Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-52-2017.pdf
PDF · 120.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného Y. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného na hlavnom pojednávaní dňa 10.októbra 2019, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
Y. H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A. - R. Č.. XX, okres F.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 6. 7. 2016 v presne nezistenom čase v obci Ľ., okres F. na ul. K. Č.. XX/XX, po tom ako prišiel nečakane domov z práce a zbadal u nich v rodinnom dome, v spálni na návšteve E. H., požiadal ho, aby opustil dom, na čo sa E. H. usmial, čo obžalovaného Y. H. nazlostilo, udrel E. H. dlaňou do oblasti ľavého líca, E. H. spadol chrbtom na detský kočiar, následne sa postavil a chcel prejsť smerom do detskej izby, kedy ho obžalovaný Y. H. udrel, E. H. spadol bruchom na posteľ, obžalovaný Y. H. ho opakovane udieral päsťami, potom s údermi prestal, E. H. sa postavil, vzal si veci s cestovnou taškou a odišiel, čím takto svojím konaním spôsobil E. H. roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, ktoré je ťažkým poranením s dobou liečenia v trvaní okolo 3 mesiacov, zlomeninu 7. a 8. rebra vľavo so zakrvácaním do pohrudničnej dutiny, ktoré je ťažkým poranením s dobou liečenia v trvaní 6 - 8 týždňov, otras mozgu, ktorý je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 3 týždňov, pomliaždeniny tváre a ľavého ucha, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 7 dní a mnohopočetné pomliaždenie tváre, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 7 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným stranám :
Dôvera - zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436 škodu vo výške 2 243,82 Eur.
E. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. Č.. X, okres L. škodu vo výške 3 200,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 04.04.2017 obžalobu na obvineného Y. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že zo dňa 5.7.2016 na 6.7.2016 šiel domov v noci spolu s H. O.. Keď prišiel do domu, dom bol pootvorený a celý vysvietený a cez chodbu videl ako sa nad kočiarom, kde spala vnučka skláňa E. H., opýtal sa ho čo tam robí, pretože mu k nim zakázal chodiť, a to z dôvodu, že sa mu vyhrážal nožom, robil u nich výtržnosti, rozbil mu aj skriňu. Na to sa E. H. usmial a povedal, že si prišiel pre veci, vždy sa na toto vyhováral. Nahneval sa a tak mu otvorenou dlaňou dal facku s pravou rukou na ľavú stranu líca, a po tejto facke ho prehlo cez detský kočiar. Zodvihol sa, zobral si cestovnú tašku a odišiel preč. Šiel do kuchyne kde spala dcéra, na to čo sa udialo sa prebrala a spýtala sa, či je u nich E. H., povedal jej, že už odišiel. Potom si šiel ľahnúť. Na druhý deň ráno šiel do práce, a to na turnus 14 dní. Po návrate po dvoch týždňoch mu dcéra oznámila, že E. H. je v nemocnici, že má nejaký problém so slezinou.
V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že dňa 05.07.2019 okolo 00.30 hod. prišiel domov z práce s H. O.. Ako prechádzal chodbou videl cez okno ako sa E. H. nakláňa nad kočiarom vnučky. Keď vošiel do izby požiadal ho, aby odišiel z domu, ale on sa usmial, čo ho nahnevalo, dal mu facku po ľavom líci, následkom čoho spadol na kočiar. Na otázku prečo prišiel odpovedal poškodený E. H., že po veci, na čo obžalovaný uviedol, že mal zakázané k nim chodiť, lebo robil výtržnosti a vyhrážal sa aj nožom. Následne si zobral veci a odišiel. O dva týždne sa dozvedel, že keď odišiel do práce, prišiel poškodený E. H. k nim domov a potom s ním bola dcéra R. u lekára.
