Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.Ľ. B. Č. XX, proti žalovanému: Philip Morris Slovakia s.r.o., IČO: 31 344 259, so sídlom Galvaniho 15/A, Bratislava, zastúpený Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, so sídlom Mostová 2, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému súd v plnom rozsahu priznáva nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 19.08.2016, doplnenou podaním z 03.11.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému ad (a) určenia neplatnosti výpovede podľa bod. 4 (ďalej aj „“), danej mu písomne dňa 25.04.2016 a doručenej dňa 27.04.2016, z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh; ad (b) uloženia povinnosti žalovanému prijať žalobcu do pracovného pomeru s minimálne rovnakou pracovnou pozíciou akú mal v čase ukončenia pracovného pomeru; ad (c) uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 01.07.2016 do dňa obnovenia pracovného pomeru, za každý začatý mesiac v sume 1.473 euro okrem mesiacov november a máj, za ktoré žiadal - za november 2.946 eur a za máj 2.357 eur, čo je zmluvne vyčíslená čiastka za 13. a 14. plat a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke zdôvodnil tým, že ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom, dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na pracovnú pozíciu obchodný zástupca a náplňou práce - organizácia, kontrola a vykonávanie obchodných aktivít. Uviedol, že žalovaný pri daní spornej výpovede neobjektívne hodnotil jeho pracovný výkon v období posledných troch rokov, voči osobe žalobcu konal účelovo, s cieľom ukončenia jeho pracovného pomeru, čo mu mal nadriadený oznámiť ešte pred plánovanými kontrolami. Poukázal na svoje písomné odvolanie voči vykonaným kontrolám, v ktorých sa k jednotlivým konkrétnym výhradám zamestnávateľa a k hodnoteniu pracovného výkonu vyjadril. Žalobca ďalej všeobecne namietal, že jeho pracovné nasadenie a výsledky boli zámerne prekrúcané a vyhodnocované, čo malo aj negatívny dopad na jeho odmeňovanie. Namietal, že pred kontrolami pracovných povinnosti žalobcu, nadriadení vopred neinformovali zástupcov kontrolovanej prevádzky ohľadom stavu dostupnosti, viditeľnosti produktov žalovaného, nežiadali zdôvodnenia nedodržania zmluvných podmienok a žalobcovi mali byť vytýkané také nedostatky, ktoré v rámci svojich kompetencií a reálneho vplyvu nevedel zabezpečiť v plnej miere, nakoľko v kontrolovaných prevádzkach bol iba konzultantom a poradcom a sám nerobil objednávky. Poukazoval na to, že tovar žalovaného dodávajú týmto prevádzkam vlastné centrálne sklady a veľkoobchody, pričom zmluvné podmienky podpisuje žalovaný so spoločnosťou, ktorej patria prevádzky, pričom žalobca dôsledne monitoroval ich

plnenie a informácie posúval na kompetentné (bližšie neoznačené) osoby žalovaného. Ku konkrétnym zisteniam, žalobca tiež namietal, že kontroly boli vykonané v čase, keď v skladoch veľkoobchodníkov a žalovaného boli viaceré značky cigariet vypredané z dôvodu, že na trhu dochádzalo k zmene počtu kusov cigariet v jednom balení. Žalobca konštatoval, že ani on a ani nikto nevie zabezpečiť, aby bolo vždy na trhu všetko v 100% stave, pretože obchody a ich prevádzky nevlastní žalovaný a sú od neho nezávislé. Sami riešia objednávky tovaru, jeho dodanie aj vyloženie v prevádzkach a žalobca bol len konzultant/obchodný partner. Napokon žalobca uviedol, že sa pri práci vždy snažil o čo najlepšie naplnenie obchodných zámerov žalovaného, avšak veľa vecí nevedel ovplyvniť, lebo záležali od ochoty spolupráce druhej strany a iných (bližšie neoznačených) faktorov. Podľa žalobcu bol zámer ukončiť jeho pracovný pomer a keďže žalovaný nemá nič iné, tak použil dôvod neuspokojivých pracovných výsledkov spočívajúci v tom, že sú niektoré výrobky na prevádzke momentálne vypredané, nevyložené a mimo plánogramu. Žalobca uviedol, že k predchádzajúcim hodnoteniam, kontrolám a tiež k spornej výpovedi vyjadril svoj nesúhlas aj písomne.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy a to: pracovnú zmluvu z XX.XX.XXXX, dohodu o zmene pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX,Zhrnutie zistení žalovaného z vykonaných kontrol nasledujúcich po uplynutí doby na odstránenie nedostatkov v zmysle písomného napomenutia zamestnanca z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh zo dňa XX.XX.XXXX a Odvolanie žalobcu voči vykonaným kontrolám a výpovedi z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 26.04.2017 a žiadal žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietnuť. K veci žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom uzatvorenia pracovnej zmluvy, dania a doručenia spornej výpovede nepovažuje za sporné. Zároveň ako dôležitú uviedol skutočnosť, ktorú žalobca neuviedol v žalobe a to, že mu pred daním výpovede bolo dňa 14.12.2015 doručené napomenutie pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh s lehotou na odstránenie nedostatkov do 12.02.2016. Tým si žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť, pred daním výpovede vyzvať žalobcu na odstránenie vytýkaných nedostatkov a poskytnúť mu primeraný čas na ich odstránenie. K ďalším tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že popiera tvrdenia o neobjektívnom hodnotení pracovných výkonov žalobcu. Namietal, že žalobca v žalobe neuvádza mnohé podstatné fakty. Konkrétne žalovaný namietal, že v prípade žalobcu, nešlo o neuspokojivé plnenie pracovných úloh iba v poslednom období, ale išlo o dlhodobý proces a nešlo o nesplnenie jednej konkrétnej úlohy, ale kontinuálny proces, čo žalovaný až posledný rok začal riešiť podľa . Poukázal na to, že v prípade žalobcu išlo jedného zo služobne najstarších zamestnancov, ktorý spočiatku síce podával uspokojivé pracovné výkony a žalovaný bol s jeho prácou spokojný, no neskôr vo svojich výkonoch zreteľne poľavil, na čo ho žalovaný opakovane upozorňoval tak na osobných stretnutiach s priamym nadriadeným, ako aj pri koncoročných hodnoteniach. Na to, že pracovné výkony žalobcu dlhodobo nedosahovali požadované limity, bol často upozorňovaný tak pri rôznych tímových stretnutiach, v inštrukciách od nadriadených a naposledy aj v pláne zlepšovania výkonov zo dňa 15.06.2015. Až po tom, čo sa stali žalobcove pracovné výkony neprijateľné, pristúpil žalovaný k postupu podľa . Žalovaný uviedol, že žalobcove tvrdenia sú rozporuplné, nakoľko je predsa v rozpore s logikou, aby žalovaný bezdôvodne ukončil pracovný pomer so svojim dlhodobým kmeňovým zamestnancom, ak by dosahoval uspokojivé pracovné výsledky (ak nie vynikajúce), ako to v žalobe tvrdí žalobca a vynakladal by prostriedky na prijatie, zaškolenie, atď. pre nového zamestnanca. Na porovnanie žalovaný poukázal na to, že v rovnakom čase ako žalobca, dostal napomenutie pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh s lehotou na odstránenie nedostatkov aj ďalší zamestnanec žalovaného, v rovnakej pracovnej pozícii ako žalobca, ktorý však svoje výkony zásadne zlepšil a dokonca mu bol aj ponúknutý kariérny postup, ktorý akceptoval. Tým žalovaný argumentoval proti tvrdeniam žalobcu o účelovom pripravovaní sa na skončenie jeho pracovného pomeru. Žalovaný poukazoval, že cieľom jeho napomenutia bolo práve poskytnúť zamestnancovi spätnú väzbu na jeho pracovný výkon a dať mu šancu na zlepšenie a nie ukončiť jeho pracovný pomer. Nakoľko však žalobca pomoc zo strany žalovaného zamestnávateľa nevyužil, svoj prístup k plneniu pracovných povinností nezmenil a výkony nezlepšil, bol žalovaný nútený ho na nedostatočné plnenie pracovných povinností upozorniť písomne a následne, po márnom uplynutí lehoty na nápravu, s ním pracovný pomer ukončiť. Žalovaný tiež namietal rozporuplný návrh žalobcu, ktorý sa na jednej strane domáha určenia neplatnosti spornej výpovede a na druhej strane zároveň znovu prijatia do pracovného pomeru za rovnakých pracovných podmienok a doplatenia mzdy až do obnovenia pracovného pomeru, čo sa vylučuje, nakoľko ak by mala byť sporná výpoveď posúdená ako neplatná, tak pracovný pomer na základe nej nezanikol, ale existoval by až do rozhodnutia súdu, príp. ďalej. Žalovaný

tiež namietal ako nepravdivé tvrdenia žalobcu ohľadom účelového hodnotenia jeho práce a prekrúcaní pracovných výsledkov žalovaným, pretože ako obchodný zástupca bol žalobca pravidelne školený a pripravovaný na modelové obchodné situácie a mal presné pokyny koho, kedy a ako informovať a ako postupovať, aby bol v predajniach tovar žalovaného v potrebnom množstve a na požadovanom mieste. Navyše žalobca tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, len vlastným vyjadrením nazvaným „Odvolanie voči vykonaným kontrolám a výpovedi z pracovného pomeru“. Naopak, žalovaný uviedol, že jeho postup voči žalobcovi bol na základe objektívnych dôvodov, keď posúdenie pracovných výkonov žalobcu bolo neuspokojivé dlhodobo a opakovane v rokoch 2007 až 2016 od viacerých, rôznych nadriadených, čo žalovaný môže preukázať výpoveďami svedkov - zamestnancov žalovaného, priamych nadriadených žalobcu, ktorý sa vedia konkrétne vyjadriť pracovným výkonom žalobcu, či z jeho strany došlo alebo nedošlo k náprave vytýkaných nedostatkov, ako aj k procesu hodnotenia pracovného výkonu (MAP) v spoločnosti žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na záznamy z vykonaných kontrol a výstupy z interného systému žalovaného, slúžiaceho na hodnotenie výkonu zamestnancov.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy a to : plán zlepšovania výkonu zo dňa 15.06.2015 a opis pracovných činností obchodného zástupcu úč. od 01.01.2014 (pracovnú náplň) a navrhol vykonať výsluch svedkov a to: K. D., priameho nadriadeného žalobcu, K. R., vyššieho priameho nadriadeného žalobcu a R. D. K., zástupkyne vedenia žalovaného.

