Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-106-2017.pdf
PDF · 112.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-8Cb/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v spore žalobcu : WANICKI TRUCK SLOVAKIA s.r.o., Petrovianska 1A/14674, 080 05 Prešov, IČO : 36 598 313, zastúpeného JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou, Krivá 18, 040 01 Košice, proti žalovanému : MAMTRANS, s.r.o., 044 19 Ďurkov 69, IČO : 36 605 093, zastúpenému JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO : 45 607 338, v konaní o zaplatenie 1.104,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 27.6.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.104,50 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 8.4.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že na základe potvrdených objednávok žalovaného č. F., Č.. F., Č.. F., Č.. F. Z. Č.. F. vykonal pre žalovaného opravy jeho motorových vozidiel v žalobe špecifikované. Cenu za vykonanie opráv žalovanému fakturoval faktúrami č. P.2 na sumu 636,40 €, č. P. na sumu 37,80 €, č. P. na sumu 37,80 €, č. P. na sumu 94,50 € a č. P. na sumu 298 €, ktoré mu žalovaný neuhradil, čím sa dostal s plnením peňažného záväzku vo výške 1.104,50 € do omeškania.
2. Dňa 14.11.2017 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 8Cb/106/2017 - 27, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalobca si nárokuje zaplatenie piatich faktúr, ktoré mali byť vystavené za servisné práce (opravu) na jeho vozidlách, pričom vykonanie opráv nepoprel. Uviedol ale, že počas jednej z nich došlo k ešte väčšiemu poškodeniu vozidla ako pred opravou, keď pracovníci žalobcu vozidlo poškodili neodborným zásahom. Žalované faktúry síce boli odovzdané konateľovi žalovaného v dielni žalobcu vedúcim servisu V.. I. Y., konateľ žalovaného mu ich však vzápätí vrátil a došlo medzi nimi k dohode, že práce na vozidle sa nebudú fakturovať z dôvodu jeho poškodenia a budú poskytnuté bezplatne, pretože žalovaný musel na svoje náklady kúpiť náhradné diely, ktoré podstatne prevýšili plánovanú opravu vozidla. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na predchádzajúcu korektnú spoluprácu so žalobcom celú záležitosť vyriešil len ústne s tým, že faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, neeviduje ani vo svojom účtovníctve. Záverom poukázal na to, že v minulosti, kedy mu žalobca opravoval vozidlá, boli faktúry taktiež preberané priamo v dielni (na prevádzke) žalobcu a boli platené ihneď na mieste, a že aj po tejto oprave využíval žalobcove služby (servisné práce), za ktoré riadne platil.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 58 - 60 spisu) uviedol, že dňa 8.3.2016 bolo na základe potvrdenej objednávky (zákazkový list č. F.) prijaté vozidlo IVECO, Š. : Y. od žalovaného. Na vozidle žalovaný deklaroval problém s ľavým zadným kolesom, ktoré vplyvom poškodenia ložísk a náboja kolesa malo problémy s prehrievaním sa a otáčaním na čape nápravy. Prvým krokom opravy pri prebratí vozidla na dielňu bola demontáž zadných kolies a matice zadného ľavého náboja mechanikom M.. Po demontáži predmetných komponentov bolo zistené poškodenie náboja a ložísk kolesa, ktoré boli zadreté a pritavené vplyvom vysokej teploty o čap nápravy. Náboj nebolo možné stiahnuť. Po prehodnotení alternatív opravy, pristúpil k poslednej možnosti, t.j. k demontáži náboja kolesa priečnym prerezaním náboja a ložísk. Uviedol, že žalovaný odmietol k oprave použiť diely žalobcu a zabezpečil si ich svojpomocne. Po doručení náhradných dielov pristúpil k výmene tých poškodených a následne bolo opravené vozidlo odovzdané žalovanému. Vozidlo bolo prevzaté bez výhrad a reklamácií na predmetnú opravu. Žalobca uviedol, že neeviduje žiadnu písomnú ani ústnu dohodu medzi vedúcim dielne a žalovaným, ktorá by oslobodila žalovaného od úhrady nákladov na opravu tak, ako to uvádza v odpore. V tejto súvislosti dodal, že vydanie rozhodnutí o stornovaní, resp. dobropisovaní faktúr, alebo ich modifikácii sú výhradne v kompetencii konateľa. Ďalej uviedol, že žalovaný v odpore nepravdivo uvádza, že pri neodbornej montáži servisu žalobcu došlo k poškodeniu ložísk, náboja a čapu zadnej nápravy.
4. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav: Potvrdením objednávky č. F. (č.l. 5 spisu) žalobca potvrdil žalovanému objednávku na servis vozidla značky DAF, ŠPZ : Y. XXXDA, spočívajúci v kontrole a výmene zvislých čapov. Objednávku prijal zamestnanec Matúš Jackulič. Faktúrou č. P. zo dňa 18.2.2016, splatnou dňa 25.2.2016 (č.l. 6 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 636,40 € za vykonanie servisných prác a použitie náhradných dielov na vozidle v zmysle objednávky č. F.. Faktúru vystavil zamestnanec I. N.. Podľa výkazov činnosti pri oprave vozidla č. objednávky F. (č.l. 8 - 9 spisu), opravy v nich uvedené vykonali technici Jánošík a Ružička. Potvrdením objednávky č. F. (č.l. 10 spisu) žalobca potvrdil žalovanému objednávku na servis vozidla značky DAF, ŠPZ : Y. XXXDC, spočívajúci vo výmene hadice turbodúchadla, motorového oleja, filtrov a diagnostiky. Objednávku prijal zamestnanec I. N.. Faktúrou č. P. zo dňa 19.2.2016, splatnou dňa 26.2.2016 (č.l. 11 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 37,80 € za vykonanie servisných prác a použitie náhradných dielov na vozidle v zmysle objednávky č. F.. Faktúru vystavil zamestnanec I. N.. Potvrdením objednávky č. F. (č.l. 13 spisu) žalobca potvrdil žalovanému objednávku na servis vozidla značky DAF, ŠPZ : Y. XXXDL, spočívajúci vo výmene oleja a filtrov. Faktúrou č. P. zo dňa 29.2.2016, splatnou dňa 7.3.2016 (č.l. 14 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 37,80 € za vykonanie servisných prác na vozidle v zmysle objednávky č. F.. Faktúru vystavil zamestnanec I. N.. Potvrdením objednávky č. F. (č.l. 16 spisu) žalobca potvrdil žalovanému objednávku na servis vozidla značky DAF, ŠPZ : Y. XXXDA, spočívajúci vo výmene náboja ľavého zadného kolesa. Objednávku prijal zamestnanec I. N.. Faktúrou č. P. zo dňa 3.3.2016, splatnou dňa 10.3.2016 (č.l. 17 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 94,50 € za vykonanie servisných prác na vozidle v zmysle objednávky č. F.. Faktúru vystavil zamestnanec I. N.. Podľa výkazov činnosti pri oprave vozidla č. F. (č.l. 18 spisu) opravy v nich uvedené vykonával technik U.. Potvrdením objednávky č. F. (č.l. 19 spisu) žalobca potvrdil žalovanému objednávku na servis vozidla značky DAF, ŠPZ : Y. XXXDA, spočívajúci v odstránení úniku oleja z ľavého zadného náboja. Objednávku prijal zamestnanec I. N.. Faktúrou č. P. zo dňa 31.3.2016, splatnou dňa 7.4.2016 (č.l. 20 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 298 € za vykonanie servisných prác a použitie náhradných dielov na vozidle v zmysle objednávky č. F.. Faktúru vystavil zamestnanec I. N.. Podľa výkazov činnosti pri oprave vozidla č. F. (č.l. 21 spisu) opravy v nich uvedené vykonávali technici N. Z. M.. Mailom zo dňa 27.11.2017 zaslal žalovaný žalobcovi saldo, ktoré pozostávalo z neuhradených faktúr č. P. (636,40 €), č. P. (37,80 €), č. P. (37,80 €), č. P. (94,50 €) a č. P.34 (298 €).
