Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom v trestnej veci obžalovaného O. A. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2019

rozhodol:

Obžalovaný:

O. A., nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch, trvale bytom Michalská 2347/9, 920 01 Hlohovec, adresa na doručovanie E. Pauloviča 5, 920 41 Leopoldov sa uznáva za vinného, že dňa 18.11.2016 v čase okolo 23.30 hod. v meste Leopoldov na ulici I. A. v bytovom dome č. 5, pod vplyvom alkoholu, v priestoroch bytu slovne vulgárne a následne aj fyzicky napadol svoju priateľku Ing. O. R. tým spôsobom, že ju v byte na chodbe najprv zhodil na zem, ťahal ju po zemi až do spálne, kde ju hodil na posteľ', na chrbát, a tu ju rukou chytil pod krk a druhou rukou ju minimálne 2-krát udrel do ľavej časti tváre, pričom Ing. O. R. sa po celý čas snažila vyslobodiť a utiecť, čo sa jej nepodarilo, nakoľko obžalovaný ju rukami stále držal, potom ju obžalovaný začal sácať, opakovane ju kopal do nôh a následne ju z postele zhodil na zem a pri odchode zo spálne zamkol dvere po dobu niekoľkých minút s tým, aby jej zabránil v úteku a takto ju v spálni proti jej vôli uzamkol, L.. O. R. ho po celú dobu dôrazne a aj krikom žiadala, aby ju pustil von zo spálne, čo odmietal a opätovne jej vulgárne nadával, potom L.. O. R. vyšla na terasu, odkiaľ' telefonicky fyzické napadnutie oznámila svojej matke, čo obžalovaný započul a odomkol, čo chcela L.. O. R. využiť a pokúsila o útek z bytu, čo sa jej opäť nepodarilo, nakoľko obžalovaný ju zase chytil za ruky a opakovane ju fackoval, po chvíli sa obžalovaný na krátko ukľudnil a L.. O. R. išla otvoriť vchodové dvere, nakoľko počula zazvoniť zvonček, po otvorení vchodových dverí bytu obžalovaný opäť pristúpil k L.. O. R., túto chytil za ruky a násilím ju opäť stiahol do bytu, pričom táto stále kričala, aby ju pustil, načo obžalovaný opäť nereagoval, čo uvidel na spoločnej chodbe aj sused, ktorý obžalovanému dohováral, aby L.. O. Zavadanovú pustil, čo obžalovaný neuposlúchol a následne ju aj napriek tomu, že sa držala rukami o zárubňu vchodových dverí a chcela sa mu vytrhnúť, nasilu stiahol späť do bytu a ťahal ju až do obývacej izby, kde ju sotil na zem, opakovane kopal do nôh a vravel jej, že ju nikde nepustí, a tu ju takýmto spôsobom nejaký čas držal, nakoniec pri vzájomnom strkaní sa L.. O. R. podarilo vytrhnúť a z bytu utiecť von na ulicu, kde ju už čakala jej matka, čím uvedeným konaním spôsobil L.. O. R. zranenia ako pomliaždenie tváre v oblasti nosa, ľavom líci a sánky, ľavej ušnice, mnohopočetné pomliaždenia a krvné výrony v oblasti oboch ramien, ľavého lakťa a oboch predlaktí, pomliaždenie ľavého bedra, oboch kolien a vyvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s celkovou dĺžkou približne 7 (sedem) dní,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- násilím,

