Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-30-2018.pdf
PDF · 172.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. Q., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. U. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom 10. októbra 2019 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: J. Q., M.. XX.XX.XXXX F. A., A. Q. U. XXX, na slobode,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 635/17/3304-14 zo dňa 27.2.2018, doručenej súdu dňa 28.02.2018, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 18.08.2017 v čase asi o 20:05 hod. v obci U. na ulici pred pohostinstvom „E. Š.„ číslo XXX, povedal poškodenému L. A. „dám Vás tu všetkých na kopu a všetkých Vás tu pozabíjam“, následne L. A. rukou udrel opakovane najmenej tri krát po hlave, po tomto za ním prišiel poškodený J. W. a spýtal sa ho, čo to robí, načo obvinený začal vykrikovať slová ako „cigáni kedy toto skončí, kedy už bude kľud“, zobral do ruky drobné kamene a tieto hodil do tam stojaceho osobného motorového vozidlo zn. Citroen, farby strieborná metalíza, EČV: M., na ktorom rozbil sklo na zadných dverách, keď išiel znova brať kamene do ruky, v tom mu chcel zabrániť J. W., ktorého odsotil a ľavou rukou ho udrel jeden krát päsťou ruky do oblasti tváre, v tom sa pred J. W. postavila C. W., ktorá rukami chytila J. W., na čo ju obvinený udrel jeden krát do brucha a nohou kopol jeden krát do stehien, po čom dopadla na za ňou stojace auto, čím poškodenej C. W. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, pomliaždenie mäkkých tkanív hrudnej steny, pomliaždenie mäkkých tkanív brušnej steny a strednej časti brucha, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v Nemocnici v U. v dobe od dňa 18.08.2017 do 21.08.2017 a poškodená bola obmedzená v bežnom spôsobe života po dobu 1 týždňa,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 28.02.2018 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 635/17/3304 zo dňa 27.02.2018, na obvineného J. Q. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V danej veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 30.05.2018, voči ktorému podal v zákonnej lehote odpor obvinený cestou zvoleného obhajcu.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019, 21.08.2019 a 10.10.2019 dokazovanie výsluchom obžalovaného J. Q. v zmysle § 258 Tr. por., svedkov poškodených C. W., J. W., L. A., výsluchom svedkov L. A., T. S., L. U., C. Č., W. Č., R. Š., L. Q.Í. v zmysle § 261 Tr. por., výsluchom znalca MUDr. Mariána Pamulu v zmysle § 268 Tr. por., čítaním listinných dôkazov v zmysle § 269 Tr. por.: úradný záznam z 18.08.2017, lekárske správy, petícia z 11.08.2017, odpoveď na petíciu od Obce U. z 11.09.2017, úradné záznamy z 19.08.2017 a 26.08.2017, odpis registra trestov, lustrácia Sociálna poisťovňa, register priestupkov, správa o povesti Obec U., správa OR PZ M. na obžalovaného, oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil nasledovné:
Obžalovaný J. Q. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu. Po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 psím. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, vyhlásil po porade so svojím obhajcom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z jeho výpovede vyplýva, že to, čo si na neho vymysleli poškodení je lož, boli pod vplyvom alkoholu. V ten večer dňa 18.08.2017 o 20,00 hod bol on vo svojom dome, v spálni sa prezliekal, kedy počul, ako mu lietajú kamienky do okna, pričom počul hrabanie kolies autami, čo ho nahnevalo tak, ako by to nahnevalo každého slušného človeka. On sa stará o okolie jeho domu, upravuje okolie aj z dôvodu, že sú tam potraviny, aby mali ľudia kde parkovať. Za svoje peniaze kupuje drobné okrasné kamienky na úpravu pozemku. V ten večer mu ničili parkovisko pred jeho domom Rómovia s autami zn. Citroen ZX zelenej farby a stará Alfa Romeo 156 červená zn. M. XXXHI. On sa ich snažil chytiť, naháňal ich, no nechytil ich, oni sa potom schovali do krčmy. On ich len slovne upozorňoval. To počuli nejakí ľudia a potom na neho vyleteli Rómovia z krčmy, kde bolo v tej dome Pohostinstvo v dome, ktorý susedí s jeho domom. Títo nevideli, čo mu robili autami. Bolo ich asi desať. On bol sám, preto je nelogické, aby on išiel biť poškodenú C., aby ho oni potom zbili. Pohostinstvo tam mali bez súhlasu iných susedov, denne robili neporiadok, rušili nočný kľud, na základe čoho bola spísaná petícia od 28 občanov, susedov. Taký neporiadok si tam slušný človek nedovolil robiť. Oni tam robili oslavy do ranných hodín, púšťali hlučnú hudbu. On sám vlastní hotel pre psov, robí výcvik pre psov a má aj malú stavebnú firmu. Na základe ich správania prišiel o mnohých zákazníkov. Obžalovaný v ten večer prvý volal políciu, volal asi o 20,10 hod, oni potom volali políciu tiež, keď videli, že on volal prvý. Po príchode polície sa jedna z poškodených tvárila, že kríva, na čo aj lekár zo sanitky konštatoval, že dobre pozná ich diagnózu. Toto divadlo trvalo asi 10 minút. On ich iba upozorňoval, aby mu neničili majetok. Susedia by vedeli porozprávať o tom, aké peklo tam susedia zažívajú. Drobnými kamienkami sa bránil v čase, kedy na neho vybehlo asi desať zákazníkov pohostinstva, lebo sa bránil. Auto bolo 4 - 5 metrov ďalej. Poškodená C. W. sa potkla o poklop, mala vysoké opätky, on to videl. V tom čase už išiel späť k svojmu domu a čakal policajtov. Ona prišla asi päť minút po tom, ako začal incident. Nikomu neublížil, nepoškodil nimi majetok, boli to drobné okrasné kamienky, fotky založil do spisu. Obžalovaný len raz odsotil jedného z poškodených J. W., ktorý bol boxerista a asi ho poslali za ním. W. išiel do útoku voči obžalovanému, išiel za obžalovaným, začal ho sácať, preto sa on len bránil. Obžalovaný mu nič neurobil. Obžalovaný riešil len dvoch mladíkov, ktorí mu na aute rozhrabali kamene. Nikoho však fyzicky nenapadol. Poškodená C. mala maródovať, nebola doma, bola v krčme aj počas PN, hoci nemala povolené vychádzky. On všetko riešil z chodníka, na ulici boli mnohí susedia. Býva tam od malička, vedie slušný život, nemá s ľuďmi konflikty. Obžalovaný má za to, že sa mu chceli poškodení pomstiť, lebo petícia bola spísaná 11.08.2017, na čo bola asi dvakrát starostka za poškodenou C., ktorá pohostinstvo prevádzkovala. Má za to, že toto bola ich pomsta kvôli spísanej petícii. Nechápe, ako môže jeden policajt uveriť klamstvám takýchto ľudí pod vplyvom alkoholu a nevypočul aj očitých svedkov, susedov, ktorí boli na ulici. Policajt nedal nikomu ani fúkať, hoci boli na mieste aj mladiství zjavne pod vplyvom alkoholu. Jediné, čo sa stalo bolo to, že obžalovaný vyletel von z domu, nakoľko mu Rómovia ničili majetok, chcel ich upozorniť. Nikoho nenapadol ani sa nevyhrážal nikomu zabitím. Naopak oni sa vyhrážali jemu aj susedom, nadávali do gadžov, že ich pozabíjajú so sekerami, že sa im pomstia. On nemal úmysel nikomu ubližovať, ani to neurobil. Poškodení nemali zranenia, žiadne im nespôsobil. Incident videli očití svedkovia U., Č., Č.V., S., Š., Č. aj iní susedia. Tí boli pár metrov od incidentu. On poškodených nepozná. Teraz je tam sklad, krčma tam bola asi dva mesiace, poškodená C. W. bola majiteľka tejto krčmy. Asi týždeň po tomto incidente, sa tam pobili ďalší Rómovia, potom krčmu zavreli. Oni si tam chceli robiť svoje zábavy, robiť hluk a neporiadok. Nepáčilo sa im, že susedia spísali petíciu.