Svedok poškodený E. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 6.7.2016 sa nachádzal v dome p. H., teda v dome obžalovaného, kam prišiel len pre svoje veci. Chcel si tieto veci zobrať a ísť domov. Keď bol u nich doma, prišiel obžalovaný, prišiel ku nemu a dal mu facku, vtedy spadol na kočiar, na vnučku X.. Keď sa postavil chcel ísť do spálne, tam ani nedošiel, obžalovaný ho zhodil na posteľ, spadol na posteľ bruchom a obžalovaný ho začal udierať päsťami, už nevie kam všade, ale určite do ľavého boku, kde mu aj poranil slezinu. Pozbieral sa a odišiel preč. Mal veľké bolesti, lekársku pomoc vyhľadal až na druhý alebo tretí deň, kedy už boli bolesti silné. R. privolala taxík, taxíkom šiel do nemocnice do F., kde ho vyšetrili a odtiaľ hneď RZPčkou do J. na okamžitú operáciu.
Svedok poškodený v prípravnom konaní uviedol, že bol u obžalovaného raz na návšteve v zime, mesiac uviesť nevedel, chcel ísť do spálne, keď v tom prišiel Simonin otec, obžalovaný, ktorý mu vrazil cez ústa, dal mu facku na pravé líce, spadol na posteľ, chcel sa postaviť a v tom mu vrazil tak, že mu poškodil slezinu. Viackrát ho obžalovaný udieral, keď ležal na posteli. Všetko videl H. O.. Potom sa pozbieral a odišiel, že pôjde na stanicu, alebo si niekoho stopne, aby ho odviezli do nemocnice, ale bolo mu zle a tak zavolal R.. R. prišla a šli na ihrisko v Ľ., kde ostal celú noc. Na ihrisku bola zábava. Ráno prišiel naspäť do domu obžalovaného, keď obžalovaný už nebol doma. U nich doma mu bolo zle, a potom mu R. zavolala taxík a išli na vyšetrenie do nemocnice v F., odkiaľ ho zobrala záchranná služba do J. na operáciu, kde mu operovali slezinu a bol práceneschopný jeden mesiac.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne času, v ktorom došlo k incidentu a taktiež osôb, ktoré mu spôsobili zranenia, súd postupoval v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného
konania. Po jej prečítaní svedok poškodený uviedol, že k incidentu došlo v lete, nie v zime, v spálni obžalovaného, ktorý ho udieral. Zotrval na výpovedi hlavného pojednávania, a to, že v čase incidentu bol už dva dni u R., dcéry obžalovaného, pričom zmenu výpovede odôvodnil tým, že on v prípravnom konaní nevypovedal odlišne.
Svedok Z. H. a svedkyňa R. O. na hlavnom pojednávaní využili svoje právo nevypovedať. Vzhľadom k tomu, že sú v príbuzenskom pomere k obžalovanému súd na ich výpovede pred vznesením obvinenia ako na dôkaz neprihliada.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok H. O. ku skutku uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Dňa 5.7.2016 ho požiadal obžalovaný p. H. či s ním nepôjde domov pre nejaké osobné a pracovné veci. S týmto súhlasil a tak šli do jeho domu do Ľ.. Do domu prišli niečo po pol noci, kde po otvorení vchodových dverí videli ako sa p. H. skláňa v spálni nad detským kočiarom. P. H. sa ho opýtal čo tam robí, on povedal, že nič a p. H. mu dal slabú facku, po ktorej sa p. H. oprel o detský kočiar. Následne sa postavil, vzal si tašku a odišiel. Šli si ľahnúť, ráno o piatej vstali a odišli preč.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok E. F. ku skutku uviedol, že si pamätá, že svedok poškodený pri svojej prvotnej výpovedi tvrdil, že mal byť údajne napadnutý na športovom podujatí na futbalovom ihrisku, neskôr svoju výpoveď zmenil a uvádzal, že mal byť napadnutý obžalovaným. Skutočnosť, či sa v dňoch uvádzaným poškodeným diala nejaká akcia na ihrisku preverovali a zistili, teraz si už presne nepamätá, ale buď sa žiadna akcia, resp. podujatie nekonalo a ak tak sa ukončilo oveľa skôr ako uvádzal poškodený. Zotrval na úradnom zázname, ktorý k danej skutočnosti spisoval.