Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/57/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a JUDr. Lukáša Galla (spravodajca), vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej advokátskou kanceláriou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: obec Špačince, Hlavná 183/16, 919 51 Špačince, IČO: 00 313 033, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej č. Výst. /Rá-187 zo dňa 16.05.2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného opatrenia

1. Dňa 07.02.2022 začala žalovaná správne konanie vo veci žiadosti žalobkyne zo dňa 03.02.2022, podanej prostredníctvom jej právneho zástupcu na obec Špačince, o vydanie povolenia na vyhradenie parkovacieho miesta pre osoby so ZŤP, konkrétne pre osobné motorové vozidlo žalobkyne. Ako prílohy spolu so žiadosťou predložila Projekt vyhradenia parkovacieho miesta zo dňa 14.11.2019, Súhlas ODI zo dňa 14.11.2019, Súhlasy susedov a Oznámenie Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 18.06.2021, z ktorého v predmetnej žiadosti upriamila pozornosť na citát: „Rovnako budú závery týkajúce sa nezákonnosti postupu obce pri vybavovaní žiadosti o povolenie vyhradeného parkoviska signalizované obci Špačince s tým, aby obec o podaných žiadostiach A. B. a jej právneho zástupcu opätovne rozhodla v súlade so za podmienky, že ich medzičasom opätovne nevybavila.“

2. Žalovaná výzvou zo dňa 10.03.2022 vyzvala žalobkyňu na doplnenie predmetnej žiadosti predložením zákonnej náležitosti podľa o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to stanoviska správcu pozemnej komunikácie – neverejnej účelovej cesty na pozemku register „C“ parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. v obci D..

3. Následne žalovaná listom zo dňa 05.04.2022 odpovedala žalobkyni na žiadosť zo dňa 25.03.2022 (o vydanie stanoviska správcu pozemnej komunikácie) v tom zmysle, že s poukazom na ustanovenia a a na skutočnosť, že komunikácia na parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. je neverejnou účelovou cestou vo vlastníctve vlastníkov bytov, nebytových priestorov a priľahlého pozemku k Bytovému domu súp. č. XXX a v správe Spoločenstva bytového domu D. XXX, je potrebné predmetnú žiadosť o vydanie stanoviska adresovať Spoločenstvu bytového domu D. XXX.

4. Žalobkyňa na základe výzvy na doplnenie žiadosti zo dňa 10.03.2022 požiadala Spoločenstvo bytového domu D. XXX, ako správcu dotknutej pozemnej komunikácie podľa , o vydanie stanoviska správcu pozemnej komunikácie – účelovej cesty na pozemku register C parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. v obci D. podľa .

5. Spoločenstvo bytového domu D. XXX odpovedalo na žiadosť žalobkyne stanoviskom zo dňa 05.04.2022, v ktorom uviedlo, že naďalej nesúhlasia s umiestnením rezervačnej parkovacej značky na ich spoločnom pozemku, dodajúc, že pani B. nie je v parkovaní nimi nijako obmedzovaná, a preto nerozumejú jej požiadavke. Záverom pridali vysvetlenie, že pozemok pri bytovke je ich spoločným súkromným pozemkom – dvorom, preto o jeho užívaní rozhodujú len oni, vlastníci bytov. Toto stanovisko bolo žalobkyňou predložené žalovanej ku konaniu o jej návrhu na žiadosť o vydanie povolenia vyhradeného parkoviska. Zároveň žalobkyňa k predmetnému konaniu podaním zo dňa 21.04.2022 (v ktorom dôrazne zopakovala dôvody, pre ktoré sú splnené všetky podmienky na to, aby Obec Špačince vydala povolenie na vyhradenie parkovacieho miesta pre pani B.) predložila aktualizované súhlasné záväzné stanovisko OR PZ v Trnave č. ORPZ-TT-ODI1-2022/001525-070 zo dňa 12.04.2022, z ktorého dala do pozornosti, že okresný dopravný inšpektorát vyjadril svoj súhlas s povolením na vyhradenie parkovacieho miesta a zároveň sa vyjadril aj k predmetnej komunikácii, kde túto označil ako verejnú účelovú cestu. Z uvedeného je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že cestná komunikácia nie je neverejnou, ale verejnou účelovou komunikáciou.