Obžalovaný sa k výpovedi L. A. vyjadril tak, že A. nebol v krčme, šoféroval Citroen zelenej farby a jeho brat šoféroval Alfa Romeo červenej farby, ktoré mu šmykovali pred domom a rozhrabávali kamene.
Z výsluchu svedkyne poškodenej C. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že výpoveď je spísaná, je to pravda, bolo tam aj napadnutie, papiere od lekára sú v spise. Nemá k veci čo dodať. Do krčmy prišiel zákazník, že im vonku niekto bije zákazníkov. Ona vyšla von s J. W., neskôr uviedla, že W. už bol vonku. Vonku napadali L. A.. Obžalovaný chytil kamene, hodil ich do nich aj do auta, čím rozbil sklo na aute. J. mu dohováral, vtom obžalovaný udrel J. po hlave. Ona chcela chytiť J., aby sa nebili, vošla do rany, obžalovaný ju udrel. J. stál vedľa nej, obžalovaný chcel udrieť jeho, no trafil ju. Poškodená uviedla, že ju obžalovaný udrel raz do ľavej časti brucha, potom druhýkrát ju buď udrel alebo kopol, to si už nepamätá, na čo letela do auta. Prvýkrát to bolo rukou. Auto stálo zboku po ľavej strane, ona na auto dopadla spredu. Utrpela zranenia, udrela si hlavu, peru si poranila na rozbitom skle, potom sa akoby zošmykla, na čo ju chytil J. a zdvihol ju. Bola tam hádka, kričali na seba navzájom. Padlo tam kopu nadávok, aj zo strany jej zákazníkov aj zo strany obžalovaného. Boli tam dosť drsné nadávky. Boli tam aj vzájomné vyhrážky. Ona osobne nevidela konflikt medzi obžalovaným a L. A., to im prišiel povedať zákazník, meno nevie. Povedal, že sused im bije zákazníka. L. A. ona vonku nevidela. Ona keď vyšla z krčmy na ulicu, na ulici už boli obžalovaný Q., L. A. J. J. W.. Na L. A. ona zranenia nevidela, nekrvácal. Q. bol nahnevaný, išiel do J., potom schytil kamene a hodil ich po nich. J. sa nebránil ani neútočil. Potom prišiel aj brat obžalovaného, ktorý im vykrikoval, že ich tam podpáli. Jej manžel Š. W. tam najskôr nebol, lebo z krčmy vyšla len ona s J.. Obžalovaný išiel na políciu. Jej volali sanitku a išla do U. do nemocnice, lebo zvracala. Pri popísaní situácie poškodená vypovedala, že keď vyšla z krčmy, obžalovaný Q. bol tvárou, oproti nemu bol J. W. a ona. Ona stála po ľavej strane J.. Obžalovaný sa s J. handrkovali, obžalovaný raz udrel J. päsťou, ona chytila ruky J. W., aby on neudrel obžalovaného Q., aby nechal tak, že zavolajú políciu. Vtom čase stála vedľa W.. Potom obžalovaný znova zaútočil, buchol jej päsťou do brucha, vtedy ona stála oproti Q.. Potom ona znova zacítila úder, potom ju hodilo do auta. Druhý úder mala pri stehne, nevie, či ju kopol alebo buchol. Počas oboch úderov stála oproti Q.. Do auta, ktoré stálo po jej ľavej strane, ju hodilo tak, že na auto dopadla tvárou vpred. Vtedy bolo už sklo na aute rozbité, ona si porezala o sklo peru. V prípravnom konaní uviedla, že ako ju Q. udrel, ona si čupla, na zem nespadla. V tom čase stálo vonku asi dvadsať ľudí. Ona mala krčmu v podnájme v tej dobe asi dva mesiace. Zo strany spoluobčanov bola na ňu spísaná petícia pre hlasnú hudbu, ona bola kvôli tomu dvakrát na úrade u starostky. Sťažoval sa iba obžalovaný Q.. Auto mali požičané, nebolo to ich auto. Nevie, ktoré sklo sa na aute rozbilo. Sklo bolo aj v aute. Celé to trvalo asi 15 minút. V pohostinstve bolo tak 35 - 40 ľudí. Svedkyňa na otázku znalca nevedela popísať, či ju obžalovaný prvýkrát udrel päsťou či lakťom do brucha, nevedela vysvetliť, prečo boli v prípravnom konaní popisované zranenia na pravej strane a na pojednávaní na ľavej strane tela.
Z výsluchu znalca MUDr. Mariána Pamulu na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v danej veci vypracoval odborné vyjadrenie o zraneniach poškodenej C. W.. Poškodená na pohotovosti uviedla, že bola napadnutá susedom, ktorý ju mal udrieť lakťom do brucha a do pravých dolných rebier, následne ju mal sotiť, ona si narazila hlavu o auto. Dvakrát mala zvracať, v bezvedomí nebola. Objektívny nález zranení boli dotyková bolesť v čelovej oblasti hlavy vpravo, ľahšieho charakteru, bez vonkajších prejavov zranenia v danej oblasti, s odreninou kože v oblasti hornej pery úst, ďalej boli popisované zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hrudnej steny vpravo, bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív brušnej steny vpravo, pod pravým rebrovým oblúkom a strednej časti brucha vpravo. Jednalo sa o ľahké zranenia. U poškodenej boli vykonané RTG vyšetrenia zranených oblastí s negatívnym nálezom, sonografické vyšetrenia brucha s negatívnym nálezom, neurologické vyšetrenia s negatívnym nálezom. Mechanizmus vzniku zranení u poškodenej znalec popísal, že vzniklo priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta kde vznikli známky zranenia. Mohlo sa jednať o údery, pričom vzhľadom na topografické rozloženie zranení, na vznik popisovaných zranení boli potrebné 3 - 4 údery rukou útočníka zovretou v päsť, intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia by bola slabá. Zranenia mohli byť spôsobené aj nárazom do tvrdého tupého predmetu na oblasti hlavy, pravej strany hrudníka, pravej strany brucha. Znalec na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že na pojednávaní sa vyjadrila, že od obžalovaného dostala úder päsťou do ľavej časti brucha a v prípravnom konaní v nemocnici uviedla, že bola udretá lakťom do brucha a do pravých dolných rebier a stehna zranenia boli popisované na pravej strane tela. Hlavou sa udrela do auta, natrhla si peru. Znalec poukázal na to, že ak poškodená W. stála celý čas zoči - voči obžalovanému tak, ako to popísala na pojednávaní, znalec si nevie predstaviť, aby lakťom bolo možné spôsobiť jej zranenie, to by musela stáť za útočníkom. V prípravnom konaní mal byť úder lakťom, na pojednávaní uvidela, že päsťou. Znalec sa
ani nevedel predstaviť, že za poškodenou malo byť auto, ona si mala hlavu udrieť do auta a natrhnúť peru tak, ako to popisovala v prípravnom konaní. To by si udrela hlavu v záhlaví, nie v prednej časti hlavy ako to sama poškodená popisovala, tieto zranenia by reálne nevznikli tak, ako ich popísala. Znalec poukázal na výpoveď svedka U., ktorého výpoveď mu pripadala technicky najprijateľnejšia a najreálnejšia, a teda že obžalovaný Q. sotil do jedného Róma, za ktorým stála jedna Rómka, pričom svedok osobne videl ako sa Róm o ňu oprel a ona sa zvalila na zaparkované auto. Znalec ďalej uviedol, že na poškodenej neboli objektívne sledovateľné žiadne známky zranení, ako opuch, hematóm, ani povrchové zranenie kože. Okrem subjektívnej bolesti poškodenej neboli viditeľné u poškodenej žiadne objektívne zranenia okrem poranenia na pere. Na stehnách neboli popisované poškodenou žiadne zranenia, ani dotykovú bolestivosť, teda vyjadrenia poškodenej na pojednávaní, kde uviedla, že druhý úder od obžalovaného mala dostať do stehna sa ani z medicínskeho ani zo súdnolekárskeho hľadiska nedajú potvrdiť. Znalec poukázal na to, že aj vzhľadom na stavbu tela obžalovaného a poškodenej by ňou popisovanej situácie boli iné zranenia na jej tele. Opakovane poukázal na rozpor v jej výpovedi, kedy pri prvotnom ošetrení uvádzala úder lakťom, na pojednávaní úder päsťou. Tiež ak by bola sotená obžalovaným a stála by oproti obžalovanému, nemohla spadnúť prednou časťou hlavy a naraziť si ústa o auto spredu, keďže toto malo byť za ňou podľa jej pôvodnej výpovede. Tiež v prípravnom konaní popisovala všetky zranenia na pravej strane, na pojednávaní výslovne uviedla, že údery smerovali do ľavej strany tela. Poškodená popisuje iba dva údery, ak by však mali byť zranenia spôsobené lakťom, mali by byť tak 3 - 4 údery.
