Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-384-2008.pdf
PDF · 66.29 KB
Case nature
Subarea
14Er/384/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. Ď., H.. XX.XX. XXXX, C. L. XXXX/XX, H. T. o vymoženie 33,19 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16, trovy exekúcie vo výške 41,58 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.03. 2008 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 33,19 € a trov exekúcie.
2.Poverením tunajšieho súdu 5404-025348 zo dňa 20.05. 2008 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len exekútor). 3.Uznesením č.k. 14Er/384/2008-18 zo dňa 20.03. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2019, bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, s tým, že o trovách exekúcie rozhodnuté nebolo.
4.Súdny exekútor doručil dňa 29.03.2019 tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie, a to vo výške 41,58 eur.
5.Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 8.Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 9.Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie. 10.Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. 11.Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. 12.Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“ 13.Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmena podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovanej vyhlášky) vo výške 33,19 € /najnižšia paušálna odmena/. Ďalej si uplatnil náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky (poštovné) vo výške 1,46 € a DPH vo výške 6,93 € (20% zo sumy 34,65 €). Celkovo tak trovy exekúcie vyčíslil sumou 41,58 €. V danom prípade súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie celkom vo výške 41,58 €, t.j. vyhovel jeho návrhu v plnom rozsahu, nakoľko tento pri ich vyčíslovaní postupoval podľa príslušných zákonných ustanovení a trovy exekúcie vyčíslil spôsobom, ktorý zákon predpokladá.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.