Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/39/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát so sídlom A. Sládkoviča 1801/4, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 982 401, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom M. XXX/XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 3.515,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -65 zo dňa 21. augusta 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v predmetnom spore rozhodol nasledovne: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením. III. Štátu sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: V súdenej veci sa žalobca domáhal úhrady nájomného (a aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nároku na zaplatenie poistného) titulom uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný namietal platnosť uzavretej nájomnej zmluvy a popieral, že by zmluvu uzavretú so žalobcom v znení ako bola predložená súdu uzatvoril so žalobcom, pri prevzatí vozidla mu nebola odovzdaná predmetná nájomná zmluva. Odovzdanie zmluvy pri prevzatí vozidla a v znení predloženom súdu nepotvrdil ani žiaden v konaní vypočutí svedok. Hoci M. B. - tvrdil, že sa museli spísať nejaké papiere, pretože žalobca by vozidlo bez papierov nedal, jeho výpoveď ale nepotvrdzuje uzavretie a odovzdanie nájomnej zmluvy v predloženom znení. Žalovaný teda poprel skutkové tvrdenie žalobcu a ich popretie potvrdzuje (podporuje) aj obsah SMS správy (21.04.2015), z ktorej vyplýva, že žalobca adresátovi SMS oznamuje, že žalovaný nemá žiadnu zmluvu. Napokon pochybenie o uzavretí predloženej nájomnej zmluvy nepriamo preukazuje aj fakt, že súdu bola predložená len jej kópia, pričom prvé dve strany nájomnej zmluvy sú viditeľne napísané inou mechanickou úpravou ako jej ostatná časť - tretia strana zmluvy. Zmluva sa tiež odvoláva na prílohy, ktoré nie sú jej súčasťou (príloha č. 1 - viď čl. I. bod 1 a ďalej doklady preukazujúce poistenie). Žalobca aj napriek tomu, že strana žalovaného poprela uzavretie nájomnej zmluvy v predloženom znení, za účelom verifikácie a posúdenia jej platnosti, súdu originál zmluvy a jej prílohy nepredložil. Jeho tvrdenie bolo popreté skutkovým tvrdením žalovaného a ním predloženými dôkazmi. Súd preto vyhodnotil uzavretú nájomnú zmluvu za neplatnú s odkazom na ustanovenie , keďže nebola uzavretá so žalovaným ako subjektom právneho vzťahu, žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť zmluvu s takýmto obsahom. Na uvedenom závere nič nemení ani okolnosť, že žalovaný potvrdil, že podpis na tretej strane zmluvy je jeho podpisom a to práve z dôvodu technickej odlišnosti - rozdiel tretej strany nájomnej zmluvy v inej mechanickej úprave ako jej ostatná časť (prvá a druhá strana nájomnej

zmluvy). V tejto súvislosti je potom bez právneho významu, či na zmluve je uvedený režim , pod ktorý by spadala uzavretá zmluva, keďže nie je platná. Vyhodnotiac (absolútnu) neplatnosť nájomnej zmluvy súd musel konštatovať neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Keďže nebolo preukázané, že by žalovaný prejavil vôľu uzavrieť predmetnú nájomnú zmluvu, nemohol uzatvoriť ani dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je jej súčasťou. K platnosti dojednania o zmluvnej pokute opäť chýbala vôľa a jej prejav zo strany žalovaného, čo sú základné náležitosti právneho úkonu (smerujúceho k vzniku nájomnej zmluvy a dohody o zmluvnej pokute), absenciou ktorých sa stáva právny úkon neplatný ( ). Odhliadnuc ale od uvedených skutkových zistení, teda ak by sa preukázala platnosť nájomnej zmluvy (stanovujúca povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou), podľa názoru súdu by nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol dôvodný. Zmluvná pokuta vyžaduje dohodu účastníkov o určení peňažnej sumy, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť alebo svoju povinnosť vôbec nesplní. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu. Podstatou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty (alebo spôsobu jej určenia) a určenie, ktorú konkrétnu povinnosť zabezpečuje, resp. na porušenie ktorej zmluvnej povinnosti je viazaná. Zmluvná pokuta je obsahom článku IV, bodu 2 súdenej nájomnej zmluvy, kde je konštatované, že v prípade, že nájomca hrubo poruší povinnosti nájomcu ustanovené touto zmluvou alebo zákonom, je prenajímateľ oprávnený okamžite odstúpiť od tejto zmluvy, pričom zmluva zaniká písomným doručením odstúpenia nájomcovi a nájomca je povinný ihneď vrátiť vozidlo prenajímateľovi (a) zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3 000 €. Zmluvná pokuta je teda viazaná na hrubé porušenie povinnosti nájomcu, špecifikácia hrubého porušenia povinností zmluva neobsahuje, zmluva sa len odvoláva na povinnosti nájomcu. Tie sú obsahom článku III a spočívajú v zákaze žalovaného ako nájomcu prenechať vozidlo do užívania inej osobe, ďalej umožniť prenajímateľovi ku koncu každého mesiaca kontrolu stavu tachometra, v povinnosti nájomcu bezodkladne informovať prenajímateľa o prípadnej škode, poistnej udalosti do 3 dní po udalosti, starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda, ktorú znáša nájomca. Okrem toho medzi povinnosti nájomcu článok III, bodu 2 stanovuje povinnosť nájomcu dať dopravný prostriedok poistiť, resp. platiť určené zákonné a havarijné poistenie popri nájomnom, keďže predmet zmluvy je už poistený. Potrebné doklady preukazujúce poistenie mali tvoriť prílohu zmluvy. Žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný spôsobil na vozidle škodu. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil škodu a v súvislosti s tým porušil povinnosť informovať prenajímateľa o jej vzniku v lehote do 3 dní. Žalobca tvrdil, že vozidlo odovzdané žalovaným bolo poškodené, v dôsledku čoho sa musela vykonať rozsiahla oprava. K žalobe predložil čestné prehlásenie E. A., ktoré potvrdzuje to, že dňa 12.06.2015 sa vykonala oprava osobného motorového vozidla BMW 1, ktorého vlastníkom bol žalobca s uvedením rozsahu (druhu) opravy; výmena nápravy, snímačov platničiek, objímky výfuku a vyrovnanie výfukového potrubia /silenbloky zadného tlmiča, výmena motorového oleja, vzduchového, olejového a kalinového filtra, výplach motora, vykonanie geometrie a diagnostiku vozidla a opravu airbagov v celkovej hodnote 1.366,- eur. A rozsah tejto opravy potvrdil vystaviteľ čestného prehlásenia aj vo svedeckej výpovedi tvrdiac, že vozidlo bolo zle opravené. Zároveň potvrdil, že vozidlo opravoval na pokyn žalobcu - majiteľa vozidla, ktorý prišiel za ním, či by neopravil vozidlo, pretože dlho stálo a potrebuje opravu, teda nie z dôvodu, že by ho poškodila iná osoba (nájomca). Svedok M. B. (vypočutí na návrh žalobcu) pri prevzatí vozidla od žalovaného nespisoval žiaden záznam o stave vozidla, ktorý by potvrdil rozsah jeho poškodenia žalovaným. Potvrdil len to, že videl na vozidle prasknutý airbeg (vystrelený) a to, že vo vozidle nebol benzín. Tento svedok ďalej vypovedal, že na druhý deň ráno, keď išli s vozidlom na hlavnú cestu, vozidlo začalo plávať, čo pripisovali poškodeným gumám (táto vada súvisí s vadou, o ktorej sa zmieňoval svedok B. A. - na prednej náprave neboli gumy rovnaké). Z jeho výpovedí nevyplýva rozsah poškodenia tvrdeného žalobcom a v rozsahu čestného prehlásenia, ktorého vystaviteľ ako svedok prehlásil, že oprava sa vykonala v dôsledku toho, že vozidlo stálo (nie v dôsledku jeho poškodenia inou osobou). Aj z obsahu SMS komunikácie žalobcu (čl.23) so svedkom Z. Z. vyplýva, že vozidlo (auto) má byť v poriadku, pretože žalovaný mal na ňom jazdiť minimálne. Žalovaný tvrdil, že vozidlo odovzdal svedkovi M. B., vozidlo bol preskúšať s ním tak, že ho zaviezol ku penziónu C., kde býval a povedal, že vozidlo je v lepšom stave ako dostal, čo v podstate zodpovedá výpovedi tohto svedka. Žalovaný potvrdil len dve závady a to pokazený motorček na ľavých predných dverách a poškodenú krytku BMW na volante (vystrelený airbeg), čo zodpovedá výpovedi svedka B. (vozidlo prezrel len opticky a videl prasknutý aerbeg, nevšimol si poškodenie dverí). Nepoškodenie vozidla pri jeho odovzdaní napokon potvrdil aj svedok Z. Z., ktorý ohľadom poškodenia uviedol v zhode s ostatnými, že vozidlo nemalo platnú STK a malo poškodenú krytku airbegu, ktorý bol poškodený už pri odovzdaní žalovanému a poškodenie krytky airbegu (a aj ďalšie závady) potvrdil svedok B. A. pri odovzdaní vozidla BMW 1 žalovanému. Tvrdenie žalovaného o