čím spáchal

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. Za to sa

odsudzuje

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 36 mesiacov. Podľa súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenému Dôvera Zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 vo výške 143,47 Eur. Podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému Dôvera Zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 vo výške 143,47 Eur. Podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej L.. O. R., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Sasinkovo 260.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný A. urobil vyhlásenie podľa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne-poškodenej L.. O. R., svedkov R. R., I. R., I. T., A. T. a so súhlasom strán súd prečítal postupom podľa zápisnicu o výsluchu svedkyne-poškodenej O.. O. R.. So súhlasom strán súd ďalej prečítal znalecký posudok č. 65/2017 O.. H. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia a postupom podľa sa súd oboznámil so správami na obžalovaného, s elektronickou komunikáciu medzi obžalovaným a svedkyňou-poškodenou (v rozsahu na č.l. 181-182) a dokladom o vynaložených liečebných nákladoch poškodeného.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný Pankiewicz ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt. Výsluchom obžalovaného a svedkyne-poškodenej R. bolo zhodne preukázané, že medzi nimi došlo dňa 18.11.2016 v nočných hodinách k hádke. V predmetný deň svedkyňa-poškodená obžalovanému telefonovala asi o 16-tej hodine, že ide z práce domov a asi na hodinu sa zastaví na firemnom posedení a potom príde za obžalovaným domov. Domov však neprišla a obžalovanému ani nebrala telefón a neodpisovala na SMS správy. Obžalovaný preto asi o 21 hod. išiel s kamarátom na pivo. Domov sa vrátil asi okolo 23 hod. a svedkyňa-poškodená doma stále nebola. Následne mu niečo po 23 hod. písala SMS, že je už v taxíku. Obžalovaného správanie svedkyne-poškodenej nahnevalo a povyhadzoval jej oblečenie z bytu na chodbu. Následne sa výpovede obžalovaného a svedkyne-poškodenej zásadne rozchádzali v tom, čo sa presne malo udiať po tom, ako sa svedkyňa-poškodená do bytu vrátila. Obžalovaný vypovedal, že driemal pred TV, keď svedkyňa-poškodená prišla domov asi v čase o 23.30 hod., pričom mu hneď začala vulgárne nadávať, že čo si to dovolil urobiť s jej oblečením a hneď mu na to dala aj facku, ktorú jej on slabo opätoval. Následne sa vulgárne hádali a on jej povedal, že s ňou nechce viacej žiť a požiadal ju, aby sa odsťahovala. Svedkyňa-poškodená s tým súhlasila, no jemu prišla, že je pod vplyvom alkoholu. Jej matka býva 12km od Leopoldova a preto trval na tom, aby nikam v ten večer nešla vyspala sa. S tým však menovaná nesúhlasila, naďalej sa hádali a vzájomne urážali. Pretože nechcel, aby menovaná šoférovala, tak ju chytil okolo pása a odniesol ju do postele v spálni. Dodal, že menovaná už viackrát v minulosti šoférovala opitá. Pri tom, ako ju niesol do spálne, tak ho svedkyňa- poškodená fackala, kúsala a na posteli ho dokonca chytila za semeníky, ktoré mu stlačila a povedala, že dúfa, že nebude mať deti. On na to vyšiel von zo spálne a z vonku držal zatvorené dvere, aby jej zabránil v ďalšom fyzickom konflikte. Na to zostalo v izbe ticho, pričom až neskôr sa dozvedel, že menovaná v tom čase bola vonku na terase, odkiaľ telefonovala svojej matke. Asi po 10 minútach sa išiel do spálne pozrieť, či je menovaná v poriadku, pričom sa opäť začali hádať. Počas hádky sa zo spálne dostali do obývačky a z obývačky von na chodbu pred byt. Tam ich potom sused upozornil, aby boli ticho. Keďže