6. Žalobca ešte v duplike z 19.06.2017, doplnenej podaním z 12.07.2017 uviedol, že trvá na tvrdení, že žalovaný nemal záujem žalobcu naďalej zamestnávať ešte pred daním lehoty na odstránenie vytýkaných nedostatkov, čoho dôkazom je audionahrávka a emailová komunikácia, z ktorej vyplýva, že predávané značky cigariet Philip Morris nie sú momentálne na sklade a preto nemôžu byť dostupné na trhu a výpovede bývalých kolegov žalobcu, zamestnancov, ktorí už nepracujú u žalovaného (bližšie neoznačení). Žalovaný za účelom preukázania týchto tvrdení, uviedol vo vyjadrení prepis obsahu spomínaných emailov (nie vytlačené samotné emaily) a ohľadom spomínaných zamestnancov uviedol, že stoja v danej veci na jeho strane, avšak z pochopiteľného dôvodu sa nechcú verejne k veci vyjadrovať. Zopakoval, že vytýkané nedostatky práce nemohol ovplyvniť, lebo záviseli od iných faktorov a vyjadrenia žalovaného voči žalobcovi sú subjektívne orientované negatívne a účelovo. Podľa žalobcu spoločnosť žalovaného nebola schopná uspokojiť požiadavky trhu, veľkoobchody nemohli nakúpiť tovar a preto nemohli nakúpiť tovar ani prevádzky maloobchodu, pričom žalovaný za výpadky tovaru na týchto prevádzkach viní žalobcu, ako obchodného zástupcu žalovaného, ktorý však tovar ani nenakupuje a ani nepredáva, len konzultuje a odporúča objednávku. Namietal, že žalovaný ho nehodnotil komplexne, ale mu vytýkal nedostatky v zanedbateľnom počte maloobchodných prevádzok z ich celkového počtu a to, čo použil, boli veci, ktoré nemohol žalobca ovplyvniť. Konkrétne išlo o dostupnosť a vystavenie tovaru a ochotu personálu a majiteľov spolupracovať na obchodných zámeroch žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca dlhodobo vykazoval neuspokojivé pracovné výsledky namietal, že jeho nadriadení konali na podnet vedenia spoločnosti a tiež to, že ho v súvislosti s výpoveďou nekontaktovali ani členovia zamestnaneckej rady. Žalobca všeobecne naznačil, že žalovaným uvádzaný obdobný príklad iného zamestnanca, ktorý po upozornení svoj výkon zlepšil a bol neskôr aj povýšený, je iba ojedinelý a má pozadie v tom , „kto za kým stojí“. Uviedol názor, že skutočný pracovný výkon nie je u žalovaného zárukou postupu, ale ide o osobné vzťahy. Namietal, že žalovaný neuviedol, s koľkými inými zamestnancami za posledné 4 roky rozviazal pracovný pomer, ani neuviedol koľkých prijal a ich vekový profil. Podľa žalobcu majú noví zamestnanci nižšie platy a preto v jeho prípade ide o generačnú výmenu. V závere zhrnul, že výpoveď považuje za účelovo danú a trvá na jej neplatnosti, nakoľko jemu vytýkané nedostatky neboli v jeho kompetencii riešiteľné, išlo o nepatrnú časť prevádzok, nakoľko vo väčšine podľa svojho názoru dosahoval veľmi dobré výsledky a žalovaný nepredložil vyjadrenia majiteľov a vedúcich týchto obchodných prevádzok.