6. Následne žalovaná dňa 16.05.2022 vydala žalobou napadnuté opatrenie č. Výst. SPA-70/2022/ Rá-187 zo dňa 16.05.2022, ktorým vo svojej výrokovej časti neurčila použitie trvalého dopravného značenia na účelovej ceste na pozemku parcely registra „C“, par. č. XXX/X v katastrálnom území D., obec D.. V odôvodnení opatrenia žalovaná poukázala na ustanovenie , ktorý podľa nej za zákonnú podmienku na určenie trvalého dopravného značenia stanovuje predloženie záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu a stanoviska správcu pozemnej komunikácie. Žalovaná rovnako poukázala na žalobkyňou predložené stanoviská správcu komunikácie Spoločenstva bytového domu D., C. XXX, XXX XX D. zo dňa 05.04.2022 a súhlasné stanovisko OR PZ v Trnave, okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 12.04.2022. V opatrení žalovaná napokon dospela k záveru, že z dôvodu nesúhlasného stanoviska správcu komunikácie nevydala povolenie k určeniu použitia trvalého dopravného značenia.

Rozsah a dôvody žaloby

7. Žalobou, doručenou dňa 31.05.2022 pôvodne na Krajský súd v Trnave, sa žalobkyňa domáhala zrušenia opatrenia žalovanej č. Výst. /Rá-187 zo dňa 16.05.2022, ktorým bolo rozhodnuté o neurčení použitia trvalého dopravného značenia na účelovej ceste na pozemku parcely registra C, č. XXXXX, v katastrálnom území obec D. (ďalej len „opatrenie“) a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom žalovanej v opatrení, ktorá za základ rozhodnutia považovala nesúhlasné stanovisko správcu pozemnej komunikácie. Takýto záver podľa žalobkyne nezodpovedá požiadavke na odôvodnenie opatrenia orgánu verejnej správy a je v rozpore s o pozemných komunikáciách v znení účinnom od 20. 05. 2018 (ďalej len „cestný zákon“), pretože pre účely povoľovania vyhradeného parkoviska nevyžaduje súhlasné stanovisko správcu pozemnej komunikácie. Záväzným stanoviskom pre tento účel je podľa žalobkyne stanovisko okresného dopravného inšpektorátu, ktorý v predmetnej veci takéto súhlasné stanovisko vydal. Týmto boli podľa žalobkyne splnené všetky podmienky na to, aby žalovaná vydala povolenie na vyhradenie parkovacieho miesta. Žalobkyňa v tejto súvislosti tiež namietala, že z opatrenia nevyplývajú dôvody, prečo nebolo možné jej žiadosti vyhovieť ako aj skutočnosť, že žalovaná sa nevysporiadala ani s kladným záväzným stanoviskom dopravného inšpektorátu.

9. V závere žalobkyňa uviedla, že sa len domáha svojho práva za účelom zlepšenia komfortu jej života ako osoby zdravotne ťažko postihnutej, nakoľko má často problém zaparkovať v blízkosti vchodu do bytového domu, a preto má právo na to, aby po splnení zákonných podmienok žalovaná vyhovela jej žiadosti.

Vyjadrenie k žalobe

10. Na žalobu sa podaním doručeným dňa 25.07.2022 vyjadrila žalovaná. Vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne, že vyjadrenie správcu pozemnej komunikácie je nepodstatné, pretože inak by túto skutočnosť nezapracoval. Správca podľa žalovanej podáva stanovisko z hľadiska majetkovo-právneho a z hľadiska zabezpečenia užívania na účel, na ktorý je komunikácia určená a zohľadňuje požiadavky a záujmy všetkých vlastníkov komunikácie. K samotnej ceste (komunikácii) žalovaná uviedla, že táto je účelovou cestou vo vlastníctve vlastníkov bytov, nebytových priestorov a priľahlého pozemku a nie je zaradená do siete komunikácií, na ktorých obec vykonáva správu. Predmetná cesta bola zrealizovaná na základe predchádzajúceho stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom v Trnave, dňa 22.01.1987 a zabezpečuje výlučne prístup k bytovému domu, nepokračuje ďalej, nenapája žiadne ďalšie objekty a plní funkciu odstavnej plochy pre motorové vozidlá. podľa žalovanej neupravuje správu účelových ciest, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb, nakoľko tieto si správu zabezpečujú sami. Žalovaná súčasne uviedla, že nemá vedomosť o skutočnosti, že žalobkyňa je osoba ťažko zdravotne postihnutá a túto skutočnosť žalobkyňa nepreukázala. Opatrenie považuje žalovaná za vydané v rámci svojej pôsobnosti pri prenesenom výkone štátnej správy, ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti osôb priamo dotknuté, s uvedením primeraných dôvodov na jeho vydanie. V závere žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol.