on jej chcel zabrániť, aby odišla, tak ju chytil a vtiahol ju nazad do bytu. V tom mu zatelefonovala jej matka, že je dolu a prišla ju zobrať preč, na čo svedkyňu-poškodenú nechal odísť. Svedkyňa-poškodená naopak vypovedala, že ako sa vracala dňa 18.11.2016 cca o 23.30 hod. do bytu, tak pred dverami na chodbe videla svoje rozhádzané veci. Obžalovaný v byte sedel na gauči a bol opitý. Ona sa ho spýtala, že čo sa deje a on jej začal hneď vulgárne nadávať, chytil ju za bundu, sotil ju na zem a kopol ju do brucha. Následne ju po zemi vtiahol do spálne, kde ju hodil na posteľ, dal jej zopár faciek, vzal jej kabelku s telefónom, odišiel, pričom počula ako za sebou zamkol z vonku dvere. O chvíľu sa do spálne potom vrátil a opäť jej dal niekoľko faciek, pričom sa tam navzájom v podstate bili a jej sa podarilo sa dostať do obývačky, kde mala položený mobilný telefón a tento vzala. Keďže sa potom po byte v podstate naháňali, tak sa znovu ocitla v spálni. Zo spálne vyšla von na terasu, odkiaľ telefonovala svojej matke a tiež sa snažila zistiť, či niekto zo susedov nie je na balkóne, že by jej pomohol. Z terasy sa vrátila nazad do spálne, kam prišiel aj obžalovaný a ona pred ním utekala. Podarilo sa jej dostať až k vchodovým dverám na byte, ktoré otvorila, avšak obžalovaný ju fyzicky vtiahol nazad do bytu. Toto videl aj ich sused, ktorý vtedy otvoril dvere a upozornil obžalovaného, aby bol ticho. Ako ju obžalovaný vtiahol do bytu, tak zazvonil zvonček a ona mu povedala, že to je jej matka, ktorá pre ňu prišla. Jeho to zjavne prekvapilo a jej sa teda podarilo z bytu odísť. Na druhý deň sa zobudila cela doráňaná a opuchnutá a išla na pohotovosť. Svedok A. T. na hlavnom pojednávaní po odstránení rozporov v jeho výpovedi potvrdil, že v noci zo dňa 18.11.2016 na 19.11.2016 ho zobudil krik z bytu jeho susedov (obžalovaného a poškodenej), pričom počul najmä svedkyňu-poškodenú ako kričala, aby ju Marek (obžalovaný) nebil a pustil ju. On preto vyšiel zo svojho bytu na chodbu a tam videl, ako O. (svedkyňa-poškodená) stála medzi dverami ich bytu a za ňou stál obžalovaný, ktorý sa mu javil opitý. Svedkyňa-poškodená kričala smerom k nemu o pomoc a na to ju obžalovaný chytil za ruku a ťahal ju nazad do bytu. Ona sa držala zárubne, no obžalovaný ju násilím stiahol z chodby do bytu a zatvoril dvere. Svedkovia R. R. a I. R. obaja zhodne potvrdili, že v noci zo dňa 18.11.2016 na 19.11.2016 prišli po poškodenú O. R. autom pred byt obžalovaného po tom, čo poškodená telefonovala svojej matke R. R. s tým, že ju obžalovaný zbil a nechce ju pustiť preč z bytu. Obaja potvrdili, že poškodená z bytu obžalovaného odišla asi až po 10-15 minútach, čo mu zvonili na zvonček a následne i telefonovali. Bola zjavne rozrušená a v aute celú cestu domov plakala. Na lícach mala červené fľaky a na druhý deň bola opuchnutá. Znaleckým posudkom č. 65/2017 O.. H. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia bolo potvrdené, že svedkyňa-poškodená dňa 18.11.2016 utrpela pomliaždenie ľavej strany tváre, nosa, ľavej sánky a ľavej ušnice, mnohopočetné pomliaždenia ramien a predlaktí, pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu, oboch kolien a vyvrtnutie krčnej chrbtice. Zranenia boli najpravdepodobnejšie spôsobené priamym nárazom tupého tvrdého predmetu, ktorým mohla byť aj päsť. Utrpené zranenia ju obmedzili v obvyklom spôsobe života do 7 dní. Parafrázujúc vyššie uvedenú výpoveď obžalovaného možno uviesť, že obžalovaný tvrdil, že okrem jednej slabej facky poškodenú fyzicky nenapádal, len sa jej snažil zabrániť v odchode z bytu, pretože mal obavu, že bude šoférovať domov k matke pod vplyvom alkoholu. Dvere na spálni nezamkol, tieto len držal chvíľu rukou zatvorené aby zabránil poškodenej v ďalšom fyzickom útoku na jeho osobu a poškodenú raz vtiahol do bytu z pred vchodových dverí, keď chcela odísť. Obhajoba ďalej namietala, že skutok nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody pre absenciu objektívnej stránky trestného činu. Zdôrazňovala, že bránením v užívaní osobnej slobody sa rozumie zabránenie vo voľnom pohybe osoby a to i na krátky čas, avšak za predpokladu, že toto obmedzenie sa nedá ľahko prekonať. Poukazovali pritom na to, že svedkyňa- poškodená jednak na hlavnom pojednávaní s určitosťou nepotvrdila, že obžalovaný dvere na spálni zamkol a naviac zo spálne mala po celý čas voľný prístup na terasu a z terasy sa mohla bez akýchkoľvek problémov a prekážok dostať na terasu susedov, keďže terasy sú prepojené. Tvrdené obmedzenie osobnej slobody teda mohla v skutočnosti ľahko prekonať. S uvedenou obhajobnou argumentáciou sa súd po vykonanom dokazovaní nestotožnil. V prvom rade je nutné uviesť, že tvrdenie obžalovaného, že voči svedkyni-poškodenej s výnimkou jednej slabej facky nepoužil fyzické násilie bolo ako nepravdivé úplne vyvrátené znaleckým dokazovaním, ktoré čo sa týka rozsahu spôsobených zranení a mechanizmu ich vzniku plne podporuje pravdivosť výpovede poškodenej. Menovaná následkom konania obžalovaného utrpela mnohopočetné pomliaždeniny v podstate po celom cele a i vyvrtnutie krčnej chrbtice, čo bez rozumných pochybností vylučuje tvrdenie obžalovaného, že jej dal iba jednu slabú facku. Naopak, znaleckým dokazovaním bola plne podporená pravdivosť výpovede svedkyne-poškodenej, ktorá opísala opakované fyzické útoky v podobe úderov, kopancov a ťahania po zemi.