Z výsluchu svedka poškodeného J. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v deň skutku bol v pohostinstve u W., mala tam živú kapelu. On fajčil vonku na terase, kde bol L. A., Q., U., boli tam aj iní ľudia. Q. sa o niečom hádal s jedným mužom, s mladým L. A., dal mu dve facky. Facky boli na tvár, boli slabé, jednu dal ľavou rukou a jednu pravou. Nevie prečo sa hádali, bolo tam niečo ohľadom auta. Boli tam viacerí na autách, on videl odchádzať jedno auto. Jedno auto bolo odparkované na pozemku obžalovaného. On potom dobehol, pýtal sa, čo sa stalo. Obžalovaný vulgárne nadával, hovoril kedy to tu skončí, že sú tam každý víkend. Boli tam malé okrasné kamene a hodil ich do nich. Potom dobehla majiteľka, dostala po ľavej ruke. Kamene hodil obžalovaný dvakrát, chcel ich hodiť trikrát. Počul, že sa po druhom hode rozbilo sklo na aute, no nevie, či to bolo z kameňov. Tretíkrát svedok W. obžalovanému chytil ruky, aby nehodil znova kamene, čo sa asi obžalovanému nepáčilo, preto mu dal menšiu facku dlaňou. Jeho na to odhodilo dozadu. On to neriešil, lebo pozná obžalovaného, zranenia nemal žiadne. W. sa hodila medzi nich, aby sa nebili. Poškodená W. sa postavila medzi nich, bola tvárou k obžalovanému a chrbtom k J. W.. Obžalovaný ľavou rukou udrel poškodenú do brucha, niekde od pása dole. Dal jej iba jeden úder. Padla na zem, padla na ľavú stranu boku. V prípravnom konaní uviedol, že spadla na motorové vozidlo. Nič iné jej neurobil, žiadne kopance svedok nevidel. Poškodená spadla na zem po ľavej strane, on ju zdvíhal, v tom čase už obžalovaný u seba na dvore. Svedok W. zranenia na poškodenej C. W. ani na L. A. nevidel. Potom sa už len hádali. Š. W. bol na mieste po fyzickom útoku. On si potom zavolal taxík. Na mieste bolo aj 30 až 40 ľudí. Hádky boli vzájomné, boli tam aj vzájomné vulgárne nadávky. Vyhrážky od obžalovaného svedok nepočul. Nevie, kto volal políciu. Jemu dali policajti fúkať (v spise sa okrem dychovej skúšky obžalovaného Q. nenachádza záznam o iných dychových skúškach). Nevie, či tam bol aj L. A., brat poškodeného L. A.. Svedok uviedol, že boxuje asi dvadsať rokov.
Z výsluchu svedka poškodeného L. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že s obžalovaným nemal doteraz žiaden konflikt. On by si na obžalovaného nedovolil. On prišiel na miesto k pohostinstvu so strýcom I. A. na aute Citroen zelenej farby. Išla aj jeho žena a dve deti. Jeho brat L. A. prišiel až potom. Brat prišiel potom na svojom aute Alfa Romeo červenej farby. Incident sa stal v Pohostinstve, ktoré je vedľa domu obžalovaného v obci U.. Nevie, kedy sa skutok stal, asi v roku 2017. V krčme hrala živá kapela. Brat prišiel asi 10 minút po ňom. Boli tam aj jeho dvaja kamaráti R. A. J. B. W.. S dvomi kamarátmi si išiel zapáliť. Brat vtedy telefonoval. Videli obžalovaného v dome, bol rozčúlený. Obžalovaný bol rozčúlený, vyšiel z jeho brány. Svedok išiel cez bránu pohostinstva von na ulicu. Obžalovaný mu dal trikrát pohlavky. Bolo to otvorenou dlaňou, nie päsťou. Nevie prečo ho napadol. Obžalovaný prišiel, dal mu trikrát po hlave, nevie prečo bol rozčúlený. Ľudia, čo tam boli hovorili, že obžalovanému sa nepáčilo to, že tam hrá hlasno hudba. Oni dvaja nemali žiadny konflikt. Obžalovaný bol nahnevaný na hudbu a jeho napadol bezdôvodne. Vyhrážky od obžalovaného si nepamätá, bolo tam povedané cigáni, ale nevie, či to povedal obžalovaný. Povedal niečo také ako zakopem vás, zabijem vás. Po týchto slovách ho napadol. Potom tam došiel J. W., aj s ním mal obžalovaný nejakú slovnú hádku. Mali tam nejaké strkanice, ale nevidel všetko. Kto vyprovokoval konflikt medzi Q. a W. on nevie. Horváth prišiel za obžalovaným a postavil sa pred neho. Boli od neho asi 3 - 4 metre, videl vzájomné sácanie. Následne
prišla aj poškodená C. W., ktorá robila v Pohostinstve rómske zábavy. Keď tam došla, postavila sa pred W., aby sa nebili a potom dostala jeden úder od obžalovaného, nevie či nohou alebo rukou. Obžalovaný mal napadnúť aj ju, no nevie ako, či ju kopol alebo buchol. Neskôr uviedol, že obžalovaný udrel W. asi pravou rukou, otvorenou dlaňou do brucha jedenkrát. Stáli od neho asi 5 - 6 metrov, vtedy ho už brali dovnútra. Nevidel jej pád na zem, hodilo ju chrbtom o auto. Svedok na W. ani na W. zranenia nevidel ani on sám s bratom nemal zranenia. Svedok pád W. na zem nevidel. Potom obžalovaný hádzal kamene, nevie, či ich na niekoho mieril. On videl iba jeden hod kameňmi, boli to malé okrasné kamene. Kamene hádzal obžalovaný až na konci po týchto konfliktoch s ním, W. a W.. Svedok A. si nevšimol, že by sa hodením kameňov rozbilo sklo na aute. Svedok na konci výpovede uviedol, že obžalovaný mal vyhrážky povedať až na konci konfliktu predtým, ako išiel domov. Potom svedok odišiel dovnútra. Obžalovaný odišiel domov do dvora. Potom tam prišli policajti. Celú situáciu videl jeho brat L. A.. Nevie, či políciu volal obžalovaný alebo niekto iný.