Replika žalobcu

11. Na vyjadrenie žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 18.08.2022 vyjadrila žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení zotrvala na argumentácii v žalobe, kedy uviedla, že pre povoľovanie vyhradeného parkoviska je záväzným len stanovisko dopravného inšpektorátu a od správcu pozemnej komunikácie sa vyžaduje len samotné stanovisko bez ohľadu na to, či je súhlasné alebo nesúhlasné. Účelom zákona bolo podľa žalobkyne informovať správcu a poskytnúť mu právo vzniesť odôvodnené námietky, ktoré podľa žalobkyne správca nevzniesol a iba prijal stanovisko, že súhlas neudelí. Žalobkyňa v súvislosti s vyjadrením žalovanej ohľadne nepreukázania skutočností týkajúcich sa jej ťažkého zdravotného postihnutia uviedla, že túto skutočnosť ako podmienku zriadenia vyhradeného parkovacieho miesta a ani dôvodová správa neuvádza, preto nedošlo skôr k preukázaniu tejto skutočnosti, pričom žalobkyňa ako prílohu repliky predložila Odborný posudok o invalidite, zo dňa 18.08.2014, keďže žalovaná túto skutočnosť zľahčuje. Podľa tvrdení žalobkyne žalovaná vo svojom vyjadrení nevysvetlila, prečo bolo pre ňu stanovisko správcu pozemnej komunikácie, ktoré je nezáväzné, dôležitejšie ako záväzné stanovisko okresného dopravného inšpektorátu. Žalobkyňa dala v tejto súvislosti do pozornosti, že podľa už účinných ustanovení sa povoľovanie vyhradených parkovísk realizuje na základe rovnocenných (nezáväzných) stanovísk správcu pozemnej komunikácie a okresného dopravného inšpektorátu vydaného v rámci jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Nesúhlasné stanovisko preto podľa žalobkyne nevylučuje povolenie dopravného značenia na účely vyhradeného parkoviska. V závere žalobkyňa navrhla rozhodnúť tak, ako už uviedla vo svojej žalobe.

Duplika žalovanej

12. Žalovaná sa na repliku žalobkyne nevyjadrila.

Relevantná právna úprava v znení účinnom ku dňu vydania opatrenia

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

15. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

17. Podľa tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy () a orgánov štátneho odborného dozoru () vo veciach pozemných komunikácií.

18. Podľa pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne cesty, d) účelové cesty.

19. Podľa ) miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa na úseku miestnych ciest a účelových ciest.

20. Podľa cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

21. Podľa , miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

22. Podľa správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce – obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis2caa) neustanovuje inak, ak ide o účelové cesty vo vlastníctve štátu2b) – právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia.

23. Podľa správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o účelové cesty vo vlastníctve štátu2b) – právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia.

Právne posúdenie veci súdom

24. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v júni 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).