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec H.. G. J., ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 36/2016. Poškodený E. H. utrpel pri fyzickom incidente 6.7.2016 nasledovné poranenia: roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, zlomenina 7-8 rebra vľavo so zakrávacaním do pohrudničnej dutiny, otras mozgu, pomliaždenie tváre a ľavého ucha, mnohopočetné pomliaždenie tela. Prvé dve uvedené poranenia sú z hľadiska medicínskeho poranenia ťažké, roztrhnutie sleziny si vyžiadalo operáciu s odstránením tohto orgánu, zlomenina rebier si tiež vyžiadala malú operáciu s cieľom odsatia krvi, ostatné tri uvedené poranenia sú z medicínskeho hľadiska ľahké. Priebeh liečby týchto poranení ako ho bližšie uvádza v znaleckom posudku bol nekomplikovaný. Tieto poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou bola zasiahnutá hlava, hrudník, brucho aj končatiny poškodeného. Celkovo sa dá povedať, že mechanizmus zodpovedá tomu ako uvádza poškodený v oboch svojich výpovediach. Dobu liečenia určuje roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny kde táto sa pohybuje okolo 3 mesiacov, podľa jeho vedomostí mal byť poškodený uznaný ako práceneschopný od 9.7. do 22. 9. 2016 čo je možné považovať za adekvátnu dobu liečenia a práceneschopnosti. K trvalým následkom uviedol, že odstránenie sleziny môže mať vplyv na obranyschopnosť organizmu, čo si vyžaduje pravidelné očkovanie proti bežným infekčným ochoreniam. Zlomenina rebier so zakrvácaním môže, ale nemusí mať za následok dýchavičnosť pri zvýšenej námahe, zhoršenie dychových parametrov, čo však je objektivizovateľné odborným vyšetrením. Ostatné posudzované porania spravidla trvalé následky nezanechávajú. Z hľadiska poranení bol obmedzovaný tým, že bol do 9.7. do 20.7.2016 hospitalizovaný v nemocnici v urgentnom režime, absolvoval operáciu s odstránením poranenej sleziny, neskôr menší operačný výkon na odsatie krvi z hrudníka. Bol nesebestačný, aj po prepustení z nemocnice kde v priebehu augusta sa jeho stav zlepšoval, spočiatku zvládal jednoduchšie činnosti, na konci augusta už aj väčšiu záťaž čím sa približoval k stavu pred poranením. Kvôli bolestiam užíval ešte tri týždne po prepustení z nemocnice, lieky na tlmenie bolesti v pravidelnom režime. Neskôr do konca augusta ich užíval len nepravidelne podľa potreby. Bolestné za posudzované poranenia predstavuje 305 bodov, čo v prepočte je 5 386,30 €. Na otázku, či v súvislosti s diagnózou otrasu mozgu, je možné, aby si poškodený incident nepamätal znalec uviedol, že sa jednalo ľahký otras mozgu, najľahšiu formu a strata pamäti nemusí byť nevyhnutne k tomu, aby bol stav hodnotený ako otras mozgu. Nie je podmienkou, aby mal pacient stratu pamäti a zároveň by mal otras mozgu. Sú aj iné ďalšie príznaky v konkrétnom prípade bol tento stav hodnotený nezávisle dvomi lekármi, traumatológom a neurológom, ktorí aj zo zákona sú oprávnení tejto stav hodnotiť. Ďalej uviedol, že jedna facka nestačí a určite nie ľahkej intenzity na spôsobenie zranení, ktoré mal poškodený, nakoľko poškodený mal poranenú hlavu, hrudník, brucho, aj končatiny, boli tam ťažké poranenia hrudníka aj brucha, čo svedčí preto, že bol zasiahnutý mnohými údermi, kde presný počet nevie stanoviť.