Z výsluchu svedka L. A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je brat L. A.. Na miesto prišiel asi 10 minút po bratovi. Prišiel autom, parkoval pred pohostinstvom v U.. Videl ako obžalovaný udrel brata do hlavy. Nevedel, prečo ho obžalovaný bije. Obžalovaného pozná z videnia, nemali konflikt. Brata udieral otvorenou dlaňou. On fyzicky nezasiahol. Pri konflikte on nikoho na ulici nezaregistroval. Obžalovaný im niečo hovoril, nevie presne čo, bol agresívnejší. Vyhrážky od obžalovaného boli po napadnutí, že ich zabije. Kamene nehádzal obžalovaný po nich ani nimi nemieril na auto. Kamene obžalovaný hodil pred bránou pohostinstva, pričom všetci zákazníci boli vtedy za bránou. V prípravnom konaní sa svedok vyjadril, že kamene hádzal po ľuďoch aj po aute, kde rozbil sklo. Tento rozpor nebol odstránený ani na pojednávaní. Ďalej sa svedok na pojednávaní vyjadril, že tam nebol okrem neho, obžalovaného a brata nikto iný (brat L. tvrdí, že tam boli jeho dvaja kamaráti). Svedok ani na hlavnom pojednávaní neodstránil rozpor, a to keď v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný brata udieral päsťou a na pojednávaní tvrdil, že otvorenou dlaňou. Nevie dôvod, prečo by obžalovaný napadol jeho brata L.. Nevie, kto volal políciu. Podľa neho sa polícia volala zbytočne, bol to iba malý incident, nikto nemal zranenia, ani jeho brat. Brat do krčmy prišiel asi autobusom. On v krčme vnútri nebol.
Z výsluchu svedka T. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že on býval štvrtý dom od miesta činu. Svedok videl incident, bol tam aj svedok U.. V ten deň tam bolo veľa áut, ktoré rušili celé okolie, nedalo sa tam bývať. Pamätá si červené aj zelené auto, boli tam odstavené aj iné autá. Zákazníci boli z celého Slovenska, bola tam desiatka ľudí. On incident videl z diaľky. Prišli autá pred dom obžalovaného. Svedok počul, že obžalovaný ich len slovne upozorňoval, aby nerobili neporiadok, aby neodletovali kamene z chodníka. Potom vyšla desiatka ľudí z pohostinstva, na čo obžalovaný jedenkrát zobral hŕstku drobných kamienkov, ktoré hodil. Žiadna škoda hodením kamienkov podľa neho nevznikla. On sa len bránil, lebo tam bolo veľa ľudí a určite nikoho nechcel zraniť, ani nič iné. Chcel sa podľa svedka len nejako dostať domov, lebo ich tam na neho bolo veľa. Svedok sa odtiaľ musel odsťahovať, lebo situácia je tam neúnosná, stále tam dochádzalo k rušeniu nočného kľudu. Obžalovaný v ten večer nikoho ani neudrel, ani nekopol. Poškodenú W. nepozná. Videl tam nejakú ženu, tá sa po príchode sanitky tvárila, že má zranenia. Svedok zo strany obžalovaného nepočul žiadne vyhrážky, že ich dá na kopu, že ich pozabíja, ani nadávky do cigánov nepočul. Sú to ich výmysly. On na mieste videl veľa svedkov, boli tam susedia. Bol tam od piatka do nedele bordel, rušenie nočného kľudu do ranných hodín, hlasná hudba hrala od piatku do nedele. Spisovala sa petícia, volali opakovane políciu. Chodilo tam veľa ľudí, v ten večer tam bolo 30 - 40 ľudí.
Z výsluchu svedka L. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že k žiadnym zraneniam nikoho neprišlo. On bol v tom čase celý čas u obžalovaného. Stál u obžalovaného na dvore. Kamienky tam lietali, lebo poškodený tam robili bordel s autami, autá tam flekovali a smiali sa im. Vedľa bola diskotéka, robili tam bordel. Údajne poškodená na mieste ani nebola, až keď bolo po všetkom, vyšla s obväzom a tvárila sa, že mala zranenia. Jediné čo sa stalo je to, že obžalovaný upozorňoval A., lebo tam robil bordel s autom. Svedok nepočul žiadne vyhrážky do cigánov, naopak oni - Rómovia sa vyhrážali im, že zoberú sekery a vidly a zabijú ich. Preto aj obžalovaný volal políciu. Boli ich tam desiatky a urážali ich. On ich nepoznal, boli to cudzí ľudia. Poškodená tam ani nebola, vyšla až po všetkom, za 10 minút bola obviazaná obväzom, predstierala zranenia. Zo strany obžalovaného svedok žiadny fyzický konflikt nevidel. Jediné, čo svedok videl bolo to, že obžalovaný len strčil do jedného holohlavého Róma, nebola ti ani facka ani úder päsťou a podobne. Potom prišla tá Rómka. Svedok videl len to, že obžalovaný zobral jedenkrát hŕstku drobných ozdobných kamienkov. Nesmeroval ich na ľudí ani majetok, len ich hodil. Obžalovaný nikomu neublížil len sa bránil. Svedok poprel, že by obžalovaný na niekoho útočil, nevidel
útoky - facky, údery do tváre päsťou, ani údery do brucha poškodenej a kopnutie do oblasti stehien poškodenej. Vyhrážky uvedené v obžalobe v tom zmysle, že „dám Vás tu všetkých na kopu a všetkých Vás tu pozabíjam“, následne slová „cigáni kedy toto skončí, kedy už bude kľud“ svedok poprel. Svedok U. bol 5 metrov od incidentu. Uviedol, že oni urážali ich, vyhrážali sa zabitím a vulgárne nadávali. Políciu volal obžalovaný na základe týchto vyhrážok. Po incidente nemali údajní poškodení žiadne zranenia.
Z výsluchu svedka C. Č. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa to odohralo v piatok podvečer. Svedok počul krik, pískanie pneumatík. Jedno auto parkovalo pri jeho dome, druhé ušlo. Predtým tam autami hrabali a točili sa na autách. To obžalovaného nahnevalo, sám si okolie upravoval. Oni vyvolali konflikt. Vybehol na ulicu, obžalovaný vybehol nahnevaný, že kamienky mu odletujú až po parapety. Obžalovaný ich upozorňoval oni na neho kričali. On je pedant, upravuje okolie. Z krčmy vyletelo veľa Rómov. Svedok nevidel úder päsťou do tváre W. ani fyzické útoky voči W.. Videl, že obžalovaný raz hodil kamienky. V tom čase tam W. nebola. Obžalovaný hodil kamienky lebo sa bránil, bol sám, ich bolo veľa. Svedok nevidel žiadne fyzické útoky zo strany obžalovaného. Údajne poškodená tam ani nebola, tá prišla až po incidente. Každý piatok, sobotu bol na ulici hluk, víkendy boli neznesiteľné, svedok nemohol ani vetrať kvôli nadmernému hluku. Svedok incident videl 10 - 15 minút. Odbehol si len na 2 minúty pre župan. Svedok žiadne vyhrážky zabitím ani urážky do cigánov od obžalovaného nepočul. Svedok nevidel, že by obžalovaný fyzicky niekoho napadol. Tvrdenia údajne poškodenej W. sú výmysel, po incidente si nohu obviazala a pred políciou a sanitkou predstierala krívanie, do ich príchodu normálne kráčala. Nevidel, že by obžalovaný niekoho sotil. Svedok vyhrážky uvedené v obžalobe nepočul, obžalovaný len povedal, kedy toto skončí, kedy bude kľud. Svedok má vedomosť o petícii, podpisoval ju on, manželka aj syn, nakoľko rušenie nočného kľudu bolo neznesiteľné. Dom svedka stojí oproti obžalovanému.
