Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-75-2017.pdf
PDF · 166.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a členov senátu Ľudovíta Šindelára a JUDr. Štefánie Sališovej v trestnej veci obžalovaných B. K. F. M.., trestne stíhaných pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
1. B. K., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. X. XXXX/X, Z., X. R. Š., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. W. XXX/XX, Z.
s a u z n á v a j ú v i n n ý m i, ž e
obžalovaný Š.Ý. v úmysle získať finančné prostriedky zorganizoval konanie obžalovaného K. tak, že na presne nezistenom mieste v Bratislave dohodol s poškodeným R.. W. D. uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2008 na sumu 1.200.000 Sk ( 39 832,70 eura ), následne na notárskom úrade V.. R. N. dohodol predaj chatky v katastrálnom území O. L., a tiež uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2009 na sumu vo výške 30.000 eur, ktorá mala byť použitá na úhradu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. L., tiež uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.03.2008, ktorej predmetom bol záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, a teda obžalovaný Š. poškodeného presvedčil, aby mu požičal sumu spolu vo výške 69.832,70 eura, pričom v zmluvách o pôžičke zo dňa 25.11.2008 a zo dňa 06.03.2009 bol ako dlžník uvedený spoločnosť B. F. M.. M. L.. T.., ktorej konateľ bol obžalovaný K., ktorého obžalovaný Š. nahovoril, aby podpísal všetky uvedené písomnosti, pričom zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 06.03.2009 sa spoločnosť B. F. M.., M. L.. T.. zaviazala previesť do vlastníctva poškodeného predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX za kúpnu cenu 69.832,70 eura, ktorá mala byť uhradená započítaním pohľadávok vo výške 69.832,70 eura, ktoré vznikli na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 25.11.2008 a zo dňa 06.03.2009 s tým, že výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností sa mala podľa Kúpnej zmluvy č. X/XXXX-XXX zo dňa 07.11.2008 stať spoločnosť B. F. M.. M. L.. T.., avšak za kúpnu cenu 101.241,45 eura, pričom obvinený K. finančné prostriedky vo výške 30.000 eur poskytnuté za účelom uhradenia časti kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť na tento účel nepoužil, v skutočnosti obvinení nemali záujem predať predmetné nehnuteľnosti poškodenému, i napriek tomu obžalovaný Š. predložil poškodenému kúpnu zmluvu č. č. X/XXXX-XXX medzi spoločnosťou B. F. M.. M. L.. T.. a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, čím mu deklaroval, že sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosť stala spoločnosť B. F. M.., M. L.. T.., avšak v skutočnosti kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, spoločnosť B. F. M.. M.. L.. T.. sa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, čím takto poškodenému D. spôsobili škodu vo výške 69.832,70 eura,
t e d a
1. obžalovaný K.
na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
2. obžalovaný Š.
ako účastník na dokonanom trestnom čine ( organizátor ), úmyselne zosnoval a riadil spáchanie trestného činu tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l i
1. obžalovaný K.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
2. obžalovaný Š.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
1. obžalovaný B. K.
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 § 36 písm. j), Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 ( päť ) rokov.
2. obžalovaný R. Š.
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.
Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 ( štyri ) roky a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d), písm. k) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
- povinnosť spočívajúca nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 ( päť ) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obidvom T. B. K. F. R. Š. nahradiť spoločne a nerozdielne škodu poškodenému R.. W. D., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. G. XX, Z., v sume 64.832,70 eura.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaných B. K. F. R. Š.T., výsluchom svedka poškodeného R.. W. D., svedkyne G. Ž. a svedka J. H., ako aj s oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný B. K. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedol, že obžalovaný Š. sa v roku 2007 vrátil z nemocnice a chcel nahovoriť K. mamu, aby ona na seba napísala firnu. Nakoľko sa však obžalovaný K. chcel naučiť podnikať, prehovoril obžalovaného Š., aby firmu napísal na neho. Následne založili spoločnosť s ručením obmedzením. Všetky náklady s tým spojené platil obžalovaný Š., obžalovaný K. iba odniesol nejaké doklady do Justičného paláca. Spolu boli vybaviť účty v banke, všetky doklady si však vzal obžalovaný Š.T., ktorý mal aj pečiatku. Obžalovaný Š. potom brával obžalovaného K. na rôzne stretnutia, ktorých sa zúčastňoval a tiež mu dával podpisovať rôzne papiere. Na papieroch mal červené a zelené lístočky, čo má kde podpísať. O tom, čo je predmetom tohto konania sa obžalovaný K. dozvedel až v roku 2016. Dovtedy vôbec nevedel, že došlo k nejakému obchodu medzi poškodeným a spoločnosťou B. F. M.., M. L.. T.. ( ďalej iba spoločnosť B. ). Poškodený raz zobral obžalovaného K. k notárovi kvôli overeniu podpisu na zmluve. Obžalovaný K. vtedy išiel k notárovi a podpis overil i napriek tomu, že zmluvu nepodpísal. Poškodený mu povedal, že obžalovaný Š. nemôže prísť, že to treba rýchlo vybaviť, treba zmluvu podpísať. Poškodený mu zmluvu ukázal a už tam bol pri jeho mene podpis, ale nebol jeho. Poškodený mu preto povedal, že nebol čas aby za ním išli, aby to podpísal, ale k notárovi obžalovaný K. išiel a overil to. Obžalovaný K. vtedy aj čítal tú zmluvu, ale riešil skôr to, prečo tam už je podpísaný. V tom momente sa to začalo v ňom lámať a stratil dôveru v obžalovaného Š.. Spoločnosť B. otáčala obrovské peniaze, obžalovaný K. obžalovanému Š. odovzdával milióny korún, peniaze vyberal z banky a odovzdával ich obžalovanému Š.. Peniaze bol obžalovaný K. z banky vybrať viac ako 10 krát, vybral napríklad 500.000,- Sk, potom 1.000.000,- Sk