tom, že nemohol v zime jazdiť, pretože nemal zimné gumy svojou podstatou zodpovedá obsahu SMS komunikácii o tom, že na vozidle sa moc nejazdilo, v dôsledku čoho nemalo byť vozidlo poškodené. Záverom možno preto zhrnúť, že ani výpovede svedkov a ani čestné prehlásenie jeho vystaviteľa (vypočutého aj ako svedka) nepotvrdzuje skutočnosť, že škodu, ktorej následkom bola konštatovaná oprava vykonaná 2 mesiace po odovzdaní vozidla, spôsobil práve žalovaný. Keďže nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného nemohla mu vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá túto povinnosť zabezpečovala (samozrejme za predpokladu, ak by dojednanie o nej bolo platné). Súd musel preto žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti sa súdu javí pravdepodobným, že v priebehu trvania nájomného vzťahu došlo k nájmu (viacerých vozidiel radu BMW), čo zodpovedá výsledku vykonaného dokazovania a aj tvrdeniu žalovaného o tom, že v nájme mal iné vozidlo a nie BMW 1, na čo nadväzuje chronológia deja - prvotný nájom vozidla BMW 3 začiatkom roka 2014 (výpoveď žalovaného a svedka Z. Z. a dátum uzavretej neplatnej zmluvy), nájom tohto vozidla žalovaným a jeho návrat z Rakúska a následne odovzdanie vozidla BMW 3 žalobcovi (na jeho žiadosť z dôvodu vykonania už neplatnej STK) a následne prevzatie vozidla BMW 1 a vykonanie jeho opravy v 10/2014 v rozsahu podľa výpovede svedka B. A. a jeho čestného prehlásenia a v rozsahu podľa dokladu - objednávky OBJ 1401170 z 26.10.2014. Po uplynutí 2 mesiacov od odovzdania vozidla žalovaným žalobcovi vykonanie opravy v rozsahu tvrdenej svedkom E. A. a jeho čestným prehlásením. Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa súdu javí dodať, že sa nestotožnil s argumentáciou strany žalovaného o tom, že v zmluve dohodnutá zmluvná pokuta je viazaná na odstúpenie od zmluvy. Je síce pravdou, že je súčasťou ustanovenia pojednávajúceho o možnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré by bolo možné len v prípade hrubého porušenia povinnosti nájomcu za súčasného zaplatenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta (za predpokladu, že by dojednanie o nej bolo platné), je viazaná na hrubé porušenie povinnosti nájomcu a nie na odstúpenie od zmluvy. Zákon pritom nevylučuje ako sankciu za porušenie povinnosti dlžníka (nájomcu) možnosť veriteľa (prenajímateľa) odstúpiť od zmluvy a ak to bolo dojednané požadovať aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie nájomného, ale titulom ústne uzavretej nájomnej zmluvy s odkazom na ustanovenie a nasl. súd zistil, že jeho nárok nie je dôvodný. Nebolo sporným, že žalovaný ako nájomca užíval od žalovaného motorové vozidlo, za toto vozidlo platil dohodnuté nájomné 165 € (nespochybňovaná skutočnosť) a keďže súd konštatoval neplatnosť písomne uzavretej nájomnej zmluvy z 01.03.2014, dialo sa tak na základe jej ústnej formy podľa a nasl. . Tento zákon pre platnosť nájomnej zmluvy (hnuteľnej veci) nevyžaduje písomnú formu. Postačí označenie prenajímateľa a nájomcu, ktorými boli žalobca a žalovaný, predmet nájmu (motorového vozidlo žalobcu) a odplatu za nájom (nájomné) dohodnuté vo výške 165 €, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný vozidlo žalobcovi vrátil 27.04.2015 (nepopretá skutočnosť), pričom vrátenie vozidla potvrdil aj svedok M. B. tvrdiac, že žalobca ho poveril prevzatím vozidla asi tak, že mu večer volal, že príde žalovaný a dovezie auto, a že ho má prevziať. Nespisoval sa žiadny záznam o prevzatí vozidla. Obdobie prevzatia vozidla preukazuje aj výpoveď svedka Z. Z. (vrátenie vozidla po návrate žalovaného z Rakúska asi týždeň po tom, čo mu písal žalobca), čo spadá do obdobia, ktorého počiatok vyplýval z obsahu SMS komunikácie z 21.04.2015. Podľa dokladov - vkladov v hotovosti predložených žalobcom o úhrade nájomného zo strany žalovaného (čl. 9) mal súd preukázané, že žalovaný uhradil nájomné naposledy za mesiac 04/2015, t.j. za obdobie trvania nájmu skončeného dohodou - vrátením vozidla na žiadosť žalobcu a jeho prevzatie žalobcom prostredníctvom M. B.. Zo žiadneho dôkazu v nadväznosti na uzavretú ústnu zmluvu nevyplýva, že by žalovaný užíval vozidlo aj po uvedenom čase, teda po dátume 27.04.2015. Žalobcovi mohol vzniknúť nárok na nájomné len do obdobia 04/2015, ktoré žalovaný preukázateľne uhradil - vklad v hotovosti na účet v E. K. (čl.9). V tejto súvislosti vo vzťahu k odstúpenie od zmluvy súd len krátko dodáva, že ak nebolo preukázané hrubé porušenie povinnosti zo strany žalovaného, nemohol vzniknúť ani dôvod na odstúpenie do zmluvy, naviac žalovaný ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vozidlo po dátume jeho odovzdania neužíval. Vozidlo bolo odovzdané na žiadosť žalobcu, z čoho možno dovodiť skončenie ústne dohodnutého nájmu dohodou a nie odstúpením od (neplatnej) písomnej zmluvy. Pokiaľ ide o dohodu o úhrade poistného (havarijné a zákonné), mal súd preukázané, že jeho platenie sa uskutočňovalo na základe odovzdaných poštových peňažných poukazov, ktoré napokon predložil aj žalobca k žalobe a to po tom, čo ich žalobca odovzdal žalovanému (prostredníctvom jeho brata Z. Z. alebo jeho matky) a že sa tak mohlo diať, svedčia vklady matky žalovaného vykonané za účelom úhrady nájmu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný nezaplatil poistné za obdobie, za ktoré si uplatňuje tento nárok aj napriek tomu, že poštové peňažné poukazy žalovanému odovzdal. Žalovaný poprel, že by mu žalobca odovzdal poštové peňažné poukazy za obdobie, za ktoré si uplatňuje poistné. Splnenie tejto povinnosti si vyžadovalo splnenie povinnosti žalobcu - odovzdať poštový peňažný poukaz (za ďalšie