5. Konateľ žalovaného I. R. na pojednávaní dňa 31.1.2019 (zápisnica na č.l. 130 - 134 spisu) vypovedal ohľadne piatich faktúr, ktorých zaplatenia sa v konaní žalobca domáha, tak že to, že ich nemusí zaplatiť, mu ponúkol vedúci servisu Y.. Uviedol, že vozidlo dal do servisu žalobcu, avšak bolo na ňom zle (opačne) nainštalované ložisko. Ďalej uviedol, že v obchodnom styku so žalobcom bol pomerne často aj v minulosti, asi rok - dva, a že inkasné záležitosti pri ňom dojednával s V.. Y. a s p. N.. Poukázal na to, že v rámci ústnej komunikácie s V.. Y. mu tento povedal, že nebudeme robiť aféru z toho, čo sa stalo, faktúry sa stornujú a to aj vzhľadom k tomu, že tie náhradné diely, ktoré musel žalovaný dodať, boli vyššej hodnoty, než bola cena práce, ktorú si žalobca mal fakturovať.
6. Svedok I. N., ktorý je zamestnancom žalobcu, na pojednávaní dňa 31.1.2019 (zápisnica na č.l. 130 - 134 spisu) vypovedal, že žalovaný si dal u žalobcu vykonať opravu - výmenu náboja kolesa na ťahači. Žalobca túto opravu vykonal, ale náhradné diely zakúpil žalovaný. Po vykonaní opravy kontaktoval žalovaný žalobcu, že ložisko nie je namontované správne. Svedok uviedol, že bol pri montovaní ložiska a má za to, že ložisko bolo namontované správne. Žalovaný práce žalobcu nereklamoval ani ich nerozporoval, dňa 27.11.2017 ho ale telefonicky kontaktoval konateľ žalovaného, povedal mu, že má uhradené všetky faktúry voči žalobcovi. Túto skutočnosť ale on namietal a preto mailom zaslal žalovanému saldo. Na otázku, či má vedomosť o tom, že by existovala dohoda o kompenzáciách týkajúcich sa faktúr, ktorých sa spor týka, odpovedal, že takáto dohoda medzi jeho bývalým vedúcim V.. Y. a žalovaným neexistovala.
7. Svedok I. M., ktorý bol v minulosti zamestnancom žalobcu, na pojednávaní dňa 21.3.2019 (zápisnica na č.l. 144 - 147 spisu) vypovedal, že jeho kolega na vozidle žalovaného zle namontoval ložisko. Následne sa preto rozpadlo a o niekoľko dní sa vozidlo vrátilo do servisu, kde sa ložisko opätovne namontovalo správne. Tým, že ložisko nebolo od začiatku namontované správnym spôsobom, pri užívaní vozidla sa roztavilo. Preto bola v servise vykonaná jeho opätovná výmena. Uviedol, že ložisko sa nedalo klasicky demontovať a pretože sa rozvarilo, bolo nutné, aby bolo rozrezané. Na otázku s akou poruchou žalovaný doniesol vozidlo do servisu žalobcu svedok odpovedal, že malo sa vymeniť ložisko v náboji. Táto oprava však najprv nebola vykonaná technicky správnym spôsobom, lebo ložisko bolo namontované opačne. Následnú ďalšiu opravu vykonával svedok s kolegom N. N.Í.. Uviedol, že pri následnej oprave boli použité náhradné diely zaobstarané žalovaným, ktorých cena bola približne 1.000 €. K tomu, ako malo byť platené za vykonanú opravu uviedol, že s konateľom žalovaného p. R. to dohadoval p. Y. a dohoda mala byť v tom zmysle, že nakoľko boli použité súčiastky poskytnuté p. R. na opravu a vzhľadom aj na to, ako bola tá prvotná oprava vykonaná, bude tu nejaká kompenzácia za iné opravy. K tomu, kto uzatváral objednávky, najmä čo sa týka spôsobu vykonania opravy a jej ceny uviedol, že mal to na starosti vedúci servisu Y..