Z výsluchu svedka W. Č. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že to bolo v piatok okolo 20,00 hodiny. Počula autá, ktoré rozhŕňali štrk pred domom obžalovaného. Obžalovaný ich len upozorňoval, aby to nerobili, že tam je parkovanie pre zákazníkov potravín. Na to vyšla celá krčma Rómov, ktorí tam robili krik a nadávali tam. Jeden z nich bol holohlavý a ten chcel obžalovaného biť, obžalovaný sa len uhol. Tento pán prišiel k obžalovanému a vyzeralo to tak, že ho chcel biť, na to ho obžalovaný len odsotil, nebol to žiadny fyzický konflikt. Niektorí zákazníci boli opretí o auto. Obžalovaný ich len upozorňoval, aby mu to tam neničili. Schádzali sa tam z celej republiky. Susedia sú radi, že odtiaľ odišli, že to tam skončilo. Obžalovaný bol ich priamy sused. Robili tam akcie do ranných hodín, ľudia si nemohli ani vetrať, lebo tam bol hluk. Mali tam aj malé deti. Trvalo to celé víkendy. Svedkyňa všetko videla len z okna, bála sa ísť von, okno mala otvorené. Celý incident videla odkedy robili hluk so štrkom autami. Autá boli dve či tri. Obžalovaný vyšiel von na ulicu za nimi a hovoril im, aby nerobili bordel. Svedkyňa poprela fyzický konflikt tých, čo boli v aute s obžalovaným. Žiada bitka tam nebola. Potom vyšli z tej krčmy a ten holohlavý chcel útočiť na obžalovaného, preto ho on len odsotil. Potom sa obžalovaný s U. vrátili do domu obžalovaného. Čo sa týka poškodenej, tá sa tam asi možno motkala, potom skríkla, potkla sa o poklop, ktorý tam je. Svedkyňa poprela útok voči W. aj voči W.. Nič také tam nebolo. Po chvíli prišla sanitka aj policajti. Svedkyňa nepočula všetko, čo sa vonku bavili. Kričali tam jeden cez druhého. Svedkyňa videla, ako obžalovaný jedenkrát hodil kamienky, aby sa k nemu nepribližovali, bránil sa, jednalo sa o drobné kamienky. Na mieste nebol nikto zranený. Svedkyňa má vedomosť aj o petícii, ktorá sa na ich ulici spisovala, bolo to kvôli rušeniu nočného kľudu a verejného poriadku zo strany zákazníkov tohto pohostinstva.
Z výsluchu svedka R. Š. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bola v ten večer okolo 20,00 hod vonku pri záhradke. Vonku bol krik. Videla dve autá stáť pred domom obžalovaného, jedno bolo zelená a jedno červené. Tieto autá doslova túrovali. Obžalovaný je pedant, dbá o poriadok, venuje sa psíkom. Obžalovaný preto vyšiel von a upozornil ich. Oni neprestali. Obžalovaný im nenadával. Bol tam strašný ruch. Asi za 4 - 5 minút sa z krčmy vyhrotili Rómovia. Bolo ich možno aj 20. Boli tam aj deti. Títo neboli ani z U.. Boli podľa značiek áut z A.M., M., B.. Vyšli mnohí. Svedok U. stál niekoľko metrov od obžalovaného. Jeden tam bol taký menší a plešatý a chcel akoby udrieť obžalovaného, obžalovaný ho len odsunul, aby sa nebili. Obžalovaný ho neudrel. Svedkyňa si nevšimla, že by tam bola poškodená W., tú tam nevidela. Svedkyňa nevidela žiaden konflikt medzi obžalovaným a nejakou ženou. Žena tam nebola. Potom obžalovaný odišiel domov. Po tomto incidente mala strach. Po ich diskotékach tam bola špina, výkaly, neporiadok. Nemohli sedieť ani na dvore, nemohli mať otvorené okná, bol tam hluk. Žiadali o pomoc od starostky, spísali petíciu. Človek sa tam bál o svoj život aj zdravie. Svedkyňa nevidela žiaden fyzický konflikt - rukou ani nohou. Svedkyňa počula ich, ako kričali. Obžalovaný žiadne vyhrážky, že ich dá dolu, že ich zabije, ani urážky do cigánov nepovedal. Naopak oni nadávali jemu. Obžalovaný
je precízny, poriadkumilovný, nekonfliktný človek, zveľaďuje okolie. Petíciu spisovali určite pred týmto incidentom, čo im určite vadilo. Petíciu podpísalo 28 ľudí. Na mieste bol aj sused U., Č., pani Č.. Svedkyňa má dom v tom istom rade na strane ako obžalovaný, kde je jeho dom, krčma a medzitým ešte jeden dom. Svedkyňa stála vonku v záhradke, v podstate čelom ku krčme.
Z výsluchu svedka L. Q. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je brat obžalovaného. V čase incidentu bol u mamy, prišla mu správa od brata, že má problémy s Rómami, prišiel na miesto, aby mu pomohol. Obžalovaný v čase jeho príchodu stál za bránou. Bol kľudný. Obžalovaný volal prvý policajtov. Bolo ich tam asi 30 aj s deťmi. Boli aj v podnapitom stave, nadávali bratovi a kričali na celú ulicu, vulgárne tam nadávali. Kričali, že oni s nimi spravia poriadok. Ani jeden z nich nebol zranený. Videl tam aj jedného silnejšieho, mal to byť muž údajne poškodenej W.. Asi za 3 minúty prišli policajti. Keď prišli, táto poškodená sa tvárila, že je dobitá, predstierala krívanie. Celé je to výmysel. Keby brat napadol ženu - poškodenú, tak ho tam títo Rómovia inak dobili. Voči týmto bola spisovaná aj petícia, robili tam neporiadok, rušili nočný kľud, preto si toto všetko na brata vymysleli. Celé to takto zhodnotil jeden policajt, ktorí nevnímal výpovede susedov, ktorí boli očití svedkovia. Na ulici žijú aj slušní Rómovia. Brat robil 17 rokov vyhadzovača, nikdy s nikým nemal konflikt. Je to nekonfliktný človek. Svedok nebol prítomný, keď mal obžalovaný hodiť kamienky. Poškodená pred príchodom polície nemala žiadne zranenia, po príchode polície zrnenia zjavne predstierala.
Z úradného záznamu zo dňa 18.08.2017 okrem iného vyplýva, že na základe podnetu poškodenej W., ktorá im na základe oznámenia povedala, že obžalovaný napáda jej zákazníkov a aj ju mal napadnúť tak, že ju rukou udieral do oblasti tváre, pričom si to bližšie nepamätá. Obžalovaný mal fyzicky napadnúť aj A. a W.. Konaním obžalovaného mala vzniknúť aj škoda na vozidle 300 eur. Uvedeného incidentu bola svedkom a poškodenou aj oznamovateľka, ktorá ako sa snažila oddeliť p. Q., A. J. W. taktiež bola napadnutá.
Z úradného záznamu zo dňa 19.08.2017 a 26.08.2017 okrem iného vyplýva, že dňa 18.08.2017 o 20,11 hod volal anonym, ktorý uviedol, že Rómovia na ulici Ľ.. Š. v U. robia neporiadok, hluk a párty v rodinnom dome, ktorý majú v prenájme. Oznamovateľ uviedol, že býva na č. XXX v U.. V čase o 20,12 hod volal pán Š. W.Í. z U. č. XXX, ktorý uviedol, že sused ho ohrozuje, vyhráža sa mu a hádže do jeho vozidla kamienky, ktoré mu poškodili sklo. Z ďalšieho záznamu vyplýva, že dňa 26.08.2017 pri návšteve v pohostinstve bola videná C. W., ktorá sa tam pohybovala v čase práceneschopnosti, mala mať vychádzky, čo však po predložení potvrdenia nebola pravda, nakoľko je zrejmé, že absentuje záznam o termínoch vychádzok počas jej práceneschopnosti.