a raz aj 8.000.000,- Sk. Peniaze musel objednávať 3 dni vopred, lebo to boli veľké sumy. Obžalovaný Š. mu zavolal, koľko peňazí má objednať. Peniaze potom vybral a odovzdal ich obžalovanému Š. v aute. Peniaze objednával obžalovaný K. a do banky ho odviezol obžalovaný Š., alebo tam obžalovaný K. išiel sám po robote. Obžalovaný Š. potom zmizol a mame obžalovaného K. napísal list, že firmu treba predať. Preto išli do Banskej Bystrice s mamou a spoločnosť sa u notára prepísala na nejakého pána. Obžalovaný Š. pri tom nebol. Obžalovaný K. tiež uviedol, že ho obžalovaný Š. zneužil, nikdy mu nedal ani 50 korún. Obžalovaný K. tiež vypovedal, že dával plnomocenstvo jednému Š. známemu kvôli tej chate. Nevie, či to bolo kvôli predaju tej chaty, bol tam vtedy pri tom aj poškodený. Spolu išli za obžalovaným Š. do N., tam obžalovaný K. podpísal to splnomocnenie. Potom ich obžalovaný Š. s poškodeným poslal do parku, aby neboli prítomný pri tom, ako príde niekto odovzdať alebo prepísať chatu. Preto čakali v parku, sedeli s poškodeným na lavičke. Asi o za 15 - 20 minút sa vrátili do N. a obžalovaný Š. povedal, že už je všetko OK ohľadne tej chaty. Asi už bola prepísaná na základe toho plnomocenstva, čo dal obžalovaný K.. Na otázky obžalovaný K. uviedol, že bol pri viacerých stretnutiach obžalovaného Š. a poškodeného, ale či to bolo ohľadne tej chaty to nevie. On ich veľmi nepočúval a používali termíny, ktorým on nerozumie. S obžalovaným Š. chodil na rôzne stretnutia, do Limbachu a do Trenčína, ale tí ľudia s ktorými sa stretával na rokovaniach sa chovali tak, že on je tam nastrčený, preto s ním už na stretnutia nechodil a obžalovaný Š. iba chodil a dával mu podpisovať papiere. Keď listiny podpisoval, tak ich obžalovaný K. nečítal. Keď sa ich raz snažil prečítať, tak mu to obžalovaný Š. prekryl. Obžalovaný Š. mu hovoril, že to sú bežné veci ohľadne firmy, bežná administratíva. U notára bol svoj podpis obžalovaný K. overovať viac krát. Doklady, ktoré tam podpisoval nečítal, mal označené, čo má kde podpísať. U notára mu obsahu dokumentov
nebol zakrytý. Obžalovaný Š. mu dal peniaze za to, aby dal overiť listiny. K notárovi išiel obžalovaný K. pár krát aj sám, obžalovaný Š. ho tam odviezol. Za uvedené od obžalovaného Š. nič nedostával. Obžalovaný K. sa však bál s tým prestať. Či niečo za to dostala jeho mama, o tom nemá vedomosť. Obžalovaný K. tiež uviedol, že nevedel, že bol obžalovaný Š. v minulosti odsúdený a že bol v base. To sa dozvedel až v roku 2016 od vyšetrovateľov. Obžalovaný Š.Ý. u nich býval asi 2 - 3 mesiace, potom býval na Štrkovci a chodil za obžalovaný K., aby podpisoval veci. V tom čase mali veľké rodinné dlhy, mama musela aj predať byt, kúpili byt v Blatnej na Ostrove a za ostatné peniaze vyplatili dlhy.
Obžalovaný R. Š. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedol, že vie o tom, že poškodený dával určité prostriedky do spoločnosti B., ale nebolo to na to, čo je uvedené v obžalobe. Poškodený tieto prostriedky dával omnoho skôr. Platba na ministerstvo išla v roku 2010, tak to určite nebolo z tých prostriedkov, ktoré dal poškodený. Obžalovaný Š. s poškodeným nikdy nejednal o chate v Ružbachoch. Obžalovaný Š. s poškodeným dohodol, že určitá časť straty mu bude vrátená, asi 35 000,-Sk. To je vklad, ktorý dával poškodený do spoločnosti Patrik. Obžalovaný Š. súhlasil s tým, že tieto peniaze uhradí poškodenému za spoločnosť Patrik, lebo poškodený tvrdí, že tie peniaze ostali u neho. V roku 2008 mal obžalovaný Š. od konateľa obžalovaného K. splnomocnenie na určité úkony za túto spoločnosť. Splnomocnenie dostal od konateľa, teda obžalovaného K., nakoľko ho oslovila jeho sestra pani Ž., že ona si nemôže spraviť firmu, pracuje na pošte a preto sa dohodla so svojím synom
- obžalovaným K., aby spravil firmu. Ona si to s ním organizovala, riadila. Obžalovaný Š. do tej firmy priniesol energo - projekty a tým pomohol sestre s príjmami. Či sa obžalovaný K. poznal s poškodeným, to obžalovaný Š. nevie, ale poškodený si volal s matkou obžalovaného K. a dohadovali sa. Pokiaľ ide o tú chatu v Ružbachoch, tak tú spomenul poškodenému obžalovaný Š., ale prostriedky, ktoré boli od poškodeného, neboli investované do tejto chaty. Do čoho boli investované to obžalovaný Š. nevie, ale boli investované asi rok predtým. Chatu obžalovanému Š. spomenul jeden známy, ktorý mu povedal, že je na predaj táto chata, išlo o rekreačnú chatu vo Vyšných Ružbachoch. Obžalovaný Š. preto zohnal investície z Čiech, ktoré dal poslať na účet spoločnosti B. a aj to zaplatil, teda zaplatila to spoločnosť B.. Obžalovaný Š. chcel sestre finančne pomôcť, preto ponúkol spoločnosti B. túto chatu, že sa kúpi a potom sa predá so ziskom. Zisk si mali rozdeliť účastníci, t. j. sestra obžalovaného Š., obžalovaný Š., X. a Č. partner. Toto sa stalo v roku 2010. Obžalovaný K. ako konateľ o tom vedel, vedel to od svojej matky ( sestra obžalovaného Š. ). Peniaze boli vyplatené a obžalovaný Š. sa potom dozvedel, že keď sa mala preberať, že vznikla nesplniteľná podmienka a od zmluvy obžalovaný Š. odstúpil, teda odstúpila spoločnosť B.. Peniaze sa vrátili spoločnosti B., obžalovaný K. potom spravil výber. Toto sa udialo v júli 2010 a odstúpenie bolo v septembri - októbri 2010. Obžalovaný Š. tiež uviedol, že on nevie nič o zmluve o budúcej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou B. a poškodeným. Nevie nič ani o zmluvách o pôžičke uzavretých medzi spoločnosťou B. a poškodeným. Na otázky obžalovaný Š. tiež uviedol, že on nevie o tom, že by ministerstvo odstúpilo od zmluvy so spoločnosťou B.. Peniaze boli uhradené včas. Na otázku tiež uviedol, že potom, čo došlo k odstúpeniu od zmluvy a mali byť obžalovaný K. vrátené peniaze, obžalovaný Š. oslovil svoju sestru, aby vybrala peniaze, ktoré prídu z ministerstva. Peniaze obžalovanému Š. odovzdávala sestra. Obžalovaný tiež vypovedal, že nevie, ako bol do spoločnosti B. zainteresovaný obžalovaný K., nevie, čo pre túto spoločnosť vykonával. Či niečo obžalovaný Š. dával podpisovať obžalovanému K., na to si nepamätá. Obžalovaný K. mu nikdy žiadne peniaze neodovzdával. Peniaze za rekreačnú chatu obžalovanému Š. odovzdávala sestra.