7. Žalovaný sa v replike zo dňa 11.09.2017 k ďalším tvrdeniam žalobcu vyjadril postupne v bodoch tak, ako ich žalobca namietal. Uviedol, že ad (a) pomerná časť 13. a 14. platu nebola žalobcovi vyplatená z dôvodu, že nejde o zákonný nárok, ale nárok vyplývajúci z internej smernice „Odmeňovanie a zamestnanecké výhody“, na ktorý nemajú nárok tí zamestnanci, s ktorými bol pracovný pomer rozviazaný podľa a/alebo c) ; ad (b) pokiaľ existovali také situácie u žalovaného, ktoré žalobca nevedel ovplyvniť ako to tvrdil, tak mal povinnosť na ne upozorniť a s nadriadenými hľadať riešenie, k čomu však nedošlo a preto také tvrdenie žalovaný považuje len za účelové; ad (c) prevádzky boli kontrolované komplexne, pričom formálne upozornenie žalovanému o zistených nedostatkoch, nedostatočných pracovných výkonoch a kontrola nápravy, sa následne už

netýkala tých prevádzok, kde nedostatky zistené neboli, ale len tých, ktorých sa týkali neuspokojivé výsledky a preto sa žalobcovi javí, že kontrola nebola komplexná a jeho vnímanie je subjektívne a nepodložené žiadnym relevantným dôkazom; ad (d) žalovaný zásadne odmietol ako účelové a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o psychologickom nátlaku, poukazujúc naopak na viaceré prestížne ocenenia „Best Employer“ (2011, 2012, 2013) a „Top Employer Slovakia“ (2015, 2016 a 2017), ktoré by v takom prípade nedosiahol; ad (e) žalovaný tiež namietal ako účelové a nepodložené tvrdenia žalobcu o tom, že nie pracovný výkon, ale osobné vzťahy ovplyvňujú prístup žalovaného k zamestnancom, nakoľko by to bolo kontraproduktívne a žalovaný ako obchodná spoločnosť, by tak poprel základný účel existencie, keď žalovaný práve naopak, má záujem na objektívnom hodnotení pracovného výkonu tzv. MAP procesom, ktorý je niekoľkostupňový, sformalizovaný a zadokumentovaný a ktorým prechádzajú všetci zamestnanci žalovaného minimálne raz do roka; ad (f) žalovaný ďalej odmietol ako bezobsažné, nesúvisiace so sporom a nepodložené tvrdenia žalobcu, že vekový profil je jedným z hlavných dôvodov ukončenia pracovného pomeru zamestnancov, pretože tým sú práve objektívne zhodnotené pracovné výkony; ad (g) ako ničím nepodloženú a účelovú argumentáciu žalobcu žalovaný namietal aj tvrdenia, že dôvodom spornej výpovede bol vek žalobcu i keď nepopiera, že slovné spojenie „generačná výmena“ mohlo odznieť v niektorých rozhovoroch, avšak práve v súvislosti s pracovnými výkonmi zamestnancov, nakoľko v priebehu rokov sa zmenili pracovné postupy žalovaného, ktorým sa niektorí starší zamestnanci nie sú schopní prispôsobiť a preto sa zhoršujú aj ich pracovné výkony; ad (h) žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, že výnimočne mohlo dôjsť k výpadkom tovaru na skladoch a v dôsledku toho aj nedostatočného pokrytia objednávok zákazníkov žalovaného, avšak zdôraznil, že toto nebolo dôvodom hodnotenia pracovných výkonov žalobcu ako nedostatočných, preto nie je zrejmé, prečo žalobca používa túto argumentáciu a tvrdí, že výpadky nemohol ovplyvniť, keď v prevádzkach, ktoré mal na starosti, sa tieto výpadky tovaru takmer nevyskytovali; ďalej sa žalovaný konkrétne vyjadril k predloženým emailovým správam, namietajúc že neobsahujú údaje kým a komu boli určené a kedy boli odoslané (tzv. hlavičku) s tým, že sú vo vzťahu k predmetnému sporu irelevantné tak z časového hľadiska (netýkali sa relevantného obdobia - z roku 2015, bez uvedenia presného dátumu, resp. až po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov) a tiež z dôvodu, že sa týkali výpadkov tovaru, ktoré ani neboli žalobcovi vytýkané; ad (j) žalovaný poprel ako nepreukázané tvrdenia žalobcu o audionahrávke, ktorá potvrdzuje záujem žalovaného ukončiť pracovný pomer so žalobcom už pred lehotou stanovenou na odstránenie vytýkaných nedostatkov a o tom, že napomenutie a lehota na nápravu boli iba formálne, namietajúc aj nezákonnosť získania takéhoto dôkazu bez súhlasu zúčastnených zamestnancov, pokiaľ by mala audionahrávka existovať; ad (k) napokon žalovaný namietal, že žalobca uvádza množstvo nepodložených tvrdení a uvádza, že disponuje dôkazmi avšak tieto riadne neoznačil a ani nepredložil a preto ide iba o prázdne vyjadrenia bez reálnych podkladov, ktorými zahlcuje súd, čím popiera základný princíp hospodárnosti civilného sporového konania. Žalovaný preto zotrval na platnosti spornej výpovede, odmietajúc že by išlo o neopodstatnenú alebo účelovú výpoveď ako aj tvrdenia žalobcu, že vytýkané nedostatky nemohol ovplyvniť a že sa týkali iba nepatrnej časti prevádzok, navyše keď neuspokojivé výsledky žalobcu boli posúdené aj s ohľadom na ostaných zamestnancov žalovaného a ich prípadné pracovné pochybenia.