Na hlavnom pojednávaní vypočutá J.. Ľ. S., znalkyňa z odboru psychológia, zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 32/2019. U poškodeného E. H. sa jedná o osobnosť retardovanú s defektívnymi intelektovými a pamäťovými schopnosťami. Intelektové schopnosti sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie ľahkého stupňa, jedná sa o defekt intelektu, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou v dôsledku prekonania mozgovej obrny v detstve. Jeho uvažovanie je konkrétne, schopnosť abstrakcie nie je rozvinutá. Chápe bežné jednoduchšie udalosti, dokáže sa v nich orientovať, pri zložitejších situáciách potrebuje, ale pomoc. Má pomerne dobrý praktický úsudok a dokáže zvládnuť napr. cestovanie, ale vždy za pomoci iných ľudí, čím sa jeho fungovanie zdá pomerne samostatné a napriek prvotnému hendikepu v intelektovej oblasti jeho rozhľaď reálne rozšíril práve tou odvahou nadobúdať nové skúsenosti. Samozrejme kapacita intelektu sa tým nejak výrazne nemení. Jeho osobnosť je jednoducho štruktúrovaná , je zvýšene dráždivý, impulzívny, nie je však nepriateľský a snaží sa skôr iným vyhovieť. Zvýraznená je u neho ovplyvniteľnosť a to najmä ľuďmi ku ktorým má určitú citovú väzbu. Pomerne rýchlo nadväzuje kontakty, rýchlo sa naviaže, ale vzťahy sú skôr povrchnejšie, nemajú dostatočnú emocionálnu hĺbku. Neboli u neho preukázané poruchy vnímania, vníma síce menej podnetov z okolia, ale to postačuje na to, aby sa orientoval v jednoduchších situáciách. Pri reprodukcii udalostí môže dôjsť k tomu, že to čo si nezapamätá práve kvôli tej zníženej kapacite pamäti môže následne doplniť na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Pri popise udalostí s väčším časovým odstupom môže dochádzať k tzv. zlievaniu spomienok, to znamená že detaily jednej udalosti môže popisovať v súvislosti s inou situáciou a takisto trvácnosť spomienok ani nie tak kostry tej spomienky, ale jednotlivých detailov je tiež znížená a rýchlejšie dochádza k úbytku spomienok. Čo sa týka fantazijného spracovania údajov samozrejme, že znížená úroveň intelektu so sebou nesie aj zníženú objektivitu v popise, ale aj vo vnímaní udalostí, nejedná sa o nejaké vedomé alebo dá sa povedať až účelové spracovanie na úrovni fantázie, ale jednoducho to súvisí so zníženou kapacitou intelektu. Čím je väčší časový odstup od nejakej konkrétnej udalosti tým menej je opis presný a s dostatočným množstvom detailov a samozrejme tam nastupuje aj spomínaná tendencia dopĺňať to čo si nebol schopný v rámci svojej kapacity pamäte zapamätať. Nejaký sklon k vymýšľaniu udalostí ako taký, úplne nových udalostí nebol u neho zistený. Čo sa týka jeho výpovedi tak tam je dominantné bolo práve tá tendencia ovplyvniteľnosti najmä ľuďmi, ku ktorým má nejakú citovú väzbu a takisto ako dôležité je uviesť, že má veľký rešpekt pred autoritami, čo môže vysvetľovať zmenu jeho výpovedí.
Splnomocnená zástupkyňa svedka poškodeného Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s. H.. Ž. si v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi E. H. v súvislosti s konaním obžalovaného uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2 323,87 eur.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ostatným obsahom trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda znalecký posudok č. 36/2016 a č. 32/2019, lekárske správy, úradný záznam, výpis z ÚSEP, odpis z RT, charakteristiku obžalovaného.
Z charakteristiky obce Ľ. bol hodnotený všeobecne. Doposiaľ nebol riešený komisiou obecného úradu.
Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nebol súdne trestaný.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov súd zistil že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý dvakrát za porušovanie pravidiel cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové pokuty.