obdobie nájomného vzťahu) žalovanému, čo v konaní preukázané nebolo. Žalovaný nespochybniteľne poistné, za ktoré mu boli poštové peňažné poukazy odovzdané, uhradil (poštový peňažný poukaz - čl. 7 a 8 predložený k žalobe). Žalobca teda nepreukázal, že ako vlastník poisteného vozidla svoj záväzok voči žalovanému - odovzdať poštový peňažný poukaz žalovanému - splnil. Len pre úplnosť sa súdu javí dodať, že ak by aj uvedenú skutočnosť žalobca preukázal, vznikol by mu nárok na pomernú časť poistného (PZP + havarijné poistné) a to za obdobie od jeho poslednej úhrady do skončenia nájmu dohodou (odovzdaním vozidla) - do 27.04.2015 a nie v ním uplatňovanej výške. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, túto súd vyhodnotil za nedôvodnú. Platenie poistné patrí medzi povinnosti, pre ktoré platí všeobecná 3 ročná premlčacia lehota. Žalobca si uplatnil poistné za obdobie najskôr od 16.03.2015 a teda 3 ročná lehota na zaplatenie tohto lehotného poistného by uplynula 16.03.2018. Žalobca podal žalobu 09.06.2017, t.j. v zákonom stanovenej premlčacej lehote a včas. V tejto súvislosti súd uvádza, že zaplatenie poistného nemožno považovať za nárok vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia, na ktorý by sa vzťahovala 2 ročná (subjektívna) premlčacia lehota ako to nesprávne argumentovala strana žalovaného a ani medzi nárok na plnenie z poistenia, kde platí 1 ročná premlčacia lehota, ktorá ale plynie za rok po poistnej udalosti. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal vo veci plný úspech. Štátu proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa v spojení s . Štátu vznikli trovy súvislosti s úhradou účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov (svedočné) spojených s výsluchom svedka - Z. Z. dňa 22.05.2018 vo výške 86,37 eur. Tieto trovy neboli kryté zálohou a boli uhradené štátom (z rozpočtových prostriedkov súdu).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvo svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, alebo aby v súlade s ust. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi plnú náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že právny záver súdu prvej inštancie je zjavne nesprávny a nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Žalovaný nielenže písomne potvrdil skutočnosť, že zmluva bola vypracovaná v 2 rovnopisoch, z ktorých jeden bol určený pre neho, ale navyše jednoznačne uviedol, že to bol práve on, kto inicioval vypracovanie zmluvy, nakoľko potreboval „nejaký papier, že má vozidlo požičané“. Za týchto okolností je vylúčené, aby mu takýto „papier“ (zmluva) v jednom vyhotovení neostala, a preto je zrejmé, že žalovaný skutočne uvedenú zmluvu mal a pokiaľ ňou nedisponoval pred začatím konania, poprípade v jeho priebehu, nebolo to vinou žalobcu. Závery okresného súdu tak nielenže odporujú logike veci a sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, ale navyše popierajú aj samotné zásady civilného sporového konania, nakoľko ak žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré boli potvrdené vykonaným dôkazom (predložená zmluva) bol ohľadom svojej procesnej obrany nositeľom dôkazného bremena a bol teda povinný tvrdiť a preukázať také skutočnosti, ktorými by vyvrátil tvrdenia a dôkazy žalobcu o tom, že žalovaný mal k dispozícii jeden rovnopis zmluvy a že zmluva predložená súdu bola tou zmluvou, ktorá bola aj účastníkmi konania podpísaná. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiaden vierohodný dôkaz a dokonca ani netvrdil relevantné skutočnosti, keďže jeho obrana bola jednak neurčitá a súčasne aj vnútorne rozporná, keď na jednej strane uvádzal, že vlastne nevedel, čo podpisuje a na strane druhej uvádzal, že zmluva bola predložená súdu v inom znení než v akom bola podpísaná. Ak totiž nevedel, čo podpisuje, potom nemohol tvrdiť, že to čo podpísal je iné ako to, čo súdu predložil žalobca. Vo vzťahu k dokladu uvedenému v rozsudku, k SMS správe z 21.04.2015 uviedol, že sa jednak nejedná o žiadnu SMS správu, ale iba o neverifikovaný text, ktorý obsahuje iba meno brata žalovaného, niekoľko viet, dátum a čas a nie je tak z neho zrejmá žiadna súvislosť so žalobcom. Na tento doklad, ktorý tvoril prílohu vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 11.07.2017 reagoval už vo svojej replike zo dňa 18.08.2017, kde ho namietal, nakoľko z neho nebolo zrejmé ani to, kto je jeho autorom a ani to, že by z neho malo vyplývať, že žalobca žalovanému zmluvu neodovzdal. Nevieryhodnosť tohto dokladu preukazuje aj fakt, že hoci sa malo jednať o text SMS správy (pôvodne žalovaným označené ako e-mail) z 21.04.2015, táto nebola predložená v tej iste forme ako zvyšné, odfotené SMS správy z rovnakého