8. V danej veci nebol sporným skutkový stav veci, tak ako vyplýval z vyjadrení strán a z predložených listín a to, že žalobca bol na základe Pracovnej zmluvy z 15.06.1998 v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.03.2010, zamestnaný u žalovaného (pôvodne pod názvom Tabak s.r.o.) na dobu neurčitú, ako územný obchodný špecialista, s dohodnutou pracovnou náplňou: organizácia, kontrola a sledovanie obchodných aktivít. Rovnako nebolo sporným, že dňa 27.04.2016 bola žalobcovi doručená písomná výpoveď datovaná dňa 25.04.2016, daná podľa , z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh po tom, ako bolo žalobcovi dňa 14.12.2015 doručené písomné napomenutie z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh v zmysle , spolu s výzvou na odstránenie zistených nedostatkov v lehote do 12.02.2016. Nesporné bolo, že pred daním výpovede ju prerokovala zamestnanecká rada. Tiež nebolo spornou skutočnosťou, že neoddeliteľnou prílohou tejto výpovede a doručenou súčasne s výpoveďou, bolo „Zhrnutie zistení žalovaného z vykonaných kontrol nasledujúcich po uplynutí doby na odstránenie nedostatkov v zmysle písomného napomenutia zamestnanca z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh zo dňa 25.04.2016“ (ďalej len „Zhrnutie nedostatkov v práci“, v ktorom z dôvodu lepšej prehľadnosti žalovaný vymedzil konkrétne zistenia vymedzujúce výpovedný dôvod. V tomto dokumente (7 strán) žalovaný zamestnávateľ najskôr skonštatoval, že dňa 14.12.2015 udelil zamestnancovi (žalobca) napomenutie pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, s lehotou

na odstránenie zistených nedostatkov do 12.02.2016 a týmto ho informuje o svojich zisteniach z vykonaných kontrol po uplynutí doby na odstránenie nedostatkov, pričom uviedol nasledovné: „ Dňa 26.02.2016 bola vykonaná kontrola odstránenia nedostatkov priamym nadriadeným K. D. a vyšším nadriadeným K. R. (na 5 prevádzkach). Dňa 15.03.2016 bola vykonaná ďalšia kontrola odstránenia nedostatkov priamym nadriadeným K. D. (na rovnakých prevádzkach s výnimkou J. Š. I.). Dňa 21.03.2016 boli zistenia z týchto kontrol ústne oznámené zamestnancovi S. N. a zároveň bola 21.03.2016 vykonaná opätovná spoločná kontrola za prítomnosti zamestnanca, priameho nadriadeného K. D. a vyššieho nadriadeného K. R. (na rovnakých prevádzkach s výnimkou J. Š. I.). Zamestnanec po vykonaných kontrolách sám uznal, že stav v jeho zverených prevádzkach nie je v poriadku.“ Dokument ďalej obsahoval konkrétny skutkový opis priebehu kontrol a zistení na jednotlivých kontrolovaných prevádzkach (skutkové vymedzenie dôvodov výpovede), ktorých vykonanie v uvedených dňoch a samotný popísaný priebeh, taktiež neboli medzi stranami spornou skutočnosťou. Sporným bol záver žalovaného o zodpovedností žalobcu za opísané zistenia. Rovnako nebolo sporným, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou, z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh, bola pred jej daním dňa 25.04.2016 o 8.30 hod. prerokované zamestnaneckou radou, ktorá s postupom zamestnávateľa vyjadrila súhlas. Žalobca s vymedzenými dôvodmi tak, ako boli konkretizované v Zhrnutí nedostatkov v práci zo dňa 25.04.2016 a samotnou výpoveďou nesúhlasil, o čom nesporne žalovanému dňa 27.06.2016 doručil písomné „Odvolanie voči vykonaným kontrolám a výpovedi z pracovného pomeru“ zo dňa 21.06.2016 (ďalej len „Odvolanie zo dňa 21.06.2016“. V tomto Odvolaní zo dňa 21.06.2016 namietal, že návštevy jednotlivých prevádzok boli vykonané nadriadeným K. R. v jeho neprítomnosti (26.02.2016 a 15.03.2016) a nie je z nich písomný záznam potvrdený vedúcimi dotknutých prevádzok a k priebehu vykonanej kontroly, ktorej sa zúčastnil aj žalobca (21.03.2016) uviedol svoje argumenty a námietky, pre ktoré podľa žalobcu došlo k zisteným nedostatkom. V Odvolaní z 21.06.2016 žalobca predovšetkým namietal, že nemohol ovplyvniť výpadky