Z úradného záznamu z vykonanej previerky za účelom zistenia a overenia skutočnosti uvádzaných v trestnom oznámení poškodeným bolo zistené, že dňa 06.07.2016 sa žiadna kultúrno-spoločenská akcia na futbalovom ihrisku v obci Ľubica nekonala. Objekt ihriska je monitorovaný kamerovým systémom a previerkou nebol zaznamenaný pohyb poškodeného na miestach ako uvádzal, taktiež nebol zaznamenaný pohyb rómskych skupiniek ľudí v inkriminovanom čase.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný. Obžalovaný trestnú činnosť v priebehu trestného konania popieral, nesúhlasil s tým, aby poškodeného udieral päsťami. Obžalovaný okolnosti kontaktu s poškodeným potvrdil, rozdiel medzi jeho tvrdením a tvrdením poškodeného je len rozsah útoku Y. H. na poškodeného. Priamo pri útoku, ktorý mal byť vedený zo strany Y. H., kde malo ísť podľa neho len o jednu facku bezprostredne sledoval poškodený ako aj svedok O.. Výpoveď svedka O. je zhodne s výpoveďou obžalovaného, pričom táto je v rozpore práve s tvrdením poškodeného E. H.. Vo
vzťahu k týmto okolnostiam by vstala určitá pochybnosť vo vzťahu k pravdivosti tvrdeniam poškodeného, nakoľko tento pôvodne tvrdil, že mal byť napadnutý inými neznámymi osobami. Následne však popísal situáciu, ktorá sa mala odohrať dňa 6.7.2016, kde podrobne popisuje útok Y. H. na jeho osobu čo jednoznačne popiera samotný Y. H. a potvrdzuje mu to svedok O.. Vzniknuté zranenia, ich rozsah a závažnosť nemohli v žiadnom prípade vzniknúť jediným úderom a event. padnutím poškodeného na kočiar, pri ktorom v čase útoku mal stáť poškodený. Znalec sa jednoznačne prikláňa k mechanizmu vzniku zranení tak ako to uviedol vo svojej výpovedi samotný poškodený, a to dňa 31.8.2016.Tvrdenia poškodeného, že bol napadnutý obžalovaným spôsobom tak, ako to popisuje, potvrdzuje aj potvrdenie o poraneniach poškodeného z prepúsťacej správy Nemocnice J. zo dňa 20.07.2016, ako aj samotná lekárska správa, na ktorú poukazuje v podanom znaleckom posudku znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý vo veci podával znalecký posudok k samotným poraneniam, ktoré z medicínskeho hľadiska hodnotil ako poranenia ťažké, keď mechanizmus vzniku poranení podľa znalca zodpovedá tvrdeniam poškodeného.
K tvrdeniam poškodeného o napadnutí rómskymi občanmi spôsobom tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi zo dňa 28.07.2016 uviedol, že to, čo vypovedal nebola pravda, bál sa, lebo ho napadol otec jeho kamarátky R. O. a na svoju prvotnú výpoveď bol nahováraný R. O., ktorá nechcela, aby jej otec, obžalovaný, išiel do basy. Závery znaleckého posudku znalkyne z oblasti psychológie, ktorá podala znalecký posudok vo vzťahu k osobe poškodeného, žiadnym spôsobom neznižujú hodnovernosť jeho výpovede, ba naopak znalkyňa jeho vnímanie reality, myslenie či správanie a pamäťové schopnosti hodnotí bez prítomnosti fabulačných či konfabulačných tendencií. Vo vzťahu k svedkovi H. O., ktorý mal byť prítomný v priestoroch domu na ulici K. XX/XX v Ľubici, kde došlo k útoku obžalovaného vo vzťahu k poškodenému, ktorý ako svedok vypovedal o tom, že videl len ako dal obžalovaný poškodenému slabú facku, načo poškodený odišiel a žiadne údery päsťou do brucha neregistroval, súd uvádza, že výpoveď vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy považoval za účelovú v snahe pomôcť obžalovanému, s ktorým sa menovaný pozná.