Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-180-2018.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/180/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. T., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie sumy 205,87 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 205,87 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne počítaným: zo sumy 205,87 eur od 09.10.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2018 domáhal zaplatenia sumy 205,87 € s príslušenstvom spolu s úrokom vo výške 28% počítaným zo sumy 205,87 eur od 09.10.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zrušeného povoleného prečerpania účtu..
2. V žalobe uviedol, že dňa 17.03.2016 uzavrel žalobca a žalovaný zmluvu o bežnom účtu, v rámci ktorého bolo zriadené povolené prečerpanie účtu. Žalovanému bol povolený úverový rámec 5.000,- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,9%. Žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu v dôsledku čoho žalobca ku dňu 30.04.2013 uzavrel účet a vyčíslil si svoj nárok voči žalovanému, ktorý si uplatňuje vrátane úroku vo výške 28% ročne počítaným zo sumy 205,87 eur od 09.10.2018 do zaplatenia.
3. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania, na ktorý predvolal sporové strany a na ktorý sa sporové strany nedostavili. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobou č.l. 1-5, rámcovou zmluvou č.l. 6-9, sadzobníkom poplatkov č.l. 10-27, všeobecnými podmienkami č.l. 28-46, výpisom z účtu č.l. 47-58, 78-79, všeobecnými podmienkami č.l. 59-73, žiadosťou č.l. 110, pričom preskúmaním dôkazov zistil tento stav:
5. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Rámcová Zmluva o bežnom účte a zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania zo dňa 17.03.2016. V zmysle Zmluvy bol zriadený žalovanej osobný účet IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX a povoleného prečerpania s dohodnutým limitom
5000,- € a úrokom 17,9% ročne. K Zmluve boli pripojené sadzobníkom poplatkov č.l. 10-27, všeobecnými podmienkami č.l. 28-46.
6. Do spisu boli pripojené výpisy za obdobie od 31.03.2016 do 31.01.2018, na každom z výpisov bola žalovaná informovaná o výške úrokov pri čerpaní do výšky povoleného limitu. Na základe uvedených transakcií a skutkového opisu v žalobe súd zistil, že k dátumu uzavretia účtu bol debetný zostatok vo výške 205,87 eur. Z pripojeného prehľadu debetných a kreditných zostatkov na účte žalovanej a písomnej špecifikácie istiny v žalobe, vyplýva kreditný zostatok vo výške 3.552,55 € a debetný zostatok vo výške 3.758,42 €. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými zostatkami, tvoril celkový debetný zostatok vo výške 205,80 €. Naposledy žalovaný uhradil na účet sumu dňa 09.09.2016, pričom následne už žiadnu sumu neuhradil.
7. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
8. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
9. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
10. Podľa § 710 Obchodného, zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl).
11. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3,4 OZ: Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
16. Podľa § 10 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ.“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
17. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
18. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. Súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o vedení účtu a o povolenom prečerpaní, pričom žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný spotrebiteľa, čiže ide o spotrebiteľský vzťah. Bežný účet má charakter kreditného účtu, z čoho vyplýva, že jeho majiteľ disponuje finančnými prostriedkami, ktoré sa na účte nachádzajú, ale len do ich vyčerpania. Dohodou s bankou je však možné použiť účet aj ako debetný, kedy môže majiteľ čerpať prostriedky banky bez toho, aby bola uzatváraná samostatná zmluva o úvere. V zmysle uvedeného ustanovenia je potom možné určiť limit čerpania peňažných prostriedkov konkrétnemu klientovi. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zriadil žalovanému osobný účet, výška povoleného prečerpania bola dohodnutá na sumu 5000,- €. V konaní bolo žalobcom nesporne tvrdené, že žalovaný celkovo vyčerpal debetnými transakciami z účtu sumu 3.758,42 eur tvorenej: výbermi v hotovosti v celkovej sume 1.480,15 eur (6 transakcii), úrokmi v sume 34,84 eur (22 transakcii), prevodmi bez poplatku v sume 2,56 eur (12 transakcii), poplatkami za výpisy 21,25 eur (22 transakcii), poplatkami za účet v exekúcii (3 transakcie), poplatkami za vedenie účtu 109,78 eur (22 transakcii), poplatkom za transakcie v sume 1,90 eur, poplatkami v sume 8,98 eur (11transakcii), upomienky v sume 20,- eur (2 kusy), poistenie v sume 5,- eur (5x), daň z kapitálového výnosu 0,51 eur (tvorené 8 položkami), úverovou transakciou v sume 2058,44 eur (tvorené 18 položkami), pričom na účet zaplatil celkom sumu 3.552,55 eur, a to úverovou transakciou 3.000,- eur (13 transakcii), prevodom na účet v sume 389,89 eur, ďalej kreditnou transakciou v podobe call Ioans CR v sume 51,34 eur (tvorené 6 položkami), úrokmi v sume 3,32 eur (tvorené 8 čiastkovými položkami) a jedným vkladom v hotovosti vo výške 108,- eur. Žalobca nesporne tvrdil, že žalovaná suma 205,87 eur je rozdielom sumy 3.758,42 eur a sumy 3.552,55 eur, ktorá bola nepovoleným debetom. Súd z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu vo výške 205,87 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť uvedenú sumu v súlade so žalobným návrhom. Žalobca si okrem tejto pohľadávky uplatnil aj zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 205,87 eur a to od 09.10.2018 teda odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku z účtu žalovaného na vnútorný pohľadávkový účet. Súd vychádzajúc zo zákonných predpokladov uvedených v § 18 ods. 1 ZoSÚ, ktorý predpokladá úročenie zostatku úveru, ako aj z ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, ktorý rovnako predpokladá platenie úrokov z úveru zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov vo výške 28% ročne zo žalovanej sumy 205,87 eur odo dňa 09.10.2018, t.j. odo dňa uzavretia účtu žalobcom, pričom súd vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu, že žalovanému bola úroková sadzba známa žalovanému v čase uzavretia zmluvy, čomu svedčí aj bod 6.1 písm. e) zmluvy (viď č.l. 7), kde žalovaný výslovne vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami aj sadzobníkom poplatkov veriteľa a ďalšími dokumentmi. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku v celom rozsahu.
22. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v rozsahu 100%, nakoľko bol plne úspešný v konaní, nakoľko bol plne úspešný v konaní, a preto na ich zaplatenie zaviazal žalovaného v rozsahu 100%.
25. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.