Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-59-2017.pdf
PDF · 115.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: 1/ U. G., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX/XXX, XXX XX Š., 2/ G. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX/XXX, XXX XX Š., 3/ Q. D., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX/XXX, XXX XX Š., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., IČO: 47 251 654, so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému: 1/ B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Š. XXX, XXX XX Š., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Okružná 36, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, 2/ U. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Š.Ň. XXX, XXX XX Š., 3/ E. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Š. XXX, XXX XX Š., 4/ V. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Š. XXX, XXX XX Š., 5/ B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. J.. W. XXXX/XX, XXX XX V. o určenie, že vec patrí do dedičstva s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že 1/2 k pozemkom zapísaných na LV č. XXX k. ú. K. Š. p a t r í do dedičstva po nebohej Ž. F., rod. S., nar. X. XX. XXXX, zomr. XX. X. XXXX.
II. Žalobkyne 1/ - 3/ m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ - 5/ v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2017 žiadali, aby súd rozhodol, že 1/2 k pozemkom zapísaných na LV č. XXX v k. ú. K. Š. na meno žalovaných patrí do dedičstva po nebohej Ž. F., rod. S., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/-3/ sú zákonní dedičia po nebohej Ž. F. rod. S., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. Dedičstvo po nebohej bolo prejednané u notára ako súdneho komisára JUDr. Alžbety Podhorskej pod sp. zn. 7D/183/2013, Dnot 136/2013. Predmetom dedičského konania neboli nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo nadobudla nebohá Ž. F. na základe osvedčenia o vydržaní zo dňa 13.12.1994 na notárskom úrade Oľgy Piskoríkovej sp. zn. N170/94, NZ232/94, a ktoré boli zapísané na LV XXX k. ú. K. Š. na meno B. S., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom Š. - K. Š. XXX. Žalobcovia svoj návrh odôvodňujú aj tým, že nebohý X. S. proti nebohej Ž. F. podal žalobu na Okresnom súde Poprad sp. zn. 9C/13/98, o ktorej nebolo rozhodnuté, nakoľko žalobca zobral žalobu späť. Žalobcovia uvádzajú, že X. S. nikdy nemohol narozdiel od ich právnej predchodkyne vstúpiť do oprávnenej držby a tým splniť všetky zákonom predpokladané podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Právna predchodkyňa žalobcov pri vydržaní riadnym spôsobom preukázala vstup do oprávnenej držby svojej právnej predchodkyne Ž. S., rod. X.. 2. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že popierajú skutočnosti uvádzané v žalobe, má za to, že žalobcovia nepreukázali, že pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. K. Š. sú rovnaké ako sú pozemky zapísané na súčasnom LV č. XXX k. ú. K. Š.. Z identifikácie, ktorá bola priložená v spise vyplýva, že na pôvodnej vložke č. XXX bolo zapísaných približne 20 pozemkov, zatiaľ čo na LV ich je až 40. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, o ktorú sa žalobcovia opierajú má za to, že aj Občiansky zákonník z roku 1950 vyžadoval pri darovacej zmluve písomnú formu, pričom musela byť darovacia zmluva
