Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19/B, IČO: 36 062 235, zast. Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. L., bytom W., T. XXX/XX, prechodne U. XXXX, zast. JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 12, o zaplatenie 995,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. mája 2018 č. k. -643 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 374,77 eura s úrokom z omeškania 8,5% od 28. 07. 2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,74%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (tretím v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , v znení neskorších predpisov, a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné a jednoznačné, a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že dňa 07. 11. 2006 žalovaný ako vodič motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: NR XXX BM zavinil týmto motorovým vozidlom dopravnú nehodu, následkom ktorej mala vzniknúť škoda na motorovom vozidle EČV: NR XXX DP, ktorého držiteľom v čase nehody bola fyzická osoba - poškodený R. V.. Žalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie, a preto škoda - poistné plnenie 995,78 eura bolo vyplatené poškodenému R. V. z garančného fondu a žalobcovi preto vzniklo právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému, ktorého sa domáhal podanou žalobou. Spornou v konaní zostala výška škody. Na jej zistenie súd vo veci ustanovil súdneho znalca Ing. Josefa Veverku. Ustanovený znalec Ing. Josef Veverka navrhol výšku škody v dvoch alternatívach: jednak za predpokladu poškodenia i zadného tlmiča výfuku vo výške 1.218,65 eura a za predpokladu nepoškodenia zadného tlmiča výfuku vo výške 1.148,41 eura. Žalovaný namietal, že vozidlo popísané v znaleckom posudku, nie je totožné s vozidlom, ktorého bol účastníkom dopravnej nehody (namietaná odlišnosť farby motorového vozidla). Súd mal za preukázané, že žalovaný je fyzická osoba a je držiteľom motorového vozidla EČV: NR XXX BM, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie. V listine, ktorú vlastnoručne podpísali žalovaný a poškodený vodič R. V., je uvedené, že: dňa 07. 11. 2006 som spôsobil dopravnú nehodu tak, že som mojim autom značky NR XXX BM narazil do zadnej časti vozidla NR XXX DP. Dohodli sme sa, že spôsobenú škodu na vozidle Opel uhradím. Na

tejto listine sa nachádzajú vlastnoručné podpisy. Ďalej mal súd za preukázané, že svedok R. J., ktorý vykonal prvý obhliadku poškodeného vozidla Opel, že si nič nepamätá, a preto vo veci nevie vypovedať. Svedok T. A. pracuje ako likvidátor poistných udalostí KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Nitra a obdržal od žalobcu fotodokumentáciu poškodeného vozidla, ktorú vypracovala iná poisťovňa. Poistná udalosť bola riešená formou rozpočtu. Vypočutý svedok R. V. - držiteľ poškodeného motorového vozidla Opel potvrdil, že mu žalobca vyplatil sumu 29.999,-Sk (995,78 eura), ktorá suma mu bola vyplatená dňa 04. 06. 2007, súd teda mal za preukázané, že suma 29.999,-Sk (995,78 eura) bola vyplatená poškodenému horeuvedenému svedkovi až po vykonanej oprave. Svedok C. V. (syn poškodeného R. V.) vypovedal, že jeho otec ho informoval, že mal dopravnú nehodu, že mal nejakú škodu a má poškodený nárazník. Zistil, že boli poškodené: dno kufra, výfuková časť, nárazník a reflektor, jednoducho zadná časť. Obhliadku vykonala poisťovňa, všetko sa nafotilo. Likvidátor povedal, že vozidlo sa môže robiť svojpomocne alebo v servise. Nakúpili sa niektoré diely a vozidlo sa opravilo, jedenkrát videl poškodené vozidlo. Pri obhliadke otvoril kufor vozidla, zodvihol koberec a videl, že dno kufra je posunuté dovnútra. Na montážnej jame zistil, že je poškodená spodná časť vozidla. Bolo vidieť dno kufra, výfuk, výstuha nárazníka bola zlomená, bolo poškodené ľavé svetlo, pneumatika bola preseknutá, vozidlo po dopravnej nehode opravoval a oprava trvala 2 týždne. S lakýrnickými prácami mu pomáhal M. V. a ďalší kamaráti zo zamestnania - ich mená a priezviská nevedel povedať. Do poškodeného vozidla sa kupovali: zadný diel nárazníka, ktorý bol prelomený, výstuha nárazníka, výfukové potrubie, ktoré bolo zlomené, farba a niektorý reflektor; počet najazdených km svedok nevedel povedať. Bolo poškodené zadné svetlo, zadná stena, nárazník a poškodená výstuha. Vykonával klampiarske práce, otec mu dal peniaze na nákup dielov, akú sumu mu dal, svedok nevedel povedať a všetky práce vykonával zadarmo, otec zaplatil súčiastky a lakovanie. Z likvidačnej správy je zrejmé, že poškodenému bolo za škodu zaplatených 29.999,-Sk, spolu škoda bola vyčíslená 33.299,-Sk. Škoda bola riešená formou rozpočtu. Z listiny výpočet hodnoty vozidla a výšky škody je zrejmé, že rozpis nákladov na opravu poškodenia materiál 28.677,29 Sk, DJM 573,55 eur (správne malo byť uvedené Sk), práca 3.375,-Sk a lakovanie 4.087,24 Sk. Náklady na opravu poškodenia súvisiaceho s poistnou udalosťou 36.713,08 Sk. Súd, berúc do úvahy tieto skutočnosti, zistil, že oprava motorového vozidla bola vykonávaná svojpomocne. Opravu poškodeného vozidla vykonal syn poškodeného C. V. a lakýrnické práce R. V. a iní kamaráti z práce, ktorých mená nevedel povedať. Vychádzajúc z tejto výpovede, bol súd toho názoru, že poisťovňa nemala zaplatiť poistné plnenie za prácu vo výške 3.375,-Sk. Súčiastky boli zakúpené za sumu 10.000,- Sk (výpoveď svedka poškodeného R. V.), potvrdil, že jeho syn vykonal všetku prácu, lakovanie, klampiarsku prácu, potvrdil, že nevie, koľko dal synovi ako mzdu za jeho prácu (výpoveď svedka R. V. na pojednávaní dňa 14. 02. 2012). Súd vypočul svedka Jozefa Klihu na pojednávaní 10. 07. 2012. Svedok vypovedal, že za sumu 10.000,- Sk boli kúpené: nárazník, výfuk, pravé svetlo, jeden kg farby a nejaké maličkosti. Ostatné klampiarske práce boli 20.000,-Sk, synovi dal 10.000,- Sk. Podľa názoru súdu, výpoveď svedka R. V. je v tejto časti rozporná. Preto podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie tejto sumy. Podľa rozpisu nákladov poisťovňa vychádzala z nákladov na materiál 28.677,29 Sk. Podľa názoru súdu žalobca nemal nárok ani na náklady DJM 573,55 Sk z horeuvedených dôvodov. Z výpovedi svedka R. V. st. je zrejmé, že boli kupované veci: zadný nárazník, výfuk, lampička na zadné svetlo, opravu vykonal jeho syn R. V., a navyše sa robili lakýrnické práce. Ďalej svedok C. V., syn poškodeného, vypovedal, že s lakýrnickými prácami mu pomáhal R. V. a kamaráti zo zamestnania a ďalej to, že otec zaplatil súčiastky a lakovanie. Súd bol preto toho názoru, že poškodenému poisťovňa nemala vyplatiť náklady za lakovanie 4.087,24 Sk. Súd tak dospel k záveru, že bol preukázaný len základ nároku a poškodený R. V. nemal nárok, aby mu boli vyplatené horeuvedené poistné plnenia. Súd ani nezistil tú skutočnosť, či poškodené veci na poškodenom osobnom motorovom vozidle bolo potrebné vymeniť, resp. nebolo potrebné ich vymeniť, tak sa stalo, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze a súd preto žalobu musel zamietnuť. Súd ďalej poukázal na to, že jednoznačne bolo preukázané, že bola poškodená zadná časť motorového vozidla. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú listinou zo dňa 07. 11. 2006, ktorú vlastnoručne podpísal žalovaný, avšak súd nemal za preukázané, čo bolo konkrétne poškodené. Táto skutočnosť sa nedala súdu objektívne zistiť. Nesporne bolo preukázané to, že opravu poškodeného vozidla vykonal syn poškodeného C. V.. Tento svedok vypovedal aj o rozsahu poškodenia. Vzhľadom na blízky príbuzenský pomer - syn a otec, súd túto výpoveď vyhodnotil ako neobjektívnu. Súd sa zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu v žalovanej výške a to aj z pohľadu v konaní predložených dvoch znaleckých posudkov. Ustanovený znalec Ing. Veverka a Ing. Kamil Lacko Bartoš poškodené motorové vozidlo nevideli, vychádzali z predloženej čierno-bielej dokumentácie. Žalobca doposiaľ nepredložil a neoznačil súdu dôkazy, ktoré by postačovali pre záver o výške žalobcom uplatneného nároku. Základ nároku medzi stranami sporu nebol sporný. Kľúčovou otázkou v tomto spore bola skutočná výška škody a to, či v dôsledku kolízie mohla vzniknúť takáto škoda, tak ako ju deklaruje žalobca a poškodený R. V.. Postup