Svedok poškodený R.. W. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného Š. pozná cez W. Z., pozná aj obžalovaného K., je to jeho synovec, pozná ich asi od roku 2008. Obžalovaný Š. požadoval od poškodeného pôžičku v sume 1.500 000,- Sk, túto dostal. Potom požadoval ďalšiu pôžičku 1.200 000,- Sk, túto tiež dostal. Peniaze obžalovanému Š. požičal na podnikateľské účely. Poškodený si dátumy nepamätá, ale bolo to všetko kryté notárskou zápisnicou, alebo zmenkou. Peniaze mal obžalovaný Š. vrátiť v dátume, ktorý jej uvedený v zmluve. Pôžička 1.200.000,-Sk bola poskytnutá obžalovanému Š., ale na zmluve bola uvedená spoločnosť B., ktorej konateľom bol obžalovaný K., nakoľko oni spolu spolupracovali, boli rodinní príslušníci, spolu podnikali. Druhú sumu 30.000 eur obžalovaným požičal za tým istým účelom. Peniaze požičal v čase, keď ešte prvá pôžička nebola vrátená, nakoľko to malo kryť prvý obchod, dávalo to logiku. Keď dospel čas na vrátenie pôžičky, obžalovaný Š. svedkovi navrhol, toto vyriešiť chatou, ktorá mala byť vo Vyšných Ružbachoch a mala byť vo vlastníctve spoločnosti obžalovaného K.. Išlo o chatu vo Vyšných Ružbachoch v sume asi 69 000 eur, čo teda pokrylo výšku
pôžičky. Uvedenú chatu bol poškodený pozrieť, bol aj na ministerstve. Všetko sedelo až na jednu vec, že spoločnosť B. mala vyplatiť ministerstvu túto chatu do istého dátumu a už v čase, keď ju svedkovi ponúkal obžalovaný Š., už nebola jej vlastníkom. Vlastníkom chaty v Ružbachoch malo byť ministerstvo. Poškodený sa tam bol aj osobne pozrieť, všetko sedelo. Obžalovaný Š. mu dal aj plnomocenstvo, tváril sa ako vlastník. Problém bol v tom, že sa mala zaplatiť istina, avšak táto nebola vyplatená, preto sa to vrátilo do vlastníctva ministerstva. Obžalovaný Š. preukázal, že je vlastníkom chaty papiermi, mal aj komunikáciu s ministerstvom a aj poškodeného poslal za človekom na ministerstvo. Kúpnu cenu mala uhradiť spoločnosť B.. Touto chatou mala spoločnosť B. vykryť pôžičku vo výške 69.000 eur, teda chata mala byť prevedená na poškodeného. Tým by bola pôžička anulovaná. K prevodu chaty však nedošlo, lebo spoločnosť B. nebola jej vlastníkom. Pri podpise zmluvy o pôžičke a iných dokumentov bol prítomný obžalovaný K., obžalovaný Š. a notárka. S obžalovaným K. poškodený obchody nedohadoval, ale bol pri tom, podpísal písomnosti. S obžalovaným K. sa poškodený stretol asi 2- 3 krát u notára, raz sa s ním stretol ohľadne vrátenia peňazí. Aj keď dohadovali s obžalovaným Š. zmluvu o pôžičke a chatu bol pritom obžalovaný K., minimálne raz. O chate musel mal vedomosť, pretože bola písaná na jeho spoločnosť. V spoločnosti B. všetko riadil obžalovaný Š.. Obžalovaný Š. poškodenému vrátil 5000 eur z požičanej sumy. Na vrátenie vyzýval oboch obžalovaných, za obžalovaným K. bol osobne, obžalovaného Š. vyzýval telefonicky. Obžalovaní sa zatajovali, obžalovaný Š. vymýšľal rôzne kombinácie, obchody, hlúposti a obžalovaný K. povedal, že za všetko je zodpovedný Š.. Za obžalovaným K. bol poškodený ohľadne vrátenia prvej pôžičky, vyšla jeho mama a tá poškodeného poslala preč s tým, že za všetko môže obžalovaný Š.. Chata v Ružbachoch sa začala spomínať vtedy, keď obžalovaný nebol schopný plniť si záväzky zo zmlúv o pôžičke. Za účelom odstránenia niektorých rozporov bola na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď poškodeného z prípravného konania. V prípravnom konaní poškodený vypovedal, že ho obžalovaný Š. požiadal o pôžičku vo výške 1.200.000 eur s tým, že sa to bude robiť cez spoločnosť B., v ktorej je konateľom jeho synovec obžalovaný K., nakoľko obžalovaný Š. nemôže podnikať. K podpisu zmluvy obžalovaný Š. priviedol aj obžalovaného K. a ešte v ten deň boli peniaze prevedené na účet spoločnosti. Peniaze mali byť vrátené do konca roka 2008, ale nestalo sa tak. Dlžné peniaze poškodený vždy riešil s obžalovaným Š., v tom čase sa obžalovaný K. niekde vyparil, nebolo možné s ním komunikovať. Obžalovaný Š. poškodenému stále sľuboval, že peniaze vráti, ale mal vždy iba výhovorky. Začiatkom roka 2009 obžalovaný Š. poškodeného požiadal o ďalšiu pôžičku v sume 30.000 eur, pričom táto suma mala byť určená na zakúpenie chaty vo Vyšných Ružbachoch. Poškodenému povedal, že spoločnosť B. má predkupné právo na túto chatu, nakoľko jej vlastníkom je Ministerstvo poľnohospodárstva. Poškodený pôžičku poskytol a následne podpísali zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej mal poškodenému predať predmetnú chatu po tom, ako ju spoločnosť B. dostane do vlastníctva. Toto všetko zorganizoval obžalovaný Š. a obžalovaný K. podpisoval na jeho pokyn. Po tomto obžalovaný Š. začal zahmlievať a odsúvať termíny, na ktorých boli dohodnutí. V tom čase obžalovaný Š. poškodenému predložil kúpnu zmluvu medzi spoločnosť B. a ministerstvom, podľa ktorej sa stala predmetná chata vlastníctvom spoločnosti B.. Nakoniec sa však poškodený dozvedel, že obžalovaný túto nehnuteľnosť ponúkal aj iným osobám za účelom, aby od nich vylákal peniaze. V roku 2012 obžalovaný Š. poškodenému v Pezinku vrátil 5.000 eur. K tejto svojej výpovedi z prípravného konania poškodený uviedol, je to tak, ako uvádzal v prípravnom konaní. Poškodený tiež vypovedal, že keď obžalovaný K. podpisoval zmluvy, nikto mu ich nezakrýval, mohol si ich naštudovať, boli tam aj s notárkou. Či obžalovaný K. vedel do hĺbky čo podpisuje, to poškodený nevie, ale obžalovaný K. si zmluvy u notárky prelistoval a podpísal ich. Obžalovaný K. vedel čo podpisuje, boli na tom dohodnutí s obžalovaným Š.,