Z lekárskych správ na poškodenú W. z 18.08.2017 vyplýva, že podľa vyjadrenia poškodenej W. došlo k jej zraneniam údajne napadnutím susedom - udrel ju lakťom do pravých dolných rebier a hrude, následne ju sotil hlavou do auta. Jedná sa o ľahké zranenia. Bola jej vystavená práceneschopnosť dňom 21.08.2017.
Z petície doručenej Obci U. dňa 11.08.2017 vyplýva, že ju podpísalo 28 občanov ulice Ľ. Š., U.. Podali sťažnosť z dôvodu, že v okolí domu č. XXX obce U. dochádza k: rušivému hluku, znečisťovaniu okolia - plastové poháre, psie exkrementy, parkovanie áut po oboch stranách ulice, čím je znemožnené prejazd áut v oboch smeroch, hlasné vytrubovanie áut taxíkov aj po 23,00 hodine, rušenie nočného kľudu hlasným vykrikovaním a brzdením áut, znemožňovanie svojim parkovaním prístupu k obytným domom, mladé rodiny s deťmi nemajú pokoj, deti nemôžu spať kvôli hlasnej hudbe a pod. Z odpovede na petíciu z 11.09.2017 vyplýva, že v danej veci došlo k zrejmému zásahu do práv občanov tým, že sa návštevníci pohostinstva neprimerane správali. C. W. bola poučená a svojich právach a zaviazala sa vykonať drobné stavebné úpravy na odhlučnenie, zabezpečenie čistoty verejného priestranstva a vyriešenie parkovania mimo hlavnej cesty. Vo veci bol nariadený štátny stavebný dohľad, vec bola postúpená aj na prešetrenie Regionálemu úradu verejného zdravotníctva.
Z odpisu z registra trestov a registra priestupkov obžalovaného J. Q.Í. vyplýva, že nemá žiadny záznam v registri trestov a nedopustil sa žiadneho priestupku. Nie je voči nemu vedené iné trestné stíhanie.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.
Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť pre závažné pochybnosti o relevantných okolnostiach tvoriacich údajný skutok najmä o tom, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Povinnosťou súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Zásada prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie sa považuje za nevinného, pokiaľ sa zákonnými dôkazmi nepreukáže opak. Táto zásada je priamo zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.
V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu, a to s poukazom na to, že v danej veci proti sebe sú dve skupiny dôkazov, a to na jednej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, najmä výpovede poškodených L.D. A., J. W. J. C. W., výpoveď svedka L. A. a na strane druhej skupina dôkazov svedčiaca v prospech obžalovaného, a to výpovede očitých priamych svedkov L. U., T. S., C. Č., W. Č., R. Š., L. Q., výpoveď znalca MUDr. Mariána Pamulu a oboznámené listinné dôkazy. Obžaloba je teda postavená na výpovedi najmä troch poškodených L. A., J. W. či C. W., ktorých výpovede jednak vzájomne medzi sebou ako aj ich výpovede počas prípravného konania a konania pred súdom vykazujú zjavné rozpory. Tieto rozpory ich výpovedí boli v konaní pred súdom konfrontované a ani v na hlavnom pojednávaní neboli závažné rozpory odstránené. Výpovede poškodených ako aj svedka L. A., brata jedného z údajne poškodených nie sú jednoznačne jasné, logické, zrozumiteľné, presvedčivé a vierohodné, naopak sú chaotické, vnútorne rozporné a nepresvedčivé, a zároveň boli inými priamymi dôkazmi, najmä očitými svedkami incidentu, spochybnené a vyvrátené. Poškodení svojimi neskoršími výpoveďami v podstatných otázkach v podstate negujú svoje predchádzajúce výpovede ako aj skutkovú vetu obžaloby. Poškodení s odstupom času na hlavnom pojednávaní vypovedajú inak ako v prípravnom konaní. Najmä výpoveď poškodenej C. W. bola v konaní pred súdom spochybnená samotným znalcom a znaleckým dokazovaním ohľadom mechanizmu vzniku jej údajných zranení. Výpovede sú v rozpore s objektívnymi dôkazmi, čo robí ich výpovede za nedôveryhodné a neudržateľné. V konaní bola vierohodnosť výpovede poškodených spochybnená očitými svedkami incidentu, znaleckým dokazovaním ako aj listinnými dôkazmi. Vo výpovediach poškodených sú viaceré rozpory. Súd poukazuje na rozpory, ktoré vierohodnosť ich výpovede znižuje na minimum. Poškodená C. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že von pred pohostinstvo vyšla s J. W., neskôr na pojednávaní uviedla, že W. bol vonku skôr. Obžalovaný mal udrieť W. po hlave, obžalovaný ju mal udrieť. Podľa jej tvrdenia mala stáť vedľa J.. Poškodená na pojednávaní uviedla, že ju obžalovaný udrel raz do ľavej časti brucha, potom druhýkrát ju buď udrel alebo kopol, to si už nepamätá. Potom sa udrela o auto, ktoré stálo zboku po jej ľavej strane a ona na auto dopadla spredu. Udrela si hlavu, peru si rozrezala na rozbitom skle. Boli tam vzájomné nadávky a vyhrážky. Ona keď vyšla z krčmy na ulicu, na ulici už boli obžalovaný Q., L. A. J. J. W.. Zranenia na A. a W. nevidela. Potom hádzal obžalovaný kamene, mal nimi rozbiť sklo na aute. Na pojednávaní vypovedala, že obžalovaný Q. bol tvárou, oproti nemu bol J. W. a ona. Ona stála po ľavej strane J.. Obžalovaný sa s J. handrkovali, obžalovaný raz udrel J. päsťou, ona chytila ruky J.G. W., aby on neudrel obžalovaného Q.. Obžalovaný jej mal buchnúť päsťou do brucha, potom ju udrel znova, potom ju hodilo o auto. Druhý úder mala pri stehne, nevie, či ju kopol alebo buchol. Na auto dopadla tvárou vpred. Na jednej strane tvrdí, že kamene mal obžalovaný hádzať až po týchto úderoch, potom sa vyjadruje, že vtedy bolo už sklo na aute rozbité, ona si porezala o sklo peru. V prípravnom konaní uviedla, že ako ju Q. udrel, ona si čupla, na zem nespadla. Svedkyňa na otázku znalca nevedela popísať, či ju obžalovaný prvýkrát udrel päsťou či lakťom do brucha, nevedela vysvetliť, prečo boli v prípravnom konaní popisované zranenia na pravej strane a na pojednávaní na ľavej strane tela. Rozpory v jej výpovedi boli popisované aj znalcom a vyplynuli aj zo znaleckého dokazovania. Poškodená na pohotovosti uviedla, že bola napadnutá susedom, ktorý ju mal udrieť lakťom do brucha a do pravých dolných rebier, následne ju mal sotiť, ona si narazila hlavu o auto. Zranenia mali byť v čelovej oblasti hlavy vpravo, s odreninou kože v oblasti hornej pery úst, ďalej boli popisované zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hrudnej steny vpravo, bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív brušnej steny vpravo, pod pravým rebrovým