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že dňa 06.07.2016 v presne nezistenom čase v obci Ľ., okr. F., na ul. K. Č.. XX/XX, po tom, ako prišiel nečakane domov z práce a zbadal u nich v rodinnom dome, v spálni na návšteve E. H., požiadal ho, aby opustil dom, na čo sa E. H. usmial, čo obvineného Y. H. nazlostilo, udrel E. H. dlaňou do oblasti ľavého líca, E. H. spadol chrbtom na detský kočiar, následne sa postavil a chcel prejsť smerom do detskej izby, kedy ho obvinený Y. H. udrel, E. H. spadol bruchom na posteľ, obvinený Y. H. ho opakovane udieral päsťami, potom s údermi prestal, E. H. sa postavil, vzal si veci s cestovnou taškou a odišiel, čím takto svojim konaním spôsobil E. H. roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, ktoré je ťažkým poranením s dobou liečenia v trvaní okolo 3 mesiacov, zlomeninu 7. a 8. rebra vľavo so zakrvácaním do pohrudničnej dutiny, ktoré je ťažkým poranením s dobou liečenia v trvaní 6-8 týždňov, otras mozgu, ktorý je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 3 týždňov, pomliaždeniny tváre a ľavého ucha, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 7 dní a mnohopočetné pomliaždenie tváre, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia v trvaní 7 dní.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 15 písm. a/, b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo hrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Na základe takto vykonaných dôkazov súd mal za to, že výsledky dostatočne a bez akýchkoľvek pochýb preukazujú vinu obžalovaného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Spôsobený následok je pre právnu kvalifikáciu skutku rozhodujúci a nemožno ho oddeliť od konania páchateľa, pretože medzi konaním a následkom musí existovať kauzálny nexus.
V právnej kvalifikácii je zahrnuté konanie obžalovaného, následok konania a najmä príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a zdravia každého jednotlivca pred fyzickými útokmi. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Na to, či obžalovaný konal v úmysle spôsobiť ublíženie na zdraví, možno všeobecne usudzovať, okrem iného aj z toho akú intenzitu malo jeho konanie a proti ktorej časti tela poškodeného smerovalo. Následok je jednou zo zložiek objektívnej stránky trestného činu, zatiaľ čo zavinenie predstavuje subjektívnu stránku trestného činu, avšak ak má byť správne posúdené zavinenie vo vzťahu k určitému následku , nemôže sa tak stať bez toho, aby bol tento následok náležite zistený. Z adekvátnosti medzi následkom a konaním, z ktorého vzišiel, možno potom usudzovať tiež predvídateľnosť následku, čo je podstatný predpoklad spoľahlivých záverov o zavinení.
Na to, aby súd mohol uznať obžalovaného za vinného z trestného činu, musí byť z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba stal, tento je trestným činom uvedeným v osobitnej časti Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný. Súd pritom musí mať vykonané také množstvo priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti vylučujú akúkoľvek pochybnosť o správnosti uvedených záverov.
Za dôkaznej situácie, kedy proti sebe stoja diametrálne odlišné tvrdenia obžalovaného a svedka - poškodeného E. H. o priebehu skutkového deja dňa 06.07.2016 Y. Ľ., na ulici K. XX/XX je nevyhnutné, aby súd argumentačne jasným spôsobom uviedol, na akých logických a tiež právnych úvahách založil svoje rozhodnutie. Rozdielnosti vo výpovediach oboch účastníkov incidentu sú totiž natoľko veľké, že zodpovedanie uvedených skutkových otázok a dôkaznej situácie má nevyhnutne vplyv na právny záver, či sa skutok stal.