Svedkyňa G. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej syn - obžalovaný K. bol mladý, chcel začať podnikať. Jej brat - obžalovaný Š.Ý. býval vtedy u nej a nakoľko obžalovaný K. sa chcel oboznámiť s podnikaním, založila sa firma na jeho meno. Obžalovaný K. bol konateľ, ale všetku činnosť vykonával obžalovaný Š.. Toto sa dohodlo hneď na začiatku. Spoločnosť B. sa napísala na obžalovaného K. preto, lebo obžalovaný Š. nemohol mať na seba napísanú firmu, v tom čase prišiel z basy. To, že bol obžalovaný Š. vo väzení v roku 2007 vedel aj obžalovaný K.. Čo bolo predmetom podnikania spoločnosti B. to svedkyňa nevie, obžalovaný Š. iba zavolal, že treba ísť niečo podpísať, tak tam s obžalovaným K. išli, svedkyňa ho vždy odviezla, počkala ho, obžalovaný K. podpísal a išli preč. Obžalovaný K. v spoločnosti Patrik fakticky nerobil nič, on chodil iba na stretnutia, ktoré mu prikázal obžalovaný Š., alebo mal podpísať papiere. Svedkyňa odnášala papiere účtovníčke. Keď svedkyňa odovzdávala papiere účtovníčke, tak sa na doklady nepozerala. Svedkyňa si nepamätá, kam vozievala obžalovaného K., ale
boli na Sabinovskej u notára, a tiež ho vozievala do banky, keď išiel vybrať peniaze. Svedkyňa nevie aké sumy vyberal, ale bolo to veľa. V banke boli asi 3- 4 krát, peniaze obžalovaný K. odovzdal obžalovanému Š.. O predaji chaty v Ružbachoch svedkyňa nevie nič. Ona obžalovanému Š. neodovzdávala peniaze, jedine peniaze, ktoré obžalovaný K. vybral v banke. Tie sa mu odniesli. Niekedy sa mohlo stať, že aj svedkyňa dala peniaze obžalovanému Š.. Ale skôr to bolo tak, že on ich čakal pri banke a tam mu ich dali. Určite mu aj svedkyňa niekedy dala peniaze. Poškodeného svedkyňa spoznala tak, že sa dobíjal pri bráne a susedia ho pustili dnu. Poškodený hľadal obžalovaného Š.. Svedkyňa mu povedala, že už u nich nebýva, ale on chodil stále ďalej. Svedkyňa ďalej uviedla, že oni nemali peniaze na založenie spoločnosti, preto obžalovanému K. povedala, nech vyskúša podnikať s obžalovaným Š.. Dopredu však nevedeli, s čim budú podnikať. Ohľadne zmluvy o pôžičke uzavretej medzi poškodeným a spoločnosťou B. svedkyňa uviedla, že to je zmluva, ktorá sa podpisovala na Sabinovskej, bol tam aj poškodený. Svedkyňa tam viezla obžalovaného K.. Obžalovaný K. jej nikdy nespomínal, že by si bol požičal od poškodeného nejaké peniaze. Ale spomínal jej, že podpisoval nejakú zmluvu o pôžičke, pri tom aj svedkyňa bola u notára. Poškodený vtedy kričal, teda nahlas rozprával, že mu obžalovaný Š. dlhuje peniaze, a že ho za to naháňajú ľudia. Podpísali sa papiere a každý išiel svojou cestou, to bola pravdepodobne zmluva o pôžičke. K notárovi išli preto, lebo to bolo treba rýchlo podpísať. Svedkyni volal obžalovaný Š.. Na Ministerstve pôdohospodárstva, keď sa rozhodovalo o výsledku verejného obstarávania bola svedkyňa s obžalovaným K.. Papiere potom odovzdali niekomu vonku, kto čakal v aute. Na ministerstvo ich poslal obžalovaný Š. s tým, že sa tam bude robiť nejaké výberové konanie. Tam dostali obálku, ktorú odovzdali vonku. Neskôr z ministerstva chodili aj nejaké papiere. Spoločnosť B. sa predala nejakému pánovi, išli k notárovi v Banskej Bystrici a tam sa firma prepísala. Prepísala sa preto, lebo obžalovaný K. už mal toho dosť, už neveril nikomu a ničomu, bolo to vtedy, keď bol obžalovaný Š. vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný K. sa svedkyni pýtal, čo bude so spoločnosťou, keď je obžalovaný Š. zavretý. Preto svedkyňa napísala obžalovanému Š.M. a on dal svedkyni číslo na svojho kamaráta Peťa, ktorý povedal, že majú prísť do Banskej Bystrice, kde sa potom firma prepísala. Od obžalovaného Š. obžalovaný K. žiadne peniaze nedostával, keby dostával, nemali by dlh 70.000 eur. Robili to preto, aby sa obžalovaný Š.T. postavil na nohy a aby sa obžalovaný K. naučil podnikať.
Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná oboch obžalovaných, pozná aj matku obžalovaného K.. Obžalovaný Š. predával chatu poškodenému, ktorí im dal za ňu nejakých 50.000 eur. Táto nehnuteľnosť bola ponúkaná aj svedkovi. Išlo o nehnuteľnosť na východe Slovenska, v Starej Ľubovni. O tom sa svedok dozvedel náhodou. Poškodený mu spomenul, že má takýto ponúknutý obchod, svedkovi bol tento obchod tiež ponúknutý, teda predmetná nehnuteľnosť na predaj. Išlo o rovnakú nehnuteľnosť. V tom čase dal svedok do toho už nejakých 45.000 eur. Peniaze poskytol obžalovanému Š. postupne. Nikdy však nepodpísali zmluvu o pôžičke. K obžalovanému K. svedok uviedol, že nebol nejaký podnikateľ, nemal kontakty, nejednal nikdy. Za svedkom chodil obžalovaný Š., aby mu požičal 5.000 eur, že mu vráti 6.000 eur. Obžalovaný K. robil v podstate iba šoféra.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä zmluvami o pôžičke, zmenkou, kúpnou zmluvou, zmluvami o budúcej kúpnej zmluve, plnou mocou, odpoveďou Ministerstva hospodárstva SR a prílohami, odpoveďou Ministerstva financií SR, správami a posudkami na obžalovaných, výpismi z registra trestov obžalovaných a pripojenými spismi Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2008 vyplýva, že bola uzavretá medzi veriteľom W. D. a dlžníkom spoločnosťou B. F. M.., M.. L.. T.., zastúpenou konateľom B. K.. Predmetom zmluvy je pôžička sumy vo výške 1.200.000,-Sk. Termín vrátenia pôžičky je najneskôr do 19.12.2008, pričom pôžička je bezúročná. Zmluva o pôžičke je podpísaná veriteľom aj dlžníkom, pričom za spoločnosť B. F. M.. M. L.. T.. ju podpísal obžalovaný B. K.. Na zmluve sa nachádza aj odtlačok pečiatky spoločnosti B.. K zmluve o pôžičke bola vystavená aj zmenka, ktorá je podpísaná obžalovaným K. a je opatrená aj odtlačkom pečiatky spoločnosti B..