25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ) napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( v spojení s ), za splnenia procesných podmienok podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

26. Za základnú spornú otázku v tomto konaní žalobkyňa označila aplikáciu a na ňu nadväzujúce odôvodnenie opatrenia žalovanej, z ktorého nie je možné podľa názoru žalobkyne vyvodiť dôvody, pre ktoré jej žiadosti v administratívnom konaní nebolo možné vyhovieť. Ďalšími žalobnými bodmi žalobkyňa namietala, že žalovaná sa nedostatočne vysporiadala s predloženými

stanoviskami, najmä záväzným stanoviskom dopravného inšpektorátu, ako podkladom pre vydanie predmetného opatrenia. Žalobkyňa svoje právo na vyhradenie parkovacieho miesta považuje za svoj oprávnený nárok z dôvodu jej statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

27. Z ustanovení a vyplýva, že obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy pri určovaní používania dopravných značiek, dopravných zariadení a pri povoľovaní vyhradených parkovísk obligatórne vychádzajú z minimálne dvoch podkladov, a to zo stanoviska správcu pozemnej komunikácie a zo záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov (vyjadrené v citovanom ustanovení slovným spojením „...na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a zo záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu...“).

28. V prejednávanom prípade boli žalobkyňou ku konaniu o jej žiadosti o vydanie povolenia na zriadenie vyhradeného parkoviska pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím predložené jednak nesúhlasné stanovisko správcu pozemnej komunikácie, ktorým je Spoločenstvo bytového domu D. XXX združujúce vlastníkov bytov uvedeného bytového domu a priľahlých pozemkov, na ktorých sa účelová pozemná komunikácia nachádza, a jednak boli predložené dve záväzné súhlasné stanoviská k tomu istému predmetu žiadosti, vydané OR PZ v Trnave (č. ORPZ-TT-ODI1-2022/001525-070 zo dňa 12.04.2022 a skoršie záväzné stanovisko zo dňa 14.11.2019).

29. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v zmysle sú obe stanoviská z pohľadu ich relevancie, ako podkladov pre vydanie alebo nevydanie povolenia na vyhradené parkoviská, pre obec rovnocenné, a to bez ohľadu na to, či sú súhlasné alebo nesúhlasné, príp. neutrálne. Dokonca prekážkou pre vydanie povolenia na vyhradené parkoviská obcou nebude ani nečinnosť správcu pozemnej komunikácie v prípade, ak napriek žiadosti o vydanie stanoviska pre účely postupu podľa žiadne stanovisko neposkytne.

30. V zmysle záväzné stanovisko vydáva dopravný inšpektorát v rozsahu svojej pôsobnosti, teda podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príp. vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (poznámka pod čiarou k citovanému ustanoveniu ). S prihliadnutím na kompetencie dopravného inšpektorátu, záväznosť jeho stanoviska pre účely konania o vydanie povolenia na vyhradené parkovisko sa viaže k technickým požiadavkám a podmienkam stanoveným dopravným inšpektorátom pre dopravné značenie pre účely umiestnenia odsúhlaseného návrhu dopravného značenia.

31. Obec pri vydaní povolenia na vyhradené parkovisko vyhodnocuje za použitia správnej úvahy oba zákonom stanovené podklady (stanovisko správcu pozemnej komunikácie ako aj záväzné stanovisko dopravného inšpektorátu) komplexne, berúc do úvahy skutkový stav a okolnosti toho ktorého prípadu. Skutkový stav a okolnosti jednotlivého prípadu môžu byť determinované znalosťou obce o pomeroch a osobitných potrebách žiadateľa alebo jej znalosťou miestnych pomerov a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo vzťahu k relevantnému verejnému priestoru, v ktorom sa požaduje vydanie povolenia na vyhradené parkovanie.

32. Z podstaty zákonnej úpravy, stanovujúcej obligatórne dva podklady ku konaniu o povolenie vyhradeného parkoviska, vyplýva predpoklad, že požadované stanoviská sú súhlasné. Avšak použitie správnej úvahy pri vydávaní povolenia na vyhradené parkovisko obcou nevylučuje, že okrem obligatórneho akceptovania záväzného súhlasného stanoviska dopravného inšpektorátu v rozsahu jeho pôsobnosti, nemôže obec vydať povolenie na vyhradené parkovanie aj napriek nesúhlasu správcu pozemnej komunikácie, resp. v opačnom prípade, nevydať povolenie na vyhradené parkovanie v prípade súhlasu správcu pozemnej komunikácie. V takých prípadoch by bolo potrebné v záujme presvedčivosti opatrenia vo veci pridelenia vyhradeného parkoviska podrobnejšie uviesť obcou dôvody, pre ktoré požadované povolenie vydáva napriek nesúhlasnému stanovisku, resp. pre ktoré toto nevydáva napriek súhlasu správcu dotknutej pozemnej komunikácie. Podrobnejšie dôvody by mali v takom prípade vychádzať zo správnej úvahy obce k vyhodnoteniu skutkového stavu a okolností konkrétneho prípadu na relevantné zákonné ustanovenia, ktoré aplikuje pri vydaní povolenia na vyhradené parkovisko. Teda