Jednu líniu úvah súdu predstavuje samotný následok konania obžalovaného na svedka
- poškodeného, a teda poškodenie jeho zdravia v dôsledku fyzického útoku zo strany obžalovaného. Nakoľko sa jedná o odbornú otázku, bol v prípravnom konaní za účelom posúdenia zdravotného stavu svedka - poškodeného pribraný znalec H.. G. J., pričom súd vykonal dokazovanie nielen oboznámením obsahu písomného znaleckého posudku ale aj napriek zásade kontradiktórnosti, nakoľko sa jedná o ujmu na zdraví, aj výsluchom znalca. Znalec uviedol, že poškodený E. H. utrpel pri fyzickom incidente 6.7.2016 poranenia, a to roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny. Zlomenina 7-8 rebra vľavo so zakrávacaním do pohrudničnej dutiny, otras mozgu, pomliaždenie tváre a ľavého ucha, mnohopočetné pomliaždenie tela. Spornou otázkou je mechanizmus vzniku poranení u poškodeného, ktoré boli relevantným diagnostickým spôsobom objektivizované. Znalec uviedol, že poranenia, ktoré opisoval svedok - poškodený vznikli tak, ako ich opisuje, teda poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorými bola zasiahnutá hlava, hrudník, brucho aj končatiny poškodeného. Všetky diagnózy ošetrujúcich lekárov a znalca sú založené na lekárskymi metódami poznateľnými stopami po útoku obžalovaného. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že poškodenému E. H. útok na jeho osobu zanechal následky na tele. Z podaného znaleckého posudku a výpovede uvedeného znalca ďalej vyplynulo, že vzhľadom na intenzitu útoku bola zasiahnutá hlava, hrudník aj brucho. Útokom nedošlo k samotnému poškodeniu samotného mozgu, ale vplyvom otrasu vznikla funkčné poruchy prechodného charakteru. Útokom došlo aj k poraneniu pľúc ako životne dôležitého orgánu. Poranenie brucha znamenalo poranenie sleziny, ktoré si vyžiadalo urgentný operačný zákrok. Slezina síce nie je životne dôležitým orgánom, ale poranením došlo ku krvácaniu do brušnej dutiny, ktoré znamenalo život ohrozujúci stav. Počas hospitalizácie absolvoval potrebné vyšetrenia. Odstránenie sleziny môže mať vplyv na obranyschopnosť organizmu, čo si vyžaduje pravidelné očkovanie proti bežným infekčným ochoreniam. Z hľadiska poranení bol obmedzovaný tým, že bol do 9.7. do 20.7. 2016 hospitalizovaný v nemocnici v urgentnom režime, absolvoval operáciu s odstránením poranenej sleziny, neskôr menší operačný výkon na odsatie krvi z hrudníka. Kvôli bolestiam užíval ešte tri týždne po prepustení z nemocnice, lieky na tlmenie bolesti v pravidelnom režime. Pri tomto incidente došlo k poraneniu hlavy, čo sa prejavilo otrasom mozgu a vznikli funkčné poruchy, prechodného charakteru, dá sa povedať, že došlo k jeho ohrozeniu. Všetky tieto skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania znamenajú, že v dôsledku útoku obžalovaného ako ho popísal svedok - poškodený došlo skutočne k zraneniam, ktoré svedok - poškodený uvádza, pretože tieto závery sú jednoznačne potvrdené.
V kontexte uvedených právnych a skutkových zistení súd poukazuje na druhú líniu úvah, ktorými sa spravoval a tou je dôveryhodnosť výpovedí svedka - poškodeného. Dôležitým faktom sú závery znaleckého posudku z odboru psychológia, kde znalkyňa uviedla, že osobnosť svedka - poškodeného je jednoducho štruktúrovaná, retardovaná kde z afektívnych zložiek dominuje jednoduchá efektivita, je dráždivý a rýchlo dochádza k odbrzdeniu jeho afektov. Aj napriek tomu však bolo zistené, že nie je osobnosťou, ktorá by sa správala nepriateľsky, snaží sa vyhovieť iným, kde je osobou, ktorá je skôr podrobivou a ovplyvniteľnou. V tomto je potrebné poukázať na citové väzby s dcérou obžalovaného R. prečo v prvotnom štádiu konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní opísal situáciu inak ako sa v skutočnosti stala. Tvrdenia ohľadne napadnutia inými osobami v rámci spoločenskej akcie v obci Ľ. treba uviesť, že o žiadnej spoločenskej akcii nemôže byť ani slovo, nakoľko bolo zistené aj pretaktované svedkom F., že v tom čase ako malo dôjsť ku skutku nebola organizovaná, resp. pripustil, že ak aj bola, že táto v čase incidentu už musela byť jednoznačne skončená.
