Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3To-8-2019.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/8/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2019, v trestnej veci obžalovaného Ľ. M. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/114/2017 zo dňa 05.11.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného Ľ.S. M., nar. XX.XX.XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- dňa 02.02.2015 v čase o 10.00 hod. viedol po ul. Solivarskej v Prešove dodávkové motorové vozidlo zn. Volkswagen Transporter, EVČ: H.-XXXEM, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OPP PMJ Krajského riaditeľstva PZ Prešov, pričom neskoršou lustráciou bolo zistené, že motorové vozidlo viedol po ceste i napriek tomu, že právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/9/2012 zo dňa 09.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2012 mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 1 roka, ktorý mu začal plynúť až 04.09.2014, keďže od 06.10.2011 do 04.09.2014 bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá doba sa mu nezapočítava do doby výkonu trestu zákazu činnosti,
-dňa 19.05.2015 v čase o 13.35 hod. viedol po ceste v obci Petrovany, okr. Prešov osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, EVČ: H.-XXXFG, kde bol po tom, čo prekročil dovolenú rýchlosť, zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Drienov, pričom neskoršou lustráciou bolo zistené, že osobné motorové vozidlo viedol po ceste i napriek tomu, že právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/9/2012 zo dňa 09.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2012, mu bol uložený, okrem iného, aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 1 roka, ktorý mu začal plynúť až 04.09.2014, keďže od 06.10.2011 do 04.09.2014 bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá doba sa mu nezapočítava do doby výkonu trestu zákazu činnosti,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil tým, že sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje, poukázal na ustanovenie § 61 ods. 8 Tr. zákona, podľa ktorého sa doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nezapočítava do doby výkonu trestu zákazu činnosti. Ďalej poukázal na ustanovenie § 92 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2005/300/20190801>, k zahladeniu dochádza ich vykonaním, trest zákazu činnosti je pritom trestom uvedeným v § 32 písm. g) Tr. zákona. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 06.10.2011 a tento trest vykonával do 04.09.2014. Z toho vyplýva, že trest zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/9/2012 zo dňa 09.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2012 v trvaní 12 mesiacov, obžalovanému počas výkonu trestu odňatia slobody neplynul, pričom trest zákazu činnosti mu začal plynúť až po vykonaní trestu odňatia slobody, t. j. od 04.09.2014 do 04.09.2015. Zastáva preto názor, že pokiaľ obžalovaný dňa 02.02.2015 a 19.05.2015 viedol motorové vozidlo po verejných komunikáciách, viedol vozidlo v zákaze činnosti a teda sa takýmto svojím konaním dopúšťal prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Podstatnou skutočnosťou v tomto prípade je podľa prokurátora to, že síce bola dňa 02.01.2013 udelená amnestia prezidenta Slovenskej republiky, avšak na trestný rozkaz sp. zn. 2T/9/2012 Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 09.02.2012 sa táto amnestia vzťahovala, len pokiaľ ide o podmienečný trest odňatia slobody, avšak nevzťahovala sa aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Okresný súd Bratislava IV. nemohol vysloviť, že sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený, pretože amnestia sa nevzťahovala na tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý trest bol obžalovanému právoplatne uložený. Poukázal ďalej na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyslovil opodstatnenosť sťažnosti okresného prokurátora Bratislava IV. a konštatoval, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 2T/9/2012 z 02.01.2013 nebolo v súlade so zákonom a že ku dňu vyhlásenia amnestie prezidenta Slovenskej republiky nemal obžalovaný vykonaný ani trest zákazu činnosti. Taktiež sa prokurátor nestotožnil s argumentáciou v napadnutom rozsudku, keď okresný súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos/25/2013, keď Krajský súd v Bratislave uviedol, že trest zákazu činnosti začal plynúť obžalovanému dňom právoplatnosti trestného rozkazu, a teda 06.03.2012 a že tento vykonal dňa 06.03.2013 a preto došlo k jeho zahladeniu. Krajský súd v Bratislave v tomto prípade pochybil, pretože trest zákazu činnosti počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 8 Tr. zákona, nemohol plynúť. Obžalovaný M. konal minimálne v úmysle nepriamom, pretože si riadne prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 2T/9/2012, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 2T/9/2012 z 02.01.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos/25/2013 a s poukázaním na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave musel minimálne mať vedomosť o tom, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. týkajúce sa jeho účasti na amnestii, je nezákonné, a to v tej časti, pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a musel teda vedieť, že sa naňho nemôže hľadieť, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný konal v nepriamom úmysle, musel vedieť, že svojím konaním môže porušenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20190101> alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20190101>, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/20190101> Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.