dňa, z ktorých je mimochodom zrejmé aj vyjadrenie žalobcu, že „inak dám to fakt právnikovi, veď porušil zmluvu, nech si prečíta“. To znamená, že aj z tohto dôkazu predloženého samotným žalovaným vyplýva, že žalovaný skutočne musel disponovať predmetnou zmluvou. Zo strany žalovaného sa tak jednalo o nepravdivé a účelové tvrdenia, ktoré neboli podporené žiadnym dôkazom. Okresný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že bola súdu predložená kópia zmluvy, že prvé dve strany sú viditeľne napísané inou mechanickou úpravou ako jej ostatná časť - tretia strana zmluvy a že k zmluve neboli predložené jej prílohy. Súd však vo svojom rozsudku vôbec nevysvetlil, v čom by mala oná odlišnosť (iná mechanická úprava) spočívať. Pokiaľ by súd takýto záver týkajúci sa rozdielnosti prezentoval už v rámci konania na prvej inštancii (v súlade so zásadou predvídateľnosti súdneho rozhodnutia) žalobca by uvedenú zmluvu v origináli predložil, a to tým skôr v situácii, kedy okresný súd na danej rozdielnosti vystaval svoje rozhodnutie. Predložil kópiu zmluvy s vedomím, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis, alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Sám žalovaný svoj podpis na zmluve nespochybnil, a preto nebolo potrebné navrhovať znalecký posudok z odboru písmnoznalectva. Pokiaľ išlo o prílohy zmluvy, ktoré neboli priložené k žalobe, jednalo sa o kópiu technického preukazu, ktorá bola žalovanému odovzdaná, čo ostatne žalovaný v rámci svojho výsluchu aj potvrdil a súčasne aj zelenú kartu preukazujúcu existenciu zákonného poistenia, ktorá mu bola tak isto odovzdaná. Neobstojí záver okresného súdu ,že zmluva je absolútne neplatná, a to s odkazom na , resp. so záverom, že žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť zmluvu s takýmto obsahom. Zdôrazňoval, že predložená zmluva nie je jednostranne formulovaná, je vyvážená pre obidve strany, čomu zodpovedá na jednej strane výška nájomného, ktoré bolo započítavané do kúpnej ceny a na strane druhej výška zmluvnej pokuty, ktorá bola primeraná hodnote vozidla a hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca žalovaného nenútil, aby zmluvu uzatváral a bolo to teda jeho slobodné rozhodnutie, keďže nájom s následnou kúpou vozidla bol pre neho výhodný. Žalovaný svoje nejednoznačné a účelové tvrdenia nielenže nepreukázal, ale navyše ani teoreticky by jeho tvrdenia o neodovzdaní zmluvy neznamenali, že zmluva je neplatná. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že ak by sa aj preukázala platnosť zmluvy nebol by dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty stanovený v čl. IV. bod 2 zmluvy bol viazaný na hrubé porušenie povinnosti nájomcu stanovených zmluvou alebo zákonom. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval od toho, že žalovaný porušil svoju povinnosť starať sa o vozidlo tak, aby na ňom nevznikla škoda, pričom túto škodu žalobcovi v lehote do 3 dní od jej vzniku neoznámil a súčasne, že neplatil ani dohodnuté nájomné ani stanovené poistné. Vo vzťahu k prvému dôvodu, pre ktorý žalobca požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že by žalovaný škodu spôsobil. Takýto záver je však v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti poukázal na čestné prehlásenie E. A. a výsluch uvedenej osoby. Za daných okolností neobstojí záver súdu, že dôvodom opravy bolo to, že vozidlo dlho stálo, pretože svedok jednoznačne potvrdil, že vozidlo bolo poškodené, konkrétne, že náprava bola natoľko poškodená, že bola nutná jej výmena, pričom k uvedenému poškodeniu dochádza v situácii, ak je vozidlo nabúrané alebo nabehne na jamu prípadne na obrubník. To znamená, že takéto poškodenie nevzniká v dôsledku dlhšieho státia vozidla, ale naopak v dôsledku jeho nesprávneho užívania. Rovnako ani airbagy, silenbloky zadného tlmiča, poprípade zdeformovaný výfuk sa nepoškodia v dôsledku dlhšieho státia. Nie je preto pravdou, že oprava vozidla sa vykonala v dôsledku toho, že vozidlo stálo. Navyše z vyjadrenia svedka jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa o vozidlo nestaral tak, aby na ňom nevznikla škoda, keďže nevymieňal olej a filter. Svedok B. potvrdil vystrelený airbag a tak isto aj to, že vozidlo začalo plávať, čo pripisoval poškodeným gumám. To znamená, že tento svedok potvrdil minimálne dve poškodenia vozidla, pričom tento svedok uviedol, že vozidlo sa odviezlo do opravovne E. A., ktorý komunikoval so žalobcom o tom, čo je potreba opraviť a vymeniť. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na výpoveď svedka Z. Z. (brat žalovaného), ktorý mal potvrdiť to, že vozidlo nebolo pri jeho odovzdávaní dňa 27.04.2015 poškodené, tak súd zjavne ignoroval jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 22.05.2018, keď tento svedok uviedol, že: „Ja som nebol pri odovzdaní vozidla žalobcovi, nachádzal som sa v Rakúsku“. Konštatovanie súdu je tak v nesúlade s vykonaným dôkazom. Ak potom okresný súd považoval za dôkaz nepoškodenia vozidla obsah SMS komunikácie žalobcu so svedkom Z. Z., z ktorej vyplýva, že vozidlo má byť v poriadku, pretože žalovaný mal na ňom jazdiť minimálne, jedná sa zo strany súdu o čistú špekuláciu, ktorá nemu ani logické opodstatnenie. Záver súdu prvej inštancie, že ani výpovede svedkov ani čestné prehlásenie svedka A. nepotvrdzujú skutočnosť, že škodu spôsobil žalovaný, je tak skutočne v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi. V

skutočnosti bolo totiž vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázané, že žalovaný hrubo porušil jednu zo svojich základných povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy, nakoľko vozidlo vrátil poškodené a o tomto poškodení ani žalobcu v lehote 3 dní od jeho vzniku písomne neinformoval. Za daných okolností tak žalobca dôvodne požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je paušalizovanou náhradou škody, čo je v danej veci zvýraznené i tým, že po žalovanom nepožaduje zaplatenie opravy vozidla vo výške 1.366,- eur. Pokiaľ ide o nájomné, žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by nájomné bolo 165,- eur, pretože nájomné bolo vo výške 166,66 eur, čo ostatne aj sám žalovaný výslovne potvrdil. Opätovne tak zo strany súdu prvej inštancie došlo k extrémnemu nesúladu medzi vykonanými dôkazmi na jednej strane a jeho závermi na strane druhej, keď zo sumy 165,- eur urobil nespornú skutočnosť, hoci po správnosti sa jednalo o sumu 166,66 eur, čo nebolo medzi stranami sporné. Pokiaľ teda žalovaný predložil dôkazy o úhrade nájomného za mesiac marec a apríl 2015, už len z týchto dôkazov je zrejmé, že dohodnuté nájomné neuhradil riadne, nakoľko ho uhradil len čiastočne a nie je teda pravdou, že by žalovaný preukázateľne uhradil celé nájomné za mesiac apríl 2015 ako uvádzal súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Žalovaný dlhuje žalobcovi aj celé nájomné za mesiac máj a jún 2015, nakoľko k ukončeniu zmluvy došlo až doručením odstúpenia od nej, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 03.07.2015. V súvislosti s daným odstúpením žalobca uvádza, že toto bolo dôvodné, nakoľko žalovaný viacnásobne porušil svoje základné povinnosti zo zmluvy, čo bolo jednoznačne preukázané, a preto nie je správny záver okresného súdu, že nebolo preukázané hrubé porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Keďže zmluva bola písomná, pričom v jej čl. 4 bod 1 bol stanovený nájom na dobu určitú (od 01.03.2014 do 28.02.2018) a súčasne v čl. 8 bod 2 bolo výslovne uvedené, že všetky zmeny, dodatky a prílohy k tejto zmluve sú platné výlučne v písomnej forme a v znení odsúhlasenom a potvrdenom oboma zmluvnými stranami, museli by sa jej ukončení dohodou písomne zhodnúť obaja účastníci konania, k čomu preukázateľne nedošlo. Vrátenie vozidla tak nemalo žiaden vplyv na trvanie zmluvy a nie je preto správny ani tento právny záver okresného súdu, že došlo k skončeniu ústne dohodnutého nájmu dohodou. Žalovaný vozidlo neodovzdal priamo žalobcovi, musel sa žalobca najskôr oboznámiť so stavom odovzdávaného vozidla a nechať posúdiť, či toto nie je poškodený, keďže tzv. plávalo a malo vystrelený airbag. Preto aj vozidlo odviezol priamo do servisu pána A., kde bolo po celý čas odstavené a nikto ho nevyužíval. Pokiaľ by bolo vozidlo v poriadku nebol by nútený dávať ho do servisu a bol by ochotný so žalovaným uzavrieť písomnú dohodu o ukončení zmluvy bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Ani