Zároveň procesom dokazovania bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný bez oprávnenia bráni Ing. O. R. užívať osobnú slobodu. Bránenie v užívaní osobnej slobody je na účely zákona nutné chápať ako obmedzenie voľného pohybu človeka, ktorému sa zároveň bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať, pričom nie je rozhodujúca doma takéhoto obmedzenia, postačuje i obmedzenie počas krátkej doby. Tým, že obžalovaný držal poškodenú zatvorenú v spálni a následne ju aj násilím a proti jej vôli vtiahol z vchodových dverí nazad do bytu a zatvoril dvere jednoznačne svedčí o neoprávnenom bránení v užívaní osobnej slobody násilím, čo napĺňa objektívnu stránku trestného činu podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Obhajoba sa snažila spochybniť tvrdenie svedkyne-poškodenej, že ju obžalovaný v spálni zamkol. K tejto argumentácii súd považuje za vhodné uviesť, že nemá žiaden rozumný dôvod pochybovať o pravdivosti svedeckej výpovede poškodenej, ktorá tvrdila, že počula, ako obžalovaný dvere zamkol. Výpoveď menovanej v kontexte ostatných vykonaných dôkazných prostriedkov nejaví žiadne znaky fabulácií a to na rozdiel od obžalovaného, ktorého výpoveď o nebití poškodenej bola jednoznačne vyvrátená ako nepravdivá. Za ďalšie musí súd uviesť, že i keby obžalovaný predmetné dvere nezamkol, nemalo by to žiadny vplyv na posúdenie trestnosti jeho konania, keďže sám potvrdil, že uvedené dvere silou držal zatvorené. Jeho tvrdenie, že ich držal zatvorené aby zabránil poškodenej na neho útočiť vyznieva značne účelovo a to hlavne s poukazom na skutočnosť, že ničím nebolo potvrdené, že by v ten večer sám akékoľvek zranenie utrpel. Naviac menovaná ho už predtým, ako ju zavrel v spálni žiadala, aby ju z bytu pustil. Ak teda držal dvere zatvorené (už z akéhokoľvek dôvodu), musel byť uzrozumený s tým, že koná v rozpore s voľou poškodenej a bráni jej tým v opustení jeho bytu a teda v užívaní osobnej slobody. Pre úplnosť je nutné dodať, že obžalovaný priznal a je usvedčený aj svedkom Červenkom, že menovanú následne po incidente v spálni násilím a proti jej vôli vtiahol nazad do bytu a zavrel dvere, pričom svedkyňa-poškodená sa tomu bránila držiac sa zárubne a prosiac suseda T. o pomoc. Už len toto samotné konanie obžalovaného napĺňa objektívnu a i subjektívnu stránku žalovaného zločinu. Obhajoba ďalej namietala, že poškodená sa mohla zo spálne bez akýchkoľvek problémov dostať cez balkónové dvere na terasu a cez terasu na susednú terasu, kde mohla prejsť do bytu susedov, ktorých poznala a teda obmedzenie jej osobnej slobody bolo podľa obhajoby ľahko prekonateľné. Ani s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Súd v zásade plne súhlasí s tým, že objektívna stránka predmetného trestného činu je naplnená až vtedy, keď páchateľ bráni inému užívať slobodu pohybu takým spôsobom, že toto bránenie nie je ľahko prekonateľné, tzn. musí ísť o reálne obmedzenie. Možnosť prekonania obmedzenia je však nutné skúmať v kontexte každého konkrétneho prípadu individuálne. Išlo by napríklad o prípad, kedy by z balkónu obžalovaného bolo ľahké sa dostať na verejné priestranstvo, čo však nie je prípad tejto veci. V prejednávanej veci sa súd nestotožňuje s tým, že svedkyňa-poškodená mohla obmedzenie osobnej slobody ľahko prekonať tým, že by i išla zbitá a v čase okolo polnoci búchať na balkónové dvere svojim susedom, keď ani nemala vedomosť, či sú títo doma. Sama svedkyňa- poškodená pritom vypovedala, že von na balkón vyšla aj z dôvodu, že chcela vidieť, či tam nie je niekto zo susedov, koho by žiadal o pomoc, avšak nevidela nikoho. Predmetná argumentácia obhajoby preto v kontexte prejednávaného prípadu vyznieva obdobne, ako keby obhajca argumentoval, že poškodená mohla prekonať obmedzenie svojej osobnej slobody po odkvapovej ríne, prípadne po hromozvode. Čo sa týka tvrdenia obžalovaného, že obmedzovaním osobnej slobody poškodenej sa vlastne snažil jej zabrániť vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, tak tu súd musí uviesť, že sama poškodená nepotvrdila, že by chcela viesť motorové vozidlo. Naviac, ak by tvrdenie obžalovaného bolo i pravdivé, mohol situáciu riešiť tým, že by poškodenej vzal kľúče od auta a zavolal jej taxík. S poukazom na výsledky procesu dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt svojim úmyselným konaním (priamym) naplnil všetky obligatórne znaky zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. tak po stránke objektívnej, ako i subjektívnej, s čím v príčinnej súvislosti došlo k poruche na objekte chránenom v podobe záujmu na ochrane osobnej slobody ktoréhokoľvek človeka.