8. Svedok I. Y. na pojednávaní dňa 12.9 2019 (zápisnica na č.l. 155 - 161 spisu) vypovedal, že žalovaný bol stálym zákazníkom žalobcu, pričom jedna zo zákaziek žalovaného bola problémová. Jednalo sa o zákazku, pri ktorej sa menilo ložisko zadného náboja, materiál na túto opravu si musel kúpiť žalovaný sám. Po vykonaní servisného úkonu sa ale žalovaný vrátil do servisu žalobcu vrátil. Svedok uviedol, že on v ten deň prišiel na pracovisko neskôr, ale pamätá sa, že cítil zápach, ktorý indikoval spaľovanie kovového materiálu. Prišiel na miesto, kde videl, že mechanici rozpaľujú náboj. Svedok uviedol, že potom, čo to už bolo ložisko rozpálené, bolo ťažko určiť, či ten nedostatok (resp. tá chyba), bola spôsobená nesprávnym servisným úkonom alebo vadným materiálom, ktorý bol pri tomto úkone použitý. To sa podľa neho v čase, keď už on prišiel na miesto, zistiť nedalo. Kolegovia zo servisu mu povedali, že konateľ žalovaného išiel zháňať ďalšie náhradné diely na vozidlo typu IVECO potrebné k oprave, lebo servis žalobcu nimi nedisponoval. Svedok na otázku žalobcu, ktorý mu ozrejmil, že predmetom sporu je päť faktúr, pričom len dve z nich sa týkajú výmeny náboja a žalovaný v konaní tvrdí, že medzi ním a zástupcom žalovaného existovala dohoda o tom, že tieto faktúry nemusia byť uhradené, alebo nejakým spôsobom budú stornované, či sa pamätá na to, aby takúto dohodu on s p. R. mal, odpovedal, nie dohoda nebola. Priznal však, že na tému takýchto kompenzácií sa s p. R. rozprával. Na otázku súdu, čo všetko si o tomto rozhovore pamätá, odpovedal, že rozprávali sme sa, ale k čomu sme dospeli, k akému záveru, sa nepamätám. Uviedol, že po ukončení opravy vozidla poslednej opravy sa rozprával s p. R., ako to bude o platení, či má zaplatené ostatné faktúry. Ale neviem, aká to bola výsledná suma. A on chcel, že chce niečo kompenzovať, že nezaplatil nám tie faktúry, ale či to boli 4 alebo 5 faktúr, neviem teraz presne povedať. Po týchto otázkach následne svedok na otázku žalovaného, ako odpovedal na sa návrhu žalovaného ohľadne kompenzácie odpovedal tak, že, nič som nepovedal. 9. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil nasledovne :
Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 13 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. V konaní nebolo aj s poukazom na ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku medzi stranami sporné, že žalovaný bol stálym zákazníkom žalobcu a opakovane využíval servisné služby žalobcu pri oprave a údržbe svojich vozidiel. Rovnako nebolo sporné, že faktúry týkajúce sa obchodného styku medzi stranami žalovaný riadne a včas uhrádzal, s výnimkou piatich faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáha. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že počas jednej z opráv došlo k poškodeniu jeho vozidla neodborným zásahom mechanikom žalobcu. Tvrdil, že po tejto udalosti sa s vtedajším vedúcim dielne V.. Y. dohodol na kompenzácii, podľa ktorej faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, nemusí uhradiť, pretože servisný úkon žalobcu, pri ktorom došlo k výmene ložiska na vozidle žalovaného pôvodne nebol vykonaný technický správne (ložisko bolo namontované opačne a to si vyžiadalo ďalšiu opravu, ktorú žalobca žalovanému tiež fakturoval), a aj z dôvodu, že vyššie opísaný nesprávny postup žalobcu mu spôsobil ďalšie náklady vyvolané potrebou zakúpenia náhradných dielov, ktorých cena prevyšovala cenu servisných prác žalobcom na tomto vozidle vykonaných. Žalované faktúry preto ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca poprel, že by pri oprave vozidla žalovaného došlo k neodborným zásahom mechanikov. Rovnako namietal existenciu písomnej alebo ústnej dohody medzi vtedajším vedúcim dielne a žalovaným, ktorá by oslobodila žalovaného od úhrady nákladov na opravu, ako to uvádzal žalovaný, s tým, že vydanie rozhodnutí o stornovaní, resp. dobropisovaní faktúr, alebo ich modifikácii sú výhradne v kompetencii konateľa. S cieľom verifikovať tvrdenia sporových strán súd vypočul svedka I. N., ktorý v rozhodnom čase bol a v súčasnosti stále je ešte zamestnancom žalobcu (v rozhodnom čase s pracovným zaradením ako prijímací technik); svedka I. M., ktorý v súčasnosti už nie je zamestnancom žalobcu, ale ktorý v rozhodnom čase u žalobcu pracoval ako mechanik a napokon svedka I. Y., ktorý v rozhodnom čase u žalobcu pracoval ako vedúci dielne (servisu). Okrem týchto svedkov, súd vypočul aj konateľa žalovaného I. R..
