Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-518-2008.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-5Er/518/2008
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Veľký Krtíš, so sídlom SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš, proti povinnému B. o vymoženie 3 280,98 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 25.02.2008 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 03.03.2008 predložil súdny exekútor súdu návrh na vykonanie exekúcie spoločne s exekučným titulom a požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenie a exekučný titul a keďže nezistil rozpor so zákonom dňa 11.03.2008 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade, ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
7. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenie a rezervný fond uložené exekučným titulom, a to podľa Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje lehotu na vykonanie rozhodnutí. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistnom je možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.
8. Exekučný titul v predmetnej veci - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš č. 700-2410155607-GC04/07 zo dňa 14.12.2007, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2008. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa skončila dňom 28.01.2018 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným.
9. Súd zároveň zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/806/2018 zo dňa 17.12.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 246/2018 dňa 21.12.2018, bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (oddlženie) .
10. Z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti uvedeného zákona, tzv. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Nakoľko však preklúzia exekučného titulu (a teda dôvod, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená) nastala skôr ako vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, a teda exekúcie mohla a mala byť zastavená už ku dňu neúčinnosti exekučného titulu v roku 2015, súd pri súbehu dvoch skutočností zakladajúcich dôvod na zastavenie exekúcie postupoval tak, že exekúciu zastavil podľa dôvodu, ktorý nastal z časového hľadiska skôr a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože exekučný titul sa stal neúčinným.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval zároveň o trovách exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia času (preklúzie). Pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie, nakoľko nemohol ovplyvniť postup súdu a súdneho exekútora, prípadne dĺžku trvania tohto postupu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2013 zo dňa 10. 02. 2014). V danom prípade bol návrh na vykonanie podaný dňa ešte v roku 2008, teda v dostatočnom predstihu pred uplynutím prekluzívnej lehoty v roku 2018, a preto nemožno skonštatovať, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nezavinil ani druhý do úvahy prichádzajúci dôvod zastavenia exekúcie (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného), nakoľko ide o okolnosť spočívajúcu v rozhodnutí súdu (nie na vôli oprávneného) a oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že na majetok povinného bude v roku 2018 vyhlásený konkurz. Taktiež v konaní nebola zistená ani nemajetnosť povinného, ktorá by viedla k zastaveniu exekúcie. Preto nemožno podľa vyššie uvedenej právnej úpravy na trovy exekúcie zaviazať oprávneného.
16. Súd sa ďalej zaoberal tou skutočnosťou, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Podľa § 197 Exekučného poriadku, trovy exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza v zásade povinný.
V rámci rozhodovacej praxe súdov sú na tieto trovy povinní v prípade zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie bežne zaväzovaní. Súd však musel zohľadniť tú skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa § 166 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"). Toto zákonné ustanovenie odráža účel zákona č. 7/2005 Z. z. ako aj účelu konkurzu všeobecne, ktorým je vyriešenie všetkých starých dlhov dlžníka - úpadcu komplexne v rámci konkurzného konania. Tieto pohľadávky až na výnimky ustanovené v § 166b a 166c predstavujúce pohľadávky vylúčené z uspokojenia a nedotknuté pohľadávky (napr. výživné, peňažný trest a podobne, nie však trovy exekúcie) nie je možné uspokojiť inak ako v konkurze alebo splátkovým kalendárom, teda mimo režimu zákona o konkurze. V rámci riadneho priebehu exekúcie uhrádza trovy exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku povinný, pričom o výške týchto trov rozhoduje súdny exekútor v rámci upovedomenia o začatí exekúcie (§ 201 Exekučného poriadku) a vymáha ich spolu s vymáhanou pohľadávkou niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie (§ 200 ods. 3 Exekučného poriadku). Pri zastavení exekúcie rozhoduje o trovách exekúcie súd (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom sa mení len spôsob ich výpočtu v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (nie z vymáhanej sumy, ale podľa vykonaných úkonov) a subjekt, ktorý rozhoduje (namiesto súdneho exekútora rozhoduje súd). Samotná pohľadávka na trovy exekúcie už vznikla vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže pohľadávka súdneho exekútora voči povinnému na trovy exekúcie vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (december 2018), a preto ju možno uspokojiť len v konkurze. Preto súd nemôže v rámci rozhodnutia o zastavení exekúcie na trovy exekúcie zaviazať ani povinného, lebo by to bolo v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z.
17. Exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Ústavný súd k prípadu ešte poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008).
18. Nejde o zjavne arbitrárny záver všeobecných súdov, podľa ktorého štát nezodpovedá exekútorovi za trovy exekúcie, ktoré vznikli exekútorovi a ktoré nemôže vymôcť v dôsledku toho, že oprávnenému nevznikla povinnosť ich náhrady a od povinného ich nemožno vymôcť (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 33/08 zo dňa 24.01.2008).
19. Na základe vyššie uvedeného aj s poukazom na citované rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže nemôže na ich náhradu zaviazať ani povinného ani oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).