Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/116/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného G. D., pre zločin zabitia podľa , o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 04.02.2019 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2019 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného G. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súdu I. stupňa bol obžalovaný G. D. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 7.10.2010 v čase asi o 18.00 hod. v Hlohovci, na protipovodňovej hrádzi rieky Váh v smere od Šulekova, asi 180 metrov od cestného mosta komunikácie vedúcej do Hlohovca, po predchádzajúcej slovnej potýčke s Y. F., týkajúcej sa vrátenia bicykla zn. Tornádo Credat, modro-striebornej farby, ktorý mal obžalovaný pri sebe, hoci patril Y. F., tohto fyzicky napadol tak, že ho niekoľko krát silno udrel rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy, potom ho opakovane presne nezistený počet krát silno kopol alebo udrel nezisteným tupým predmetom do oblasti hlavy, ale aj hrudníka a nôh a následne ho sotil dolu z hrádze, následkom čoho spadol na stranu smerom k Váhu, kde ostal ležať, čím mu spôsobil zranenia a to najmä podliatiny a opuch viečok v oblasti oboch očí, tržno - zhmoždené rany na tvári a vo vlasovej časti hlavy, krvný výron v očnej spojivke oka vľavo, trieštivú zlomeninu kostí nosa s posunom doprava, podliatinu brady, krku, hrudníka, brucha, odreniny a podliatiny bedrovej krajiny vpravo a stehna vľavo, podliatinu prednej plochy stehna vľavo, krvný výron mäkkých pokrývok lebečných vpravo v spánkovo - záhlavovej krajine, zlomeninu klenby a spodiny vpravo, krvný výron nad tvrdú blanu mozgu na spodine strednej jamy lebečnej vpravo, krvný výron pod mäkké blany mozgu na spodine mozgu, opuch mozgu s vyznačením záhlavových kužeľov na spodine mozgu, zakrvácanie do komôr mozgu, sériovú zlomeninu rebier vpravo vpredu III. - VII. rebra v strednej kľúčovej čiare, pomliaždenie pravých pľúc, ktorým zraneniam Y. F. v presne nezistenej dobe podľahol. Za to obžalovanému uložil : Podľa , za použitia , , písmeno d/ , na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Podľa sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa sa mu ukladá ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Podľa písmeno g) sa obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - zhabania vecí a to:

- 1 ks pánske nohavice vzor digitálny maskáč šedo-čierno-krémovej farby,

- 1 ks pánske nohavice tmavohnedej a pieskovej farby,

- 1 ks pánske nohavice šedočiernej farby.