mala by obec v tomto type individuálneho správneho aktu uviesť podklady, ich vyhodnotenie, ako aj dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k zdravotnému stavu žiadateľa o vydanie povolenia na vyhradené parkovanie, príp. vo vzťahu k iným akceptovateľným záujmom žiadateľa (fyzickej alebo právnickej osoby) alebo uviesť dôvody verejného záujmu v danej lokalite na pozemnej komunikácii dotknutej povolením na vyhradené parkovanie, napríklad v prípade vydania povolenia vyhradeného parkoviska pre ťažko zdravotne postihnuté osoby všeobecne, teda fyzické osoby individuálne neurčené.

33. Preto nemožno prisvedčiť nosnej argumentácii žalobkyne, že cestný správny orgán alebo obec je povinná vydať povolenie na vyhradené parkovisko v prípade, ak je záväzné stanovisko príslušného dopravného inšpektorátu súhlasné a stanovisko správcu pozemnej komunikácie je nesúhlasné, pretože je pre vydanie povolenia nepodstatné. Rovnako tak nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že v prípade stanoviska správcu pozemnej komunikácie ide pre účely konania podľa len o nejaké námietky, pretože takýto inštitút podávania a riešenia námietok spojených s týmto typom administratívneho konania neupravuje.

34. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že hoci sama žalobkyňa, v zastúpení právnym zástupcom, žiadala vydanie povolenia vyhradeného parkoviska pre seba ako osobu zdravotne ťažko postihnutú, žiadne dôkazy k tomuto tvrdeniu ohľadom statusu osoby so ZŤP nepredložila a neposkytla pre účely konania o jej žiadosti viac podkladov, na základe ktorých by mohla žalovaná pri vyhodnotení podmienok na povolenie vyhradeného parkoviska vyhovieť žiadosti žalobkyne napriek nesúhlasnému stanovisku správcu pozemnej komunikácie (napr. predložením preukazu ZŤP osoby, vyhotoveným príslušným orgánom podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej v texte len „kompenzačný zákon“, alebo predložením parkovacieho preukazu vydaného podľa citovaného zákona, príp. rozhodnutia o priznaní príspevku na kúpu zdravotníckej pomôcky podľa citovaného zákona a pod.).

35. V prejednávanej veci žalovaná obec nevydala požadované povolenie vyhradeného parkoviska s poukazom na negatívne stanovisko (nesúhlas) správcu pozemnej komunikácie. V danom prípade išlo o stanovisko Spoločenstva bytového domu D. XXX, ktoré je v zmysle a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právnickou osobou, zriadenou podľa uvedeného zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy.

36. Vzhľadom k tomu, že pozemok pod predmetnou pozemnou komunikáciou je súkromný a patrí do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedeného bytového domu, ide o stanovisko súkromnoprávneho charakteru. Preto nebolo namieste nad rámec dôvodov v ňom uvedených, žalovaným orgánom verejnej správy dopĺňať alebo vysvetľovať dôvody neudelenia súhlasu správcom pozemnej komunikácie s navrhovaným vyhradením parkoviska. Len na margo správny súd dodáva, že pokiaľ jeden z vlastníkov bytu požaduje vydanie súhlasného stanoviska spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pre účely konania podľa , toto si môže zabezpečiť využitím inštitútov v spojení s a osobitných právnych predpisov ( ).