11. Z listinných dôkazov - Potvrdení objednávky č. F. (č.l. 5 spisu), č. F. (č.l. 10 spisu), č. F. (č.l. 16 spisu) č. F. (č.l. 19 spisu) mal súd za preukázané, že objednávky žalovaného na vykonanie servisných prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, prijal servisný technik I. N.. Menovaný bol tiež osobou, ktorá vystavila žalovanému všetkých päť faktúr. Ako už súd uviedol, svedok N. v čase vykonávania opráv bol a v súčasnosti aj stále je zamestnancom žalobcu (v rozhodnom čase s pracovným zaradením ako prijímací technik). V rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že bol pri montovaní ložiska, a že ložisko bolo namontované správne. Pri hodnotení výpovede svedka N. súd primárne poukazuje na jeho pracovné zaradenie u žalobcu. Svedok síce tvrdil, že bol pri montovaní ložiska, a že ložisko bolo namontované správne, no z výkazov o činnosti pri oprave vozidla ŠPZ : Y. XXXDA (č.l. 8, 9, 18, 21 spisu) vyplýva, že výmenu náboja na ľavom zadnom kolese vykonal pôvodne dňa 2.3.2016 mechanik U. (č.l. 18 spisu) a následnú demontáž náboja a jeho opätovnú montáž dňa 15.3.2016 mechanici N. Z. M. (č.l. 21 spisu). Svedkom v civilnom sporovom konaní je osoba, ktorá je schopná svojimi zmyslami vnímať a chápať právne významné skutočnosti a tieto následne pred súdom v rámci svojej výpovede reprodukovať. Svedok N. bol a stále je zamestnanec žalobcu (v rozhodnom čase bol prijímací technik). Z pohľadu súdu je pochybné vzhľadom na jeho pracovné zaradenie a najmä vzhľadom na obsah výkazov o činnosti pri oprave vozidla z č.l. 8, 9, 18, 21 spisu (svedok N. v nich nefiguruje ako osoba zúčastnená na vykonávaní servisných úkonov, resp. prítomná pri nich), že svojimi zmyslami skutočne vnímal celý priebeh technických zásahov na vozidle žalovaného. Ohľadne žalovaným tvrdenej dohody
o kompenzáciách týkajúcich sa faktúr, ktorých sa spor týka, svedok vypovedal, že takáto dohoda medzi jeho bývalým vedúcim Y. a žalovaným neexistovala. Súd vyhodnotil túto časť výpovede svedka ako tendenčnú. Skutočnosť, že svedok N. ako tretia osoba nebol prítomný pri rozhovore medzi konateľom žalovaného a vedúcim dielne týkajúcom sa sporných faktúr, má logicky za následok, že tento svedok môže objektívne o takejto dohode nemať žiadnu vedomosť (prípadne ju potvrdiť - ak pravdaže by bol pri takejto dohode prítomný), nie však tvrdiť, že neexistovala.
12. Svedok I. M. výpoveďou potvrdil procesnú obranu žalovaného, že ložisko na vozidle žalovaného bolo pôvodne namontované nesprávne a pri užívaní sa roztavilo, čo si vyžiadalo následnú opravu, pri ktorej bola vykonaná opätovná výmena ložiska. Výpoveď svedka je plne kompatibilná s listinnými dôkazmi - s výkazom činnosti pri oprave vozidla č. F. (č.l. 18 spisu), podľa ktorého demontáž náboja a jeho následnú montáž spojenú s lisovaním ložiska vykonal dňa 2.3.2016 mechanik U., a tiež s výkazom činnosti pri oprave vozidla č. F. (č.l. 21 spisu), podľa ktorého demontáž náboja spojenú s jeho rezaním a následne jeho opätovnú montáž vykonal svedok dňa 15.3.2016 spolu s kolegom N.. Svedok tiež verifikoval tvrdenie žalovaného, že pri následnej oprave boli použité náhradné diely zaobstarané žalovaným, ktorých cena bola približne 1.000 €. Potvrdil i to, že s konateľom žalovaného sa vedúci dielne dohodol, že nakoľko boli pri oprave použité súčiastky zabezpečené žalovaným a vzhľadom aj na to, ako (nesprávne) bola tá oprava vykonaná, bude tu nejaká kompenzácia za iné opravy. K tomu, kto uzatváral objednávky, najmä čo sa týka spôsobu vykonania opravy a jej ceny uviedol, že mal to na starosti vedúci Y.. Záverom k výpovedi svedka M. súd uvádza, že nakoľko práve on bol jednou z dvoch osôb, ktoré demontáž náboja rezaním a následnú montáž nového náboja dňa 15.3.2016 vykonávali, súd má za to, že jeho vyjadrenia, že predošlá oprava bola vykonaná technicky nesprávnym spôsobom (ložisko bolo namontované opačne) sú vierohodnou reprodukciou jeho vnenu udalostí, ktorých sa sám bezprostredne zúčastnil, keď dňa 15.3.2016 odstraňoval nedostatky predchádzajúceho technického zásadu.