žalobcu, resp. poisťovne, ktorá vec riešila, ako aj poškodeného sprevádza viacero nejasností. Poisťovňa pokračovala v riešení poistnej udalosti rozpočtom. Doteraz súdu však neboli predložené doklady - listiny o nákupe súčiastok, ktoré boli použité pri oprave poškodeného motorového vozidla. Súd dospel k názoru, že súdu sa nepodarilo zistiť skutočnú škodu. Javí sa veľmi pravdepodobné, že poisťovňa zaplatila aj za škodu, ktorú poškodený zjavne neutrpel. Poisťovací spis neexistuje a pri riešení škody sa vychádzalo z čiernobielej fotodokumentácie (okrem toho sa javí byť veľmi pochybný aj údaj o počte najazdených kilometrov na poškodenom motorovom vozidle). Škodovú udalosť likvidovala KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., ktorú likvidovala na základe poverenia žalobcu. Ustanovený znalec Ing. Josef Veverka, ktorý vo veci vypracoval posudok, vychádzal z toho, že poškodené vozidlo nevidel a vychádzal len z listín, ktoré boli založené v spise. Potvrdil, že je zrejmý spôsob a rozsah jeho poškodenia, avšak vychádzal z čiernobielej dokumentácie, z ktorej sa nedá zistiť to, či na fotodokumentácii je zachytené poškodené motorové vozidlo. Iné údaje, z ktorých by sa dalo identifikovať poškodené motorové vozidlo, neboli zadokumentované a jednoznačne preukázané. V znaleckom posudku je napísané, že obhliadka vozidla nebola znalcom vykonaná. Je úplne zbytočná, lebo uplynulo 6 rokov po jeho poškodení. Navrhol výšku vzniknutej škody vo dvoch alternatívach - za predpokladu poškodenia zadného tlmiča výfuku a za predpokladu nepoškodenia zadného tlmiča výfuku. Z uvedených dôvodov súd bol názoru, že nemôže vychádzať z tohto znaleckého posudku. Súd vypočul ustanoveného znalca Ing. Jozefa Veverku, ktorý vypovedal, že pre prípad, ak by boli predložené farebné fotografie, výška škody by nebola iná a pre znalecký výkon by boli lepšie farebné fotografie, podstatný bol priebeh nehodového deja účastníkmi nehody. Rozsah poškodenia a spôsob opravy popisoval likvidátor poisťovne. Bol dôležitý rozsah poškodenia. Znalec nevedel, akú farbu malo poškodené vozidlo. Znalec sa nevedel vyjadriť, či vozidlo popísané v znaleckom posudku je totožné s vozidlom, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody tak, ako to bolo opísané likvidátorom poisťovne a z fotodokumentácie je to technicky možné. Súd bol toho názoru, že objektívne sa nedá zistiť stav poškodeného motorového vozidla v čase dopravnej nehody. Predložená fotodokumentácia je čiernobiela a nekvalitná. O rozsahu poškodenia motorového vozidla vypovedal jeho držiteľ, majiteľ, svedok R. V. a jeho syn C. V.. Súd porovnaním týchto výpovedí zistil, že tieto výpovede sa rozchádzajú. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal výšku nároku. O trovách konania rozhodol podľa , a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zastáva názor, že nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnú škodu, keďže súdu neboli doručené listiny o nákupe súčiastok, ktoré boli pri oprave poškodeného vozidla použité. Pokiaľ súd spochybnil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku z dôvodu, že žalobca súdu nepredložil doklady o nákupe súčiastok potrebných na vykonanie opravy, k tomu žalobca poukázal na svoje vyjadrenia prezentované počas konania a rovnako vyjadrenie znalca Ing. Josefa Veverku. Poškodený v rámci konania vypovedal, že obhliadku poškodeného vozidla vykonal jeho syn C. V., ktorý následne vozidlo aj opravoval a do poškodeného vozidla nakúpil poškodené diely. Práce vykonal pre otca (poškodeného) zadarmo, poškodený si uplatnil len náhradu za nakúpené súčiastky a lakovanie. Poškodené vozidlo bolo rovnako obhliadnuté aj likvidátorom poisťovne, ktorá bola poverená likvidáciou poistnej udalosti. Likvidátor sám uviedol, že opravu poškodeného vozidla je možné urobiť svojpomocne, pričom následne bude poistná udalosť riešená formou rozpočtu, kedy boli označené poškodené diely určené na výmenu a diely určené na opravu. Pre stanovenie výšky škody formou rozpočtu teda nie je podstatné, či vozidlo bolo opravené a akým spôsobom bolo opravené. Rozpočet je v podstate forma riešenia poistnej udalosti, nezávislá na faktúrach a nákladoch za opravu vynaložených poškodeným, keďže vychádza nezávisle z programu, kde sú zadávané ceny od importérov daných značiek, ktoré sú pravidelne aktualizované. Likvidátor vychádzal z fotodokumentácie poškodeného vozidla, na základe ktorej spísal záznam o poškodení vozidla. Na základe predmetného záznamu o poškodení vozidla bola následne vyhotovená kalkulácia opravy, v zmysle ktorej bola škoda určená vo vyššej sume (36.713,08 Sk), ako bola uplatnená poškodeným. Poškodený navyše v poisťovni zdokladoval cenu náhradných dielov prostredníctvom účtovných dokladov. Poukázal na vyjadrenie znalca Ing. Josefa Veverku v znaleckom posudku č. 57/2012, ktorý uviedol, že obhliadka vozidla spolu s odskúšaním technického stavu jeho jednotlivých skupín nebola znalcom vykonaná, pričom z technického