37. Hoci žalobkyňa tvrdila, že je osobou ťažko zdravotne postihnutou a má nárok na povolenie vyhradeného parkoviska, napriek tomu potrebné dôkazy a podklady na podporu týchto tvrdení nepredložila, a to k tvrdenému statusu ZŤP, ako ani k nároku na vydanie povolenia, napríklad poukazom na zákonné ustanovenia, z ktorých jej nárok alebo právo na povolenie vyhradeného parkoviska vyplýva. Za daných okolností prípadu, kedy žalovaná obec v konaní nemala zvýšenú manudukčnú (poučovaciu) povinnosť voči žalobkyni, keďže táto bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, a zároveň v danom prípade nejde o administratívne konanie o zákonnom nároku na povolenie vyhradeného parkoviska, mohla žalovaná obec nevyhovieť žiadosti o povolenie vyhradeného parkoviska na základe nesúhlasného stanoviska správcu pozemnej komunikácie (t. j. poukazom na toto stanovisko a jeho dôvody), pretože nemala pre účely posúdenia žiadosti žalobkyne preukázanú existenciu osobitných okolností vo vzťahu k osobe žalobkyne a jej zdravotnému stavu pre prípad, ak by mala obec dospieť k záveru, že je potrebné žiadosti žalobkyne, napriek nesúhlasnému stanovisku správcu pozemnej komunikácie, vyhovieť. Avšak, ako už súd vyššie uviedol, sama žalobkyňa neposkytla

dostatok podkladov na to, aby žalovaná správnou úvahou proporcionálne vyhodnocovala nesúhlasné stanovisko v kontexte oprávnených záujmov žalobkyne.

38. Vo vzťahu k predloženému záväznému stanovisku dopravného inšpektorátu, ktorého nedostatočné vyhodnotenie žalovanou žalobkyňa namietala, správny súd dodáva, že pre účely jeho vydania nebolo potrebné, aby sa žalovaná nad rámec záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu s týmto osobitne zaoberala alebo toto stanovisko nejako vyhodnocovala vo vzťahu k nesúhlasnému stanovisku správcu pozemnej komunikácie. Pre účely predmetného konania úplne postačovalo, že žalovaná v odôvodnení napadnutého opatrenia poukázala na žalobkyňou predložené záväzné stanoviská dopravného inšpektorátu k stanoveniu podmienok umiestnenia a použitia dopravného značenia v súlade osobitnými predpismi a tieto zobrala na vedomie, pretože v tomto rozsahu sú pre konajúcu obec záväzné a v danom prípade ani neboli s prihliadnutím na obsah predkladaných podkladov a nesúhlasného stanoviska správcu pozemnej komunikácie spornými.

39. Podľa ustanovenia sa na preskúmavané administratívne konanie nevzťahujú predpisy o správnom konaní ( správny poriadok v znení neskorších predpisov), preto správny súd vyhodnotil napadnuté opatrenie v zmysle požiadaviek rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe (čl. 17), v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody (body 27. až 38. rozhodnutia) a okolnosti prejednávaného prípadu, dospel správny súd k záveru, že napadnuté opatrenie obsahovo zodpovedá požiadavkám individuálneho správneho aktu v zmysle citovanej rezolúcie č. (77) 31 a odporúčania Výboru ministrov Rady Európy.

40. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu zo dňa 12.04.2022, v ktorom predmetnú komunikáciu mal inšpektorát označiť ako verejnú účelovú cestu, súd konštatuje, že záväzné stanovisko sa tejto skutočnosti výslovne netýka. Záväzné stanovisko, či už z 14.11.2019 alebo z 12.04.2022, uvádza 5 podmienok, na základe ktorých bol dopravným inšpektorátom udelený súhlas (napr. súlad s STN normami, umiestnenie, formát, úprava a pod.). Predmetné stanovisko len vo svojej úvodnej časti (úvodnom odseku) konštatuje, že bolo vypracované na základe žiadosti žalobkyne, kedy posudzoval návrh trvalého dopravného značenia, ktoré má byť použité na verejnej účelovej ceste. Stanovisko sa netýkalo posúdenia, či cesta alebo povrch, na ktorom má byť umiestnené značenie, je miestnou alebo účelovou cestou a v tomto ohľadne je ho nutné aj vnímať. Týkalo sa stanovenia technických kritérií, na základe ktorých má byť značenie realizované. Žalovaná preto nemohla byť viazaná skutočnosťou, ktorú dopravný inšpektorát ani neposudzoval a ktorú ani neurčil ako podmienku pre vydanie svojho stanoviska.