vo vzťahu k úhrade poistného nerozhodol súd správne, nakoľko povinnosť platiť poistné vyplývala priamo zo zmluvy (čl. III. bod 2 zmluvy), pričom táto nebola podmienená žiadnou súčinnosťou žalobcu. Žalovaný sa zaviazal platiť poistné bez tejto súčinnosti, pričom táto nebola ani potrebná nakoľko číslo účtu, výška poistného ani VS sa nemenili, a preto žalovaný mohol uhrádzať tak ako to činil v predchádzajúcom období. V danom prípade, rovnako ako vo vzťahu k nájomnému, bol žalovaný povinný platiť poistné až do skončenia nájomného vzťahu do 03.07.2015, čo preukázateľne neurobil, a preto na poistnom dlhuje 182,07 eur. Súd prvej inštancie jednak vec nesprávne právne posúdil a súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozpor medzi vykonanými dôkazmi a danými skutkovými zisteniami je tak extrémny, že vykazuje znaky ľubovôle, ktorá je v priamom rozpore s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, vychádzajúci z úplného zistenia skutkového stavu a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojom odvolaní sa odvoláva na tie isté argumenty, ktoré uvádzal už v prvostupňovom konaní, s ktorými sa súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vyčerpávajúco vysporiadal a na základe takto vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie oprel o správne právne posúdenie veci, keď mal za preukázané, že vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným nárokom, zmluvnej pokuty, náhrady poistného a úhrady nájomného, žalobca pre svoje tvrdenie neuniesol dôkazné bremeno. Správne na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil žalobcom predloženú nájomnú zmluvu ako neplatnú a vo vzťahu k tomuto záveru súdu potom aj dojednanie o zmluvnej pokute nemôže byť platné. Okrem uvedeného žalovaný poukazuje, že žalobca nepreukázal žiadne porušenie jeho povinnosti, ktoré by mohlo mať za následok vznik zmluvnej pokuty. Taktiež vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal na vozidle spôsobiť škodu, ktorú preukazoval žalobca čestným prehlásením svedka A., ktorý vozidlo opravoval bezmála po pol roku od

jeho odovzdania žalobcovi, nebolo preukázané, že oprava, ktorá na vozidle bola vykonaná je zavinená žalovaným a je v priamej a príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanému odovzdal doklady potrebné k riadnemu a včasnému plateniu poistného, naopak žalovaný v konaní preukázal, že poistné platil na základe žalobcom rôznym preukázateľným spôsobom odovzdaným poštovým poukážkam a všetky, ktoré mu boli odovzdané riadne za dobu užívania vozidla zaplatil.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný svoje vyjadrenie k odvolaniu formuloval veľmi obecne bez toho, že by vecne reagoval na odvolacie námietky žalobcu. Nereagoval na výhrady žalobcu k právnemu záveru súdu prvej inštancie, že je predmetná nájomná zmluva neplatná, nereagoval ani na výhradu, že to bol práve žalovaný, kto bol ohľadom svojej procesnej obrany nositeľom dôkazného bremena, súčasne sa nevenoval ani ďalším výhradám, ktoré boli reakciou na rozsudok. Nie je pravdou, že by žalobca v odvolaní uvádzal tie isté argumenty ako v prvoinštančnom konaní, keďže žalobca v rámci svojho odvolania reagoval na konkrétne závery okresného súdu, ktorými odôvodňoval svoj rozsudok. Vo vzťahu k platnosti/neplatnosti nájomnej zmluvy potom žalobca odkazuje na svoju argumentáciu v bodoch 3. - 7. svojho odvolania, kde podrobne vysvetlil nesprávnosť predmetného právneho záveru okresného súdu. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti zakladajúcej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, poukazuje na body 9. - 13. svojho odvolania, kde uvádzal jednotlivé porušenia nájomnej zmluvy, ktoré odôvodňovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je pravdou, že by sa vozidlo opravovalo až po takmer pol roku od jeho odovzdania, nakoľko vozidlo bolo odovzdané do servisu 27.04.2015 a opravené 12.06.2015, čiže po cca 1,5 mesiaci, pričom to bolo iba z toho dôvodu, že sa čakalo na náhradné diely. Tak isto neobstojí ani vyjadrenie žalovaného, že nebolo preukázané, že predmetná oprava bola zavinená ním, nakoľko vozidlo sa odviezlo priamo do servisu pána A., kde aj celý čas ostalo, takže je vylúčené, že by škodu na vozidle spôsobil niekto iný ako žalovaný. Vo vzťahu k plateniu poistného zdôrazňuje, že povinnosť k jeho úhrade vyplývala priamo z nájomnej zmluvy a nebola podmienená žiadnou jeho súčinnosťou. Navyše, keď žalovaný disponoval všetkými údajmi potrebnými na úhradu zákonného a havarijného poistenia.

