Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/12/2019

Potvrdené rozhodnutím 4Co/33/2020
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: R. E., F.. XX.X.XXXX, T. U. XX, T., štátny občan SR, práv. zast. JUDr. Rudolf Suran, advokát, so sídlom Osloboditeľská 26, Bratislava proti odporkyni: O.. D. E., F.. XX.X.XXXX, T. U. XX, T., štátny občan SR v konaní Z. F. F. Z., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. októbra 2019 č.k. 44C 12/2019-59 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. januára 2020 č.k. 44C 12/2019-112 p o t v r d z u j e. Odporkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: R. E., F.. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX T., štátny občan SR, práv. zast. JUDr. Rudolf Suran, advokát, so sídlom Osloboditeľská 26, 831 07 Bratislava proti žalovanému: O.. D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX T., štátny občan SR v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.09.2019 sa z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.09.2019 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi kľúče od brány a dverí, ktoré umožňujú vstup do nehnuteľností nachádzajúcich sa U. K. XX v Bernolákove zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres J., obec T., katastrálne územie T. a to: parcela registra „B. Č.. XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 299 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X Z. výmere 114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rodinný dom s rozostavanou prístavbou so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcele registra „C“ č. XXX/ X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rozostavaná garáž na parcele registra „C“ č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 (ďalej už len „nehnuteľnosti“); a povinnosť umožniť a nebrániť žalobcovi vstup na tieto nehnuteľnosti.

2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že Okresný súd Pezinok v konaní rozsudkom zo dňa 19.04.2018 zamietol žalobu žalovanej, ktorou sa táto domáhala, aby bol žalobca vylúčený z užívania nehnuteľností na U. XX R. T., ktoré obaja vlastnia a ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.05.2019, č. k. , pričom oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 30.07.2019. Žalobou mala, podľa názoru žalobcu, žalovaná v pláne zlegalizovať svoje protiprávne konanie (po podaní návrhu na rozvod a následnom návrhu na vyporiadanie BSM zo strany žalobcu). V auguste 2012 žalovaná vymenila zámky na bráne a odvtedy až doposiaľ odmieta žalobcu vpustiť na jeho majetok. Žalobca sa viackrát pokúšal dostať na svoj majetok a to aj s pomocou polície, avšak žalovaná vlastným telom vyplnila bránu a bránila žalobcovi vstúpiť. Policajti voči žalovanej nezakročili a žalobcovi poradili podať na ňu oznámenie o priestupku. Žalovaná však za priestupok nebola postihnutá. Žalobca má za to, že tomu tak bolo preto, lebo je zamestnankyňou Okresného úradu v Senci, katastrálny odbor, ktorý sa nachádza v tej istej budove ako odbor vybavujúci priestupkové konanie. Z dôvodu bezvýslednosti svojich pokusov sa žalobca prechodne prestal pokúšať vstúpiť na svoj majetok, avšak domáhal sa toho iným spôsobom, vrátane svojej obrany v konaní a tohto návrhu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná dlhodobo porušuje jeho ústavné právo - vlastnícke právo, a čo je zavrhnutiahodnejšie, že je štátna úradníčka na úseku katastra nehnuteľností. Súdy zamietli žalobu