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2009 vyplýva, že bola uzavretá medzi veriteľom W. D. a dlžníkom spoločnosťou B. F. M.., M.. L.. T.., zastúpenou konateľom B. K.. Predmetom zmluvy je pôžička sumy vo výške 30.000 eur. Termín vrátenia pôžičky je najneskôr do 06.04.2009. V zmluve jej uvedené, že predmetná suma je poskytnutá na zaplatenie časti kúpnej ceny na nehnuteľnosť vo Vyšných
Ružbachoch zapísanej na LV č. XXXX. Súčasťou uvedenej zmluvy o pôžičke je aj uznanie záväzku vo výške 39.832,70 eura. Zmluva o pôžičke je podpísaná veriteľom aj dlžníkom, pričom za spoločnosť B. F. M.. M. L.. T.. ju podpísal obžalovaný B. K.. Pravosť podpisu obžalovaného K. bola osvedčená na notárskom úrade V.. R. N.Ú. dňa 06.03.2009.
Z kúpnej zmluvy č. X/XXXX -XXX okrem iného vyplýva, že dňa 07.11.2008 bola uzavretá medzi predávajúcim Slovenskou republikou - Ministerstvom pôdohospodárstva SR a kupujúcim spoločnosťou B. F. M.., M.. L.. T... Predmetom zmluvy je prevod nehnuteľnosti - chata č. XXX na parcele č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX v obci Vyšné Ružbachy, a to do výlučného vlastníctva kupujúceho. Kúpna cena je 101.241,45 eura a je splatná do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy, pričom kúpna zmluva nadobúda platnosť až dňom udelenia písomného súhlasu Ministerstva financií SR. Ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu ani v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, predávajúci je povinný od zmluvy odstúpiť. Kúpna zmluva nadobudne účinnosť až dňom povolenia vkladu do vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 07.11.2008 predávajúcim a kupujúcim, pričom za spoločnosť Patrik a spol. s r. o. ju podpísal obžalovaný B. K.. Ministerstvo financií SR udelilo súhlas s predmetnou kúpnou zmluvou dňa 11.05.2009.
Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve okrem iného vyplýva, že dňa 06.03.2009 bola uzavretá medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou B. F. M.., M.. L.. T.. a budúcim kupujúcim W. D. a jej predmetom bol záujem uzavrieť budúcu zmluvu - kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti - chata č. XXX na parcele č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX v obci Vyšné Ružbachy a to v prípade, ak budúci predávajúci uzavrie zmluvu o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a stane sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvné strany predmetnou zmluvou dohodli uzavretie kúpnej zmluvy uvedenej v prílohe č. 1 - Budúca zmluva, najneskôr do 31.03.2009, nie však neskôr ako 10 pracovných dní po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z prílohy č. 1 - Kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti je 69.707,23 eura a bude uhradená zápočtom pohľadávok kupujúceho voči predávajúcemu, a to v celkovej výške 69.832,70 eura. Jedná sa o zápočet záväzku predávajúceho voči kupujúcemu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2008 vo výške 39.832,70 eura a zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2009 vo výške 30.000 eur. Pravosť podpisu obžalovaného K. bola osvedčená na notárskom úrade V.. R. N. dňa 06.03.2009. Z plnej moci zo dňa 06.11.2008 vyplýva, že splnomocniteľ spoločnosť B. F. M.., M.. L.. T.. splnomocnila splnomocnenca W. D. na obhliadku nehnuteľnosti - chaty vo Vyšných Ružbachoch č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX. Plná moc za spoločnosť B. F. M.., M. L.. T.. je podpísaná obžalovaným K., pričom pravosť jeho podpisu bola osvedčená na notárskom úrade V.. X. K. dňa 06.11.2008.
Z odpovede Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 11.02.2015 a jej príloh okrem iného vyplýva, že súhlas Ministerstva financií SR s kúpnou zmluvou č. X/XXXX-XXX zo dňa 07.11.2008 im bol doručený dňa 12.05.2009. Kúpna cena vo výške 101.241,45 eura bola prijatá na účet Kapitálové príjmy MP SR dňa 13.07.2009. Nakoľko však kúpna cena bola uhradená po lehota 60 dní od nadobudnutia platnosti zmluvy, ministerstvo listom č. XXXXX/XXXX zo dňa 04.08.200 od uvedenej kúpnej zmluvy odstúpilo, pričom zároveň vyzvalo druhú zmluvnú stranu - spoločnosť B. F. M.., M.. L.. T.., aby uviedla číslo účtu, na ktorý majú byť finančné prostriedky vrátené. Spoločnosti B. F. M.., M.. L.. T.. suma 101.241,45 eura v plnej výške vrátená dňa 08.09.2009 na základe platobného poukazu. V dôsledku odstúpenia od zmluvy ministerstvo nepodalo na príslušnú správu katastra návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti B. F. M.., M.. L.. T.. Uvedené skutočnosti sú potvrdené aj prílohami k odpovedi, a to odstúpením ministerstva od kúpnej zmluvy č. X/XXXX -XXX zo dňa 04.08.2009, odpoveďou spoločnosti B. F. M.., M.. L.. T.. zo dňa 02.09.2009, bankovým výpisom č. 13 o prijatej úhrade a platobným poukazom zo dňa 04.09.2009 a bankovým výpisom č. 14 (vrátená platba na účet ).
