Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-89-2019.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaná
ml. O. Q., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvalé bydlisko N. K. Y. XX, okres Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e
dňa 14.3.2019 asi o 16.00 hod. v lesnom poraste nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce Stráne pod Tatrami, okr. Kežmarok, na parcele H.-U. XXX, evidovanej v registri E pod číslom X XXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako orná pôda, nazbierala haluzinu o objeme 1 priestorového metra, haluzinu zabalila do plachty a niesla do miesta trvalého bydliska, pričom bola prichytená hliadkou polície, čím takto spôsobila pre Štátne lesy TANAP-u Tatranská Lomnica škodu krádežou v sume 1,50 €, a skutku sa dopustila aj napriek tomu, že dňa 30.1.2019 bola postihnutá za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý je bola uložená Obvodným oddelením PZ SR v Kežmarku bloková pokuta v sume 15, - €, ktorú nezaplatila na mieste,
t e d a
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,
č í m s p á c h a l a
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona účinného do 31.7.2019.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2019 s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 111 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému Slovenskej republike v zastúpení Štátne lesy Tatranského národného parku, Tatranská Lomnica 66, škodu vo výške 1,50 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 07.08.2019 obžalobu na obžalovanú ml. O. Q. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a ktorého sa mala obžalovaná O. Q. dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom bola obžalovaná ml. O. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to že je vinná zo spáchania skutku, ktorý je jej v obžalobe prokurátora kladený za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, obhajcu, zákonnej zástupkyne obžalovanej, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovanej prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovanej ml. O.Š. Q. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a to výsluchom obžalovanej a oboznámením listinných dôkazov.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovanú za vinnú za to, že sa dopustila skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaná si týmto svojím konaním prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, čím naplnila všetky podstatné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu, pretože chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na ochrane súkromného vlastníctva iných osôb /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva postih obžalovanej za priestupok, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý má vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Za iné priestupky nebola obžalovaná postihnutá. Z odborného vyjadrenia spoločnosti TATRAPONK, spol. s r.o. zo dňa 11.05.2019 vyplýva, že hodnota haluziny o prieme 7 cm predstavuje 1,50 Eur. Zo správy o zistení pomerov obžalovanej vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že obžalovaná žije v úplnej rodine, rodičovská autorita je dobrá, vzťahy v rámci rodiny sú nekonfliktné a možno ich hodnotiť ako pozitívne. Pri osobnom pohovore sa obžalovaná ku skutku priznala a jeho spáchanie oľutovala. Zo správy SOŠ Kežmarok, ktorú obžalovaná navštevovala vyplývajú problémy s učením a dochádzkou, čo súvisí s nezáujmom obžalovanej o štúdium.
Vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že už neštuduje, je nezamestnaná a jej zdravotný stav je dobrý. Súhlasila s prípadným uložením trestu povinnej práce a v priebehu jedného roka nemá záujem vycestovať do zahraničia.
Podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, ako osoby mladistvej, jej pomery a možnosti jej nápravy. V prospech obžalovanej O. Q. súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/ a tiež tú okolnosť,
že sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala /podľa § 36 písm. l) Trestného zákona/. V zmysle zásady „nebis in idem“ súd nebral do úvahy priestupkový postih, ktorý je súčasťou právnej kvalifikácie skutku a preto vyslovil záver, že obžalovaná viedla riadny život, nakoľko okrem uvedeného priestupku nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o opaku. Nakoľko súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona, súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 2:0, v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil Trestným zákonom stanovenú hranicu trestu odňatia slobody v § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd v prípade obžalovanej, ktorá je mladistvou páchateľkou prvého trestného činu zdôraznil najmä výchovný aspekt trestu a na jej prevýchovu a uvedomenie si následkov trestného činu, ktorý spáchala považoval za vhodné uloženie trestu povinnej práce za splnenia podmienok uvedených v § 111 Trestného zákona v spojení s § 54 Trestného zákona, pričom výmera trestu 80 hodín je z pohľadu súdu postačujúca najmä vzhľadom na priaznivé hodnotenie z rodinného prostredia a nízky majetkový následok ňou spáchaného trestného činu.
Pretože poškodený si náhradu škody uplatnil riadne a včas a súd v rámci adhézneho konania mal z odborného vyjadrenia výšku škody spoľahlivo zistenú, priznal v zmysle § 287 ods. 1 Trestného zákona poškodenému nárok na náhradu škody v celom ním uplatnenom rozsahu a na jej náhradu zaviazal obžalovanú.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.