konkrétnych značiek cigariet alebo ich správne vystavenie na predajni, nakoľko to záviselo na vôli vedúcich al. majiteľov týchto prevádzok; že žalovaný nezabezpečil vždy dostatok tovaru v centrálnom sklade a tzv. plánogram pre všetky prevádzky; že žalobca mal náročnejšiu trasu ako ostatný obchodný zástupcovia (uviedol, že 300 alebo 400 prevádzok a neskôr uvádzal do 300prevádzok) a napokon, že posledné dva roky pred daním výpovede vníma, že sú jeho nadriadení zameraní na vyhľadávanie príležitostí ako negativizovať jeho prácu, nehodnotia ho objektívne, jeho úsilie a pozitívne výsledky prehliadajú a zvýrazňujú len nedostatky v jeho práci. V závere uviedol, že nie je pravdou, ako sa uvádza vo výpovedi a ako to uviedla aj bývalá nadriadená žalobcu W. D. v jeho koncoročnom hodnotení, že by súhlasil s vytýkanými nedostatkami a napomenutím alebo výpoveďou, pretože vychádzajú z neobjektívneho, nekomplexného hodnotenia a ich dôvody sú neoprávnené a účelové. Z toho dôvodu žalobca v Odvolaní z 21.06.2016 žiadal žalovaného o stiahnutie výpovede. Nespornou skutočnosťou napokon bolo aj to, že žalovaný doručil žalobcovi písomné „Oznámenie zamestnávateľa zo dňa 28.06.2016“ v ktorom uviedol, že trvá na výpovedi doručenej dňa 27.04.2016 ako aj jej dôvodoch skutkovo vymedzených v pripojenom Zhrnutí nedostatkov v práci s tým, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby od 01.05.2016, tzn. dňa 30.06.2016.

9. Medzi stranami bolo sporné to, či konkrétne zistenia žalovaného, ktoré vymedzil v Zhrnutí nedostatkov v práci z 25.04.2016, boli objektívne spôsobilým dôvodom pre záver, že žalobca neuspokojivo plní svoje pracovné úlohy, jeho pracovné výkony sú nedostatočné a vytknuté nedostatky v práci neodstránil ani napriek predchádzajúcemu upozorneniu žalovaného zo dňa 14.12.2015 obsahujúcemu výzvu na ich odstránenie v primeranej lehote do 12.02.2016. To znamená, že spornou otázkou bolo právne posúdenie správnosti postupu žalovaného zamestnávateľa pri daní predmetnej výpovede, z hľadiska existencie použitého výpovedného dôvodu u žalovaného.

10. Za účelom objasnenia predmetu sporu, súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaní, na ktorom vypočul právneho zástupcu žalovaného a vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu (odsek 3. a 5 tohto rozsudku), výsluchom žalobcu, výsluchom stranami navrhnutých svedkov - K. D., K. R., R. D. K., C. J., E. J. a Q. Ž. (odsek 13. až 18. tohto rozsudku), z ktorého vyplývali nasledovné skutkové zistenia, rozhodné pre posúdenie spornej veci:

11. V Zhrnutí nedostatkov v práci z 25.04.2016, ako neoddeliteľnej súčasti predmetnej výpovede žalovaný konkretizoval, v čom videl neuspokojivé plnenie pracovných úloh žalobcu po predchádzajúcom upozornení zo dňa 14.12.2015, zistených kontrolou jednotlivých prevádzok (piatich) nadriadeným K.. D. a vyšším nadriadeným K.. R. v neprítomnosti žalobcu dňa 26.02.2016, opakovane nadriadeným K.. D. dňa 15.03.2016 a napokon obomi nadriadenými aj v prítomnosti žalobcu dňa 21.03.2016, v nasledovných prevádzkach : 1. D. I., X. P. S. I., X. P. I., X. T. I. O. X. J. Š. I.. Konkrétne zistenia opisovali opakovane tie isté nedostatky na všetkých kontrolovaných prevádzkach, spočívajúce vo výpadku viacerých značiek cigariet z distribúcie žalovaného na prevádzkach, pretrvávajúca absencia zásob niektorých značiek cigariet aj viac dní, neodstránené nedostatky pri umiestnení cenoviek cigariet napriek predchádzajúcemu upozorneniu, resp. to, že žalobca si chýbajúce cenovky ani pri 3. kontrole nevšimol a ani nezisťoval dôvod u personálu prevádzky, neuplatňovanie inštrukcie žalovaného zo dňa 10.02.2016 s argumentom, že žalobca na to zabudol (D. I.), nedodržanie zmluvného plánogramu (tzn. vystavenia značiek cigariet žalovaného dohodnutým spôsobom), nenavštívenie prevádzok (P. S. I., P. I.), na ktorých boli zistené v minulosti nedostatky počas