13. Svedok I. Y. potvrdil, že žalovaný bol opakovane zákazníkom žalobcu, a že zákazka, pri ktorej sa menilo ložisko zadného náboja bola problémová, pričom svedok verifikoval aj tvrdenie žalovaného, že materiál na opravu si zabezpečil žalovaný, pretože žalobca náhradnými dielmi na vozidlo typu IVECO potrebnými k následnej oprave nedisponoval. Vypovedal tiež, že do servisu došiel až potom, čo to už bolo ložisko rozpálené a preto sa nevedel vyjadriť, či potreba opätovnej opravy bola spôsobená predošlým nesprávnym servisným úkonom, alebo vadným materiálom, ktorý bol pri tomto servisnom úkone použitý. Za zásadnú súd považoval výpoveď svedka Y. k tomu, či medzi ním ako vedúcim servisu a konateľom žalovaného došlo k dohode, že žalovaný ako kompenzáciu súvisiacu s problémovou zákazkou nemusí uhradiť faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Svedok priznal, že na tému takýchto kompenzácií 4 - 5 faktúr sa s konateľom žalovaného rozprával. Na otázku, k akým záverom pri tomto rozhovore dospeli ale odpovedal v rámci svojej výpovede rozdielne. Na otázku žalobcu, ktorý mu ozrejmil, že predmetom sporu je päť faktúr, pričom len dve z nich sa týkajú výmeny náboja a žalovaný v konaní tvrdí, že medzi ním a zástupcom žalovaného existovala dohoda o tom, že tieto faktúry nemusia byť uhradené, alebo nejakým spôsobom budú stornované, či sa pamätá na to, aby takúto dohodu on s p. Habalom mal, odpovedal nie, dohoda nebola. Následne na otázku súdu, čo všetko si o tomto rozhovore pamätá, odpovedal, že rozprávali sme sa, ale k čomu sme dospeli, k akému záveru, sa nepamätám. Po týchto otázkach následne svedok na otázku žalovaného, ako odpovedal na sa návrhu žalovaného ohľadne kompenzácie odpovedal tak, že, nič som nepovedal. 14. Sumarizujúc skutočnosti uvedené v odsekoch 10. - 13. tohto rozsudku súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli na základe objednávok žalovaného zmluvu o dielo podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorou sa žalobca zaviazal, že vykoná pre žalovaného dielo - opravu vecí (motorových vozidiel žalovaného) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za vykonanie diela cenu. Žalovaný procesnú obranu založil na tvrdení, že počas jednej z opráv došlo k poškodeniu vozidla neodborným zásahom mechanikov žalobcu a po tejto udalosti sa s vtedajším vedúcim dielne Y. dohodol na kompenzácii, podľa ktorej faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, nemusí uhradiť. Žalobca obe tieto tvrdenia žalovaného poprel. To, že prvotná oprava na vozidle žalovaného súvisiaca s výmenou náboja bola vykonaná technicky nesprávnym spôsobom, ako to opísal žalovaný (ložisko bolo namontované opačne), v konaní potvrdil svedok Ružička, ktorý bol jednou z dvoch osôb, ktoré vykonávali následnú opravu. K tejto skutočnosti síce vypovedal aj svedok N., no jeho výpoveď súd nepovažoval z dôvodov uvedených v odseku 11. tohto rozsudku za rovnako vierohodnú, ako výpoveď svedka Ružičku. K obrane žalovaného ohľadne uzavretej dohody s V.. Y. súd uvádza, že platí, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca (§ 13 ods. 1 Obchodného
