Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Er-22-2012.pdf
PDF · 71.91 KB
Case nature
Subarea
11Er/22/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1 mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému C. Z., R..: XX.XX.XXXX, T.. D. H. XXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 5926,37 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX 110/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.01.2012 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 5926,37 eur a to na základe exekučného titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010219908-GC04/08 zo dňa 27.03.2008, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010655008-GC04/08 zo dňa 10.10.2008, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010253309-GC04/09 zo dňa 29.04.2009, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3011323709- GC04/09 zo dňa 23.10.2009 a Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3011470011-GC04/11 zo dňa 10.11.2011. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 27.01.2012.
2. Dňa 29.09.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Súd šetrením z exekútorského spisu zistil, že v rámci exekučného konania boli opakovane preverované majetkové pomery povinného prostredníctvom súčinnosti tretích osôb a tiež osobným zisťovaním v mieste trvalého bydliska, resp. v mieste podnikania. Súdny exekútor šetrením zistil, že nebol zistený žiadny majetok povinného a v predmetnom exekučnom konaní neboli od povinného prijaté žiadne finančné prostriedky. Vzhľadom k uvedenému povinný podľa názoru súdneho exekútora nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a nie je predpoklad, aby takýto majetok v budúcnosti nadobudol, čo je základnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Výzvou zo dňa 03.07.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Do dňa rozhodovania o podnete súdneho exekútora sa oprávnený nevyjadril, preto mal súd za to, že s predmetným podnetom o zastavení exekúcie súhlasil (o týchto následkoch bol vo výzve oprávnený riadne poučený).
4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Existencia nedostatku majetku pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd je oprávnený požadovať od súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenie vykonal. V podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 29.09.2017 ako aj z listinných materiálov, ktoré obsahuje exekučný spis, mal súd dostatočne preukázané majetkové pomery povinného. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný nemá žiadny majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie.
7. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
8. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Taktiež skutočnosť, že možno predpokladať, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok, je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok nedáva poklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
9. Súd preto majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.
10. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.