K výroku o treste.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia objektu chráneného , zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák. a absenciu priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto

smere majú nepochybný význam jednak údaje o obžalovanom vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov a evidencie priestupkov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností a následnej úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. mohol súd obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov až 6 rokov a 4 mesiace. Vychádzajúc z účelu trestu, s prihliadnutím na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadajúc pritom na všetky relevantné okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že trest ukladaný na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov s jeho podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 rokov je trestnom primeraným a dostatočným na dosiahnutie jeho účelu tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie trestu. Je vhodné dodať, že obžalovaný si musí uvedomiť, že je absolútne neprípustné riešiť vypäté situácie vyplývajúce z občianskych vzťahov násilím, ako tomu bolo v prejednávanom prípade, kedy mal obžalovaný nesporne dostatok „priestoru“ partnerské nezhody vyriešiť úplne iným a spoločensky akceptovateľným spôsobom. Počas plynutia skúšobnej doby bude preto mať obžalovaný dostatok času a isto i príležitostí súdu a hlavne spoločnosti svoju nápravu preukázať. V opačnom prípade rozhodne súd o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodeného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní o vynaložených nákladoch na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a zo záveru, že k preukázanej škode na majetku poškodených došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil možnosť uznania uplatneného nároku poškodeného na náhradu škody ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na posilnenie účelu trestu a zároveň včasné uspokojenie pohľadávky poškodeného súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze sa písomne ospravedlniť svedkyni-poškodenej Ing. O. R. a škodu spôsobenú poškodenému Dôvera Zdravotná poisťovňa a.s., vo výške 134,47 Eur uhradiť v skúšobnej dobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pričom oznámením sa rozumie vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu ho doručiť.