podpísaná tak darcom ako aj obdarovaným. V zmysle identifikácie sa pozemky z pozemnoknižnej vložky č. XXX zmenili a zapísali do stavu v evidencii nehnuteľností pod inými parcelnými číslami. 3. Uznesením č. k. 11C/59/2017-130 zo dňa 17.12.2018 súd pripustil do konania na strane žalovaných ako ďalší subjekt žalovaní: 2/ U. S., 3/ E. S., 4/ V. S., 5 B. S., a to z dôvodu, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Poprad- katastrálny odbor sp. zn. X-46/17/02 zo dňa 12.10.2017 došlo k zmene zápisu na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. K. Š. tak, že namiesto žalovanej bol opätovne zapísaný pod B9 X. S., nebohý manžel žalovanej. Okrem žalovanej preto ako dedičia v prvej skupine prichádzajú do úvahy, U. S., O. Š., K. Š. XXX, E. S., O. Š.Ň., K. Š. XXX, V. S., O. Š., K. Š. XXX U. B. S., O. V., J.. W. XXXX/XX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 1. 2019. 4. Súd listinnými dôkazmi, pripojeným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/13/98 a spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10D/828/2002, výsluchom strán sporu zistil nasledovný skutkový stav: 5. Súd mal preukázané, že X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.Ň., T. I. Č.. XXX dňa 9.3.1994 vyhlásil osvedčenie do notárskej zápisnice u notárky JUDr. Alžbety Podhorskej, Poprad, č. N82/94, NZ 80/94. Predmetom vydržania je zápis č. XXX k. ú. K. Š. podľa výpisu z pozemkovej knihy, kde vo vyhlásení uviedol, že spoluvlastnícky podiel Q. G. nadobudol účastník spolu už s nebohými rodičmi Q. S. a G. rod. F. neformálnou kúpnou zmluvou v roku 1940 a od tohto času spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch v 1/2 nerušene užíval v dobrej viere ako svoj vlastný až do združenia pozemkov do JRD. 6. Dňa 13.12.1994 Ž. F., rod. S., bytom Š.U., T. W. Č.. XXX osvedčila vydržaním u notárskeho úradu prom. práv. Oľgy Piskoríkovej Poprad, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. K. Š. zap. č. XXX - mpč. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kde uvedené nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 10.12.1956 z USA od Q. G. jej matka nebohá Ž. S., rod. X. a tieto užívala až do roku 1957, kedy boli nehnuteľnosti sústredené do bezplatného užívania JRD. 7. Vzhľadom k tomu, že obidve notárske zápisnice vychádzali z rovnakého spoluvlastníckeho podielu 1/2 zapísaného pod B4 v pozemnoknižnej vložke č. XXX v prospech Q. G., bol tento podiel vydržaný duplicitne dvoma rôznymi vlastníkmi. Osvedčením o dedičstve sp. zn. 10D/828/2002 po nebohom X. S. nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. K. Š. manželka poručiteľa B. S., Y.. S.I. (žalovaná) v celosti z jednotlivých podielov poručiteľa. 8. Pôvodné parcely zapísané na mpč. XXX sú zapísané na LV č. XXX k. ú. K. Š.. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. K. Š. zo dňa 20.3.2017 súd mal preukázané, že v 1/2 je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností S. B., nar. X.X.XXXX, O. Š.. X. Súd sa zaoberal otázkou vydržania nehnuteľností, a to vydržania nehnuteľností zapísaných na mpč. XXX LV č XXX k. ú. K. Š., a to osvedčením o vydržaním pre nebohého X. S. zo dňa 9.3.1994 a osvedčením o vydržaní v prospech Ž. F., rod. S. zo dňa 13.12.1994. Z listinných dôkazov, ktoré predložil právny zástupca žalobkýň mal súd preukázané, že tak ako odvodzuje nebohý X.K. S. vlastníctvo týkajúce sa vydržania, a to titulom neformálnej kúpnej zmluvy z roku 1940, súd poukazuje na to, že Q. G. ako pôvodný vlastník odišiel do Ameriky v roku 1919. To znamená, že v roku 1940 nemohol uzavrieť aj keď neformálnu kúpnu zmluvu. Súd poukazuje na to, že X. S. mal v roku 1940 14 rokov, a preto je aj nepravdepodobné, aby bol účastníkom neformálnej kúpnej zmluvy. 