celej lehoty na ich odstránenie (14.12.2015 - 12.02.2016), nedostatočné plánovanie zásob, tvorby objednávok, neinformovanie a nedostatočné poradenstvo vedúcim predajní o procese objednávania a zásobovania počas dopredaja, nedodržanie inštrukcií žalobcu a nenavštívenie prevádzky ani raz v období od 20.07.2015-17.09.2015 (T. I.), v období od 28.07.2015 do 29.10.2015 (J. Š. I.). Okrem toho pri uvedených kontrolách na ďalších 3 prevádzkach, boli zistené nedostatky a to: personál prevádzky nebol žalobcom informovaný a zaškolený na zazmluvnené komerčné aktivity, napriek trom návštevám žalobcu vo februári 2016 (čerpacia stanica D. C. C. D.); nedodržanie zmluvného plánogramu, výpadok niektorých značiek a zásob cigariet, resp. žiadne zásoby, žalobcom nezaškolený a neinformovaný personál prevádzky o zmluvných komerčných aktivitách, zistená vysoká zásoba jednej značky na prevádzke o ktorej žalobca nevedel, neriešil to a personál neinformoval o postupoch dopredaja, pričom sa jednalo o prioritnú úlohu, o ktorej bol žalobca informovaný dňa 11.01.2016 a 29.02.2016 (čerpacia stanica I.-Z. C. D.); sťažnosti na žalobcu z centrály P. v súvislosti s oznámením vedúcej prevádzky (P. C. P. Z.) o to, že žalobca odmietol vyložiť cigarety žalovaného a odišiel z predajného miesta a k náprave došlo až na priamy príkaz nadriadeného žalobcu, pričom išlo o kľúčovú prevádzku. Vzhľadom na všetky detailne popísané nedostatky a zistenia, na základe vykovaných kontrol v dňoch 26.02., 15.03. a 21.03.2016, v závere žalovaný zamestnávateľ zhrnul, že u žalobcu nedošlo k odstráneniu zistených nedostatkov pri plnení pracovných povinností, na ktoré bol upozornený v písomnom napomenutí doručenom 14.12.2015 v lehote do 12.02.2016, navyše boli zistené pri kontrolách aj ďalšie nedostatky s tým, že žalobca dlhodobo neuspokojivo plnil pracovné úlohy, ktorých obsah je mu známy z pracovnej zmluvy z 15.06.1998, pracovnej náplne územného obchodného špecialistu, inštrukcií predaja oddelenia predaja a distribúcie na príslušné obdobie, tímových stretnutí, inštrukcií a pokynov od nadriadených a iných relevantných oddelení a plánu zlepšenia zo dňa 15.06.2015. Na základe toho žalovaný konštatoval, že tento stav spĺňa u žalobcu zákonné podmienky pre výpoveď podľa bod. 4 .

12. Z Opisu pracovných činností obchodného zástupcu úč. od 01.01.2014 vyplýval účel danej pracovnej pozícii, a to: viesť podnikateľské aktivity v pridelenom teritóriu, zodpovedať za prípravu a realizáciu plánu so zameraním na zvýšenie objemu predaja a trhového podielu hlavných skupín značiek PMSK, spolu s celkovým ukazovateľom s SoM (dosiahnuteľný trh) PMSK. Pripraviť podrobný plán komerčných aktivít zameraných na prístup sústredený na preferované značky dospelých fajčiarov alebo posilňovanie ich vernosti značkám. Pôsobiť ako najdôležitejší komunikačný kanál Philip Morris Slovakia smerom k jej obchodným partnerom. Dosiahnuť vysokú úroveň obchodných partnerstiev, informovať a vzdelávať zákazníkov a motivovať ich k spolupráci. Pôsobiť ako najdôležitejší komunikačný kanál Philip Morris Slovakia smerom k jej zákazníkom. Ďalej opis obsahoval podrobne popísané konkrétne činnosti, ktoré vyplývali z pracovnej pozície obchodného zástupcu v jednotlivých oblastiach, zoradené pod bodmi a vymedzené okruhom a opisom konkrétnych činností, a to nasledovane: 1/ Objem predaja: distribúcia a pokrytie, sortiment, dostupnosť, rýchlosť uvedenie na trh 2/ Informovanosť: viditeľnosť, komunikácia značiek a komunikácia na predajných miestach 3/ Angažovanosť: kontakt so spotrebiteľmi, angažovanie spotrebiteľov a angažovanosť zákazníkov 4/ Obchodní partneri: veľkoobchod a distribúcia, maloobchod 5/ Smernice a postupy: reportovanie & administratíva, manažment údajov 6/ Prevádzka DTRP. Napokon opis obsahoval aj vymedzenie jednotlivých úrovní pozície obchodného zástupcu podľa doby praxe od 1 po 3 úroveň.