zákonníka), pričom štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súčasne však ust. § 16 Obchodného zákonníka upravuje ochranu osobitnej dôvery tretích strán v existenciu oprávnenia osoby nachádzajúcej sa v prevádzkarni a budiacej dojem, že koná v mene podnikateľa. Vedomosť podnikateľa o takejto konajúcej osobe sa pritom nevyžaduje. Na to, aby konanie osoby v prevádzkarni zaväzovalo podnikateľa, musí určitá osoba v prevádzkarni konať (vystupovať navonok), konanie tejto osoby sa musí uskutočniť v prevádzkarni a napokon treťou podmienkou je absencia zlej viery na strane osoby, s ktorou sa koná. Vykonaným dokazovaním (výsluchom konateľa žalovaného i svedkov, ktorí v konaní vypovedali) mal súd preukázané, že inkasné úkony týkajúce sa obchodného styku medzi sporovými stranami prebiehali zásadne v prevádzkarni žalobcu (v dielni), pričom zo žiadnej z výpovedi nevyplynulo, že by na nich niekedy osobne participoval štatutárny orgán žalobcu. Žalovaný tvrdil, že ako zákazník žalobcu bol pri inkasných úkonoch zásadne v interakcii s vedúcim dielne žalobcu Krajňákom (potvrdil to i svedok M.) a prijímacím technikom N. (tento faktúry vystavil). A vzhľadom na uvedené a tiež s poukazom na to, že žalovaný služby žalobcu využíval pravidelne (a tieto mu boli rovnako pravidelne inkasované), má súd za to, že žalovaný nemohol mať vedomosť o nedostatku oprávnenia vedúceho dielne konať v inkasných záležitostiach za žalobcu. Za relevantné súd považuje, že vedúci dielne Y. pôsobil navonok ako pracovník žalobcu, ktorý je oprávnený k inkasným úkonom a bez významu neostáva ani kontext transakcie (uskutočnenie úkonu na mieste a spôsobom, akým sa obvykle uskutočňoval). Za tohto stavu zostávalo preto už len dokazovaním skúmať, či medzi žalovaným a vedúcim dielne došlo k dohode, na ktorú sa žalovaný v konaní odvolával. Svedok I. M. potvrdil, že s konateľom žalovaného sa vedúci dielne dohodol, že nakoľko boli pri oprave použité súčiastky zabezpečené žalovaným a vzhľadom aj na to, ako (nesprávne) bola tá oprava vykonaná, bude tu nejaká kompenzácia za iné opravy. Svedok Y. potvrdil, že na tému takýchto kompenzácií 4 - 5 faktúr sa konateľom žalovaného rozprával. Na otázku, k akému záveru pritom dospeli, však svedok nevypovedal konzistentne a presvedčivo (viď. rozdielne odpovede na významovo totožnú otázku, odsek 13. rozsudku). Výpoveď svedka N. k tejto otázke súd v dôvodov uvedených v odseku 11. tohto rozsudku vyhodnotil ako tendenčnú. Hodnotiac vo vzájomnej súvislosti závery plynúce z vykonaného dokazovania (výsluchy svedkov) a to, že žalovaný pravidelne využíval (a to aj po chybnej servisnej oprave) služby žalobcu, pričom za poskytnuté práce žalobcovi s výnimkou piatich faktúr, ktorých sa spor týka, riadne a včas vždy zaplatil, súd uzatvára, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno tvrdení, ktoré právo žalobcu vylučujú, preto žalobu zamietol. 15. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný žalobcu kontaktoval ohľadne preverenia stavu úhrad faktúr a žalobca mu zaslal saldo dňa 27.11.2017, teda potom, čo bol žalovanému doručený platobný rozkaz. Aj uvedené svedčí o dobrej viere žalovaného, ktorý až do získania vedomosti o spore nekonal spôsobom, ktorý by indikoval, že by mal vedomosť o dlhu voči žalobcovi. 16. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v spore plne úspešný, vznikol nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi. V súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.