Podľa sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor ako aj obžalovaný. Okresný prokurátor podaným odvolaním namietal len správnosť výroku o treste keď má za to, že v prejednávanej veci neboli splnené všetky podmienky predpokladané zákonom, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa . Okresný súd poukázal na dĺžku konania a následne, bez presnejšej špecifikácie konštatoval, že v prípade obžalovaného sú splnené aj ďalšie dve podmienky a to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zohľadnenie dĺžky trestného konania, ako dôvod pre mimoriadne zníženie trestu môže byť, aj keď exenzívnym výkladom noriem Trestného práva, použitý pri určitej kategórii trestných činov, avšak nie podľa názoru prokurátora pri trestných činoch, kde je následkom smrť, aj keď primárny úmysel smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Pri aplikácii ustanovenia pri ukladaní trestu je súd povinný skúmať nielen okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ale je tiež povinný posúdiť otázku, či by použitie zákonnej trestnej sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne, pritom v rozsudku má súd takýto svoj záver relevantne odôvodniť, čo sa v konkrétnom prípade nestalo. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby podstatne citeľnejšie. Poukázal na to, že medzi funkcie trestu patrí okrem individuálnej prevencie aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti, ako možných páchateľov, pričom uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie v rozsahu generálnej prevencie a teda ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Mimoriadne zníženie trestu pri tak závažnej trestnej činnosti je v rozpore s ustanovením . Osobitne poukázal na brutalitu a fatálny následok konania obžalovaného ako aj na jeho nekritický a neľútostný postoj k spáchaniu trestnej činnosti. Obžalovaný brutálnym spôsobom a násilím veľkej intenzity v úmysle spôsobiť poškodenému Y. F. ťažkú ujmu na zdraví, tohto z nedbanlivosti pripravil o život. Poškodenému nielenže neposkytol po spáchaní skutku pomoc, ale dokonca sa takýmto svojim konaním pochválil svojmu kamarátovi S. C.. V danom prípade vôbec nebol ustálený motív trestnej činnosti, preto je možné sa len domnievať v čom spočívali priame dôvody brutálneho útoku na poškodeného. Je však zrejmé, že pri osobe obžalovaného ide o nadmieru agresívnu osobu, ktorej agresívne správanie vygradovalo do takej miery, že iná osoba jeho zavinením prišla o život. Uloženie mimoriadne zníženého trestu by bolo vyslaním zlého signálu verejnosti v podobe bagatelizovania trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste postupom podľa , s tým, aby krajský súd postupom podľa rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému podľa s použitím trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom obhajkyne Mgr. Martiny Masárovej. V dôvodoch odvolania namietal, že súd I. stupňa sa v rozsudku opätovne nevysporiadal s námietkami obhajoby. Rozpory vo výpovediach svedkov vyhodnotil jednoznačne len v neprospech obžalovaného. Okolnosti o skutočnostiach vo výpovediach, ktoré vyvolávajú pochybnosť o vine obžalovaného resp. narúšali ucelenosť nepriamych dôkazov, súd vynechal a opomenul. Súd dospel k záveru, že obžalovaný konflikt s poškodeným priznal. Túto skutočnosť obžalovaný nepopiera, avšak poukazuje na to, že priznal len slovný konflikt s poškodeným to, že sa s ním stretol náhodne a následne ho udrel niekoľkými údermi a sotil tak, že ho obomi rukami udrel do hrudníka. Ani pri prvotných výsluchoch, ani nikdy neskôr obžalovaný neuvádzal, že by poškodeného napadol i iným spôsobom alebo viacerými údermi. Namietal, že súd I. stupňa bral do úvahy len výsluchy znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva na hlavnom pojednávaní a nevysporiadal sa so značným odklonom ich záverov, ktoré boli uvedené v písomnom znaleckom posudku. Z výpovedí samotných znalcov na hlavnom pojednávaní vyplýva, že znalecký posudok vypracovali na základe tých istých informácii a tých istých skutkových zistení, aké mali aj v čase hlavného pojednávania. Neboli riadne vysvetlené dôvody, prečo znalci dospeli k odlišným záverom, čo vyvoláva pochybnosť o objektívnosti záverov znaleckého dokazovania. Je otázne, prečo znalci v priebehu konania postupne po jednotlivých výsluchoch posúvali čas smrti poškodeného o niekoľko hodín a zosúlaďovali tak čas smrti s časom, kedy sa obžalovaný mal stretnúť s poškodeným. Pritom čas smrti uvedený v písomnom vyhotovení znaleckého posudku, ako aj mechanizmus vzniku poranení bol určený len na základe objektívnych zistení z ohliadky miesta činu a z prehliadky tela poškodeného. Tento záver preto považuje za odborne najobjektívnejší. Tým,