10. Podľa vtedy platného obyčajového práva platného na území SR do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju nepretržite v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom mene a nie v mene iného, ani nie ako nájomník, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vydržanie sa prerušilo, keď v priebehu vydržania bola nehnuteľnosť prevedená na iného. Teda v prípade, ak by aj nebohý X. S. bol dobromyseľný, tak on a jeho rodičia nedodržali ďalšiu podmienku, a to nepretržitosť držby po dobu 32 rokov, pretože v roku 1956 pôvodný vlastník Q. G. daroval všetok svoj nehnuteľný majetok v k. ú. K. Š. právnej predchodkyni žalobcov. O tomto bola spísaná písomná darovacia zmluva pred verejným notárom v USA s doložkou vyslanectva ČSR. Keďže za platnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 zápisy v pozemkovej knihe mali iba deklaratórny význam, nadobúdateľka sporných nehnuteľností nepožiadala o zápis v pozemkovej knihe. Od roku 1956 s nehnuteľnosťami však nakladala ako so svojimi vlastnými. Pri vzniku JRD sporné nehnuteľnosti vniesla do užívania družstva. 11. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by súd považoval za pravdivé tvrdenie žalovanej, že neformálnou zmluvou získal jej právny predchodca ako kúpnou zmluvou nehnuteľnosti v roku 1940, súd poukazuje na tú skutočnosť, že bývalý vlastník Q. G. by v roku 1956 neuzatvoril darovaciu zmluvu s tým, že všetky nehnuteľnosti daruje zdarma Ž. S., rod. X., ak by mal vedomosť o tom, že s uvedenými nehnuteľnosťami už nakladal, ako tvrdí žalovaná. Súd má za to, že osvedčenie o vydržaní tak ako bolo spísané v notárskej zápisnici zo dňa 9.3.1994 X. S. nar. XX.X.XXXX, bytom Š., T. I. Č.. XXX, nespĺňa
náležitosti tak ako to súd vyššie uviedol, a to hlavne z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti nemohli nadobudnúť neformálnou kúpnou zmluvou v roku 1940, nakoľko Q. G. nikdy tieto nehnuteľnosti ani neformálne nepredal a to, že nebohý X. S. tvrdil v zápisnici o vydržaní, že tieto nehnuteľnosti nerušene užíval ako vlastný majetok, sa nezakladá na pravde, a to z dôvodov, ktoré už súd vyššie uviedol, nakoľko neboli splnené ďalšie podmienky, a to doba vydržania - nepretržitá držba a musel ju užívať vo svojom mene a nie v mene iného. Nebohý X. S. uvedené nehnuteľnosti neužíval vo svojom mene tak ako mal súd zistené zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/13/98. Uvedené nehnuteľnosti len obhospodaroval, čo uviedla vo svojom vyjadrení dňa 19.11.1998 Ž. F., ktorá uviedla, že je pravdou, že nehnuteľnosti - pozemky užívali rodičia nebohého X. S., ale tieto im dal do užívania Q. G. a dal im ich do nájmu s tým, aby to ďalej prenajímal občanom a že nájom má potom odovzdať Q. G. do USA. 12. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (pozri napr. R 17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). (obdobne aj Krajský súd Trnava, sp. zn. 25Co/103/2017). 13. Súd má za to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem v uvedenej veci nakoľko bolo potrebné vyporiadať stav, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností a to tým, že v liste vlastníctva č. XXX k. ú. K. Š.ňje poznámka, hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená to znamená, že predmetnú nehnuteľnosť, a to na parcely evidované na LV č. XXX v1/2 sú vydané dva osvedčenia o vydržaní, a preto súd má za to, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem, aby sa dostal do súladu právny stav a evidenčný stav, čo nebolo možné iným spôsobom ako rozhodnúť o tom, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX k. ú. K. Š.ňv 1/2 patria do dedičstva po nebohej Ž. F., rod. S., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, nakoľko kataster zapísal ako vlastníka X. S. v 1/2, avšak ako sám katastrálny úrad uviedol, že na predmetnú nehnuteľnosť evidujú dve osvedčenia o vydržaní, jedno osvedčenie o vydržaní vydané v prospech X.Á. S., ďalšie osvedčenie v prospech Ž. F., rod. S.. Z uvedeného ako sám katastrálny úrad uviedol, osvedčenie o vydržaní N 170/94, NZ 232/94 nemalo byť vôbec zapísané do listu vlastníctva. 