hľadiska je obhliadka vozidla 6 rokov po jeho poškodení, resp. vykonaní opravy, úplne zbytočná. Pri dopravnej nehode dňa 07. 11. 2006 k poškodeniu vozidla jednoznačne došlo, t. j. došlo ku vzniku škody, pričom pre stanovenie jej výšky nie je podstatné, či bolo vozidlo opravené. Majiteľ mohol dodnes jazdiť na poškodenom vozidle, čo ale neznamená, že nedošlo ku vzniku škody. Ak by bolo vozidlo opravené za použitia originálnych náhradných dielov a výrobcom predpísaným spôsobom, jeho opravou by došlo k jeho uvedeniu do pôvodného stavu pred dopravnou nehodou, t. j. jeho všeobecná hodnota by sa zmenila. Ak by vozidlo bolo opravené neodborným spôsobom, resp. iba čiastočne opravené, znížili by sa náklady na vykonanie takejto opravy, ale súčasne by opravou nedošlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred jeho poškodením, t. j. znížila by sa jeho všeobecná hodnota a výška škody by zostala pôvodná. Z tohto znaleckého posudku je teda zrejmé, že nie je rozhodujúce, aké náklady na opravu vozidla boli vynaložené, ale je rozhodujúce to, aká škoda na vozidle vznikla a aká je primeraná náhrada za poškodené motorové vozidlo titulom spôsobenej škody. Uvedené vyplýva aj zo záverov znalca, v zmysle ktorých opravou vozidla nedôjde k zvýšeniu jeho hodnoty, ale len k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred poškodením, čo je logický záver, keďže akékoľvek poškodenie vozidla znižuje jeho trhovú hodnotu v porovnaní s hodnotou pred poškodením. Z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že žalobca poskytuje z poistného garančného fondu plnenie za spôsobenú škodu a úhradu nákladov za vykonanú opravu. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že záver súdu, v zmysle ktorého žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania nákladov za opravu vozidla, je nesprávny, keďže ako už bolo uvedené, pre výšku poskytnutého poistného plnenia je rozhodujúca práve primeraná náhrada za vzniknuté poškodenie titulom dopravnej nehody zavinenej žalovaným, čo v konaní spochybnené nebolo. Znalec primeranú náhradu za poškodené motorové vozidlo ohodnotil dokonca vyššou sumou, ako si uplatnil poškodený a bola následne vyplatená formou regresného nároku zo strany žalobcu. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri riešení škody sa vychádzalo z čiernobielej dokumentácie a znalec sa nevedel vyjadriť, či vozidlo popísané v znaleckom posudku je totožné s vozidlom, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode, preto nie je možné spoľahlivo určiť, či bolo preukázané reálne poškodenie vozidla v dôsledku dopravnej nehody. V konaní bola predložená fotodokumentácia poškodenia vozidla vyhotovená pracovníkom poisťovne pri prvotnej obhliadke a následnej doobliadke. Napriek tomu, že žalobca má k dispozícii len čiernobielu fotodokumentáciu, ani jeden znalec túto skutočnosť neuviedol ako zásadnú pre nemožnosť vypracovania znaleckého posudku s ohodnotením výšky náhrady za poškodené vozidlo. Znalec Ing. Josef Veverka vo svojom znaleckom posudku dokonca poskytol dve alternatívy možného poškodenia vozidla, keďže nevedel jednoznačne určiť poškodenie zadného tlmiča, kedy aj v prípade jeho nepoškodenia bola primeraná náhrada za poškodené vozidlo vo výške 1.148,41 eura, t. j. ide stále o vyššiu sumu, ako bola poškodeným reálne uplatnená, resp. ktorá bola žalobcom z poistného garančného fondu uhradená. Napokon, nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že znalec Ing. Josef Veverka vychádzal aj z popisu dopravnej nehody, čo bol rovnako dôležitý faktor pre posúdenie rozsahu vzniknutej škody na poškodenom vozidle. Žalobca naďalej zotrval na argumentácii, že žalovaný mohol k miestu nehody zavolať políciu, ktorá by zdokumentovala a zaprotokolovala všetky skutočnosti, čím by sa vylúčili pochybnosti o spáchaní poistného podvodu. Žalovaný však políciu nezavolal, pričom uvedená skutočnosť nemôže byť zohľadnená na ťarchu žalobcu. Poškodené vozidlo Opel Corsa, ktorého držiteľom bol R. bolo na druhý deň, t. j. bezprostredne po dopravnej nehode obhliadnuté likvidátorom a poškodenia boli likvidátorom fotograficky zdokumentované. Možno považovať za účelové tvrdenia žalovaného, že likvidátor predloženú dokumentáciu sfalšoval, resp. že predložil záznamy z poškodenia a fotodokumentáciu poškodenia iného vozidla. Taktiež je vysoko nepravdepodobné, aby poškodený poskytol na účely obhliadky vozidlo rovnakej značky a s poškodením, ktoré by zodpovedalo poškodeniu spôsobenému v dôsledku dopravnej nehody, ktorý bol stranami popísaný. Tieto tvrdenia je nutné vyhodnotiť ako špekulatívne a nepreukázané. Zároveň bol na základe likvidátorom zaznamenaných údajov následne vypracovaný aj výpočet hodnoty vozidla a výšky škody, v ktorom je uvedené aj VIN číslo vozidla, ktoré je totožné s VIN číslom vozidla Opel Corsa, ktorého držiteľom a vodičom v čase nehody bol poškodený. Likvidátor pristúpil k overeniu dokladov vozidla a tým vylúčil jeho zámenu s iným vozidlom. Je teda vylúčené, aby v danom prípade došlo k zámene vozidiel a tým k spôsobeniu poistného podvodu. Žalobca zároveň dal do pozornosti súdu, že žalovaný bol na druhý deň po dopravnej nehode privolaný poškodeným R. V. k posúdeniu poškodenia vozidla, pričom možno predpokladať, že ak by poškodený R. V. žalovanému na obhliadku predložil iné vozidlo než to, na ktorom bola deň predtým spôsobená škoda, žalovaný by uvedenú skutočnosť rozpoznal a riešil danú situáciu už v tomto štádiu. Znalec posúdil predmetnú škodu aj s ohľadom na priebeh nehody, teda v prípade, ak by podľa popisu nehody na vozidle nemohla vzniknúť predmetná škoda, v znaleckom posudku by táto skutočnosť bola uvedená a prejavila by sa predovšetkým vo vyčíslení náhrady za poškodenie vozidla.

