Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/291/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpený Advokátska kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. H. XX, zastúpená JUDr. Sabína Barciová, advokátka, so sídlom Nitra, Coboriho 2, o zaplatenie 1.035,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2018 č. k. -107 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť mu 1.035,16 eura spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne od 01. 10. 2011 do zaplatenia, na základe poistnej zmluvy uzavretej medzí ním a žalovanou 03. 05. 2010 č. 2060087688, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla Renault 19, EČ: NR XXXFL so začiatkom poistenia 04. 05. 2010, ktorým bola 22. 05. 2011 v Y. - T. spôsobená poistná udalosť tak, že žalovaná viedla vozidlo, ktoré nedobrzdila, a tak narazila do pred ňou idúceho vozidla Opel Astra G, EČ: SA XXXBM, patriaceho W. H., ktoré bolo následkom nárazu posunuté do vozidla Fiant Bravo, EČ: MT XXXBY patriaceho F. G.. Pretože žalovaná bola v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poisteného, má žalobca podľa proti nej nárok na vrátenie vyplateného poisteného plnenia alebo jeho časti, z ktorého požaduje 50%, t. j. 1.035,16 eura. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyhlásenie poistníka, oznámenie o poistnej udalosti, oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, likvidačné správy, oznámenia o poistnom plnení, výpisy z účtu, výpis z inkasného účtu a uplatnenia postihu. Žalovaná proti žalobe a listinným dôkazom namietala s tým, že nárok považuje za neoprávnený a nedôvodný a neuznáva ho, čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu, a preto navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že poistná zmluva je absolútne neplatná podľa z dôvodu, že ju nepodpísala a ani na jej uzavretie nesplnomocnila ďalšiu osobu, nevyplnila ju a uvedený telefonický kontakt nepatrí jej, ale V. P.. Nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo a toto osobné motorové vozidlo neviedla, ale viedol

ho jej brat M. O.. Nevyplnila a ani nepodpísala oznámenie o poistnej udalosti a uvedený telefonický kontakt patril M. O.. O nároku žalobcu sa dozvedela prvý krát až zo žaloby, nikdy jej neboli doručené žiadne výzvy. Žalovaná navrhla vypočuť svedkyňu Z. S., ktorá bola zástupcom žalobcu pri podpise uvedenej zmluvy a ak by jej výpoveď nebola dostačujúca, vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Ďalej súd uviedol, že žalobca ako poistiteľ a svedkyňa Z. S. (správne malo byť S.), ktorá je jeho zástupcom, predložili súdu písomnú poistnú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá 03. 05. 2010 medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovanou ako poistníkom a jej predmetom malo byť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Renault 19, rok výroby 1990, EČV: NR XXXFL, VIN: S s dohodnutým začiatkom poistenia 04. 05. 2010, s ročným poistným 109 eur, splatným v splátkach 27,25 eura štvrťročne. Za žalobcu pri uzavretí zmluvy konala jeho zástupkyňa Z. S., ktorú súd vypočul ako svedkyňu a ktorá uviedla, že za žalovanú pri uzavretí zmluvy konal jej švagor V. P., čo si poznačila a jeho telefónne číslo zapísala aj do zmluvy, ktorý aj zmluvu podpísal. Zo zmluvy vyplýva, že na zmluve je podpis O., a nie P.. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či V. P. disponoval plnou mocou od žalovanej. Z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že s predmetným osobným motorovým vozidlom bola 22. 05. 2011 spôsobená dopravná nehoda. V oznámení o poistenej udalosti je ako poistník označená žalovaná s telefónnym číslom, ktoré podľa nej patrí jej bratovi M. O., ktorý bol vodičom. Žalovaná získala vodičské oprávnenie 25. 02. 2013. Žalobca poškodeným pri dopravnej nehode vyplatil poistené plnenie v celkovej výške 2.070,31 eura (934,39+1.135,92=2.070,31) a žalovanú výzvou z 09. 09. 2011 vyzval na zaplatenie časti vyplateného poisteného plnenia v rozsahu 50 %, t. j. 1.035,16 eura s odôvodnením, že v čase poistenej udalosti bola v omeškaní s platením poistného z predmetnej poistnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, kto platil žalobcovi poistené z predmetnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom svedkyne Z. S. (správne malo byť S.), ktorá za žalobcu ako poistiteľa konala pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy, mal súd za preukázané, že poistnú zmluvu so žalobcom neuzavrela žalovaná ako poistník, ale brat jej druha V. P., hoci sa podpísal jej priezviskom. V konaní nebolo preukázané, že by V. P. konal za žalovanú ako jej splnomocnený zástupca, pretože svedkyňa toto nepotvrdila a takéto konanie nevyplýva ani z predloženej zmluvy. Pretože zmluva nie je podpísaná žalovanou a žalovaná sa nedala pri tomto právnom úkone ani zastúpiť, nie je predložená poistná zmluva platne uzavretá podľa , ktorej neplatnosti sa žalovaná dovolala podľa , a preto súd na ňu prihliadol. Pretože žalobca má nárok na nahradenie vyplateného poisteného plnenia alebo jeho časti podľa iba proti poistníkovi a pretože žalovaná nie je z dôvodu neplatnosti poistníkom, nemá proti nej žalobca nárok na nahradenie vyplateného poistného plnenia a to ani v časti, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd pre prípad nejasnosti ohľadne šírky výkladu pojmu "poistník" v uvedenom zákonnom ustanovení udáva, že vykonaným dokazovaním, a to oznámením o nehode a škodovej udalosti, nebolo preukázané, že by žalovaná dopravnú nehodu sama spôsobila, a preto by mala zodpovedať za škodu podľa , pretože osobné motorové vozidlo viedol jej brat M. O. a z predloženej kópie vodičského preukazu vyplýva, že žalovaná nemala v tom čase ani vodičské oprávnenie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a v konaní úplne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho prejednania v odvolacom konaní tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmení tak, že žalobe vyhovie a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, pričom k tomuto tvrdeniu dospel len na základe výsluchu finančnej agentky Z. S., ktorá sprostredkovala uzavretie poistnej zmluvy. Svedkyňa pritom jednoznačne nepotvrdila, že by v danom prípade nebola predložená plná moc, keďže uviedla, že zmluvu v mene žalovanej podpísal jej švagor V. P.. Súd prvej inštancie tak nemal dostatočne preukázané neudelenie plnomocenstva žalovanou na uzatvorenie poistnej zmluvy V. P.. Tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaná nebola držiteľkou predmetného motorového vozidla, pričom jej povinnosťou bolo uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP. Má za to, že obrana žalovanej je v tomto smere účelová a povinné zmluvné poistenie bolo uzatvorené v jej mene. Teda