oblúkom a strednej časti brucha vpravo. Jednalo sa o ľahké zranenia. U poškodenej boli vykonané RTG vyšetrenia zranených oblastí s negatívnym nálezom, sonografické vyšetrenia brucha s negatívnym nálezom, neurologické vyšetrenia s negatívnym nálezom. Mechanizmus vzniku zranení u poškodenej znalec popísal, že vzniklo priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta kde vznikli známky zranenia. Mohlo sa jednať o údery, pričom vzhľadom na topografické rozloženie zranení, na vznik popisovaných zranení b boli potrebné 3 - 4 údery rukou útočníka zovretou v päsť, intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia by bola slabá. Znalec na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že na pojednávaní sa vyjadrila, že od obžalovaného dostala úder päsťou do ľavej časti brucha a v prípravnom konaní v nemocnici uviedla, že bola udretá lakťom do brucha a do pravých dolných rebier a stehna zranenia boli popisované na pravej strane tela. Hlavou sa udrela do auta, natrhla si peru. Znalec poukázal na to, že ak poškodená W. stála celý čas zoči - voči obžalovanému tak, ako to popísala na pojednávaní, znalec si nevie predstaviť, aby lakťom bolo možné spôsobiť jej zranenie, to by musela stáť za útočníkom. V prípravnom konaní mal byť úder lakťom, na pojednávaní uvidela, že päsťou. Znalec sa ani nevedel predstaviť, že za poškodenou malo byť auto, ona si mala hlavu udrieť do auta a natrhnúť peru tak, ako to popisovala v prípravnom konaní. To by si udrela hlavu v záhlaví, nie v prednej časti hlavy ako to sama poškodená popisovala, tieto zranenia by reálne nevznikli tak, ako ich popísala. Znalec poukázal na výpoveď svedka U., ktorého výpoveď mu pripadala technicky najprijateľnejšia a najreálnejšia, a teda že obžalovaný Q. sotil do jedného Róma, za ktorým stála jedna Rómka, pričom svedok osobne videl ako sa Róm o ňu oprel a ona sa zvalila na zaparkované auto. Znalec ďalej uviedol, že na poškodenej neboli objektívne sledovateľné žiadne známky zranení, ako opuch, hematóm, ani povrchové zranenie kože. Okrem subjektívnej bolesti poškodenej neboli viditeľné u poškodenej žiadne objektívne zranenia okrem poranenia na pere. Na stehnách neboli popisované poškodenou žiadne zranenia, ani dotykovú bolestivosť, teda vyjadrenia poškodenej na pojednávaní, kde uviedla, že druhý úder od obžalovaného mala dostať do stehna sa ani z medicínskeho ani zo súdnolekárskeho hľadiska nedajú potvrdiť. Znalec poukázal na to, že aj vzhľadom na stavbu tela obžalovaného a poškodenej by ňou popisovanej situácie boli iné zranenia na jej tele. Teda jej výpoveď bola znaleckým dokazovaním vyvrátená.
Z výpovede svedka poškodeného J. W. na pojednávaní vyplynula ďalšia verzia priebehu údajného skutku. Fajčil vonku na terase, kde bol L. A., Q., U., boli tam aj iní ľudia. Q. sa o niečom hádal s jedným mužom, s mladým L. A., dal mu dve facky (L. A. tvrdí, že ho udrel trikrát). Hoci tam bolo niekoľko ďalších očitých svedkov, susedia - L. U., T. S., C. Č., W. Č., R. Š., táto jeho verzia nebola ich výpoveďami potvrdená. Horváth tvrdil, že nevie prečo sa obžalovaný a A. hádali, obžalovaný mu dal pár faciek, obžalovaný im mal vulgárne nadávať. Neskôr mal hádzať malými kameňmi, na čo dobehla C. W., dostala po ľavej ruke (čo vôbec nevyplýva z jej výpovede, podľa jej vyjadrenia mal hádzať kamene až na konci). Kamene hodil obžalovaný dvakrát, chcel ich hodiť trikrát (čo je opäť vyvrátené všetkými očitými svedkami, ktorí zhodne tvrdia, že obžalovaný hodil kamienky iba jedenkrát). W. mal obžalovanému chytiť ruky aby nehádzal kamene, čo je opäť vyvrátené výpoveďou svedkov - L. U., T. S., C. Č., W. Č., R. Š., ktorí zhodne tvrdia, že tento údajne poškodený išiel voči obžalovanému do útoku, boli tam desiatky Rómov a jedným hodom kameňov sa obžalovaný iba bránil pred jeho útokom, ktorý reálne hrozil, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj C. W., ktorá uviedla, že držala J. W., aby neudrel obžalovaného. Svedok W. potvrdil, že viac ako dvadsať rokov aktívne trénoval box. W.Á. sa vyjadril, že ho drobná facka obžalovaného odhodila dozadu, naopak poukazuje na to, že W. sa hodila medzi nich, aby sa nebili. Poškodená W. sa postavila medzi nich, bola tvárou k obžalovanému a chrbtom k J. W.Á., čo opäť nezodpovedá vzniku údajných zranení W. a ich mechanizmu v zmysle znaleckého dokazovania. Obžalovaný Q. aj očití svedkovia - L. U., T. S., C. Č., W. Č., R. Š. potvrdili verziu obžalovaného, že do J. W. raz sotil, odstričil ho, aby ho tento neudrel, lebo išiel do útoku. Všetci títo svedkovia potvrdili, že obžalovaný bol na nich sám a zákazníkov krčmy boli desiatky, podľa svedkov s deťmi dokonca okolo tridsať. Susedia bývajúci v danej oblasti sa báli zasahovať a bolo by nelogické, aby sa obžalovaný išiel biť s desiatkou zákazníkov pohostinstva, keď bol sám a aj podľa jeho vyjadrenia hodil drobné okrasné kamienky len smerom k bráne na svoju obranu, teda nimi na nikoho nemieril ani nechcel poškodiť majetok, čo vyplýva z výpovede susedov svedkov ako aj z výpovede svedka L. A., ktorý sa vyjadril, že obžalovaný kamene nehádzal po nich ani nimi nemieril na auto. Kamene obžalovaný hodil pred bránou pohostinstva, pričom všetci zákazníci boli vtedy za bránou. Tiež nebola v konaní preukázaná verzia vzniku zranení poškodenej W., ktorá mala podľa W. spadnúť na zem na ľavú stranu boku. W. kopance do poškodenej W. nevidel. Vyhrážky obžalovaného uvedené v obžalobe nepotvrdil ani tento svedok. Poškodený L. A. mal prísť na miesto so strýcom na aute Citroen zelenej farby. Jeho brat L. A. prišiel až potom. Brat prišiel potom na svojom aute Alfa Romeo červenej farby. Viacerí svedkovia, ktorí bývajú na mieste potvrdili, že práve uvedenými autami boli na pozemku obžalovaného robené šmyky, lietali
kamienky, to vyplýva z výpovede svedkov - L. U., T. S., C. Č., W. Č., R. Š.. L. A. uviedol, že on dostal od obžalovaného asi 3 - 4 krát pohlavok, a to bezdôvodne, čo je v rozpore s tým, akú povesť obžalovaný podľa susedov aj vyjadrenia obce požíva, ako aj s poukazom na jeho bezúhonnosť. Obžalovaný ho mal udrieť kvôli hlasnej hudbe, ktorú vlastne on ani nepúšťal, čo je nelogické. Na mieste mali byť aj jeho dvaja kamaráti R. A. a B. W., čo je v rozpore s výpoveďou jeho brata L. A., ktorý tvrdí, že okrem neho a brata na začiatku incidentu vonku nikto nebol, teda by tam nebol ani W., ktorý tam mal v tom čase fajčiť. Najskôr A. tvrdí, že sa mal obžalovaný vyhrážať, potom ho mal napadnúť, pričom na konci svojej výpovede tvrdí, že obžalovaný mal vyhrážky povedať až na konci konfliktu predtým, ako išiel domov. Poškodená mala spadnúť na auto chrbtom, čo je v rozpore s jej výpoveďou, kde tvrdí, že spadla tvárou vpred. Zhodne poškodení A. a W. potvrdili, že nemali žiadne zranenia. Ani jeden z poškodených si v konaní neuplatnil nárok na náhradu škody. Svedok L. A. ani na hlavnom pojednávaní neodstránil rozpor, a to keď v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný brata udieral päsťou a na pojednávaní tvrdil, že otvorenou dlaňou. Podľa neho sa polícia volala zbytočne, bol to iba malý incident, nikto nemal zranenia, ani jeho brat. Vierohodnosť týchto svedkov bola spochybnená aj petíciou, ktorú podpísalo 28 ľudí žijúcich na ulici, kde sa nachádzalo pohostinstvo poškodenej W.. Rozpory vyplynuli aj z vyjadrení poškodenej W. pred políciou bezprostredne po skutku, kedy vypovedala, že konaním obžalovaného mala vzniknúť aj škoda na vozidle 300 eur, čo nebolo v konaní preukázané, tiež príslušníkom uviedla, že sa snažila oddeliť p. Q., A. J. W., čo je len ďalšia verzia údajného skutku, ktorá opäť preukázaná nebola. Naopak z úradných záznamov z 19.08.2017 a 26.08.2017 vyplýva, že prvým oznamovateľom skutku bol obžalovaný, ktorý uviedol, že Rómovia na ulici Ľ.. Š. v U. robia neporiadok, hluk a párty v rodinnom dome, ktorý majú v prenájme. Oznamovateľ uviedol, že býva na č. XXX v U.. Zranenia poškodenej W. neboli preukázané ani znaleckým dokazovaním ani lekárskymi správami, kde pri prvotnom ošetrení u lekára tvrdila, že ju obžalovaný udrel lakťom do pravých dolných rebier a hrude, následne ju sotil hlavou do auta. Na pojednávaní uviedla jeden úder päsťou vľavo do brucha a ďalší úder nevedela uviesť, či to bolo kopnutie nohou alebo buchnutie rukou, čo robí jej výpoveď neudržateľnou.
