Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/186/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M.. D. XXX, D., o zaplatenie 2.945,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -56 zo dňa 21. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým umožnil splácať žalovanému priznanú sumu v splátkach po 120,- eur, ako i v napadnutej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.945,36 eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.864,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 120,- eur s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 17.08.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.900,- eur. Predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto na právne vzťahy sporu aplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa ako aj ustanovenia Preskúmaním zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti upravené v ust. a cit. zákona. Konštatoval, že právo zosplatniť úver vyplýva z bodu 2.8 Obchodných podmienok. Za použitia výkladu pre spotrebiteľa priaznivejšieho, vychádzal z predpokladu uzavretia dohody o možnosti predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. . Mal za to, že žalobca bol oprávnený vyzvať žalovaného na predčasné splatenie úveru výzvou zo dňa 16. 01. 2019, keď predtým na túto možnosť žalovaného upozornil prípisom zo dňa 13. 11. 2018. Žalobca síce nepredložil doklad, preukazujúci doručenie týchto písomností žalovanému, ale nakoľko žalovaný nenamietal tvrdenia žalobcu o tom, že o predčasnom zosplatnení úveru bol informovaný, vychádzal z predpokladu, že opakované upozornenie zo dňa 13. 11. 2018 bolo odoslané poštou žalovanému nasledujúci deň, t. j. 14. 11. 2018 a doručené bolo 17. 11. 2018. Obdobne výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 16. 01. 2019 bola odoslaná poštou nasledujúci deň, t. j. 17. 01. 2019 a doručená bola na tretí deň, 20. 01. 2019. Keďže žalobca

zosplatnil úver ku dňu 16.01.2019, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi len sumu 1.902,92 eur (z čoho na istinu bola započítaná suma 1.035,20 eur) z istiny úveru zostala neuhradená suma 2.864,80 eur, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Žalobe vyhovel aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania zmluvného úroku vo výške 79,21 eur a úrokov z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 1,35 eur. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 2.864,80 eur, ale až od 22.01.2019 do zaplatenia (nie od 17.01.2019 ako žiadal žalobca), pretože do 21.01.2019 mohol žalovaný uhradiť dlh v lehote splatnosti určenej žalobcom. Čo sa týka zmluvne dojednaných úrokov z úveru vo výške 7,9 % mal za to, že tieto žalobcovi prislúchali len do zosplatnenia úveru, t. j. 16.01.2019. Poukázal pri tom na závery Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.03.2004. Po zosplatnení úveru nastal stav, kedy žalovaný už nemal právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, takže veriteľ nemôže inkasovať úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Ako nedôvodný posúdil aj nárok žalobcu, pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru 79,21 eur od 17. 01. 2019 do zaplatenia. Úroky z omeškania, aj úroky z úveru, sú príslušenstvom pohľadávky, a preto oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). S prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a na sociálnu situáciu žalovaného, povolil žalovanému zaplatiť istinu, spolu s úrokmi z omeškania v mesačných splátkach po 120,- eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s ust. a .

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do I. výroku (v časti priznania splátok), do II. zamietajúceho výroku (v časti, v ktorej súd zamietol nárok žalobcu na zmluvný úrok od zosplatnenia do zaplatenia a nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku naakumulovaného ku dňu zosplatnenia) a do súvisiaceho výroku III. o trovách konania v zmysle ust. . Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Namietal, že existuje množstvo zákonných ustanovení, z ktorých priamo, resp. výkladom, resp. cez analogiu legis vyplýva záver, že nárok veriteľa na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom poukázal na ust. , , . Mal za to, že ak spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými zákonnými ustanoveniami (ktoré neexistujú) alebo nepriamo - extenzívnym výkladom existujúcich zákonných ustanovení, ktorý však nebol predložený. Čo sa týka nároku na úrok z omeškania zo zmluvného úroku naakumulovaného ku dňu zosplatnenia, uviedol, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj ust. , pretože žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. V súvislosti s vyššie naznačeným poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu ČR. Nesúhlasil s postupom súdu, kedy sa pri alternácii zákonnej paričnej lehoty obmedzil výlučne na ničím nepodložené tvrdenia žalovaného bez akýchkoľvek dôkazov. Bez ďalších dôkazov objektivizujúcich finančnú situáciu žalovaného nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Namietal, že strana, ktorá porušila podmienky zmluvy bola zbavená uhrádzať cenu peňazí, ktoré môže naďalej splácať za zásadne nezmenených podmienok.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok v časti určenia plnenia v splátkach vo výške 120,- eur, ako i v napadnutej časti zamietajúceho výroku, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na úroky z úveru 7,9 % ročne z istiny 2.864,80 eur od 17.01.2019 do zaplatenia a nárok na úroky z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru 79,21 eur od 17.01.2019 do zaplatenia, ako i súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu patrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa a berúc do úvahy ust. a , pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. v spojení s ust. , v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ust. . Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných prostriedkov. Z doktrinálneho hľadiska nie je podstatné, či bezprostredne reálne (predovšetkým v spojitosti s majetkovým statusom dlžníka) môže k takémuto okamžitému vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojím charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom v spojení s a nariadenia vlády SR č.

8) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou.

9) K odvolacej námietke, že žalobcovi by mal patriť aj nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je potrebné uviesť, že Občiansky ani neumožňujú veriteľovi požadovať príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

10) Správne postupoval súd prvej inštancie i pri uvažovaní o plnení pohľadávky v splátkach, keď prihliadol na majetkové pomery žalovaného a v súlade s ust. , takej žiadosti vyhovel. Súd pri rozhodnutí o povolení splatiť dlžnú sumu v splátkach nepochybne vychádzal z vykonaného dokazovania na pojednávaní, kde svoje tvrdenia uviedol žalovaný, pričom na toto pojednávanie bol riadne predvolaný aj žalobca a mal možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného. Žalobcovi plnenie v splátkach nemôže spôsobiť existenčné problémy, a preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie potvrdil.

11) Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti potvrdil. Pokiaľ aj odvolateľ poukázal na viacero rozhodnutí súdov SR a NS ČR, je nutné podotknúť, že súd nie je v zásade viazaný inými rozhodnutiami ostatných súdov.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. , . Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, patrila by mu náhrada trov, ale keďže ostal v odvolacom konaní nečinný (zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli), súd mu nárok nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).