Obe úvahové línie súdu spolu vytvárajú nevyhnutný právny záver, že výpoveď svedka - poškodeného, ktorou ako jediný usvedčuje obžalovaného zo žalovaného skutku v tejto trestnej veci je natoľko obsahovo silným dôkazom, na základe ktorého súd bez akýchkoľvek pochybností uznáva obžalovaného za vinného zo skutku v zmysle obžaloby. Na základe uvedeného dôkazu a taktiež aj na základe znaleckých posudkoch je možné vysloviť záver o vine obžalovaného. Rozsah vzniknutých zranení jednoznačne nemohli byť spôsobené jediným úderom a jediný kto mal fyzický kontakt s tu prítomným poškodeným je obžalovaný Y. H.. Poukazujúc na všetky závery znaleckého posudku aj okolnosti týkajúce sa vyhodnotenia sklonov ku konfabulácií poškodeného tieto sklony zistené neboli, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku odvetvia chirurgie a traumatológie poukazujúc na rozsah zranení, ktoré vznikli v dôsledku viacerých útokov na telo poškodeného vychádzajúc zo samotného tvrdenia poškodeného je preukázané, že v tomto prípade jedinou osobou, ktorá mohla a eventuálne mala dôvod spôsobiť ujmu na zdraví poškodenému bol práve obžalovaný Y.. H..
Za následok svojho konania je predovšetkým zodpovedný páchateľ. Len páchateľ vie, aká bola intenzita jeho útoku a je uzrozumený s príslušnými dôsledkami jeho konania. Každý, kto sa rozhodne k fyzickému útoku voči druhej osobe, musí byť uzrozumený s tým, že táto osoba trpí nejakými skrytými zdravotnými ťažkosťami, čo môže viesť aj pri ľahšom útoku k ťažkým následkom. Obžalovaný nekonal v rámci nutnej obrany a nehrozil mu žiadny útok, ani nebezpečie zo strany poškodeného.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný sa ku spáchaniu žalovaných činov nepriznal a pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Vykonané dôkazy však podľa súdu preukazujú vinu obžalovaného bez dôvodných pochybností. Obžalovaného zo spáchania činu usvedčuje výpoveď poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný ho fyzicky napadol. Obžalovaný mu dal facku, spadol na posteľ, chcel sa postaviť a v tom mu vrazil tak, že mu poškodil slezinu. Výpoveď svedka poškodeného súd vyhodnotil ako vierohodnú. Svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní spontánne a presvedčivo, pričom rozpory v jeho výpovediach boli odstránené. Zranenia, ktoré pri útoku utrpel poškodený sú popísané vo vyššie uvedenom znaleckom posudku H.. G. J. a podľa záveru znalca zodpovedajú spôsobu vzniku ako uvádzal poškodený tzn. v dôsledku intenzívnych úderov päsťou do oblasti tváre a hrudníka poškodeného. V súlade s obžalobou súd skutok právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví. Súd dodáva, že ublížením na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. V danom prípade následky na zdraví, ktoré utrpel poškodený je potrebné z trestnoprávneho hľadiska nepochybne vyhodnotiť ako ublíženie na zdraví, keďže doba liečenia a práceneschopnosti predstavovala viac ako 7 dní. Zároveň jednoznačne došlo počas tejto doby aj ku obmedzeniam v obvyklom spôsobe života poškodeného. Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za stíhaný skutok.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel trestu. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 2 rokov až 5 rokov. Keďže u obžalovaného prevládal pomer poľahčujúcich okolností, znížil súd hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. V takto upravenej trestnej sadzbe súd uložil obžalovanému trest na jeho dolnej hranici, a to v trvaní 24 mesiacov, pričom súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Pri uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súd vychádzal z predpokladu, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, môžu mať samy o sebe z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie účinky, ktoré má inak len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Vzhľadom k tomu, že poškodená strana Dôvera - zdravotná poisťovňa, a. s. a poškodený E. H., si včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd postupoval podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.