Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/154/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o zaplatenie 1.680,53 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -50 zo dňa 29. novembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako i vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.199,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,55 % ročne z tejto sumy od 20.09.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej povolil splácať uvedený dlh v mesačných splátkach každá vo výške 30 eur, splatná vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca, s prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody splátok. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 42,74 %.

2) Po posúdení ,,Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere" (žiadosť) č. 8500103024 zo dňa 10.02.2015 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu s tým, že obsahuje povinné náležitosti podľa ust. Čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že žalobca po schválení úveru uviedol inú, než žalovanou navrhovanú hodnotu RPMN v žiadosti o poskytnutie úveru, nedošlo k dohode o tomto parametre úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani písomne dohodnutá hodnota RPMN. Keďže nedošlo k písomnej dohode o RPMN, mal za to, že tento údaj úverová zmluva neobsahuje, a teda chýba náležitosť podľa ZoSÚ v dôsledku čoho úver považoval podľa ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za nesporné, že nesplatený zostatok istiny úveru predstavuje sumu 1.199, eur a vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú dlžnú sumu uhradila, žalobe v tejto časti vyhovel. Zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 1.199,39 eur aj úroky z omeškania vo výške 0,55 % ročne od 20.09.2015 do zaplatenia. Súčasne povolil žalovanej splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur, a to vzhľadom na jej nepriaznivú sociálnu situáciu a na súhlas žalobcu so splácaním dlhu v splátkach v tejto výške. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.680,53 s príslušenstvom. Žalobca však bol len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 1.199,39 eur s príslušenstvom, t.j. žalovaná bola úspešná v sume 481,14 eur (1.680,53 eur - 1.199,39 eur) a preto v zmysle ust. má žalobca voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,74 %.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , a s tým, že navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta a výroku o trovách konania. Mal za to, že záver súdu o nedohodnutí sa strán zmluvy na hodnote RPMN je v rozpore so zákonom. Hodnota RPMN nie je žiadny zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy a rovnako nie je stanovená ani že bude dohodnutá. Jednoznačne to vyplýva zo znenia ust. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že RPMN sa dojednáva medzi stranami, neuvádza však ani jeden dôvod, pre ktorý dospel k záveru, že údaj je dohodnuteľný. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Namietal, že ak by neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa , teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil ustanovenia citovaného zákona. Porušenie by vychádzalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch, pretože v takomto prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona. Následne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29.06.2016 a uviedol, že dôvod, pre ktorý súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol sa neuvádza, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre neuvedenie dôvodov.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5) Krajský súd ako súd odvolací (ust. ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (ust. , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania podľa ust. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ust. ). Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.199,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,55 % ročne z tejto sumy od 20.09.2015 do zaplatenia a vo výroku, ktorým žalovanej povolil splácať uvedený dlh v mesačných splátkach každá vo výške 30 eur, splatná vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca, s prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody splátok) odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7) Súd prvej inštancie z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal žalobcovi nárok len na nesplatený zostatok istiny úveru vo výške 1.199,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,55 % ročne z tejto sumy od 20.09.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Aj napriek skutočnosti, že žalobca sa žalobou domáhal okrem iného aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.680,53 eur od 20.09.2015 do zaplatenia, súd prvej inštancie sa s týmto nárokom žalobcu v dôvodoch svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal.

8) V danom prípade nevyhnutne odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím postupom v konaní, ktorý sa prejavil v samotnom napadnutom rozhodnutí, ktoré je v časti dôvodov nepriznania nároku žalobcu na zmluvnú pokutu nepreskúmateľné, porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces do takej miery, že bolo nutné pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v zamietajúcej časti.

9) Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozsudok súdu v zamietavajúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom bude úlohou súdu prvej inštancie sa reálne zaoberať nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu a za týmto účelom vykonať prípadne aj dokazovanie a opätovne vo veci rozhodnúť a riadne svoje rozhodnutie odôvodniť, aby nedochádzalo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).