Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-67-2019.pdf
PDF · 80.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného X. T., E.. XX.XX.XXXX K. I., trestne stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
X. T., E.. XX.XX.XXXX K. I., J. I. Š. XXX/XX, I. - X., J.. Č.. K. Ú.,
s a u z n á v a v i n n ý m, že
v čase od 02:00 hod. do 05:00 hod. dňa 21.03.2019 v Bratislave na C. XX na medziposchodí U.. W. K.. podlažia obytného domu, vykonal vlámanie do uzamknutých spoločných priestorov tým spôsobom, že potom ako vošiel cez otvorené neuzamknuté vchodové dvere do obytného domu, vyšiel schodiskom na medziposchodie U.. W. K.. podlažia, kde rukami v rukaviciach poškodil štítok zámku na dverách, následne odstránil spodnú časť sklenenej výplne uzamknutých dverí o rozmere cca 70 x 60 cm vedúcich do uzatvoreného spoločného priestoru, ktorú oprel o stenu, vznikol dnu, odkiaľ odcudzil jeden pánsky crossový bicykel, značky Scott matnej čiernej farby, výrobného čísla W., zakúpený 06. 05. 2017 za sumu 558 eur spolu s príslušenstvom: pumpa, svetlá, taštička, tachometer, zámok na zamykanie, ktorý odniesol a ukryl v spoločných priestoroch medzi stúpačkami na VII. podlaží obytného domu na S.X. XX K. I.; následne sa vrátil na miesto činu, odkiaľ odcudzil jeden dámsky crossový bicykel značky Scott bielej farby so zelenými doplnkami, neznámeho výrobného čísla, zakúpený dňa 28. 05. 2011 za sumu 599 eur spolu s kolobežkou zn. Oxelo ružovo-fialovej farby, neznámeho výrobného čísla, zakúpenú v 04. mesiaci 2018 za sumu 70 eur, pričom odcudzené veci ukryl na rovnakom mieste medzi stúpačkami, čím poškodenému Z. I. spôsobil celkovú škodu vo výške 1.227 eur, a to aj napriek tomu, že bol obvinený X. T. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 02. 2018 v konaní pod spisovou značkou 2T/51/17 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava v konaní pod spisovou značkou 4To 40/18 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 od. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( rok ) rok a 6 ( šesť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa súčasne zrušuje vo výroku o treste Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/265/2019 zo dňa 11.09.2019, právoplatný toho istého dňa, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 26.06.2019 na tunajšom súde na obžalovaného X. T. obžalobu sp. zn. 3Pv 157/19/1102-5 zo dňa 25.06.2019, a to pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona k § 138 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku. Vzhľadom na novelu Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinnú od 01.08.2019 prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 upravil právnu kvalifikáciu skutku tak, že skutok uvedený v obžalobe je kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 od. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019.
Následne samosudkyňa Okresného súdu Bratislava II vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Trestného poriadku.
Obžalovaný T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudkyňa postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 od. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019, odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže podľa § 212 od. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný T. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných dôkazov, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.
V súvislosti s výrokom o treste u obžalovaného súd uvádza, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov. Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§ 34 ods. 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). V prejednávanej trestnej veci súd zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods.1 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona. V danom prípade ukladaním súhrnného trestu vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu totiž súd tento trest u obžalovaného ukladal za dva trestné čin, v oboch prípadoch išlo o prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019, teda za trestné činu rovnako prísne (t.j. majú rovnakú hornú aj dolnú hranicu trestnej sadzby). Pri danom trestnom čine je výška trestnej sadzby stanovená zákonom vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému bol teda ukladaný súhrnný trest za celú jeho zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a to vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/265/2019 zo dňa 11.09.2019, keďže súd obžalovaného odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, v tomto prípade doručený trestný rozkaz, a to Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/265/2019. V prospech obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. V jeho neprospech súd zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a tiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd obžalovanému potom ukladal trest v takto upravenej trestnej sadzbe ( 1 rok a 4 mesiace až 3 roky ). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok a 6 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. So zreteľom na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/265/2019 zo dňa 11.09.2019, ako aj všetky ďalšie výroky na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd považuje za potrebné poukázať na to, že obžalovaný je recidivista, ktorý sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, a ktorého doposiaľ nedokázalo napraviť ani opakované ukladanie trestov za spáchané úmyselné trestné činy. Páchanie trestnej činnosti je zjavne spôsobom života obžalovaného, ktorý vo svojom veku ( v čase spáchania skutku mal obžalovaný 32 rokov ) bol už 14 krát súdne trestaný, pričom opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom a z hľadiska ochrany spoločnosti je nevyhnutné opätovné pôsobenie na obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.