Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-94-2019.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa I. a manželky I., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Y., bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa I. a manželky I. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v H. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod por. č. X r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Y. v tomto znení:
Maloleté deti Y. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí Y. výživným vo výške 150 Eur mesačne a C. výživným vo výške 150 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 15. 03. 2019 a následne postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25. 04. 2019 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželský zväzok nie je schopný plniť svoj účel, ich manželstvo je trvale a vážne rozvrátené, je iba formálnym zväzkom. Bližšie svoj návrh odôvodnil tým, že problémy v ich manželstve začali v roku 2015 kedy došlo medzi nimi k citovému ochladeniu. Každý z nich si začal hľadať svoje vlastné záujmy a objavili sa prvé nedorozumenia v názoroch na fungovanie manželstva, spoločnú výchovu maloletých detí, a tiež prvé hádky, ktoré vyústili do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti začiatkom roka 2016 spolu s deťmi. Po pár mesiacoch spolu predali spoločný byt a majetkovo sa vysporiadavali. V súčasnosti má priateľku, rovnako manželka žije s novým priateľom.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 08. 2019 s rozvodom manželstva súhlasila. Potvrdila, že vzájomné ochladenie citov považuje v súčasnej dobe za nezvratné a ich manželstvo za trvalo rozvrátené natoľko, že je vylúčená obnova manželského spolužitia s
navrhovateľom. Navrhovateľovi v súčasnej dobe ako partnerovi absolútne neverí, a ani k nemu ako k partnerovi už nič necíti. S navrhovateľom intímne nežijú viac ako 3 roky, nemajú spoločné záujmy, netrávia spolu čas, ani si ako manželia nepomáhajú. K problémom v ich manželstve uviedla, že začali v čase kedy navrhovateľ chodil pracovať na týždňovky a domov chodil len v piatok večer s tým, že celá starostlivosť o dvojičky a domácnosť bola výlučne na nej. V roku 2011 na jej naliehanie nakoniec zmenil zamestnanie a začal pracovať v mieste ich terajšieho bydliska. Myslí si, že ich vzťah za roky výrazne poznačilo odlúčenie ako aj finančná záťaž. V roku 2015 začala byť atmosféra v manželstve neúnosná. Časté hádky, nedôvera, nezáujem navrhovateľa tráviť s ňou a deťmi čas, ako aj nenaplnené sľuby, že za záchranu ich manželstva zabojuje, nedokázala viacej prehliadať a napokon zo spoločnej domácnosti v júli 2016 aj s maloletými deťmi sa odsťahovala.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Prvé problémy v manželstve účastníkov nastali z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pre ktoré sa zadĺžili a čo riešili tým, že navrhovateľ začal pracovať mimo trvalého bydliska na týždňovky. Takýto spôsob života mal za následok vzájomné citové odcudzenie sa. Ani po zmene zamestnania navrhovateľ, ktorý začal pracovať v mieste ich terajšieho bydliska, sa vzťahy medzi manželmi neupravili, neobnovila sa ich vzájomná citová náklonnosť. Navrhovateľ začal byť v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nervózny, čo riešil písaním si s inými ženami, v dôsledku čoho mu manželka prestala dôverovať. Manželka navrhovateľa ani po zmene práce navrhovateľom necítila v ňom oporu tým, že sa jej a deťom nevenoval, trávil čas pred televízorom a na internete. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že od 01. 07. 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny v domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí, netrávia spolu čas, ako manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú. Od tohto obdobia si každý z manželov vedie svoj vlastný život o čom svedčí skutočnosť, že každý z nich má vážnu známosť trvajúcu zhruba 2 roky, s ktorou vedú spoločnú domácnosť. Vzhľadom na takúto mieru narušenia partnerského vzťahu nie je možné už od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje ich vzájomné citové odcudzenie sa spôsobené vykonávaním práce navrhovateľa mimo trvalého bydliska.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 150 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletými deťmi sa neupraví.
6. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletých detí a neodporuje zákonu. Ďalej uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti o maloleté deti nezistil nedostatky, matka sa o deti riadne stará. Pre výchovu maloletých detí má matka vytvorené vhodné bytové podmienky. S maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že s otcom sa stretávajú, majú ho radi, rovnako aj jeho priateľku, a tiež radi sa vracajú k matke.
7. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloleté deti zvláda, deti ju rešpektujú, nemá s nimi výchovné problémy. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloleté deti riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletých detí. Otec sa s maloletými deťmi stretáva každý druhý víkend kedy ich v piatok po škole priamo v nej vyzdvihne a v nedeľu podľa dohody matke odovzdá. Taktiež rodičia majú na polovicu rozdelené prázdniny. Matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletými deťmi. Maloleté deti na otca reagujú pozitívne, majú k nemu vytvorený vzťah, keď si ich vyzdvihne sú šťastné, objímu ho. Matka otcovi poskytuje informácie o maloletých deťoch. Rodičia ohľadom maloletých detí komunikujú, vedia sa dohodnúť. S maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že majú vzťah k obidvom rodičom, radi sa s otcom stretávajú, a taktiež radi sa vracajú od otca k matke. Otec po dobu 3 rokov pracuje v zahraničí vždy od marca do decembra a ostatné mesiace je evidovaný ako nezamestnaný. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach je plne v ich záujme, neodporuje zákonu, a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zohľadnil skutočnosť, že aj po rozvode manželstva maloleté deti zotrvajú v domácnosti matky, kde majú vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim a na strane otca skutočnosť, že vzhľadom na vykonávanie práce v zahraničí po dobu 10 mesiacov v roku nemá objektívnu možnosť zabezpečovať sústavnú, dôslednú starostlivosť o maloleté deti.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti sú dvojičky, majú 10 rokov, navštevujú 4. ročník základnej školy, do ktorej chodia pešo, stravujú sa v škole za stravné 8 Eur mesačne zvlášť, školský klub nenavštevujú. Obe maloleté deti v rámci školy majú bezplatný športový krúžok a v rámci neho gymnastiku, ktorá je taktiež bezplatná. Obe maloleté deti nie sú vedené v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletým deťom do školy sa uhrádza polročný poplatok ZRŠ 15 Eur na každé zvlášť, jednorazový poplatok 3,50 Eur za nezistené závady na každé zvlášť. Maloletým deťom sa prostredníctvom školy zakupovala učebnica anglického jazyka, za ktorú sa uhrádzalo každému zvlášť 5 Eur. Matka každému maloletému dieťaťu do triedneho fondu v tomto školskom roku zatiaľ uhrádzala poplatok 5 Eur. Maloleté deti sa zúčastňujú výletov, exkurzií
organizovaných školou. Matka má inak bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletých detí. Matka spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jej priateľ, ktorý je zamestnaný v obchodnej spoločnosti S. ako montážnik s príjmom okolo 700 Eur brutto. Otec maloletých detí býva v 3-izbobom byte, ktorého vlastníkom je jeho priateľka, ktorá je zamestnaná v banke ako supervízorka a dosahuje príjem okolo 800 Eur brutto. Otec pravidelne mesačne prispieva svojej priateľke na domácnosť sumou 250 Eur. Matka vo svojej domácnosti uhrádza nájomné vo výške 178 Eur a priateľ hypotéku a poplatok za internet. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 17. 04. do 14. 12. 2018 dosiahol celkový príjem vo výške 15661,90 Eur netto, čo mesačne predstavuje 1957,65 Eur netto. Za rok 2019 otec podľa potvrdenia zamestnávateľa od 11. 03. do zatiaľ 30. 06. 2019 zatiaľ dosiahol celkový čistý príjem vo výške 7070,97 Eur netto, čo mesačne predstavuje 1767,74 Eur. Otec v zahraničí pracuje sezónne, a to spravidla od marca do decembra a ostatné mesiace je nezamestnaný poberajúci podporu v nezamestnanosti. Matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 717,74 Eur. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, čomu matka nebráni.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.