14. Právna zástupkyňa žalovanej namietala nesúlad jednotlivých parciel evidovaných na LV XXX k. ú. K. Š.ň, avšak na základe identifikácie, ktorú predložil právny zástupca žalobcov súd mal preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV XXX súhlasia s identifikáciou jednotlivých parciel, ktoré tvoria uvedený list vlastníctva. Len takýmto spôsobom je možné dať do súladu vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd má za to, že žalobcovia dostatočne preukázali, že ich právna predchodkyňa nebohá Ž. F., rod. S. právne správne osvedčila a dobromyseľne osvedčila, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stala ona. Súd sa nezaoberal otázkou platnosti/neplatnosti darovacej zmluvy nakoľko v tom čase darovacia zmluva nebola vkladu schopnou listinou, avšak darovacia zmluva preukazovala prejav vôle pôvodného vlastníka uvedenú nehnuteľnosť darovať, resp. dať nebohej Ž. F., kde sám prejav vôle urobil vlastník nehnuteľnosti, a preto súd považoval za právne správne rozhodnutie o tom, že pozemky zapísané na LV č. XXX k. ú. K. Š.ňv 1/2 k celku patria do dedičstva po nebohej Ž. F., rod. S., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. 15. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 rozoznávalo (Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, Šamorín 2002, s. 107 a nasl.): a) pozemnoknižné - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol „obmyseľný“, b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby,
c) vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj nestatočnosť držby. V pomere k pozemkovej knihe držba nemusí byť a ani nie je statočná, keď vydržiteľ vie, že pozemnoknižne je k držbe oprávnený niekto iný, ale môže byť presvedčený, že mimo pozemkovej knihy je oprávnený on sám (napr. ako on alebo jeho predchodca kúpil nehnuteľnosť, ale nedal previesť v pozemkovej knihe na seba). 16. Podobne aj ďalší autori, zaoberajúci sa históriou úpravy majetkových pomerov na našom území (Fajnor, V. - Záturecký, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka, Šamorín, 1998, s. 140 a nasl.) uvádzajú: „Vydržanie. Právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe. Ako svoju totiž vo svojom mene a nie v mene iného (tedy nie ako požívateľ alebo nájomník, alebo ako púhy užívateľ nehnuteľnosti). Pokojne: lebo jestli pozemnoknižný vlastník medzi časom podá žalobu proti držiteľovi o vydanie nehnuteľnosti (predpokladajúc, že spor tento náležite aj zakončí), týmto sa vydržanie preruší. Preruší sa vydržanie aj vtedy, jestli nehnuteľnosť v pozemkovej knihe medzi časom prepíšu s vlastníka titulom úplatného prevodu na meno iného; jestli však tento nový pozemnoknižný nabyvateľ práva nie je bezolstný (čiže jestli vedel o tom, že je vydržanie v behu, alebo jestli o tom len z hrubej nedbalosti nevedel), vydržanie sa nepreruší, lež aj proti nemu sa pokračuje (jestli aj on nevystúpi sporom proti vydržiteľovi). Nevydrží nehnuteľnosť ten, kdo je obmyseľný, totiž kto už na počiatku svojej držby vedel o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť (napr. jestli nehnuteľnosť nezletilcova bez schválenia poručenského súdu bola predaná niekomu, jemu bola odovzdaná, avšak nebola naň prepísaná: tento za 32 rokov vydrží nehnuteľnosť; jestli však pri kúpe vedel o tom, že vlastník je nezletilý, tak ju nevydrží, obmyseľným držiteľom je a tak nemôže vydržať nehnuteľnosť napríklad ten, kto sa jej zmocní (okupuje ju) bez právneho titulu alebo vediac, že je ona iného, nevráti ju). Vydržacia doba, plynuvšia u predchodcu v držbe, počíta sa aj k dobru nástupcu v držbe, jestli tento držbu nehnuteľnosti po ňom zdedil, alebo bola ním na neho prenesená (napr. ten, kto nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy kúpil, za desať rokov mal ju v držbe; s neho prešla nehnuteľnosť na jeho syna, u ktorého bola za 12 rokov a ktorý ju ďalej predal; tento kupiteľ už po desiatich rokoch nadobudne si právo vlastníctva na nehnuteľnosť. Prirodzene k dobru vydržiteľa počíta sa aj tá doba, po ktorú nehnuteľnosť bola síce v moci iného, avšak v mene vydržiteľa (napr. dal ju do arendy). Kto nehnuteľnosť vydržal môže počať spor proti (nominálnemu) pozemnoknižnému majiteľovi o to, aby nehnuteľnosť na neho bola prepísaná. Jestli tento (nominálny) pozemnoknižný majiteľ nehnuteľnosť po zakončení vydržania prepísať dal na iného: aj tento iný musí trpeť, aby - bez zreteľa ne jeho práva - vydržiteľ bol vpísaný do pozemkovej knihy za vlastníka. Toto prirodzene platí len vtedy, jestli pozdejší pozemnoknižný nabyvateľ práva nebol bezolstný v čase, keď si právo nadobudol, totiž vedel alebo len z hrubej nedbalosti nevedel o tom, že nehnuteľnosť iný vydržal (napr. nestaral sa o skutočný stav držby, odporujúci pozemkovej knihe). Vydržanie nemôže byť na ujmu tomu, kto dôverujúc pozemkovej knihe nadobudol si právo na nehnuteľnosť síce po zakončení vydržania, avšak skôr, než bol vydržiteľ do pozemkovej knihy vpísaný. Ináč ten, kto je na základe vydržania vlastníkom nehnuteľnosti a má ju ako svoju v držbe, aj mimo sporu môže žiadať o vpísanie svojho práva vlastníctva do pozemkovej knihy.“ 17. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť patrí inému. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145; išlo o tri základné podmienky: oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby; oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k podstatnému skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Z intertemporálneho ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961,
t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950, počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr - pred 1. januárom 1961, ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961. Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára 1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10- ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951. Uvedený výklad sa uznáva ako správny ako v teórii, tak aj v aplikačnej praxi (porovnaj napr. R 65/1972, str. 496, Sborník IV bývalého Najvyššieho súdu, Praha 1986, str. 517). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951, t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950.
V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych úpravách bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby, kým podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby; pri oboch platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu. 18. Ustanovenia § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upravujúce originálny spôsob nadobúdania vlastníctva nadväzujú na ust. § 129 a nasl. OZ a to z dôvodu, že nadobudnutie vlastníctva vydržaním je závislé na naplnení predpokladov oprávnenej držby v zmysle ustanovení § 129 OZ. Ustanovenia § 134 OZ stanovujú aj ďalšie predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva, ktorými sú 1. držba je oprávnená, 2. uplynula zákonom stanovená doba oprávnenej držby, 3. predmet, ktorého vlastníctvo má vydržiteľ nadobudnúť je spôsobilý na vydržanie, 4. ten, kto je držiteľom je spôsobilým subjektom na vydržanie. Pri započítaní držby právneho predchodcu je však potrebné pripomenúť právne skutočnosti, ktorými sú
- možnosť započítania je spájaná len s oprávnenou držbou držiteľa a každého právneho predchodcu, ktorého možno označiť za oprávneného. Súd poukazuje, že v tomto konkrétnom prípade právny predchodca žalovaných nebol oprávneným držiteľom.