že prokuratúra v priebehu konania opakovane menila znenie skutkovej vety obžaloby, považuje len za snahu usvedčiť obžalovaného, hoci predchádzajúce a dlhodobé dokazovanie viedlo prokuratúru k inému opísaniu žalovaného konania. Skutočnosť, že v čase úmrtia poškodeného, ktorý bol uvedený v písomnom vyhotovení znaleckého posudku, bol obžalovaný v práci, nebrali do úvahy orgány činné v trestnom konaní a rovnako ani súd po podaní obžaloby a to napriek tomu, že uvedený rozpor bol obhajobou namietaný už od prípravného konania. Napriek týmto námietkam obhajoby nebol urobený žiaden úkon za účelom preverenia času smrti uvedeného v písomnom vyhotovení znaleckého posudku MUDr. Tibora Bokora, čím bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu. Obžalovaný má právo, aby sa zistili všetky okolnosti svedčiace aj v jeho prospech, bola porušená aj zásada oficiality aj zásada náležitého zistenia skutkového stavu, kedy, nepreverením možného času smrti poškodeného orgány činné v trestnom konaní sťažili resp. znemožnili zistenie všetkých okolností daného skutku. Rovnako v neprospech obžalovaného okresný súd vyhodnotil aj svedeckú výpoveď S. C., ktorú akceptoval len v časti, ktorá bola v neprospech obžalovaného. Okresný súd sa nevyporiadal s prvotnou výpoveďou svedka S. C. zo dňa 16.11.2010, kde jednoznačne uviedol, že nevie, ktorý deň sa mali telefonáty medzi ním a obžalovaným odohrať, uvádzal, že v ten večer, dátum ktorého nevie určiť, hovoril s obžalovaným 2-krát. Večer, o ktorom svedok hovoril sa mal týkať dňa 07.10.2010, no vo výpise z hovorov z tohto dňa je zaznamenaný len jeden telefonát (hoci svedok uvádzal 2 telefonáty). Z pohľadu obhajoby sa jedná o zásadné skutočnosti, ktoré má súd povinnosť náležite zistiť tak, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Všetky dôkazy, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie sú len dôkazmi nepriamymi, netvoria ucelenú reťaz a tak na ich základe nemožno bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver o vine obžalovaného. Počas celého prípravného konania boli orgánmi činnými v trestnom konaní porušované takmer všetky zásady trestného konania uvedené v . Ich postup znemožnil zistiť riadne skutkový stav veci, o toto sa ani nesnažili, keďže od prvotného výsluchu obžalovaného jeho vinu prezumovali. Takéto porušenia prezumpcie neviny a ostatných zásad trestného konania pokračovali i v konaní pred súdom, ktorý nevzal do úvahy žiadne okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného a ani svoj postup v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak zástupkyňa krajského prokurátora ak aj obhajkyňa obžalovaného zotrvali na písomných dôvodoch ich odvolaní.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keď na takýto postup mal splnené podmienky v zmysle , nakoľko z vyjadrenia jeho obhajkyne vyplynulo, že obžalovaný žiadal (súhlasil), aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenými osobami, podľa odsek l , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že ich odvolania nie sú dôvodné. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že prejednávanou trestnou vecou sa už v minulosti opakovane zaoberal. Naposledy svojim uznesením sp. zn. zo dňa 10.03.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.08.2014 sp. zn. a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Už v tomto uznesení odvolací súd vyslovil, že nie je dôvodné spochybňovať svedecké výpovede S. C. a to vzhľadom na zhodné vyjadrenia svedka I. C.. Rovnako odvolací súd vyslovil, že z vykonaných dôkazov je možné ustáliť, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným vznikol dňa 07.10.2010 asi okolo 18.00 hod. Poškodený bol nájdený dňa XX.XX.XXXX o 13.00 hod. S istotou možno uviesť, že poškodený s inou osobou do konfliktu v kritickom čase neprišiel. Znamená to, že poranenia, ktoré boli zistené, mu spôsobil buď obžalovaný, alebo vznikli následne pádom na tupý predmet. Dôvodom, pre ktorý krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 11.08.2014 boli nedostatočné vyjadrenia znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, ktorí jednoznačne nezistili mechanizmus vzniku poranení. V tom čase nebolo možné konštatovať ani to, v dôsledku ktorých poranení nastala smrť poškodeného, resp. či jeho zranenia vznikli tesne pred smrťou alebo poškodený mohol aj niekoľko hodín prežívať. Povinnosťou súdu I. stupňa bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne určiť mechanizmus vzniku poranení poškodeného a na základe toho zodpovedať, či poškodený, po vzniku poranení priamym mechanizmom, tak ako uviedli znalci v písomne podanom znaleckom posudku, mohol niekoľko hodín prežívať s poukazom na to, že telo poškodeného bolo nájdené, vyzlečené, alebo či niektoré poranenia vznikli neskôr pádom poškodeného v dôsledku predchádzajúcich poranení, ktoré vznikli priamym mechanizmom. S tým súvisí aj určenie času smrti poškodeného, resp. určenie, či niektoré zranenie vzniklo tesne pred jeho smrťou.

V ďalšom konaní okresného súdu, došlo k zmene v zložení senátu na základe dodatku k rozvrhu práce č. 4 bod XV č. 1 Spr. 5/16, preto bolo podľa vykonané hlavné pojednávanie odznova po tom, ako obžalovaný prejavil nesúhlas so zmenou zložení senátu. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom. Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I. stupňa rešpektoval aj právny názor odvolacieho súdu vyslovený vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle . Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, ako aj úvahy súdu o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o treste. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy. Odvolacie námietky obhajoby obžalovaného týkajúce sa správnosti zisteného skutkového stavu a správnosti vyhodnotenia dôkazov krajský súd nepovažuje za dôvodné. Z hľadiska rozhodovania o vine správne poukázal okresný súd na svedecké výpovede I. C. a S. C., výpovede ktorých považuje aj krajský súd za hodnoverné. Uvedení svedkovia sa v zásadných otázkach neodklonili od svojich prvotných výpovedí, nepodstatné rozpory sú vysvetliteľné časovým odstupom od skutku, keď je zrejmé, že obaja svedkovia sú bez pomeru a zaujatosti k obžalovanému. Taktiež mal krajský súd za to, že svedok I. C. videl v kritickom čase na kritickom mieste nepochybne práve obžalovaného ako osobu telefonujúcu a ležiacu na dvoch bicykloch pri rieke Váh na hrádzi a to nielen z dôvodu, že títo spoločne navštevovali strednú školu v rokoch 1997-2000, teda sa poznali už v minulosti, ale aj z dôvodu, že jeho výpoveď je potvrdená svedeckou výpoveďou S. C. a tým, že S. C. potvrdil, že v kritickom čase volal zo svojho mobilného telefónneho čísla obžalovanému, pričom bolo preukázané, že spojenie bolo realizované cez vykrývač, ktorý pokrýval miesto činu. Rozsah poranení poškodeného, tak ako bol ustálený v skutkovej vete rozsudku ako aj mechanizmus ich vzniku vyplýva predovšetkým zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Tibora Bokora a MUDr. Romana Kuruca. Je nepochybné, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného boli vnútro-lebečné poranenia, ktoré vznikli v dôsledku veľmi silných úderov päsťou do tvárovej časti hlavy vedúcej k zlomenine nosa a opakovanými silnými kopmi alebo údermi nezisteným tupým predmetom do oblasti záhlavia, ktoré viedlo k zlomenine klenby a spodiny lebečnej, pričom znalci vylúčili možnosť vzniku týchto poranení nepriamym mechanizmom - pádom, nakoľko intenzita násilia nevyhnutná na takúto zlomeninu bola vysoká a spravidla sa pádom nedosiahne. Súd I. stupňa správne vyhodnotil znalecký posudok (aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov) v tom, že ustálil, že poranenia poškodeného a to zranenia hlavy hrudníka vznikli v krátkom časovom slede za sebou. Skutočnosť, že znalci nedospeli k jednoznačnému záveru o čase smrti poškodeného a určili časový interval medzi polnocou a 07.00 hodinou rannou nasledujúceho dňa nespochybňuje čas vzniku týchto poranení, ktorý bol na základe zabezpečených dôkazov ustálený spôsobom uvedeným v skutkovej vete, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku poranení, ktoré boli pre poškodeného smrteľné, mohol poškodený prežívať ešte niekoľko hodín. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok takým spôsobom ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa po právnej stránke správne posúdil konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa , keď aj krajský súd vyvodil úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažké poranenia jednak z početnosti úderov, jednak z ich intenzity, tiež z toho, že útok bol zameraný predovšetkým na hlavu poškodeného, z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že obžalovaný musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že takýmto útokom môže poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Smrť poškodeného je nedbanlivostným následkom úmyselného zavineného konania obžalovaného, ku ktorému následku mal obžalovaný preukázateľne ľahostajný postoj. Preskúmavaním výroku o treste dospel krajský súd k záveru, že aj tento je správny a zákonný. Krajský súd, zhodne ako okresný súd, nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, preto považoval za správny postup pri ukladaní trestu postupom podľa . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s postupom súdu I. stupňa podľa , podľa ktorého, s poukazom na dĺžku trestného konania, obžalovanému mimoriadne znížil trest.

Takýto postup je v súlade s článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom 48 odsek 2 veta prvá SR. Podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa 48 odsek 2 veta prvá SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného na spravodlivý proces, ale odporuje aj účelu trestného konania. Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej . Podľa , pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Zbytočné prieťahy, ktoré vznikli na základe nedostatočnej činnosti konajúcich orgánov verejnej moci, môžu byť práve takou okolnosťou, ktorá zakladá dôvod na zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V zmysle , „okolnosťami prípadu“ treba rozumieť v súhrne všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru, závažnosti trestného činu a možnosti páchateľa činu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 01.09.2007). Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Pri úvahách o možnosti využitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa je potrebné zvažovať všetky okolnosti prípadu, najmä vyhodnocovať, či ide o prieťahy, ktoré boli skutočne zo strany orgánov verejnej moci spôsobené alebo išlo o procesný postup dôvodný a v praxi obvyklý. Obzvlášť citlivo je potrebné vyhodnocovať výskyt extrémnych prieťahov (8 a viac rokov) v kontexte s princípom právnej istoty vyjadrenom v článku 1 odsek 1 SR. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dĺžka doterajšieho konania v prejednávanej trestnej veci nebola spôsobená zavineným konaním obžalovaného, nemožno v jeho neprospech vyhodnotiť jeho obranu prednášanú v rámci trestného konania najmä za situácie, že dĺžka konania nebola spôsobená obštrukciami zo strany obžalovaného, ktorý sa jednotlivým úkonom trestného stíhania nevyhýbal. Je nepochybné, že dĺžka konania v prejednávanej veci bola výrazne ovplyvnená objektívnymi prekážkami na strane konajúceho súdu (opakované zmeny zákonného sudcu po odchode pôvodne konajúcej sudkyne na súd vyššieho stupňa a ďalšej konajúcej sudkyne do dôchodku). Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd aj prokurátorom napadnutý výrok o treste za správny a zákonný a po preskúmaní všetkých výrokov napadnutého rozsudku odvolania tak obžalovaného ako aj prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.