Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-492-2013.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Subarea
1Er/492/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, Budovateľská 535/42, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: P. M., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. D., okres X. S., o vymoženie 1.259,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 54,91 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 3.10.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.9.2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.9.2013, a exekučného titulu - platobného rozkazu č.k. 1Ro/122/2013-13 z 5.8.2013, vydaného Okresným súdom Stará Ľubovňa, právoplatného a vykonateľného dňom 23.8.2013. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 11.10.2013 pod číslom 5710 * 031706.
2. Dňa 17.12.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pretože v exekučnom konaní bolo zistené, že povinná zomrela a dedičské konanie po nej bolo na tunajšom súde pod sp. zn. 1D/152/2014 zastavené z dôvodu, že povinná ako poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Súčasne súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 101,76 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto
zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.10.2013), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
8. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
9. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
12. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
14. Povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po nej bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1D/152/2014 zo dňa 3.12.2014, právoplatným dňa 19.12.2014, a to podľa § 175h ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase vedenia dedičského konania), podľa ktorého ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
15. I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania.
16. V danom prípade povinná zomrela pred skončením exekúcie, teda na jej strane došlo v dôsledku úmrtia k zániku podmienky konania - spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda procesnej subjektivity povinného. Uvedený nedostatok je za súčasného stavu neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pretože dedičské konanie po povinnej skončilo jeho zastavením podľa § 175h ods. 1 O.s.p. a teda nie je na strane žiadnej osoby, ktoré by inak pripadali do úvahy ako dedičia po povinnej, daný predpoklad v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka - t.j. zodpovednosť tej-ktorej osoby za dlhy poručiteľa - povinnej, vrátane tu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Vymáhaná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po povinnej neprešli smrťou povinnej, pretože žiadna osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič po povinnej nenadobudla po nej žiadne dedičstvo, žiaden majetok (dedičské konanie bolo zastavené pre nezanechanie majetku), do výšky ceny ktorého dedičstva by inak zodpovedali za dlhy povinného vymáhané v tomto konaní. Teda v danom prípade niet osoby spôsobilej byť účastníkom tohto exekučného konania, s ktorou by súd mohol pokračovať ako s právnym nástupcom povinnej (v tomto prípade zároveň nejde o majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej CSP, teda o určenie vlastníckeho práva, určenie, že vec patrí do dedičstva, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupom podľa § 9a ods. 1 EP a § 57 ods. 2 EP, súd exekúciu postupom podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať náhradu trov konania (vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného a skutočnosti uvedené v bode 16. odôvodnenia ani niet takúto náhradu voči komu priznať), preto súd podľa § 9a ods. 1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
19. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
20. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
22. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
25. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 54,91 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. V danom prípade ide o zastavenie konania z dôvodu, ktorý nemal ako exekútor ovplyvniť, a za ktorý nenesie exekútor zodpovednosť a teda oprávnený musí vo forme povinnosti úhrady trov exekúcie niesť tieto objektívne následky nemožnosti vykonávania exekúcie jeho pohľadávky (v zásade táto situácia analogicky zodpovedá i situácii, kedy je zákonom daná povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Tieto trovy predstavuje: a) odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhlášky spolu vo výške 36,52 eur:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie á 3,32 eur,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie á 3,32 eur,
- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie á 3,32 eur,
- doručenie príkazu na začatie exekúcie á 3,32 eur,
- doručenie exekučného príkazu á 3,32 eur,
- každé zisťovanie bydliska povinného á 3,32 eur,
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného á 3,32 eur,
- každé zisťovanie účtu povinného á 3,32 eur,
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3x á 3,32 = 9,96 eur, b) náhrada hotových výdavkov vo výške 9,24 eur, a to:
- poštovné za doručenie upovedomenie o začatí exekúcie a výzvy povinnej á 1,70 eur, (súdny exekútor doručoval uvedené písomnosti súčasne v jednej zásielke),
- poštovné za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, dvoch exekučných príkazov povinnej á 1,70 eur (súdny exekútor doručoval uvádzané písomnosti v jednej obálke),
- poštovné za doručenie dvoch exekučných príkazov oprávnenému á 0,94 eur (súdny exekútor doručoval upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a dva exekučné príkazy v jednej zásielke. Vzhľadom na skutočnosť, že súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, súd priznal náhradu hotových výdavkov pomerne pripadajúcu na tú- ktorú doručovanú písomnosť, t.j. cena poštovného 1,40 eur/ 3 doručované písomnosti ? 0,47 eur x 2 písomnosti (exekučné príkazy, ktorých náhradu hotových výdavkov súd priznal) = 0,94 eur,
- poštovné za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu Všeobecnej úverovej banke, á 1,40 eur (súdny exekútor doručoval uvádzané písomnosti v jednej zásielke),
- poštovné za doručenie prihlášky do dedičského konania á 1,40 eur,
- poštovné za doručenie podnetu súdneho exekútora á 1,40 eur,
- poplatok CRIF /t.j. lustrácia v registri bánk/ á 0,70 eur, c) zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o sadzbu 20% DPH, t.j. spolu o sumu 9,15 eur, pričom pri určovaní náhrady za doručovanie, teda poštovného, súd vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora (ktorý síce požadovanú náhradu poštovného uplatnil v celkovej sume, ale bez špecifikovania jednotlivých písomností a konkrétnych nákladov s doručovaním tej - ktorej písomnosti), teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora dokladované riadnou doručenkou (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Celkom tak z titulu náhrady poštovného bolo priznaných 9,24 eur (a zvýšená o DPH bola iba uvedená suma) oproti požadovaným 12,80 eur.
26. Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal. Pokiaľ ide o úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (vyčíslený 2-krát), upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (vyčíslený 2-krát), príkazu na začatie exekúcie (vyčíslený 2-krát) a úkon doručenia exekučného príkazu (vyčíslený 6-krát), z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) až f) cit. vyhlášky vyplýva, že exekútorovi patrí odmena len za jedno vykonané doručenie. V opačnom prípade by odmena za tento úkon bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) spomínaného ustanovenia, kde odmena exekútora je výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Odmeňovaný je totiž úkon ako taký, pričom v tomto prípade ide o jeden úkon smerujúci voči viacerým adresátom. Viacnásobné doručenie sa premietne do náhrady hotových výdavkov. Preto súd priznal odmenu len za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a za jedno doručenie exekučného príkazu.
27. Súd nepriznal požadované poštovné označené súdnym exekútorom ako „ďalšie náklady na poštovné v zmysle § 60 ods. 1 a ods. 2 EP“ vo výške 4,50 eur. Pri zastavení exekúcie možno priznať iba hotové výdavky, ktoré do uvedeného momentu i skutočne vznikli. V danom prípade uvedené „ďalšie náklady na poštovné“ totiž majú podľa všetkého súvisieť už len s administratívnymi prácami po samotnom zastavení exekúcie, náhrada za ktoré je v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - § 25 - zahrnutá už v samotnej priznanej odmene. Preto túto sumu súd nepriznal, kde sa nestotožnil z uvedených dôvodov s názorom exekútora opieraným o v zásade od všeobecnej rozhodovacej praxe odlišného rozhodnutia, na ktoré exekútor poukazoval.
28. Súd nepriznal ani požadovanú náhradu označenú exekútorom ako „kancelárske potreby“ v požadovanej výške 3,32 eur (a s tým súvisiacu 20 % DPH), K takýmto výdavkom treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými
by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.