41. Navyše súd považuje dať v tomto kontexte do pozornosti, že pojem záväzné stanovisko nie je možné vykladať v absolútnom význame. Ako vyplýva aj zo samotného textu ustanovenia , záväzné stanovisko vydáva dopravný inšpektorát len v rozsahu svojej pôsobnosti, v zmysle poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu teda pri výkone pôsobnosti podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príp. vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda jeho záväznosť sa implicitne vzťahuje na technické údaje v ňom uvedené, ktoré sú vydané v súlade s príslušnými právnymi/ technickými predpismi; nie je to možné chápať tak, že rovnako musí rozhodnúť aj žalovaný v konaní o určení trvalého dopravného značenia, potom by ad absurdum bolo jeho rozhodovanie úplne nadbytočné, rovnako aj ďalšie stanovisko správcu komunikácie, a trvalé značenia by mohol vydávať rovno dopravný inšpektorát, čo však nepripúšťa.

42. Súd z vyššie uvedených dôvodov námietku žalobkyne o záväznosti stanoviska dopravného inšpektorátu k označeniu predmetnej pozemnej komunikácie ako verejnej účelovej cesty vyhodnotil ako nedôvodnú.

43. Súd sa taktiež v kontexte preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia nemohol stotožniť s tvrdením žalobkyne, že vyhradenie parkovacieho miesta je jej právnym nárokom (str. 5 žaloby),

ktorý odôvodňovala poukazom na svoj status osoby ťažko zdravotne postihnutej a predpokladom výrazného zlepšenia komfortu života. Ako už správny súd vyššie uviedol, žalobkyňa svoj status osoby ťažko zdravotne postihnutej v preskúmavanom administratívnom konaní nijako nepreukázala. Navyše, neupravuje konkrétne podmienky, za splnenia ktorých by fyzickým alebo právnickým osobám vyplýval priamy nárok na vyhradenie parkovacieho miesta, príp. osadenie dopravného značenia a povinnosť orgánu verejnej správy takejto žiadosti vyhovieť. Vydanie povolenia o takejto skutočnosti prináleží cestnému správnemu orgánu alebo obci, ktorá na tento účel vyhodnocuje podmienky na povolenie vyhradeného parkoviska na základe vlastnej správnej úvahy (dôvodová správa k , ktorým došlo k novelizácii niektorých ustanovení ).

44. Pokiaľ ide o odborný posudok o invalidite žalobkyne, vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava zo dňa 18.08.2014, ktorý žalobkyňa predložila v tomto konaní spolu s replikou k vyjadreniu žalovanej, správny súd konštatuje, že tento odborný posudok nebol podkladom pre vydanie napadnutého opatrenia. Keďže podľa a a contrario v spojení s na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania napadnutého opatrenia, správny súd nevykonal v tomto konaní dodatočne predložený dôkaz. Pretože pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia je správny súd viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy v priebehu preskúmavaného administratívneho konania ( v spojení s až c/ a contrario), na uvedený posudok súd neprihliadol a ani jeho obsah nevyhodnocoval.

45. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia žalovanej, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané opatrenie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

46. Žalovanej súd napriek jej úspechu v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by žalovaná náhradu trov mohla spravodlivo požadovať ( ) .

47. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1 ( ).

Odlišné stanovisko člena senátu JUDr. Lukáša Galla

48. V súlade s v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pripájam k rozsudku ako člen senátu svoje odlišné stanovisko, nakoľko rozsudok nebol prijatý jednomyseľne.

49. Nestotožňujem s tými závermi rozsudku, v ktorom bolo konštatované, že rozhodnutie žalovaného obsahovo zodpovedá požiadavkám individuálneho správneho aktu v zmysle citovanej rezolúcie č. (77) 31 a odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (bod 39 rozsudku).

50. Orgány verejnej správy pri vydávaní rozhodnutí (opatrení) nemôžu rezignovať na svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo základných pravidiel (zásad) správneho konania, ako napr. zásada súčinnosti s účastníkmi konania, zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy, z princípov dobrej verejnej správy a v neposlednom rade aj zo zásady dôvery v správnosť rozhodovania, kedy orgán verejnej správy má svojim odôvodnením presvedčiť, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a že rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné (obdobne aj POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 47 [Náležitosti rozhodnutia]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 429–430.).