Z vyjadrenia Ministerstva financií SR zo dňa 05.02.2015 okrem iného vyplýva, že na kúpnu zmluvu č. X/XXXX-XXX uzavretej dňa 07.11.2008 bol dňa 11.05.2009 sp. č. W.-XX udelený súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve okrem iného vyplýva, že dňa 09.06.2009 bola uzavretá medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou B. F. M.., M.. L.. T.. a budúcim kupujúcim spoločnosťou L. F.. M.. a jej predmetom bol záujem uzavrieť budúcu zmluvu - kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti - chata č. XXX na parcele č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX v obci Vyšné Ružbachy a to v prípade, ak budúci predávajúci uzavrie zmluvu o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a stane sa výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvné strany predmetnou zmluvou dohodli uzavretie kúpnej zmluvy uvedenej v prílohe č. 1 - Budúca zmluva, najneskôr do 30.06.2009, nie však neskôr ako 10 pracovných dní po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z prílohy č. 1 - Kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti je 390.000 eur. Pravosť podpisu obžalovaného K. bola osvedčená na notárskom úrade V.. X. K. dňa 09.06.2009.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje aj na tieto:
- odpis registra trestov obžalovaného K. - obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný,
- odpis registra trestov obžalovaného Š. - obžalovaný má 6 záznamov ( v 4 prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený ), posledné odsúdenie je rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/6/2004, zo dňa 07.07.2018, právoplatným dňa 11.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/125/2008 k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do 1. NVS, pričom bol zrušený vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/153/2001;
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov MVSR obžalovaného K. vyplýva, že obžalovaný bol v období do 14.03.2017 tri krát priestupkovo prejednávaný, a to za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov MVSR obžalovaného Š. vyplýva, že obžalovaný bol v období do 14.03.2017 jeden krát priestupkovo prejednávaný, a to za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
- pripojený spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/153/2001 - obžalovaný Š. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.06.2004 ( vyhlásený dňa 28.06.2004 ), právoplatný dňa 25.10.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/417/2004, odsúdený za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením do I. NVS,
- pripojený spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/6/2004 - obžalovaný Š. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07.07.2008 ( doručený dňa 03.10.2008 ), právoplatný dňa 11.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/125/2008, odsúdený za pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do I. NVS, pričom bol zrušený vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.06.2004 sp. zn. 2T/153/2001.
Z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pričom mal vinu obžalovaných Š. F. K. za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností. Súd dospel k záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, že má znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a že ho spáchal obžalovaný K. a obžalovaný Š. bol na tomto trestnom čine účastný ako jeho organizátor podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obaja obžalovaní v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní popreli spáchanie skutku. Pri uznaní viny obžalovaného K. súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného D., svedka H. a svedkyne Ž. a z listinných dôkazov, z ktorých súd poukazuje na samotné plnomocenstvo zo dňa 06.11.2008, na kúpnu zmluvy č. X/XXXX -XXX, na zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2008 a zo dňa 06.03.2009, na zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.03.2009 a zo dňa 09.06.2009 a na odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 11.02.2015. Uvedené písomnosti, t. j. plná moc zo dňa 06.11.2008, kúpna zmluvy č. X/XXXX -XXX, zmluva o pôžičke zo dňa 25.11.2008, zmluva o pôžičke zo dňa 06.03.2009, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.03.2009, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.06.2009, sú podpísané za spoločnosť B. F. M.., M.. L.. T.. obžalovaným K., ktorý svoj podpis na väčšine z predmetných dokumentoch aj notársky overil. Z vykonaného dokazovanie, a to predovšetkým z listinných dôkazov a výpovede poškodeného D. vyplynulo, že finančné prostriedky poskytnuté na základe vyššie uvedených zmlúv o pôžičke poškodený poskytoval obžalovanému Š., avšak zmluvy boli uzatvorené so spoločnosťou Patrik, za ktorú konal a zmluvy podpisoval obžalovaný K.. Zmluvy o pôžičke boli uzatvorené so spoločnosťou B. na zakúpenie chaty vo Vyšných Ružbachoch, nakoľko spoločnosť B. mala predkupné právo na túto chatu, ktorej vlastníkom bolo Ministerstvo poľnohospodárstva. Poškodený pôžičku poskytol a následne podpísali zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej mali poškodenému predať predmetnú chatu po tom, ako ju spoločnosť B. dostane do vlastníctva. Toto všetko zorganizoval obžalovaný Š. a obžalovaný K.
podpisoval na jeho pokyn. K prevodu chaty však nedošlo, lebo spoločnosť Patrik nebola jej vlastníkom. Okrem toho obžalovaný túto nehnuteľnosť ponúkal aj iným osobám za účelom vylákania peňazí. Obžalovaný K. vedel čo podpisuje, boli na tom dohodnutí s obžalovaným Š.. Obžalovaný K. si zmluvy u notárky aj prelistoval a podpísal ich. Z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov vyplýva, že samotnému podpísaniu predmetných zmlúv predchádzalo predloženie plnej moci zo dňa 06.11.2008, ktorým spoločnosť B. F. M.., M.. L.. T.. splnomocnila poškodeného na obhliadku nehnuteľnosti - chaty vo Vyšných Ružbachoch č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, ale aj deklarovanie nadobudnutia vlastníctva predmetnej chaty spoločnosťou B., a to predložením zmluvy s ministerstvom. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil nielen to, že podpisoval rôzne dokumenty a papiere, ktoré mu dával podpisovať obžalovaný Š., pričom svoj podpis bol viackrát overiť aj u notára, k notárovi išiel kvôli overeniu podpisu na zmluve aj s poškodeným, ale aj to, že s obžalovaným Š. chodieval na rôzne stretnutia a tiež chodil vyberať peniaze vo vysokých čiastkach z banky. Uvedenému konaniu podľa obžalovaného K. predchádzalo to, že chcel začať podnikať, avšak nemal peniaze na založenie spoločnosti, preto presvedčil svojho strýka - obžalovaného Š., aby spoločnosť s ručením obmedzením napísal na neho. Obrana obžalovaného K. spočívala v tom, že ho jeho strýko - obžalovaný Š.