Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-96-2015.pdf
PDF · 110.19 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/96/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: MAXS spol. s r.o., so sídlom Novoveská 12, Bratislava, IČO: 46 150 072, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36853186, o zaplatenie 320,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 320,- Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 13.02.2013 došlo v A. na B. L. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k zrážke dvoch motorových vozidiel a to vozidla tov. zn. Škoda Octavia, EČV: A.-XXXXN, ktorého držiteľom bola A. X. s vozidlom tov. zn. BMV 730D, EČV: A.-XXXAB, ktorého vlastníkom bola M. A.Á.. Pri tejto škodovej udalosti, ktorá bola zavinená vodičom vozidla Škoda Octavia V. V., došlo k poškodeniu vozidla pani A., ktoré si vyžadovalo opravu v autoservise.
3. A. X. ako vlastník, resp. držiteľ vozidla, ktorého vodič zavinil dopravnú nehodu, mala uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že nakoľko bolo poškodené motorové vozidlo pani A. odovzdané na opravu do autoservisu a nakoľko táto nevyhnutne potrebovala používať motorové vozidlo, uzavrela dňa 22.02.2013 so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla za dohodnuté nájomné 40,- Eur za deň, bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Celková doba trvania nájmu náhradného vozidla, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v oprave, predstavovala 8 dní, na základe čoho žalobca vystavil faktúru za nájom vozidla na sumu 320,- Eur.
5. Žalobca taktiež uviedol, že na základe čl. VIII zmluvy o nájme dopravného prostriedku mu bola zo strany poškodenej M. A. postúpená pohľadávka týkajúca sa poistného plnenia za náhradné vozidlo. O tomto žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 26.04.2013, kde si žalobca uplatnil aj svoj nárok. Žalovaný zaslal poškodenej M. A. oznámenie o poistnom plnení listom zo dňa 07.05.2013, v
ktorom vyjadril svoje zamietavé stanovisko k nárokom na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla z dôvodu nedostatočne preukázaného nároku (nutne a účelne vynaložených nákladov, zle vystavená faktúra, chýbajúca zmluva o postúpení pohľadávky, originál plnej moci na zastupovanie poškodenej). Žalobca listom zo dňa 16.05.2013 adresovaným žalovanému reagoval na otázky originálu plnomocenstva, zmluvy o postúpení pohľadávok a ohľadom nutne a účelne vynaložených nákladov v zmysle opodstatnenosti prenajatia náhradného vozidla poškodenej. Poškodená M. A. následne listom zo dňa 15.05.2013 doručila žalovanému svoje vyjadrenie k účelnosti používania náhradného motorového vozidla.
6. Súd vo veci vydal dňa 06.10.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.
7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti dospel k záveru, že nevyhnutnosť používania náhradného motorového vozidla ako následku škodovej udalosti nebola nijakým spôsobom preukázaná. Žalobca nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal, že v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou bola účastníčka predmetnej dopravnej nehody M. A. nútená si u žalobcu vypožičať náhradné motorové vozidlo. Žalovaný poukazoval tiež na vysokú sumu za prenájom vozidla, pričom priložil na doloženie svojich tvrdení náhodne vybrané cenníky bratislavských autopožičovní vyhľadané na internete. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že poškodená mohla, vzhľadom na miesto bydliska a okruh činností využívať mestskú hromadnú dopravu, pričom nesúhlasia s jej tvrdením, že poškodená si požičala náhradné vozidlo z dôvodu zachovania zaužívaného sociálneho komfortu, pričom podľa odovzdávacieho a preberacieho protokolu mala poškodená najazdiť priemerne len 17 km denne. V podanom odpore žalovaný spochybnil aj existenciu aktívnej legitimácie žalobcu a to z dôvodu, že podľa žalovanej strany nebolo preukázané, že by došlo k postúpeniu prípadnej pohľadávky poškodenej na žalobcu a zároveň nebolo preukázané ani, že by poškodená nájomné za nájom vozidla skutočne uhradila.
8. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa č.k. 26Cb/96/2015-128, zo dňa 24.05.2017 žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v stanovenej lehote. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. 3Cob/207/2018-161 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: správy o nehode, zmluvy o nájme dopravného prostriedku, odovzdávacieho a preberacieho protokolu k zmluve o nájme dopravného prostriedku tov. zn. Volkswagen Golf, faktúry č. 2013006, žiadosti o poistné plnenie zo dňa 03.03.2013, oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 07.05.2013, listu - poistnej udalosti adresovanej žalovanému zo dňa 16.05.2013, listu M. A. zo dňa 15.05.2013, listu - poistnej udalosti adresovanej žalovanému zo dňa 22.12.2014, ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Zo správy o nehode súd zistil, že dňa 13.02.2013 došlo o 14:20 hod na B. L. v A. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov. zn. BMV 730D EČV: A.-XXXAB, ktorého vlastníkom bola M. A., motorovým vozidlom tov. zn. Škoda Octavia, EČV: A.-XXXXN, ktorého držiteľom bola A. X. a v čase dopravnej nehody toto vozidlo viedol V. V..
11. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s M. A. ako nájomcom zmluvu, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Golf, rok výroby 2008, VIN: G.. Podľa čl. III tejto zmluvy bola M. A. ako nájomca povinná zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné v sume 40,- Eur za každý aj začatý deň nájmu. Podľa čl. VIII tejto zmluvy nájomca touto zmluvou bezodplatne postupuje prenajímateľovi pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu nákladov nájomcu spojených s nájmom vozidla, ako aj účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, ktoré eviduje voči poisťovni, v ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie škodca (vlastník/držiteľ vozidla, ktorým bola škodová udalosť spôsobená), za podmienok uvedených v tejto zmluve a to okamihom nadobudnutia platnosti a účinnosti tejto zmluvy.
12. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, odovzdávacieho a preberacieho protokolu k zmluve o nájme dopravného prostriedku súd zistil, že žalobca odovzdal dňa 22.02.2013 M. A. predmetné motorové vozidlo Volkswagen Golf. M. A. toto motorové vozidlo vrátila, resp. odovzdala žalobcovi dňa 01.02.2013. 13. Z faktúry č. 2013006 súd zistil, že dňa 01.03.2013 vystavil žalobca žalovanému daňový doklad - faktúru na sumu 320,- Eur, ktorou žalovanému fakturoval nájomné za prenájom motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Golf, EČV: A.-XXXZC v období od 22.02.2013 do 01.03.2013.
14. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.05.2013 súd zistil, že žalovaný listom oznámil poškodenej M. A., že bez úplného prešetrenia nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.
15. Z listu žalobcu zo dňa 16.05.2013 súd zistil, že žalobca týmto listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 16.05.2013, vysvetlil žalovanému ním položené otázky ohľadom zle vystavenej faktúry, originálu plnomocenstva na zastupovanie klienta a nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom vozidla tov. zn. Volkswagen Golf.
16. Z listu poškodenej zo dňa 15.05.2013 súd zistil, že poškodená M. A. v tomto liste zdôvodňovala potrebu zapožičania náhradného motorového vozidla. Ako dôvod vypožičania uviedla skutočnosť, že svoje poškodené vozidlo plne využíva v občianskom živote a vypožičanie náhradného motorového vozidla bolo pre ňu nevyhnutné v súvislosti s dopravou pri hľadaní zamestnania, vybavovania po úradoch, návštevách lekárov, pričom jej motorové vozidlo slúži aj pre prípad, že by bolo nevyhnutné odviesť, niektorého člena svojej rodiny na pohotovosť.
17. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
19. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, d) ušlého zisku.
21. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
22. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
23. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie naplnenia všetkých predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, t.j. preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného, v tomto prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
24. Tuto škodu je potrebné tak, ako vyslovil aj Krajský súd v uznesení č.k. 3Cob/207/2018-161 pre rozhodnutie vo veci je potrebné posúdiť primeranosť nákladov nájmu náhradného vozidla, dobu trvania nájmu t.j. posúdiť dôvodnosť uplatnenej sumy.