Naopak verzia obžalovaného je podporená väčšinou vykonaných dôkazov, hlavne svedeckými výpoveďami, znaleckým dokazovaním ako aj listinnými dôkazmi. Z výpovedí svedkov L. U., T. S., C. Č., W. Č., či R. Š., nepriamo aj z výpovede svedka L. Q., ktorí neboli všetci vypočutí v prípravnom konaní, ale až v konaní pred súdom, jednoznačne a zhodne vyplýva, že prvotný konflikt medzi obžalovaným Q. a L. A. vznikol kvôli autám, ktoré robili hluk, šmykovali, točili sa na pozemku obžalovaného, a šoféri sa im smiali. Jednalo sa o červené auto Alfa Romeo a zelený Citroen. Zhodne z výpovedí svedkov ako aj poškodených vyplýva, že na mieste bolo okolo 30 zákazníkov pohostinstva, ktoré prevádzkovala v tej dobe C. W.. Autá robili bordel pred domom obžalovaného, ničili mu okolie a parkovisko, ktoré on postavil pre zákazníkov potravín. Obžalovaný podľa nich všetkých len slovne upozorňoval týchto ľudí, aby nerobili neporiadok, lebo tam lietali kamene z chodníka do domu obžalovaného. Až po upozornení niektorými zákazníkmi pohostinstva vyšlo z krčmy niekoľko desiatok ľudí, ktorí nevideli, čo sa dialo predtým. Medzi nimi bol aj J. W., pričom všetci uvedený priami svedkovia potvrdili, že poškodený W. išiel do útoku voči obžalovanému, že obžalovaný ho len odstrčil, aby sa nebili. Nedošlo k fyzickému konfliktu. Obžalovaný bol voči týmto ľuďom sám, bránil sa iba tým, že jedenkrát zobral hŕstku drobných okrasných kamienkov, ktorými sa iba bránil, aby sa vôbec dostal domov, čo aj urobil. Nemieril s nimi ani na ľudí ani nechcel poškodiť auto. Nikto z uvedených svedkov nepotvrdil fyzické útoky zo strany obžalovaného voči ktorémukoľvek poškodenému - nevideli útoky - facky, údery do tváre päsťou, ani údery do brucha poškodenej a kopnutie do oblasti stehien poškodenej. K žiadnym zraneniam poškodených nedošlo a správanie poškodenej W. bolo podľa týchto svedkov len predstierané po príchode polície a sanitky. Svedkovia poukázali, že sa poškodená mohla potknúť o poklop kanála, ktorý tam bol. Nikto z uvedených svedkov nepotvrdil žiadne vyhrážky uvedené v obžalobe: „dám Vás tu všetkých na kopu a všetkých Vás tu pozabíjam“, následne slová „cigáni kedy toto skončí, kedy už bude kľud“. Naopak potvrdili, že zákazníci krčmy kričali, vulgárne nadávali a sami sa vyhrážali zabitím sekerami a vidlami, preto sa aj susedia báli vyjsť z ich domov. Svedok S. sa kvôli týmto ľuďom z danej oblasti dokonca odsťahoval. Svedkovia podpisovali petíciu, nakoľko rušenie nočného kľudu bolo neznesiteľné. Bolo preukázané, že ako prvý volal políciu práve obžalovaný Q..
Vo výpovediach poškodených A., W. či W. boli viaceré rozpory, teda výpovede poškodených na začiatku trestného stíhania sa po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní stali neudržateľnými a pre dôkaznú núdzu na strane obžaloby aj nepreukázanými. V konaní pred súdom bola spochybnená vierohodnosť výpovede poškodených A., W. či W.Í., ich dôveryhodnosť je spochybnená nielen objektívnymi okolnosťami ale aj subjektívnym postojom hlavne poškodenej W. k obžalovanému, ktorý je
podmienený jej hnevom kvôli tomu, že bola spísaná predmetná petícia, ktorou bolo poukázané na to, že v jej pohostinstve dochádzalo k: rušivému hluku, znečisťovaniu okolia - plastové poháre, psie exkrementy, parkovanie áut po oboch stranách ulice, čím je znemožnené prejazd áut v oboch smeroch, hlasné vytrubovanie áut taxíkov aj po 23,00 hodine, rušenie nočného kľudu hlasným vykrikovaním a brzdením áut, znemožňovanie svojim parkovaním prístupu k obytným domom, mladé rodiny s deťmi nemajú pokoj, deti nemôžu spať kvôli hlasnej hudbe, čo bolo preukázané aj vo vyjadrení obce a poškodená W. bola starostkou na tieto porušenia opakovane upozornená a zaviazala sa vykonať drobné stavebné úpravy na odhlučnenie, zabezpečenie čistoty verejného priestranstva a vyriešenie parkovania mimo hlavnej cesty. Motívom jej konania mohla byť snaha o pomstu.
Skutkový stav tak, ako je uvedený v obžalobe nebol nijakým zákonným dôkazom preukázaný. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané jednoznačne a s istotou vylučujúcou akúkoľvek pochybnosť o závere, že skutok sa stal spôsobom popísaným v obžalobe. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, okrem výpovede poškodených, ktoré sú v zjavnom rozpore vykonané dôkazy priamo či nepriamo v súvislosti s inými dôkazmi neusvedčujú obžalovaného Q. zo spáchania žalovaného skutku popísaného v obžalobe. Obžaloba je v dôkaznej núdzi. V danej veci absentujú objektívne zákonné dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného. V trestnom konaní pritom platí zásada, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom netvoria ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný sa dopustili žalovaného skutku a že by sa jednalo o trestný čin. Skutok, tak ako je opísaný v obžalobe sa podľa vykonaného dokazovania nestal, a preto súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody poškodenými C. W., J. W. ani L. A..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.