Ý., ako skúsený podvodník, zneužil a napísal na neho svoju obchodnú spoločnosť, prostredníctvom ktorej potom pokračoval v páchaní podvodov. Všetky zmluvy, ktorých účastníkom bola spoločnosť B., dohadoval práve obžalovaný Š.. Obžalovaný K. nijakým spôsobom poškodeného do omylu neuvádzal, a nakoľko všetky finančné prostriedky prevzal obžalovaný Š. je vylúčené aj to, že by sa obžalovaný K. nejakým spôsobom obohatil. Z uvedeného dôvodu u obžalovaného K. nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Obžalovaný K. nemal vedomosť o konaní svojho strýka a nebol dopodrobna informovaný ani o obsahu zmlúv, ktoré za spoločnosť Patrik podpisoval. Nebolo preukázané, že by obžalovaný K. konal v úmysle uviesť niekoho do omylu a obohatiť seba alebo niekoho iného. Obžalovaný K. tiež tvrdil, že o tom, že došlo k nejakému obchodu medzi poškodeným a spoločnosťou B. sa obžalovaný K. dozvedel až v roku 2016, dovtedy o tom nevedel. Súd však uvedenej obhajobe obžalovaného K. neuveril a považoval ju za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Z výpovede poškodeného D. totiž vyplynulo, že obžalovaný K. síce dokumenty podpisoval na pokyn obžalovaného Š., ale obžalovaný K. vedel čo podpisuje, boli na tom s obžalovaným Š. dohodnutí. Obžalovaný K. si zmluvy u notárky aj prelistoval a podpísal ich. Toto tvrdenie poškodeného potvrdzuje aj samotná výpoveď obžalovaného K., ktorý sám potvrdil, že sa zúčastnil viacerých stretnutí obžalovaného Š. s poškodeným, ako aj to, že ho poškodený zobral k notárovi, kde svoj podpis na zmluve overil na notárskom úrade, pričom zmluvu mu poškodený aj ukázal a on si ju aj prečítal. U notára bol obžalovaný K. viackrát, chodieval tam aj sám, nikto mu tam nebránil listiny prečítať. Obžalovaný K. okrem toho vypovedal, že v súvislosti s predmetnou chatou udelil aj plnomocenstvo, bol pri tom aj poškodený. Skutočnosť, že obžalovaný K. mal vedomosť o zmluvách o pôžičke potvrdila svedkyňa Ž.Z., ktorá uviedla, že jej obžalovaný K. spomínal, že podpisoval zmluvu o pôžičke. Zmluvu podpisoval u notára, bol pri tom aj poškodený. Aj skutočnosť, že obžalovaný K. vedel o chate v Ružbachoch vyplýva z výpovede svedkyne Ž., ktorá potvrdila, že spolu s obžalovaným K. boli na ministerstve kvôli verejnému obstarávaniu, kde dostali obálku s výsledkami verejného obstarávania. Z ministerstva neskôr chodili aj nejaké papiere. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že obžalovaný podpísal predmetné zmluvy a bol oboznámený s ich obsahom. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný K. nemal v úmysle už v dobe, keď s poškodeným „naoko“ uzatváral zmluvy o pôžičke peniaze vrátiť, nakoľko obžalovaný nemal finančné prostriedky ani na založenie spoločnosti, s matkou mali v tom čase veľké dlžoby ( až 70.000 eur ), museli aj predať byt v Bratislave, aby mohli vyplatiť svoje dlhy. Z uvedené jednoznačne vyplýva, že obžalovaný K. si bol vedomý nereálnosti vrátenia prijatých finančných prostriedkov poškodenému. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný K. nemal ani v úmysle poškodenému predať chatu vo Vyšných Ružbachoch, nakoľko zmluva s ministerstvom nenadobudla účinnosť a spoločnosť B. F. M.. M.. L.. T.. sa nestala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Podvodný úmysel obžalovaného K. je preukázaný aj tým, že obžalovaný K. za spoločnosť B. F. M.., M.. L.. T.. podpísal zmluvu o budúcej zmluve týkajúcu sa totožnej nehnuteľnosti aj s ďalším kupujúcim, a to so spoločnosť L. F.. M.. Je nepodstatné, že podľa jeho vyjadrenia obžalovaného K. bol konateľom spoločnosti B. F. M.., M.. L.. T.. iba formálne a to z dôvodu, lebo sa chcel naučiť podnikať a listiny podpisoval iba na pokyn obžalovaného Š., ktorý mu dokumenty predkladal, nakoľko okolnosť, že sa niekto vedome ( úmyselne ) zapojí do páchania trestného činu ako nastrčená osoba ( tzv. biely kôň ) nemôže automaticky ( či skôr mechanicky ) vylučovať jeho prípadnú trestnú zodpovednosť. Byť tzv. bielym koňom môže byť
pokryté úmyselným zavinením takejto osoby, pričom skutočnosť, že biely kôň podpíše za odplatu ( v tomto prípade za založenie spoločnosti na meno obžalovaného K. ) čokoľvek, nemožno stotožňovať s prípadným skutkovým omylom takejto osoby. Podvodný úmysel obžalovaného K. je možné vyvodiť aj z toho, že pokiaľ v zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej s poškodeným je dohodnutá kúpna cena v sume 69.707,23 eura (t. j. aby boli „naoko“ pokryté vylákané finančné prostriedky od poškodeného, keďže chatu mala spoločnosť B. nadobudnúť od ministerstva až za sumu 101.241,45 eura ), tak v zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou L. F.. M.. už bola dohodnutá kúpna cena vo výške 390.000 eur. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného K. spočívajúcu v tom, že on všetky finančné prostriedky odovzdával obžalovanému Š. a preto je vylúčené, že by sa on nejakým spôsobom obohatil, súd uvádza, že na trestnom čine podvodu môžu byť zainteresované viaceré skupiny osôb s tým, že obohatenie aj inej osoby môže byť v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa, pretože páchateľ trestného činu podvodu, t. j. ten, kto uvádza do omylu alebo využíva niečí omyl, nemusí byť totožný s obohatenou osobou ( NS SR XTzo O. X/XXXX ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd obhajobu obžalovaného K. považoval za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin a vinu obžalovaného K. mal bez akýchkoľvek pochybností preukázanú. Je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko v mieste, čase a za okolností uvedených vo vymedzení skutku rozsudku iného obohatil tým, že uviedol do omylu poškodeného W. D., čím mu spôsobil značnú škodu.
Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný K. konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže aspoň vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie resp. ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Závažnosť konania obžalovaného súd hodnotil podľa kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku pred podvodným konaním.
V zmysle § 19 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252319'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 20 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252320'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Trestného zákona, páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu sú osoby, ktoré trestný čin spáchajú sami, prípadne spoločným konaním. Okrem priameho páchateľstva zákon pozná aj tzv. účastníka na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse. Takýmto účastníkom je ten, kto zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor) ten, kto naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), ten, kto požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo ten, kto poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník). Na trestnú zodpovednosť účastníkov i priamych ( hlavných ) páchateľov sa použijú tie isté ustanovenia Trestného zákona (§ 21 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Trestného zákona).
Účastníctvo je v Trestnom zákone vybudované na zásade akcesority účastníctva, t. j. účastníctvo je závislé od trestnej zodpovednosti hlavného páchateľa. To znamená, že o účastníctvo na trestnom čine hlavného páchateľa môže ísť len vtedy, ak sa hlavný páchateľ o spáchanie trestného činu aspoň pokúsil, teda hlavný páchateľ musí naplniť buď znaky dokonaného trestného činu, alebo minimálne znaky pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Trestná zodpovednosť za účastníctvo na trestnom čine je zodpovednosťou za konanie, ktoré je jednou zo zložiek objektívnej stránky trestného činu a účastníctva na ňom. Z uvedeného dôvodu preto nestačí, ak osoba, ktorá je považovaná za účastníka, sa len stotožnila s úmyslom páchateľa , ktorý viedol k spáchaniu trestného činu, ak svojím konaním nijako neprispel k jeho spáchaniu, ani páchateľa v jeho spáchaní nepodporila.