V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.
Aj podľa názoru krajského súdu bolo pred súdom prvého stupňa jednoznačne preukázané, že obžalovaný Ľ. M. viedol dňa 02.02.2015 a dňa 09.05.2015 motorové vozidlo, pričom bol kontrolovaný príslušnými hliadkami polície, pri sebe mal doklad na vedenie motorového vozidla, a dopustil sa v týchto dvoch prípadoch priestupkov na úseku dopravy, dňa 02.02.2015 porušil povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. l) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a dňa 19.05.2015 prekročil dovolenú rýchlosť jazdy, za čo mu bola v oboch prípadoch udelená policajným orgánom bloková pokuta.
Taktiež je nepochybné, že podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona sa doba nepodmienečného trestu odňatia slobody nezapočítava do doby výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Z potvrdenia archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže pritom plynie, že obžalovaný Ľ. M. vykonával v čase od 06.10.2011 do 04.09.2014 trest odňatia slobody, resp. väzbu, kedy mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov neplynul.
Zároveň ale je treba uviesť, že uznesením sudcu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.01.2013 bolo podľa § 474 Tr. poriadku vyslovené, že odsúdený Ľ. M. je účastný amnestie na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 02.01.2013 o amnestii a podľa čl. I tejto amnestie sa mu odpúšťa trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV. číslo konania 2T/9/2012-192 zo dňa 09.02.2012, právoplatným dňa 06.03.2012 s tým, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Proti tomuto uzneseniu, ktorým Okresný súd Bratislava IV. rozhodol o tom, že obžalovaný M. je účastný amnestie a že sa naňho hľadí, ako keby nebol odsúdený, podal okresný prokurátor v Bratislave sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave, a to uznesením sp. zn. 3Tos/25/2013 zo dňa 02.04.2013 a ktorým zamietol sťažnosť okresného prokurátora. Z odôvodnenia tohto uznesenia krajského súdu vyplýva, že síce okresný súd, pokiaľ uviedol, že došlo k zahladeniu odsúdenia, pochybil, avšak krajský súd uviedol, že ku dňu rozhodovania krajského súdu už je trest zákazu činnosti vykonaný, a to dňa 06.03.2013, a preto podľa § 92 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 32 písm. g) Tr. zákona, k zahladeniu tohto odsúdenia mohlo dôjsť až 07.03.2013.
Krajský súd súhlasí s názorom okresného prokurátora, pokiaľ tento uviedol, že bolo chybou, pokiaľ Okresný súd Bratislava IV. rozhodol, že došlo k zahladeniu odsúdenia, keďže tak mohol urobiť až v prípade, ak by boli zahladené všetky tresty a že sa amnestia prezidenta Slovenskej republiky nevzťahovala na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Toto pochybenie Okresného súdu Bratislava IV. však nenapravil ani Krajský súd v Bratislave, ktorý zamietol sťažnosť prokurátora, čím fakticky uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. o tom, že sa na odsúdeného Ľ. M. hľadí, ako keby nebol odsúdený, nadobudlo právoplatnosť.
Obžalovaný Ľ. M. totiž mal vykonávať trest zákazu činnosti až po výkone trestu odňatia slobody a teda od 4.9.2014 do 4.9.2015.
Za takejto situácie, keď obžalovaný M. mal navyše pri sebe vodičský preukaz, keďže výzva okresného dopravného inšpektorátu na vrátenie vodičského preukazu, mu nebola doručená, pretože v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody a nebolo vyvrátené, aby polícia doručovala toto rozhodnutie obžalovanému do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a keď Okresný súd Bratislava IV. v spojení s Krajským súdom v Bratislave rozhodol, aj keď nesprávne, o zahladení odsúdenia, nie je možné po subjektívnej stránke obžalovaného viniť z toho, že viedol motorové vozidlo v čase zákazu činnosti, keď samotné súdy nesprávne uviedli, že trest zákazu činnosti už bol vykonaný, resp. že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z tohto dôvodu súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby oslobodil a krajskému súdu neostávalo iné, než odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.