nemožno jednoznačne vylúčiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Súd prvej inštancie tak nemohol bez vykonania ďalšieho dokazovania žalobu zamietnuť, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením. Poistnú zmluvu č. 2060087688 zo dňa 03. 05. 2010 neuzatvorila a nepodpísala, čo potvrdila aj svedkyňa Z. S.. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že súd nemal dostatočne preukázané neudelenie splnomocnenia, nakoľko žiadne splnomocnenie V. P. neudelila, splnomocnenie nebolo prílohou poistnej zmluvy, neexistuje žiadny záznam o existencii splnomocnenia, svedkyňa Z. S. neuviedla, že by splnomocnenie existovalo a že by ho videla, uviedla, že si nespomína, že by splnomocnenie V. P. predložil, svedkyňa si o splnomocnení neuviedla žiadnu poznámku na zmluve, ani do pripojeného záznamu z rokovania. Pokiaľ by bol V. P. naozaj splnomocnenou osobou na základe splnomocnenia, podpísal by sa predsa svojim vlastnoručným podpisom, a nie jej priezviskom. Nevlastní, ani nevlastnila žiadne motorové vozidlo, ani nevykonávala žiadne platby poistného, nespôsobila škodu prevádzkou motorového vozidla, nikdy neviedla dotknuté motorové vozidlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení, počas súdneho konania nenavrhol a nepredložil žiadny relevantný dôkaz na podporu jeho tvrdení. Sám sa dobrovoľne nezúčastnil predbežného prejednania sporu, ani samotného vytýčeného pojednávania, hoci mohol reagovať na vyjadrenie svedkyne a klásť jej otázky. V písomnom vyjadrení uviedol, že vykonanie žalovanou navrhnutých dôkazov ponecháva na úvahe súdu. Súd nemá povinnosť vykonať dôkaz, ktorý strana ani nenavrhla. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne posúdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.035,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01. 10. 2011 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 03. 05. 2010 uzatvorili strany sporu poistnú zmluvu č. 2060087688 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu Renault 19, EVČ: NR XXXFL so začiatkom poistenia od 04. 05. 2010. Dňa 22. 05. 2011 došlo k poistnej udalosti tak, že žalovaná viedla poistené motorové vozidlo, pričom vozidlo nedobrzdila a narazila do pred ňou idúcim motorovým vozidlom Opel Astra G, EVČ: SA XXXBM, ktoré bolo následne nárazom posunuté do pred ním idúceho motorového vozidla Fiat Bravo, EVČ: MT XXXBY. Žalobca vyplatil z titulu poistnej udalosti poškodeným poistné plnenie v celkovej výške 2.070,31 eura. Žalovaná bola pritom v čase poistnej udalosti dňa 22. 05. 2011 v omeškaní s platením poistného, čo zakladá zákonný nárok poisťovne na náhradu poistného plnenia v zmysle ustanovenia , ako výraz sankcie voči žalovanej za nesplnenie si zmluvných povinností. Žalobca si tak žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.035,16 eura, teda v rozsahu 50% z vyplateného poistného plnenia

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť , ktorý zrušil dovtedy platný v znení neskorších predpisov . Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

14. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia .

15. K podanému odvolaniu žalobcu, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľa. K takto podanému odvolaniu žalobcu je potrebné konštatovať, že v zmysle ustanovenia obsahuje v celom rozsahu neprípustné novoty v odvolacom konaní, keď žalobca v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázal a ani netvrdil, že na ich uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia . Teda z hľadiska ich uplatnenia až v odvolacom konaní žalobca neprezentoval žiadnu argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z hľadiska okolností tejto veci potom treba uviesť, že žalobcom uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použiť len za situácie, že žalobca by preukázal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uviedol až v rámci podaného odvolania, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázal, ale ani netvrdil, teda, že v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie predpokladá, a teda, že ním uplatnené novoty sú ako prípustné spôsobilé odvolacieho prieskumu. K uvedenému možno uviesť i to, že z obsahu spisu a priebehu tohto konania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že i keby žalobca prípadne tvrdil pochybenia v prvoinštančnom konaní v zmysle ustanovenia , ich naplnenie by nemohol ani preukázať, keďže súd prvej inštancie postupoval v tomto konaní plne v súlade s . S ohľadom na uvedené je potom potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca až v podanom odvolaní právne argumentoval proti procesnej obrane žalovanej v tomto konaní, takýto prostriedok procesného útoku žalobcu, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať. Žalobca bol v priebehu celého konania pasívny, napriek tomu, že žalovaná sa v konaní bránila zásadnou právnou argumentáciou o neplatnosti uzavretej zmluvy, na túto jej obranu žiadnym relevantným spôsobom nereagoval, a svoj procesný úrok neprezentoval ani na predbežnom

prejednaní sporu, ako ani na vytýčenom pojednávaní súdu. Pokiaľ teda žalobca prvý krát predniesol svoje právne stanovisko k obrane žalovanej až v rámci podaného odvolania, takáto jeho argumentácia je už v zmysle ustanovenia úplne bezpredmetná a odvolací súd na ňu v žiadnom prípade nemôže prihliadať. Nebol preukázaný, a ani tvrdený ani jediný právne relevantný dôvod, ktorý by bránil žalobcovi, aby tento prostriedok procesného útoku využil v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho konania. Potom na túto argumentáciu žalobcu prezentovanú až v podanom odvolaní odvolací súd neprihliadol, a teda ani už nie je potrebné sa ďalej vyjadrovať k jeho jednotlivým odvolacím dôvodom.

16. Na záver odvolaciemu súdu nedá neuviesť to, že žalobca zrejme opomenul, že v zmysle ustanovenia môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zákonodarca sa pri koncipovaní civilného procesu odchýlil od predošlej právnej úpravy ustanovenia , v zmysle ktorej súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie bolo odrazom princípu materiálnej pravdy, t. j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav veci, čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti. pritom zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa teda kladie na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

17. S ohľadom na uvedené, možno uviesť len to, že žalovaná sa v konaní proti podanej žalobe účinne bránila, súd prvej inštancie v zmysle jej návrhov vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Úlohou súdu nebolo bez návrhov strán vykonávať ďalšie dokazovanie (keď súd ani takto nemohol postupovať), tak ako argumentoval žalobca v podanom odvolaní, pričom to bol práve žalobca, ktorý bol v konaní absolútne pasívny a na obranu žalovanej nijak nereagoval, a tak neuplatnil žiadny prostriedok procesného útoku v konaní.

18. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené okolnosti, preskúmavajúc podané odvolanie žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny v zmysle potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle ustanovenia v spojení s o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

20. Záverom odvolací súd udáva, že jeho pozornosti neunikla skutočnosť nesprávneho označenia žalovanej v záhlaví napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie chybou v písaní opomenul uviesť mesto bydliska žalovanej (Nitra). Uvedenú skutočnosť je potrebné postupom v zmysle ustanovenia napraviť vydaním opravného uznesenia, ktoré môže súd vydať kedykoľvek a aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).