Za „priameho“ ( hlavného ) páchateľa v prejednávanom prípade je možné považovať iba obžalovaného K., nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, on na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol do omylu poškodeného W. D., čím mu spôsobil značnú škodu. Za priameho páchateľa nie je však možné považovať obžalovaného Š.. Súd jeho osobu považoval za organizátora trestnej činnosti, teda za osobu, ktorá vyvíja relatívne širokú a intenzívnu činnosť, ktorá spočíva v riadení spáchania trestného činu. Organizátor obvykle je iniciátorom eventuálnej dohody o spáchaní trestného činu, vymýšľa plán jeho spáchania, vyhľadáva osoby, ktoré by trestný čin spáchali, umožňuje ich styk, poveruje ich úlohami a podobne. Podľa názoru súdu práve takúto činnosť, tak ako je to opísané v skutkovej vete tohto rozsudku, vyvíjal obžalovaný Š.Š.. Práve on bol akýmsi spojovacím prvkom medzi obžalovaným K. a poškodeným
D., on vymýšľal stratégie a dával pokyny, kontaktoval príslušné osoby, dohadoval stretnutia a predkladal písomnosti na podpis. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že práve na jeho pokyn konal obžalovaný K.. To vyplýva jednak z výpovede obžalovaného K., ale aj z výpovede poškodeného D. a svedkyne Ž.. Všetci uvedení potvrdili, že to bol práve obžalovaný Š., kto organizoval a riadil podvodné konanie obžalovaného K., a to tým, že to bol práve on, kto na účelom vlastného obohatenia s poškodeným dohodol uzavretie zmlúv o pôžičke, ako aj zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou Patrik, presvedčil obžalovaného K. na ich podpis a nosil tieto a iné dokumenty na podpis, posielal, resp. obžalovaného K. vozil k notárovi za účelom overenia jeho podpisu, preberal finančné prostriedky od poškodeného, resp. od obžalovaného K.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že predmetnú chatu vo Vyšných Ružbachoch práve on ponúkol na predaj okrem poškodeného, aj svedkovi H.. Bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný Š. sa vo svojom konaní neobmedzoval len na vzbudenie rozhodnutia u obžalovaného K. spáchať trestný čin, ale vyvíjal širšiu a intenzívnejšiu činnosť, ktorá svojou povahou napĺňa zákonné znaky "zosnovania" a "riadenia" trestného činu podvodu. Preto súd obhajobu obžalovaného Š., že on s predmetným skutkom nemá nič spoločné, nevie o žiadnej zmluve o budúcej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou B. a poškodeným, ani o zmluvách o pôžičke uzavretých medzi spoločnosťou B. a poškodeným, považoval za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin a jeho vinu mal bez akýchkoľvek pochybností preukázanú. Je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko v mieste, čase a za okolností uvedených vo vymedzení skutku rozsudku ako účastník na dokonanom trestnom čine ( organizátor ), úmyselne zosnoval a riadil spáchanie trestného činu obžalovaným K., ktorý na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný Š. konal bez akýchkoľvek pochýb v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.
V súlade so závermi vykonaného dokazovania súd upravil skutkovú vetu tak, aby zodpovedala výsledkom dokazovania.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a osôb obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy, súd uložil:
- obžalovanému K. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. U obžalovaného bola v jeho prospech zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. U obžalovaného nebola súdom zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom na to, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Mimoriadne dôležitou okolnosťou pri určovaní trestu bola skutočnosť, že ku konaniu, ktoré sa obžalovanému kládlo za vinu došlo v období roku 2009, teda pred takmer 11 - timi rokmi od rozhodovania súdu, pričom obžaloba bola podaná v roku 2017. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd inter alia má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na dĺžku konania mal súd za to, že trestné stíhanie vedené proti obžalovanému bolo vzhľadom na závažnosť trestného činu mimoriadne dlhé a nespĺňalo kritériá práva na spravodlivé súdne konanie a to v časti, aby trestná vec bola prejednaná v primeranej lehote. V prípade obžalovaného K. má súd za to, že pri ukladaní ( určovaní druhu a výmery) trestu treba prihliadať aj na skutočnosť, že je nepochybné, že osoba obžalovaného K. bola ako tzv. biely kôň využitá
inou osobou - obžalovaným Š. na spáchanie trestného činu na jeho vlastné obohatenie sa na škodu cudzieho majetku. Z uvedených dôvodov súd znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom a uložil obžalovanému K. výchovný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Súd zároveň obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 rokov, nakoľko sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti a zároveň vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
- obžalovanému Š. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky a probačným dohľadom. U obžalovaného nebola v jeho prospech zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Zistená však bola priťažujúca okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona sa u obžalovaného zvýšila spodná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ani v prípade obžalovaného Š. súd nemohol neprihliadať na časový odstup od spáchania trestného činu, ktorý bol spáchaný, ako už bolo vyššie uvedené, v roku 2009 a teda trestné stíhanie trvalo takmer 11 rokov. Aj v jeho prípade teda prihliadol na dĺžku konania a na to, že v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. S ohľadom na danú trestnú vec súd nezistil žiaden taký významný dôvod ( ktorý by bolo možné pričítať obžalovanému ), pre ktorý by bolo možné takúto dĺžku trestného stíhania akceptovať. Podmienka rýchlosti konania ( článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, § 2 ods. 7 Trestného poriadku ) musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu ( v danom prípade vyjadrení v § 34 ods. 1 Trestného zákona ), ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a dĺžka trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za to, že došlo k dĺžke trestného konania presahujúceho 6 rokov, na ktorom obžalovaný v zásade nemal žiaden podiel. Aj prípade obžalovaného Š. vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd za splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona s tým, že súd v tejto súvislosti nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný. Súd však v jeho prípade pri ukladaní trestu prihliadol aj na to, že práve on mal rozhodujúcu účasť na zločine podvodu ako jeho organizátor, pričom súd považuje mieru jeho zavinenia v istých súvislostiach za vyššiu ako u priameho páchateľa. S prihliadnutím na uvedené súd obžalovanému Š. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu so súčasným uložením probačného dohľadu a určením skúšobnej doby 4 roky, počas ktorej obžalovaný skutočne môže preukázať, že sa obdobnej, ani inej trestnej činnosti v budúcnosti vyvaruje a bude viesť riadny život pri plnení si všetkých zákonom mu uložených povinností. Súčasne mu uložil i primerané povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Aj obžalovanému Š. uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 rokov.
Ohľadom náhrady škody súd poškodenému W. D. priznal náhradu škody v sume 64.832,70 eura ( spôsobená škoda vo výške 69.832,70 eura po odpočítaní 5.000 eur uhradených obžalovaným Š.), keďže si poškodený uplatnil nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných, ako je to podrobne vyššie uvedené pri uznaní ich viny.
S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s presvedčením, že rozhodnutie je náležitým odrazom riadne vykonaného a dôsledne vyhodnoteného dokazovania a náležitého zhodnotenia všetkých relevantných okolností vo vzťahu k otázkam skutkového stavu, viny, právnej kvalifikácie i trestu, ako aj k otázke náhrady škody, a to so súčasným presvedčením, že uložené tresty môžu v danom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako i individuálnej prevencie (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.