5. K vyjadreniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom podaní - vyjadrení k odvolaniu žalobcu, v zmysle ktorého sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako aj na jeho odôvodnení, kde súd presvedčivo zdôvodnil, ako dospel k svojim záverom, keď žalobu zamietol, najmä so závermi súdu prvej inštancie, týkajúce sa neplatnosti nájomnej zmluvy a neexistencie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Je nesporné, že žaloba pre svoje tvrdenie ohľadne škody na vozidle a že táto bola spôsobená práve žalovaným neuniesol dôkazné bremeno. Je nesporné, že ani výpoveď svedka A. nepodporuje verziu žalobcu. Svedok A. vo svojej výpovedi jednak nepotvrdil dátum, kedy prevzal vozidlo na opravu, jednak uviedol: „ Ja so opravoval vozidlo na pokyn žalobcu - majiteľa, ktorý prišiel za mnou, či by som neopravil vozidlo, pretože dlho stálo a potrebuje opravu.“ Už z tejto výpovede je nesporné, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že vozidlo sa odviezlo priamo do servisu. Ďalej poukázal na výpoveď svedka B., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že potom ako vozidlo prevzal u žalovaného, na druhý deň natankovali, vozidlo sa odstavilo. Žalobca však nepreukázal, čo sa stalo s vozidlom od jeho odovzdania do jeho opravy, máme za to, že to bolo povinnosťou žalobcu pri prevzatí vozidla riadne zdokumentovať jeho stav a to za účasti žalovaného. Je evidentné, že žalobca nevenoval žiadnu pozornosť prevzatiu vozidla a toto ponechal na kamaráta. Z výpovede svedka A. je nesporné, v akom stave bolo vozidlo pri jeho prevzatí žalovaným od žalobcu. Súd prvej inštancie správne zistil z vykonaných dôkazov skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami veci a nárokmi žalobcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za vecne správne.

6. V ďalšom vyjadrení žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že žalobca nepreukázal, čo sa dialo s vozidlom od jeho odovzdania do jeho opravy. V danej súvislosti pritom žalobca poukazuje na výpovede svedkov A., B., ktoré žalovaný výslovne uvádzal vo svojom vyjadrení. Z výpovede svedka B. totiž jednoznačne vyplynulo, že vozidlo potom ako ho prevzal od žalovaného, tak hneď na druhý deň so žalobcom odviezli do servisu. Žalovaný účelovo pracuje s výpoveďou svedka B., keď cituje iba časť jeho vyjadrenia bez toho, že by uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktoré na pojednávaní tento svedok uvádzal. Žalovaný poukazoval na výpoveď

svedka A. a konkrétne na jeho vyjadrenie, že vozidlo dlho stálo, opätovne ide o účelovú manipuláciu s textom, nakoľko išlo o obdobie, kedy mal vozidlo v užívaní iba žalovaný, pričom práve v dôsledku jeho poškodenia toto vozidlo neužíval. Žalobca preto opakovane zdôrazňuje, že on vozidlo po jeho odovzdaní dňa 27.04.2015 nemal v držaní, nakoľko ho hneď s pánom B. zaviezli do servisu pána A., kde ostalo až do okamihu, do 12.06.2015, kedy mu bolo po oprave vydané. Pokiaľ sa potom žalovaný bráni tým, že žalobca nevenoval žiadnu pozornosť prevzatiu vozidla a toto ponechal na kamaráta, uvádza, že to bol práve žalovaný, ktorý mu neposkytol súčinnosť. Vo vzťahu k stavu vozidla v čase jeho odovzdania však žalobca zdôrazňuje, že tento stav vozidla bol jednoznačne preukázaný ako výpoveďou svedka A., ktorý ako odborník podrobne opísal všetky závady na vozidle tak aj výpoveďou svedka B., ktorý ako laik popísal ako sa vozidlo správalo, pričom táto vada plne korešpondovala s poškodením, ktoré uviedol svedok A.. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A. žalobca odkázal na bod 10. svojho odvolania.

7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario rozsudok okresného súdu zrušil v súlade s ust. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. .

8. V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. V zmysle ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmiera, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj v zmysle ust. , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. sa týka chyby pri zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti eventuálne vierohodnosti.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.

12. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu nezistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust., a nasl. a tak dospel k skutkovým záverom, na základe ktorých nebolo možné ešte ustáliť právny záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a ktorý prezentoval v napadnutom rozhodnutí.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd uznal argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie, dôkazy vyhodnotiť v súlade s príslušnými ustanoveniami , vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade so zákonnými požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia príslušnými ustanoveniami .

15. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle ust. a rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )