených, ako i neuhradených i vo väzbe na istinu, úroky a poplatky, konajúci súd nemohol ustáliť, na akú časť istiny mu vznikol nárok. Žalobca skutkovým vymedzením a použitou právnou argumentáciou v odvolaní nespochybnil predmetnú argumentáciu, ani závery konajúceho súdu, ktoré, a to treba zdôrazniť, predstavovali nosný dôvod vyhodnotenia neoprávnenosti jeho žaloby, keď namietal, že úverovú zmluvu, ku ktorej uzavretiu pristúpila pôvodná žalovaná slobodne, bez nátlaku a donútenia, nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky náležitosti požadované , vrátane uvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, že pôvodná žalovaná mohla od zmluvy odstúpiť, ak ju dodatočne vyhodnotila ako nevýhodnú, k čomu však nepristúpila, a preto si musela byť vedomá záväzkov z nej vyplývajúcich; tieto žalobcom uvádzané skutočnosti však súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti jeho žaloby neposudzoval a nevyhodnocoval, a tieto preto neboli ani dôvodom, pre ktorý primárne vyhodnotil jeho žalobu za neoprávnenú.

17. I keď v ďalšom konajúci súd podotkol, že by žalobcovi mohol vzniknúť nárok len na zaplatenie istiny z nesplatených splátok splatných ku dňu vyhlásenia rozsudku a tento mu nemohol priznať, nakoľko žalobca nepreukázal rozpis uhradených a neuhradených splátok, a to i vo väzbe na istinu, úroky a poplatky, ktorú skutočnosť žalobca v odvolaní namietal, hodno uviesť, že jeho tvrdenia o jasnom rozčlenení mesačných splátok nemali oporu v zmluvných ustanoveniach. Zároveň, nemožno prehliadnuť, že žalobca opisom skutkového deja v žalobe a na neho nadväzujúcim žalobným návrhom (petitom) vymedzil predmet sporu ako nárok vyplývajúci z predčasného zosplatnenia úveru ku dňu 17.06.2017, a teda nie ako nárok majúci základ v jednotlivo neuhradených splatných mesačných splátkach úveru.

18. Žalobca v odvolaní v ďalšom jednou vetou namietol i nesprávnosť následného dôvodu zamietnutia jeho žaloby súdom prvej inštancie (viď bod 23. odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie výslovne uviedol „nad rámec skutočností uvedených v ods. 22 odôvodnenia“ - pozn. odvolacieho súdu); ten spočíval v premlčaní jeho nároku. Konajúci súd dôvodil, že i keď nemohol ustáliť, s ktorou splátkou sa pôvodná žalovaná dostala do omeškania, a teda jednoznačne určiť nesplnenú splátku úveru, s omeškaním ktorej žalobca spájal predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 17.06.2017, vyjadril predpoklad, že tou splátkou bola splátka splatná v mesiaci február 2017, konkrétne dňa 12.02.2017, od ktorého dátumu začala podľa neho plynúť premlčacia doba v zmysle ; táto uplynula dňa 13.02.2020. Zistiac, že žalobca podal žalobu na súd až dňa 27.05.2020, súd prvej inštancie konštatoval premlčanie jeho nároku. Žalobca sa nestotožnil so záverom konajúceho súdu, uvádzajúc ako dôvod svojho nesúhlasu len citáciu dohody zmluvných strán ohľadne doby trvania úverovej zmluvy a termínu splatnosti poslednej splátky (12.10.2017). Pokiaľ žalobca nesúhlasil s názorom konajúceho súdu ohľadne premlčania jeho nároku, ktorý našiel svoje vyjadrenie v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, bol povinný dôvod svoj nesúhlasu jasne argumentačne objasniť. Žalobca však tento náležite neozrejmil, keďže ním zvolená formulácia, v ktorej absentovala skutková a právna argumentácia, nereflektovala na rozvinutú myšlienkovú úvahu a na ňu nadväzujúce právne závery konajúceho súdu ohľadne premlčania uplatneného nároku v zmysle , ktoré sa odvíjali od splatnosti neuhradenej splátky v mesiaci február 2017 a zosplatnenia dlhu. Pokiaľ sa žalobca obmedzil len na citáciu zmluvného ustanovenia týkajúceho sa termínu splatnosti úveru dňa 12.10.2017, treba uviesť, že v porovnaní so žalobou uviedol iné rozhodujúce skutkové tvrdenie, s odlišným dátumom splatnosti (podľa žaloby pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru k 17.06.2017, v ktorý deň nastala jeho splatnosť), na ktoré odvolací súd ako na neprípustnú novotu v zmysle nemohol prihliadnuť.

19. So zreteľom na vyššie uvedené, súc viazaný povinnosťou vychádzať zo žalobcom v odvolaní špecifikovaných dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, v procesnej situácii, keď žalobca tieto dostatočne skutkovo a právne nevymedzil, nereflektoval na úvahy a na ich základe prijaté závery konajúceho súdu, pričom v časti uviedol nové, odlišné tvrdenia ako v pôvodnej žalobe, neostalo odvolaciemu súdu iné ako len z tohto dôvodu, t.j. z dôvodu relevantného nespochybnenia právneho názoru súdu prvej inštancie vedúceho k zamietnutiu žaloby, považovať napadnutý rozsudok, bez jeho podrobenia odvolaciemu prieskumu, za správny. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením potvrdil v zmysle

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).