žalovanej, ktorou chcela docieliť obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Počas celých 4 rokov v súdnom konaní žalobcu zúrivo osočovala ako psychopata - alkoholika. Žalovaná si myslí a koná tak, že ak žalobca býva inde a že ak mu ona 7 rokov bráni vo vstupe na jeho majetok a naďalej mu v tom brániť bude, má žalobca menšie právo na ich nehnuteľnosti ako ona. Žalobca dlho znášal príkorie žalovanej, čo si ona vysvetľovala ako slabosť a podávala to tak, akoby sa on svojich práv vzdal. Toto nie je pravda, žalobca však nemôže viesť každodennú vojnu s osobou, ktorá má taký morálny, psychický a mentálny obraz a úroveň ako žalovaná. Zároveň tak nechcel vyhrocovať situáciu, keď videl ako mu žalovaná zúrivo bráni vo vstupe. Je to veľmi vyčerpávajúce a ponižujúce ľudskú dôstojnosť. Po tom, čo viackrát videl aká je polícia bezmocná voči arogancii žalovanej, prestal do T. chodiť, ale to neznamená, že rezignoval na svoje práva. To, že sa žalovaná a dcéry správajú nenormálne a zahŕňajú žalobcu urážkami, vulgarizmami a krikom, keď sa chce dostať na svoje pozemky, nemôže byť dôvodom, aby mu tento fakt bol na ujmu pri rozhodovaní súdu o jeho právach. Aj keď bol žalobca v uvedených súdnych konaniach úspešný, rozsudky nie sú exekučným titulom vhodným na nútený výkon jeho práva. Deklarujú len, že nie sú dôvody na jeho vylúčenie z užívania spoločného majetku a že ho žalovaná osočovala, klamala a jednostranne interpretovala fakty o ňom. Žalobca síce má v zmysle listu vlastníctva ako spoluvlastník právo vstupovať na svoj majetok a užívať ho, ale potrebuje aj účinný exekučný titul, ktorý bude v prípade potreby efektívnou ochranou proti bezprávnemu stavu, ktorý žalovaná vytvorila a naďalej ho udržuje.

3. Žalobca uviedol, že na jeho ťarchu nemôže byť fakt, že skôr nepodal takýto návrh alebo žalobu na ochranu svojich vlastníckych práv. Okrem toho sa snažil dostať na svoje pozemky pomocou polície a viedol so žalovanou konanie , ktorým sa táto usilovala s pomocou dcér a ťažko vyvrátiteľných obvinení vylúčiť žalobcu z užívania nehnuteľností. Zároveň je vedené aj konanie o vyporiadanie BSM, č. k. , avšak toto je zdĺhavé, nakoľko žalovaná robí obštrukcie, všetko vyžaduje plno energie, času a aj značné finančné prostriedky. Snahy žalobcu domôcť sa svojich práv bez súdu boli bezúspešné, v tejto situácii nemá vôbec dosah na predmet svojho vlastníctva a jeho vlastnícke práva sú len na papieri. Tento stav trvá už príliš dlho na to, aby bol udržateľný bez rýchleho zásahu súdu. V tomto vidí žalobca danosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca má v pláne podať aj žalobu, avšak tá v sebe neobsahuje taký potenciál rýchlej a efektívnej ochrany jeho vlastníckych práv ako inštitút neodkladného opatrenia.

4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo dňa 20.03.2013 rozsudkom č. k. - 28 rozvedené, strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo a to: parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X Z. výmere 299 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rodinný dom s rozostavanou prístavbou so súpisným číslom 164, postavený na pozemku parcele registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rozostavaná garáž na parcele registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, že žalobca sa niekoľkokrát domáhal vstupu na predmetné nehnuteľnosti, pričom mu v tom bolo zo strany žalovanej bránené. Žalovaná podala žalobu na vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľností, o ktorej bolo rozhodnuté Okresným súdom Pezinok rozsudkom č. k. zo dňa 19.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 467 zo dňa 21.05.2019, ktorým bola žaloba žalovanej zamietnutá.

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená ( ). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

13. Je nevyhnutné upozorniť na to, že cieľom neodkladného opatrenia je úprava faktických a nie právnych vzťahov medzi stranami sporu.

14. Ako prvé súd skúmal, či žalobca osvedčil splnenie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia a síce či žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia z dôvodu, že druhá podmienka ohrozenia exekúcie v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy. Žalobca vidí potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tom, že nemá dosah na predmet svojho vlastníctva, jeho vlastnícke právo je len na papieri a tento stav trvá už príliš dlho, pričom jeho snahy domôcť sa svojich práv bez súdu boli bezúspešné. Z uvedeného dôvodu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia žiada o rýchlu a efektívnu ochranu svojich vlastníckych práv. Potreba úpravy právnych pomerov medzi sporovými stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. To, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, avšak táto musí byť objektívne preskúmateľná na základne odôvodnenia rozhodnutia.

15. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladného zásahu súdu do pomerov strán sporu. Podľa názoru súdu nebola žalobcom preukázaná resp. ani osvedčená existencia takých skutočností, z ktorých by v súčasnej dobe vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie.

16. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve

užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním ( ).

17. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že žalobca ako bezpodielový spoluvlastník je oprávnený predmetné nehnuteľnosti užívať a teda predloženými dokladmi bolo osvedčené jeho právo k týmto nehnuteľnostiam. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je však potrebné v zmysle ustanovenie aj to, aby bolo preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a tá podľa súdu preukázaná nebola. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v doposiaľ nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve majú strany predmetné nehnuteľnosti v T., s tým, že žalovaná užíva tieto nehnuteľnosti sama (resp. spolu s jej dcérami) a to už od roku 2012, kedy sa žalobca sám dobrovoľne z predmetných nehnuteľností odsťahoval k svojej terajšej partnerke. Pokiaľ teda žalobca neužíva nehnuteľnosti v T. a z týchto sa dobrovoľne odsťahoval, neosvedčil ujmu, ktorá mu vzniká tým, že nemá prístup a možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti v T. a ktorá by mohla byť odstránená práve neodkladným opatrením súdu. Tomu, že žalobcovi nehrozí bezprostredne nejaká zásadná ujma tým, že neužíva predmetné nehnuteľnosti, nasvedčuje samotný návrh, v ktorom žalobca neuviedol z akých dôvodov žiada sprístupniť užívanie nehnuteľností - či je to pre potrebu bývania, užívania úžitkov z nehnuteľností, potreby prístupu do nehnuteľnosti za účelom odnesenia osobných vecí, oprava havarijného stavu nehnuteľnosti... V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza len to, že mu je postupom žalovanej bránené vo vstupe na nehnuteľnosti bez uvedenia dôvodu tohto vstupu. Žalobca pri tvrdenom skutkovom stave žiadal od súdu nariadenie neodkladného opatrenia, avšak bez opory v ustanovení upravujúcom podmienky, za ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, a bez uvedenia konkrétnych údajov o bezprostrednej ujme, ktorá mu vznikla, resp. hrozí, že mu vznikne.

18. Súd nemá pochybnosti o vlastníckom práve navrhovateľa k nehnuteľnostiam, nakoľko uvedená skutočnosť bola súdu dostatočne preukázaná výpisom listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Čo však z pohľadu súdu nebolo zo strany žalobcu preukázané, je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá inštitút neodkladného opatrenia. Žalobca sa už pred rokmi zo spoločných nehnuteľností dobrovoľne vysťahoval a toho času žije s partnerkou v obci H.. Týmto krokom samozrejme nedošlo k vzdaniu sa možnosti nehnuteľnosti užívať, nakoľko vlastnícke právo žalobcu naďalej trvá. Žalobca nebol ani v konaní napriek snahe žalovanej vylúčený z užívania nehnuteľností. Súd však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúma v prvom rade potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu a táto elementárna podmienka podľa názoru súdu v tomto konaní splnená nebola. Je nesporné, že žalovaná výmenou zámkov na vstupných dverách do rodinného domu a na vstupnej bráne obmedzila žalobcu v jeho možnosti užívať predmet svojho vlastníctva, avšak spôsob, akým sa žalobca domáha ochrany svojich práv nebol zvolený správne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je odkázaný na užívanie nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve, už niekoľko rokov býva v inej obci a tento stav nebol zapríčinený výmenou zámkov, ale jeho odchod bol jeho dobrovoľným rozhodnutím, má súd za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

19. Žalobca teda neosvedčil skutočnosti umožňujúce prijať záver o hrozbe bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a vyžaduje úpravu práv a pomerov.

20. Súdu sa preto javí nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.

21. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná, keďže súd návrh voči nej zamietol, mala by preto voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaná však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní a ani sa jej nebude v zmysle toto uznesenie doručovať, preto jej súd žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.