Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/20/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: Hotel Panorama Trenčianske Teplice, s.r.o., so sídlom Nádražná 1902/12, Trenčianske Teplice, IČO: 36 334 227, právne zastúpený: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, proti žalovanému: T. T., podnikajúci pod obchodným menom T. T. - PE - T., s miestom podnikania U. L. XXX/X, M. M., K.: XX XXX XXX, o vypratanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

I.Súd konanie zastavuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 92,80 €.

IV. Súd upravuje Slovenskú poštu, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 92,80 €.

odôvodnenie:

1.Dňa 09.05.2019 podal žalobca na súd žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľností.

2. Na pojednávaní dňa 10.10.2019 pred jeho otvorením žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť, pretože po podaní žaloby žalovaný vypratal nehnuteľnosti v zmysle žaloby, a preto predmet konania odpadol. Žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný potvrdil, že nehnuteľnosti odstránením unimobunky už ku dňu konania pojednávania vypratal, uviedol, že sa mu pozemky podarilo vypratať do augusta 2019.

3. Podľa ustanovenia (ďalej len ), Žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia , Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia , , (1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6.Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v celom rozsahu a vzhľadom na to, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje, (nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním vo veci samej a v takomto prípade súd i tak na prípadný nesúhlas žalovaného so

späťvatím žaloby neprihliada), súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť, pretože žalovaný po podaní žaloby splnil povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáhal podanou žalobou, keď vypratal nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu až po podaní žaloby. Pravdivosť tejto skutočnosti potvrdil aj žalovaný. V danom prípade ide teda o prípad späťvzatia žaloby v dôsledku správania sa žalovaného a z procesného hľadiska v takom prípade zásadne platí, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná strana. S poukazom na procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania, má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa .

10. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uvádzal skutočnosti, ktorými odôvodnil svoj záver, že žalobca by nemal mať nárok na náhradu trov konania, a teda podľa obsahu poukazoval na skutočnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle , s touto argumentáciou sa súd nestotožnil.

11. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ) . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

12. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcovi nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Žiadne významné individuálne okolnosti, na ktoré by súd musel vziať zreteľ ako na výnimočné okolnosti, v spore najavo nevyšli. Skutočnosti, ktorými žalovaný opisoval správanie žalobkyne a označoval ich ako akt pomsty v konaní preukázané neboli. Obsah spisu skôr naopak nasvedčuje tomu, že žalobca opakovane (01.10.2018 a 05.02.2019) pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na vypratanie nehnuteľností, následne (čo ani nebolo sporné), súhlasil žalobca s lehotou na vypratanie do konca marca 2019 a žalobu podal až v máji 2019, keď ani ku dňu podania žaloby neboli nehnuteľnosti vypratané. Žalovaný mal tak pred podaním žaloby dostatočný

priestor na vypratanie, pokiaľ tak mienil dobrovoľne učiniť. Ani skutočnosť, že žalobca nemal v záujme prenechať pozemok žalovanému na užívanie tak, ako ho o to žiadal žalovaný, sama osobe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, nakoľko je len na rozhodnutí vlastníka, akým spôsobom s predmetom svojho vlastníctva naloží a či umožní jeho užívanie ďalšej osobe, alebo bude toto oprávnenie realizovať sám akýmkoľvek spôsobom. Preto nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá v úmysle na danom pozemku nič stavať, pretože je irelevantné, akým spôsobom chce žalobca po vyprataní pozemku žalovaným, s pozemkami nakladať. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany, a preto poukaz žalovaného na jeho nepriaznivejšiu sociálnu situáciu v porovnaní so situáciou žalobcu, nie je spôsobilý privodiť záver o tom, že by žalovaný nemal byť povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s podaním žaloby. V konaní sa nevyskytla ani žiadna osobitá, nezvyčajná procesná situácia, ktorú by súd musel zohľadniť a ani charakter konania či predmet sporu nezakladá výnimočnosť situácie, keďže ide o štandardnú žalobu o plnenie, ktoré konanie však nebolo zakončené vyhlásením rozsudku, ale vydaním uznesenia o zastavení konania za stavu, keď späťvzatie žaloby zapríčinil procesne žalovaný. S poukazom na tieto skutočnosti súd dôvody pre aplikáciu nevidel, a preto žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému. 13. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

14. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona, Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

15. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu, a to v sume 99,50 eur. Nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej, rozhodol súd o vrátení súdneho poplatku zo žaloby, kráteného o 6,70 eur (99,50 eur - 6,70 eur), teda o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 eur, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

Poučenie:

Proti výrokom III. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.