- pre možnosť započítania tej, ktorej držby je treba venovať pozornosť skoršej právnej úprave, a to nielen so zreteľom na prechodné ustanovenia právnej úpravy, ale ja z dôvodu prípustnosti nadobudnutia vlastníctva vydržaním v danom časovom období. 19. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vlastníctvo alebo držbu iného vecného práva totiž zaťažuje toho, kto nie je v uvedenej evidencii zapísaný ako vlastník - držiteľ. Prípadné vydanie osvedčenia o vydržaní a na jeho základe uskutočnený zápis v katastri nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Zb. však neznamená, že oprávnená osoba nemôže sa domáhať ochrany na súde. Súd poukazuje na rozhodnutie pod č. R 8/2000 a R 111/2000, z ktorých je zrejmé, že je daný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. 20. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu nemožno vychádzať len zo skutočností, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípadne v inej verejnej listine, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. 21. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, treba hodnotiť vždy objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samotného účastníka. Pri hodnotení dobrej viery sa musí brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Žalovaní žiadnym spôsobom, žiadnymi prostriedkami procesnej obrany nepresvedčili súd, ani žiadnymi listinnými dôkazmi o tom, že právny predchodca žalovaných bol oprávneným držiteľom tejto nehnuteľnosti. Svoju obranu opierali na tom, že právny predchodca osvedčil právne významné skutočnosti a že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania aj vydržal a že predmetom nie sú všetky parcely, ktorých sa domáhajú žalobcovia v tomto konaní. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že právny predchodca žalovaných dňa 8.1.1998 podal na tunajší súd žalobu vedenú pod sp. zn. 9C/13/98, kde žalobcom bol nebohý X. S. a odporkyňou Ž. F.. Jednalo sa o konanie o určenie vlastníckeho práva týkajúce sa pozemkov zapísaných ako združené pozemky parcela č XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v podiele 1. Jednalo sa o v súčasnosti zapísané parcely na LV č. XXX k. ú. K. Š.. V uvedenej veci nebolo rozhodnuté nakoľko žalobca zobral žalobu späť a konanie Okresný súd Poprad zastavil uznesením zo dňa 30.9.1999, právoplatné dňa 24.11.1999. To znamená, že aj z uvedeného konania vyplýva, že právny predchodca žalovaných vedel, že tie nehnuteľnosti získal neoprávneným vydržaním a skutočnosti, ktoré uviedol v osvedčení o vydržaní boli nepravdivé. 22. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Súd pri hodnotení jednotlivých právnych úkonov, a to osvedčení o vydržaní má za to, že osvedčenie o vydržaní, ktoré vykonal u notárskeho úradu JUDr. Podhorskej nebohý X. S. odporuje zákonu, nakoľko ako sám v osvedčení uviedol uvedenú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, nadobudol neformálnou kúpnou zmluvou v roku 1940, čo v období platného obyčajového práva na území Slovenska nebolo možné. A súd poukazuje na to, že v roku 1940 mal nebohý X. S. 14 rokov. Podmienka na vydržanie v tomto období mala byť splnená, a to vydržacia doba 32 rokov a dobromyseľnosť. Súd má za to, že v osvedčení o vydržaní formálne uviedol, že to nadobudol neformálnou kúpnou zmluvou od pôvodného vlastníka Q. G., čo nie je pravda a vyvracia to tvrdenie žalovanej, že uvedenú nehnuteľnosť len užíval a mal - v nájme a za uvedený nájom mal platiť pánovi G. nájom do USA, čo však nikdy nebolo preukázané. To znamená, že nebohý X. S. nesplnil podmienky tak ako vyššie súd citoval, nebol dobromyseľný, nebola dodržaná lehota na vydržanie, a preto súd osvedčenie o vydržaní považuje za neplatný právny úkon. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. V danom prípade súd vyslovil, že žalobkyne 1/ - 3/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ -5/ v plnom rozsahu, pretože boli plne úspešné. 27. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovaným 1/ -5/ rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.