Žalobca teda nemôže súhlasiť s tým, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ale naopak, žalovaný nepredložil súdu také doklady a dôkazy, ktorými by relevantným spôsobom nárok žalobcu spochybnil. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s výrokom súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Zamietajúci výrok je logickým vyústením vykonaného dokazovania, ale predovšetkým dôkaznej núdze na strane žalobcu. Žalobca nedokázal preukázať skutočnú škodu, stotožniť a identifikovať vozidlo, ktoré by malo byť pri kolízii poškodené, a tým pádom ani príčinnú súvislosť vzniku uplatňovanej škody s konaním žalovaného. Žalobca nepreukázal základné predpoklady pre úspešnosť žaloby. Žalobca nepredložil žiaden relevantný a hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval alebo jednoznačne identifikoval vozidlo, ktoré malo byť podľa jeho tvrdení poškodené kolíziou a že vozidlo na čiernobielych fotografiách je vozidlom, ktorého poškodenie, ak vôbec nejaké vzniklo, je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalovaný od začiatku, ale aj v súčasnosti popiera, že na vozidle, s ktorým mal kolíziu, boli nejaké poškodenia. Znalecký posudok Ing. Veverku nemôže byť hodnoverným podkladom pre identifikáciu vozidla, jeho farbu, výrobné číslo karosérie a rovnako aj rozsah poškodenia, ak tieto informácie sám nezistil zo spisu, ani z osobnej obhliadky. Nemožno tiež zohľadniť to, že proti znaleckému posudku Ing. Veverku stojí znalecký posudok Ing. Kamila Lacka Bartoša, ktorého závery o možnej výške sú výrazne odlišné. Znalecký posudok Ing. Veverku je nepoužiteľný z dôvodu, že v ňom absentuje odpoveď znalca na otázku, či titulom náhrady škody dňa 07. 11. 2006 boli poškodené časti motorového vozidla, ako to tvrdí žalobca. V konaní existujú dva znalecké posudky, ktorých závery, čo do výšky škody, si navzájom výrazne odporujú. Akýkoľvek znalecký posudok v tomto konaní vyhotovený, by vždy hodnotil alebo posudzoval imaginárne vozidlo bez riadnej identifikácie, čo je pre unesenie dôkazného bremena nedostatočné a ekonomicky nehospodárne. Žalobca mal dostatok času na to, aby predložil riadne fotografie o vozidle, o ktorom tvrdí, že bolo konaním žalovaného poškodené, resp. preukázal, že ide o vozidlo totožné s vozidlom pri kolízii a že toto vozidlo bolo vôbec poškodené a v akom rozsahu. Žalovaný sa domnieva, že riešenie predmetnej poistnej udalosti je poznačené podozrivými okolnosťami. Svedok A., likvidátor poisťovne, uviedol, že vozidlo nevidel. Naopak, žalobca v odvolaní tvrdí, že likvidátor poisťovne ohliadol vozidlo. Preto sa pýta, či videl niekto vôbec toto vozidlo. Okolnosti riešenia celej poistnej udalosti naznačujú, že sa môže jednať o podvod. Záver súdu, že žalobca nepreukázal výšku nákladov na opravu a nepreukázal ani výšku škody, je správny. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), rozhodujúc o odvolaní žalobcu prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia zmeniť a žalobe žalobcu v časti vyhovieť.

5. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 995,78 eura (29.999,-Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 28. 07. 2007 do zaplatenia, a to titulom pohľadávky podľa o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 11. 2006 zavinil žalovaný ako vodič dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škode na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, ktorého držiteľom bol v tom čase R. V.. Keďže žalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle , vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému škodu z poistného garančného fondu, ktorú je v zmysle zákona žalobcovi povinný nahradiť žalovaný. Napadnutým rozsudkom (tretím v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. V dôsledku odvolania zo strany žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania ( ). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na skutkový stav, zistený z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a tiež na to, s čím sa má súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyporiadať, súd prvej inštancie sa názorom odvolacieho súdu neriadil dôsledne a so skutočnosťami, na ktoré poukázal odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Odvolací súd, keďže táto vec už bola odvolacím súdom zrušená a vrátená na ďalšie konanie, vytýčil vo veci pojednávanie, zopakoval dokazovanie potrebnými listinami a zistil tento skutkový stav.

10. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07. 11. 2006 došlo k dopravnej nehode, zavinenej žalovaným, v dôsledku ktorej bola na motorovom vozidle R. V. spôsobená škoda. Keďže žalovaný nemal uzatvorené PZP, škoda vo výške 995,78 eura (29.999,-Sk) bola poškodenému uhradená žalobcom z poistného garančného fondu. V tomto konaní sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia škody, ktorú uhradil poškodenému z poistného garančného fondu. Spornou medzi stranami zostala výška škody, pričom v priebehu konania žalovaný svoju obranu postavil na tom, že motorové vozidlo, ktoré bolo obhliadnuté poisťovňou a o ktorom poškodený tvrdí, že mu na ňom bola spôsobená škoda, nie je tým vozidlom, do ktorého narazil, pretože on narazil do motorového vozidla červenej farby a všetky doklady založené v spise sa týkajú motorového vozidla zelenej metalízy.

11. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Nespornými tvrdeniami strán sú skutkové tvrdenia dané buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Posudzovanie spornosti skutkových tvrdení strán treba teda posudzovať vo vzťahu medzi stranami sporu, a nie z hľadiska preukázania nároku žalobcu z hľadiska posúdenia súdom.

17. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

19. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

20. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. ).

21. Žalovaný v danej veci najskôr základ nároku žalobcu uznával a rozporoval len výšku škody, ktorú už v odpore voči platobnému rozkazu (č. l. 44) považoval za prehnanú, neprimerane vysokú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 08. 02. 2011 uviedol, že základ nároku uznáva a je ochotný zaplatiť žalobcovi okolo 5.000,-Sk (165,97 eura). Na tomto svojom stanovisku zotrval aj na pojednávaní dňa 17. 05. 2011, keď znova uviedol, že je ochotný zaplatiť 5.000,- Sk (165,97 eura) a vo zvyšku navrhuje žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26. 07. 2011 prvýkrát uviedol, že z fotografií (č. l. 110, 111) nie je zrejmé výrobné číslo karosérie, boli vyhotovené dňa 09. 11. 2006 a 10. 11. 2006, čo vzbudzuje pochybnosti, či sa jedná o skutočne poškodené vozidlo. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17. 05. 2012 uviedol, že podľa jeho názoru je preukázaná výška škody výpoveďou svedka R. V., ktorý uviedol výšku nákladov a ktorý uviedol, že výška škody je 10.000,-Sk (331,94 eura). Napriek tomu, že z dokladov založených v spise bolo zrejmé, že motorové vozidlo, na ktorom mala byť škoda spôsobená, bolo zelenej metalízy, žalovaný prvýkrát uviedol, že mal kolíziu s vozidlom červenej farby až na pojednávaní dňa 16. 05. 2013 (č. l. 291), po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Ing. Veverkom. Na to, aby žalovaný toto svoje tvrdenie v konaní preukázal, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom osobami, ktoré by sa k tomu mohli vyjadriť, bol poškodený R. V. a dcéra žalovaného, pričom obaja boli v konaní ako svedkovia vypočutí, avšak na farbu poškodeného vozidla sa ich v tom čase nikto nepýtal. Žalovaný, ani pri opakovaní dokazovania na odvolacom súde ďalšie doplnenie dokazovania nenavrhol, a keďže dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto žalovaným tvrdenej skutočnosti je práve na žalovanom, pričom on žiadne dôkazy nenavrhol, odvolací súd potom vychádzal z toho, že jeho tvrdenie ohľadne červenej farby poškodeného motorového vozidla nebolo v konaní preukázané a následne vychádzal z toho, že poškodeným bolo motorové vozidlo Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, zelenej metalízy.

22. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bolo to, či na fotodokumentácii, založenej v spise, je poškodené motorové vozidlo Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Z dokladov, ktoré súdu predložila KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. vyplýva, že listom zo dňa 20. 11. 2006 ČSOB poisťovňa zaslala žalobcovi hlásenie poškodeného, vozidla poškodeného, VP poškodeného, zápis o poškodení vozidla a fotodokumentáciu. Listom zo dňa 21. 12. 2006 žalobca oznámil poškodenému, že žalobca poveril vybavením škodovej udalosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. a tejto poisťovni boli doklady zaslané 09. 01. 2007, pričom dovtedy vec riešila ČSOB poisťovňa. Po tom, ako KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. vyzvala poškodeného na predloženie faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, jej poškodený následne listom, doručeným KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. dňa 30. 01. 2007 oznámil, že poistnú

udalosť žiada riešiť rozpočtom. Z uvedených dokladov je teda zrejmé, že najskôr sa poistnou udalosťou zaoberala ČSOB poisťovňa, u ktorej mal žalovaný svoje motorové vozidlo poistené a o ktorom si v čase nahlasovania poistnej udalosti nebol zrejmý, že nemá PZP uhradené. Po zistení, že žalovaný PZP nemá uhradené, bola poistná udalosť predložená žalobcovi, ktorý vybavením škodovej udalosti poveril KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.

23. Z uvedených dokladov spolu s ďalšími dokladmi predloženými stranami súdu tiež vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo obhliadnuté v ČSOB poisťovňa, a to dvakrát: dňa 09. 11. 2006 a dňa 10. 11. 2006, pričom rozsah poškodenia uvedený v zápise o poškodení vozidla z týchto dvoch po sebe idúcich dní je rozdielny. Na zápise zo dňa 09. 11. 2006 je uvedený aj VIN motorového vozidla a aj to, že auto je zelenej metalízy. Na zápise zo dňa 10. 11. 2006 VIN uvedený nie je, farba zelená metalíza je uvedená. Prečo bola robená obhliadka dvakrát, v konaní nebolo preukázané, a takisto nebol žiadaný poisťovací spis žalovaného, ktorý podľa jeho vyjadrenia na odvolacom pojednávaní v ČSOB poisťovni nahlasoval aj poistnú udalosť na svojom motorovom vozidle, súvisiacu s kolíziou s motorovým vozidlom Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Poškodenia na motorovom vozidle žalovaného Mercedes Benz, EČV: NR XXX BM, ktorým bola škoda spôsobená, by pritom tiež mohli pomôcť k zisteniu rozsahu poškodenia na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Keďže návrhy na doplnenie dokazovania na odvolacom pojednávaní zo strán sporu neboli a dôkazná povinnosť je na nich, odvolací súd dokazovanie v takomto smere nedopĺňal. ČSOB poisťovňa, ktorá zhotovila fotodokumentáciu a robila obhliadku motorového vozidla, bola pritom poisťovňou žalovaného, teda toho, kto poistnú udalosť spôsobil, a teda práve žalovaný určil poisťovňu, v ktorej bolo motorové vozidlo nafotené a obhliadnuté. Nebol to teda poškodený, ktorému dáva žalovaný za vinu, že z jeho strany išlo o poistný podvod. Až následne, po zhotovení fotodokumentácie a spísaní zápisov o poškodení vozidla, boli tieto doklady predložené žalobcovi a následne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. spracovala kalkuláciu opravy. Keďže poškodený R. V. jej následne oznámil, že poistnú udalosť chce riešiť rozpočtom, poistné plnenie v sume 29.999,-Sk (995,78 eura) mu bolo následne vyplatené.

24. Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd za preukázané, že žalovaný svojim motorovým vozidlom Mercedes Benz, EČV: NR XXX BM dňa 07. 11. 2006 narazil do pred ním idúceho motorového vozidla poškodeného R. V. Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, zelenej metalízy, ktoré bolo následne nafotené a obhliadnuté v ČSOB poisťovňa a na fotodokumentácii založenej v spise je motorové vozidlo poškodeného Opel Corsa, EČV: NR XXX DP. Opak nebol žalovaným preukázaný, pričom len skutočnosť, že fotodokumentácia založená v spise je čiernobiela a že poisťovňou (žalovaného) nebol na fotkách zachytený aj VIN poškodeného vozidla, tento záver nevyvracia, maximálne spochybňuje. To, že motorové vozidlo bolo fotené v dvoch dňoch, a to 09. 11. 2006 a 10. 11. 2006, korešponduje aj so zápismi o obhliadke, vyhotovených práve v týchto dňoch, aj keď nie je zrejmé, prečo bolo poškodené motorové vozidlo obhliadané dvakrát, dva dni po sebe. Ani jeden zo znalcov, ktorí vo veci vypracovali znalecký posudok a mali k dispozícii túto fotodokumentáciu, neuviedol, že rozsah poškodenia zrejmý z fotodokumentácie nezodpovedá priebehu kolízie motorových vozidiel tak, ako ju opísali žalovaný a poškodený.

25. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase poistenej udalosti (ďalej len citovaného zákona) povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

26. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

27. Podľa § 24 ods. 7 citovaného zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať

od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

28. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prvá veta zakotvuje, že navrhovateľ (kancelária) má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), , f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. V zmysle ustanovenia zákona bola kancelária zriadená ako právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z takýchto prípadov je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle Ustanovenie veta prvá v spojení s je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.

29. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či výška žalobcom poskytnutého plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytnutého z poistného garančného fondu zodpovedá skutočnej škode na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP, a teda, aký je rozsah povinnosti žalovaného vo vzťahu k poistnej udalosti zo dňa 07. 11. 2006.

30. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov () (uznesenie NS SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. ).

31. Povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva ( ). V zmysle článku 15 ods. 2 žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Povinnosťou súdu je hodnotiť všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, prihliadajúc na ústavnoprávne limity. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je základnou súčasťou práva na spravodlivý proces, preto je žiaduce a tiež nevyhnutné, aby princíp voľného hodnotenia dôkazov nebol zamieňaný s arbitrárnosťou rozhodnutia súdu o konkrétnom nároku. Zákonnú silu pripisuje jednotlivým dôkazom súd, v intenciách rozumného a presvedčivého použitia voľného hodnotenia dôkazov, pričom v dôvodoch rozhodnutia je súd povinný svoju úvahu pri hodnotení dôkazov presvedčivo a logicky odôvodniť.

32. Pri stanovení výšky škody na motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: NR XXX DP odvolací súd vychádzal z výsluchov strán a svedkov v konaní, dokladov založených v spise, predložených stranami, znaleckými posudkami znalcov Ing. Josefa Veverku a Ing. Kamila Lacka Bartoša, pričom u svedkov zohľadňoval obsah ich výpovede vo vzťahu k príbuzenskému vzťahu k strane sporu, prípadne poškodenému, čo však automaticky neznamená, že tieto výpovede v konaní nemožno zohľadniť. Zohľadnil tiež oba znalecké posudky, tak posudok Ing. Veverku, ktorý bol ustanovený v konaní súdom, ako aj znalecký posudok, predložený žalovaným v konaní, pričom tiež nemožno hovoriť o tom, že ak ešte za účinnosti je niektorý zo znaleckých posudkov zabezpečený súdom a niektorý predložený stranou, že posudok zabezpečený súdom je nadradený alebo viac objektívny. Oba tieto posudky odvolací súd, rozhodujúc už za účinnosti , ktorý pripúšťa ako dôkaz aj súkromný znalecký posudok, hodnotil vo vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi, ktoré boli v konaní zabezpečené.

33. Zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 09. 11. 2006 vyplýva poškodenie vozidla: zadný nárazník

- zlomený (výmena), čelo zadné - dopasovať, vytiahnuť (oprava), podlaha batožinového priestoru - narazené (oprava, lakovanie) a tab. EČV - zlomené (výmena). Zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 10. 11. 2006 - doobhliadky vyplýva poškodenie vozidla: výstuha - zlomená (výmena), čelo zadné (výmena), podlaha batožinového priestoru (výmena), zadné svetlo pravé - prasknuté (výmena) a výfuk - zlomený po náraze (výmena). Zo znaleckého posudku Ing. Veverku, z analýzy popísaného spôsobu nárazu a popísanej nárazovej rýchlosti, stanovil rozsah poškodenia a predpokladaný spôsob jeho opravy: zadný nárazník - zlomený (výmena), výstuha zadného nárazníka - deformovaná (výmena), spodná časť zadného čela - deformovaná (výmena + lakovanie), dno batožinového priestoru - zlomené (výmena + lakovanie), pravé zadné skupinové svetlo - prasknuté (výmena) a tiež uviedol, že nie je možné stanoviť, či došlo k poškodeniu zadného tlmiča výfuku, preto výšku škody stanovil v dvoch alternatívach. Zo znaleckého posudku Ing. Lacka Bartoša vyplýva, že z technického hľadiska je prijateľné poškodenie vozidla v rozsahu: prasknutý a odretý zadný nárazník, čiastočne deformovaná pravá strana výstuhy zadného nárazníka a s prihliadnutím k rozdielnej výške nárazníkov vozidiel Mercedes Benz a Opel Corsa by mohlo dôjsť k minimálnemu kontaktu so zadným čelom a v dôsledku toho aj k miernej deformácii zadného čela a dna batožinového priestoru v pravom zadnom rohu. Potom by mohlo byť poškodenie rozšírené o zadné čelo - mierne zdeformované, dno batožinového priestoru - mierne deformované, prasknuté pravé zadné svetlo (málo pravdepodobné). Z uvedených dôvodov stanovil výšku škody v dvoch alternatívach. Z výpovede svedka - poškodeného R. V. (č. l. 156) vyplýva, že z prvého pohľadu nebolo vidieť na vozidle značné poškodenie. V tomto sa jeho výpoveď zhoduje s výpoveďou žalovaného, ktorý od začiatku tvrdil, že vizuálne nebolo vidieť na vozidle známky poškodenia. Napriek uvedenému, keď poškodený na pojednávaní dňa 14. 02. 2012 uviedol, že na druhý deň ráno bol žalovaný u neho okolo 9.00 hod. v Z., ukázal mu poškodenie vozidla, pričom boli poškodené vlnenie od kufra až po sedačky, bol poškodený celý zadný nárazník, bola odlomená zadná časť výfuku a poškodené jeho svetlo (pravé), tieto skutkové tvrdenia poškodeného žiadnym spôsobom nenamietal, keď uviedol, že nevie posúdiť, či svedok hovoril pravdu. Na rozdiel od toho, žalovaný na odvolacom pojednávaní už uvádzal, že poškodené motorové vozidlo na druhý deň u poškodeného v Z. - S. nevidel, len mu podpísal poškodeným vopred pripravený doklad (č. l. 81), v ktorom uznal, že spôsobil dopravnú nehodu a s poškodeným sa dohodli, že spôsobenú škodu na vozidle Opel uhradí. Žalovaný okrem toho už v odpore proti platobnému rozkazu uvádzal, že navrhne vypočuť svedkov, ktorí videli, v akom stave sa nachádzalo motorové vozidlo Opel, avšak iných svedkov ako svoju dcéru, ktorá mala v čase dopravnej nehody 12 rokov, na preukázanie stavu vozidla Opel po dopravnej nehode nenavrhol.

34. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, dospel odvolací súd k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k dopravnej nehode dňa 07. 11. 2006 došlo zavinením žalovaného, pričom výška škody preukázaná dokazovaním v tomto konaní na motorovom vozidle Opel je 376,84 eura. K takejto výške odvolací súd dospel zohľadnením už uvedených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 09. 11. 2006 (prvá obhliadka), zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 10. 11. 2006 (druhá obhliadka), zo záverov znaleckého posudku Ing. Veverku, znaleckého posudku Ing. Lacka Bartoša, výpovede poškodeného, v tomto konaní svedka R. V. a svedka C. V. a dospel k záveru, že pri dopravnej nehode došlo na motorovom vozidle Opel Corsa, EVČ: NR XXX DP k poškodeniu zadného nárazníka, ktorý bol zlomený a bola potrebná jeho výmena, pravej zadnej výstuhy zadného nárazníka, ktorá bola deformovaná a bola potrebná jej výmena, zadného čela, ktoré bolo treba opraviť a podlahy batožinového priestoru, ktorú bolo treba opraviť. Takýto rozsah poškodenia vyplýva zo všetkých týchto dôkazov. Čo sa týka poškodenia výfuku, jeho poškodenie odvolací súd nemal za preukázané, keď pri posudzovaní jednotlivých dôkazov sa priklonil k záverom znaleckých posudkov, pričom ohľadne toho, či bol poškodený zadný tlmič výfuku, mal pochybnosti aj znalec Ing. Veverka, keď uviedol, že nie je možné stanoviť, či došlo k jeho poškodeniu a znalec Ing. Lacko Bartoš poškodenie výfuku vôbec neuvádzal. Preto, napriek výpovedi poškodeného R. V. a svedka C. V., toto poškodenie nemal odvolací súd za preukázané a dospel k záveru, že k poškodeniu výfuku pri nehode nedošlo. Čo sa týka poškodenia svetla, ani toto pri prvej obhliadke nebolo uvedené, znalec Ing. Veverka pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnil aj poškodenie svetla a Ing. Lacko Bartoš uviedol, že s prihliadnutím ku skutočnosti, že na foto zadnej časti vozidla Opel Corsa nie sú vidieť žiadne trvalé deformácie, je možné konštatovať, že hodnota EES nemusela dosiahnuť ani hodnotu 7,00 km/h a potom by sa nárazová rýchlosť vozidla Mercedes pohybovala v rozmedzí 10-11 km/h. V takom prípade je poškodenie pravého zadného svetla málo pravdepodobné, nakoľko by nedošlo k priamemu kontaktu pravého zadného svetla vozidla Opel Corsa s pravou prednou časťou karosérie,

pretože prienik nárazníka vozidla Mercedes Benz do nárazníka vozidla Opel Corsa by nedosiahol takú hĺbku. Znalec v posudku zohľadnil postavenie vozidiel Opel Corsa a Mercedes Benz a uviedol, že pri postavení vozidiel sú ich pozdĺžne osy vzájomne odklonené o viac ako 25°. Aj napriek tomu vidieť, že nárazník vozidla Mercedes Benz je výrazne vystúpený a musel by sa zaboriť do nárazníka vozidla Opel Corsa celý a aby sa pravé predné svetlo vozidla Mercedes Benz dotklo pravého zadného svetla vozidla Opel Corsa, muselo by sa ešte zaboriť o ďalších 7 až 8 cm, čo zodpovedá vyčnievajúcej dĺžke nárazníka vozidla Opel Corsa. Celkovo by sa musel zaboriť o cca 15 až 17 cm a až potom by došlo k dotyku svetiel. Takéto zaborenie nárazníka vozidla Mercedes Benz od nárazníka vozidla Opel Corsa by malo s najväčšou pravdepodobnosťou za následok trvalú deformáciu zadného nárazníka vozidla Opel Corsa a pravdepodobne miernu deformáciu pravej časti zadného čela s možnosťou miernej deformácie dna batožinového priestoru v pravom zadnom rohu. Keďže trvalá deformácia zadného nárazníka vozidla Opel Corsa z fotodokumentácie nevyplýva, odvolací súd poškodenie svetla do rozsahu škody nezapočítal, avšak poškodenie zadného čela a deformácie dna batožinového priestoru považoval za preukázané, keďže tento rozsah poškodenia vyplýva aj z ostatných dôkazov. Pri určení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Lacka Bartoša, ktorý okrem porovnania poškodení obdobných vozidiel za podobných podmienok s databázou EES (z tohto vychádzal aj znalec Ing. Veverka) vychádzal aj z konkrétnej situácie v mieste nehody zistenej zo satelitných snímok miesta nehody v čase dopravnej nehody s porovnaním súčasného stavu križovatky a porovnania postavenia vozidiel Opel Corsa a Mercedes Benz, čím považoval odvolací súd jeho výpočty o priebehu dopravnej nehody, stanovení odklonu vozidla Mercedes Benz od pozdĺžnej osy vozidla Opel Corsa a stanovení výšky škody za presnejšie. Následne odvolací súd od výšky škody stanovenej týmto znalcom v prípade poškodenia nárazníka, výstuhy zadného nárazníka, zadného čela, dna batožinového priestoru a pravého zadného svetla v sume 13.500,-Sk (448,12 eura) odpočítal výšku škody za svetlo, ktorú odvolací súd nepovažoval za preukázanú, a teda sumu za materiál 2.084,75 Sk a za prácu 0,50 NH, teda 125,-Sk, čo potom predstavuje sumu 11.290,25 Sk, teda 374,77 eura. V tomto rozsahu považoval odvolací súd nárok žalobcu za preukázaný, a teda dôvodný, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 374,77 eura s 8,5% úrokom z omeškania podľa nar. vlády č. od 28. 07. 2007, teda odo dňa nasledujúceho po dátume 27. 07. 2007, do ktorého mal žalovaný na základe výzvy žalobcu (č. l. 7) predmetnú sumu uhradiť, a to až do zaplatenia.

35. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa a , , a keďže žalobca mal v konaní úspech ohľadne zaplatenia sumy 374,77 eura, čo predstavuje 37,63% a neúspech ohľadne zaplatenia sumy 621,01 eura, čo predstavuje 62,36%, celkový úspech žalovaného je 24,74% (62,37

- 37,63). Z uvedeného dôvodu odvolací súd zaviazal žalobcu na zaplatenie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 24,74%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).