51. V posudzovanej veci som považoval za dôvodné tie žalobné námietky, ktoré smerovali voči nedostatočnému odôvodneniu opatrenia a tiež poukazovali na absenciu dôvodov a skutočností, na základe ktorých nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobkyne. Rovnako som považoval za dôvodnú aj žalobnú námietku o nevyhodnotení dvoch protichodných stanovísk žalovanou, ktoré tvorili podklad rozhodnutia.

52. Odôvodnenie výroku opatrenia spočívalo len v poukaze na nesúhlasné stanovisko spoločenstva, pričom v ňom absentovala aspoň stručná argumentácia o zistených skutočnostiach a právna úvaha, ktoré odôvodňujú neurčiť dopravnú značku, resp. nepovoliť vyhradené parkovisko. Som preto toho názoru, že ak orgán verejnej správy založí svoje rozhodnutie na jednom z dvoch stanovísk, ktoré tvoria podklad takéhoto rozhodnutia, stanoviská jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti nevyhodnotí a na jedno len odkáže, rozhodnutie nespĺňa ani zákonné náležitosti pre rozhodnutie predpokladané § 47 Správneho poriadku a ani náležitosti podľa citovaných princípov dobrej verejnej správy podľa odporúčaní Rady Európy.

53. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia (opatrenia) uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 19. 10. 2005). Riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vyžaduje, aby sa správny orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 28. 03. 2019).

54. Je zrejmé, že predmetné administratívne konanie nemalo takú povahu, ako napríklad daňové, priestupkové alebo stavebné konanie a že na preskúmavané opatrenie nebolo potrebné mať neprimerane prísne obsahové nároky. Som len toho názoru, že účastník konania má aj pri menej zložitom type administratívneho konania, ktoré svojou žiadosťou sám inicioval, nárok na to, aby v jeho veci bolo nielen rozhodnuté, ale aby mu boli v primeranom rozsahu vysvetlené dôvody, pre ktoré nie je možné jeho žiadosti vyhovieť, príp. účastníka pri zistenom nedostatku právomocí aj odkázať na iné orgány ochrany porušených alebo ohrozených práv. Takémuto vysvetleniu nebolo voči žalobkyni učinené zadosť. Obec ako orgán verejnej správy má zastávať aj istú spoločenskú úlohu v odstraňovaní, príp. zmierovaní potencionálnych rozporov medzi osobami (napr. medzi spoluvlastníkmi pozemku), ktorí žijú v priestore, na ktorom táto obec vykonáva svoju pôsobnosť.

55. V ďalšej časti svojho odlišného stanoviska uvádzam, že sa nestotožňujem s právnym posúdením zo strany väčšiny senátu (bod 32 rozsudku), kedy bolo uvedené, že z podstaty zákonnej úpravy, stanovujúcej obligatórne dva podklady ku konaniu o povolenie vyhradeného parkoviska, vyplýva predpoklad, že požadované stanoviská sú súhlasné.

56. Som toho názoru, že uvedené ustanovenie určuje len náležitosti podkladu rozhodnutia, ktorý má pozostávať z dvoch stanovísk konkrétnych subjektov, a to dopravného inšpektorátu a správcu komunikácie. Z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť implicitný predpoklad, že na určenie dopravného značenia alebo povolenie vyhradeného parkoviska je potrebné mať k dispozícii len súhlasné stanoviská. Stanoviská dotknutých subjektov môžu byť aj obsahovo neutrálne, kedy dotknutý subjekt môže prezentovať aj viaceré alternatívy riešenia. Je potom na orgáne verejnej správy, aby ako zodpovedný orgán (viď. dôvodová správa k ustanoveniu ) vydal opatrenie a toto opatrenie, ako už bolo spomínané, aj dostatočne odôvodnil.

57. Zhrnutím uvedených skutočností som preto ako člen senátu prijal záver, že opatrenie bolo potrebné zrušiť podľa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, g) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo h) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).