25. Náhrada škody, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, mala byť spôsobená M. A., ktorej motorové vozidlo tov. zn. BMW 730D, EČV: A.-XXXAB, bolo poškodené dňa 13.02.2013. Samotná škoda má pozostávať z nájomného za nájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú poškodená M. A. nemohla užívať motorové vozidlo tov. zn. BMW 730D, EČV: A.-XXXAB.
26. Poškodená si po dobu opravy svojho poškodeného vozidlo prenajala od žalobcu náhradné vozidlo za nájomné v sume 40,- Eur za každý deň používania. Škoda, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku poškodeného motorového vozidla tak mala pozostávať z nájomného za prenájom náhradného motorového po dobu 8 dní, t.j. z nájomného v celkovej sume 320,- Eur.
27. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.
28. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.
29. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
30. Žalobcom uplatnený nárok svojim charakterom jednoznačne zodpovedá nároku na náhradu skutočnej škody. V zmysle uvedenej definície škody, resp. skutočnej škody možno hovoriť o vzniku takejto škody až vtedy, keď u poškodeného v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou došlo k zmenšeniu majetkového substrátu poškodeného.
31. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáhať mala pozostávať z nákladov na zapožičanie náhradného vozidla v sume 320,- Eur. Žalovaný v priebehu konania spochybňoval výšku dôvodnosť vynaložených nákladov ako aj ich primeranosť vo vzťahu ku škodovej udalosti.
32. Ako už bolo uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keď uviedol, že nie je možné konštatovať, že v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou došlo k zmenšeniu majetku poškodeného o žalovanú sumu 320,- Eur, keďže túto poškodený nikdy neuhradil a teda poškodenej strane v súvislosti s nájmom motorového vozidla nevznikla žiadna škoda. Na základe uvedeného dospel k záveru, že k platnému postúpeniu práva na náhradu tejto škody podľa zmluvy zo dňa 02.04.2013 z poškodeného na žalobcu nedošlo. Poškodený teda nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná táto škoda ešte nevznikla, nakoľko predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vo svojom pôvodnom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby z titulu náhrady škody vyplývajúcej z potreby zabezpečenia náhradného vozidla poškodeným, t.j. práva, postúpenie ktorého bolo súčasťou zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 22.02.2013.
33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného, náklady na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu predstavovali sumu 320,- Eur. Poškodený si následne dňa 26.04.2013 písomne uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného. Predmetom postúpenia teda nebola konkrétna pohľadávka, ale iba právo na náhradu majetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku potreby zapožičania náhradného vozidla, pričom v samotnej zmluve nebola určená výška postupovanej pohľadávky a nebola v nej uvedená ani osoba dlžníka, voči ktorej sa pohľadávka postupuje.
34. Postúpená pohľadávka musí byť jednoznačne určená (predmetom plnenia, osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom), resp. vymedzená tak, aby zo zmluvy o postúpení pohľadávky bolo jednoznačne zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. V danom prípade bola postúpená pohľadávka určená všeobecne, ako nárok na náhradu škody, pričom osoba škodcu v nej nebola vôbec vymedzená.
35. Súd pri posudzovaní existencie aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto konaní, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). V uvedenom uznesení odvolací súd vyslovil, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa §442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.
36. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe zodpovednosti objektívnej. Základnými predpokladmi jej vzniku je prevádzka dopravného prostriedku, resp. udalosť vyvolaná jeho zvláštnou povahou, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi.
37. Pokiaľ mala škoda spočívať v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, môže byť existencia príčinnej súvislosti konštatovaná iba vtedy, keď by bol aj samotný nájom motorového vozidla nevyhnutný a účelný a len v takom rozsahu v akom je nevyhnutný a účelný.
38. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak sa žalobca domáha v rámci náhrady škody, nemôže byť v súdnom konaní úspešný bez toho, aby preukázal dôvodnosť nájmu náhradného motorového vozidla, t.j. bez toho, aby preukázal, že poškodené motorové vozidlo slúžilo na uspokojenie takých potrieb poškodeného, ktoré nebolo možné po jeho poškodení riešiť inak ako zabezpečením náhradného vozidla.
39. Žalobca odôvodňoval potrebu zapožičania náhradného motorového vozidla tým, že poškodená toto vozidlo potrebovala z dôvodu, že toto vozidlo potrebovala v občianskom živote a to v súvislosti s dopravou pri hľadaní zamestnania, vybavovania po úradoch, návštevách lekárov, resp. hypotetickými dôvodmi ako napr. potrebou odviesť blízkych rodinných príslušníkov v prípade náhleho ohrozenia ich života. Iné dôkazy žalobca na preukázanie účelnosti zapožičania motorového vozidla nepredložil. Uvedené vyhlásenie dostatočne nepreukazuje potrebu poškodenej používať jej motorové vozidlo každodenne.
40. Náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla je navyše potrebné považovať za neúčelné aj s ohľadom na výšku nájmu 40,- Eur v pomere k priemernému počtu kilometrov najazdených s týmto náhradným vozidlom (necelých 18 km denne), kedy náklady na 1km jazdy presahujú aj náklady na využívanie taxislužby.
41. O neexistencii potreby zapožičania náhradného motorového vozidla svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že ku škodovej udalosti došlo už dňa 13.02.2013, poškodená si motorové vozidlo u žalobcu prenajala a prebrala až dňa 22.02.2013, teda až deväť dní potom ako sa jej vozidlo stalo nespôsobilé užívania v cestnej premávke a to z dôvodu poškodenia jeho vonkajšieho osvetlenia. Poškodená sa teda viac ako týždeň zaobišla bez poškodeného motorového vozidla, napriek to mu, že podľa skutkových tvrdení žalobcu malo byť toto využívané každodenne.
42. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za účelne vynaložené iba v rámci takej doby, ktorá bola nevyhnutná na opravu motorového vozidla, resp. v rozsahu takej doby, v akej poškodený nemohol užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by bola zrejmá skutočná doba, po ktorú bolo motorové vozidlo pristavené v opravovní za účelom jeho opravy. Podľa jeho skutkových tvrdení však táto doba má zodpovedať dobe prenájmu náhradného motorové vozidlo. Pokiaľ by teda poškodená využila čas od 13.02.2013 do 22.02.2013 na opravu motorového vozidla, v období kedy si motorové vozidlo požičiavala, si mohla svoju potrebu používať motorové vozidlo uspokojiť prevádzkou vlastného motorového vozidla.
43. Ustanovením § 185 C.s.p. bol do sporového konania zavedený princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa § 185 C.s.p. tak môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Neunesenie dôkazného bremena pri preukazovaní skutkových tvrdení tak má za následok neúspech v spore.
44. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s
osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015).
45. Pokiaľ si teda poškodená prenajímala náhradné motorové vozidlo v čase, kedy by už mohla využívať svoje vozidlo, ak by toto po škodovej udalosti dala opraviť, nemožno náklady vynaložené v súvislosti s týmto prenájmom považovať za účelné. Rovnako tak, aj s poukazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu SR, nie je možné ignorovať skutočnosť, že výška prenájmu prevyšovala obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel tak, ako ich preukázal žalovaný.
46. Z vykonaného dokazovania je nevyhnutné konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi ním uplatneným nárokom na náhradu škody a škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé ako dlho oprava motorového vozidla trvala, kedy bolo motorové vozidlo pristavené v opravovni a ako dlho trvala samotná oprava. Pri nepreukázaní týchto skutočností nie je vôbec možné posúdiť dôvodnosť a účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou a teda nie je možné ani považovať žalobcove nároky za preukázané.
47. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol.
48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, súd im priznal právo náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie možno podať iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia (§ 356 písm. b) C. s. p.).
Proti výroku o trovách konania rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.