13. Žalobca pred súdom zopakoval, že nesúhlasí s tvrdením o neuspokojivom plnení si svojich pracovných povinností a nedostatočných výkonoch, ktoré žalovaný konkretizoval vo výpovedi namietajúc, že u žalovaného bol zodpovedný za 300 prevádzok, pričom zistené a vytýkané nedostatky sa týkali len asi 6 prevádzok, čo je podľa žalobcu zanedbateľné množstvo. Podľa žalobcu si žalovaný vybral účelovo len niektoré nedostatky, ktoré žalobca ako obchodný zástupca vôbec nemohol ovplyvniť, pretože v niektorých prípadoch sa jednalo o sieťové prevádzky (prevádzky obchodných reťazcov), v ktorých zabezpečoval tovar žalovaný na základe centrálnych zmlúv. Ako formálny nedostatok vykonaných kontrol žalobca namietal, že k záznamu z kontroly neboli pripojené vyjadrenia vedúcich kontrolovaných prevádzok, ktorí sa mali k zisteným nedostatkom vyjadriť a uviesť dôvody zistených nedostatkov. Ako príklad žalobca uviedol, že mohlo byť pri niektorej z vykonaných kontrol konštatované, že na prevádzke nezabezpečil tovar (cigarety) v dostatočnom množstve a pritom tovar na prevádzke bol, len nebol vyložený a podobne.

14. Právny zástupca žalovaného rovnako zotrval na písomných vyjadreniach, kde uviedol všetky podstatné argumenty k skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktoré obsahovalo odvolanie žalobcu k písomnému napomenutiu. K argumentácii žalobcu, že ako obchodný zástupca vôbec nemohol ovplyvniť vytýkané nedostatky (napr. ohľadom výpadkov, vystavenia tovaru a ďalšie), advokát žalovaného poukazoval na to, že všetci jeho zamestnanci vrátane žalobcu, boli žalovaným priebežne školený práve v súvislosti s tým, ako majú postupovať v rôznych prípadoch, keď zistia nedostatky na prevádzkach jeho zmluvných partnerov (napr. nevyložený tovar a pod.) a bolo práve povinnosťou žalobcu, vyplývajúcou v podstate z jeho pracovnej náplne, zaškoliť v tomto smere zamestnancov prevádzky. Išlo o zodpovednosť žalobcu, pokiaľ nevykonal žiadne opatrenie proti zisteným nedostatkom a ani neinformoval žalovaného zamestnávateľa o nich, aby zamestnávateľ následne mohol zabezpečiť nápravu centrálne, prostredníctvom vedúcich zamestnancov danej prevádzky. O tom ako postupovať k zamestnancom takej prevádzky a ako má informovať zamestnávateľa o zistených nedostatkoch bol žalobca rovnako zaškolený. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalovaný si vyhodnocuje výkonnosť a kvalitu práce jednotlivých zamestnancov v rámci svojho interného hodnotiaceho systému MAP, prostredníctvom ktorého zistili nedostatky v práci žalobcu aj v minulosti, avšak až tento krát žalovaný pristúpil k výpovedi, z dôvodu jeho neuspokojivých pracovných výsledkov podľa . U žalobcu, ktorý v minulosti pôvodne všetky pracovné povinnosti riadne plnil a zabezpečoval zverené prevádzky v potrebnom rozsahu tak, ako aj ostatný zamestnanci v obdobnej pracovnej pozícii obchodného zástupcu, postupom času dochádzalo k znižovaniu pracovného výkonu, k množstvu pracovných nedostatkov, inak povedané poľavil vo svojej práci a jednalo sa u neho o dlho trvajúci proces. Uviedol, že sporná výpoveď bola pred jej daním riadne prerokovaná zamestnaneckou radou, ktorá vyhodnotila správanie a výsledky žalobcu a na základe toho schválila postup zamestnávateľa, tzn. skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa . Ohľadom žalobcom predložených emailových správ advokát žalovaného napokon namietal, že sa vôbec netýkajú vymedzených skutkových dôvodov, ale úplne iného obdobia.

15. Svedok K. D., zamestnaný u žalovaného od 01.08.2014 a od 01.05.2017 ako vedúci riadiaci pracovník pre obchod (City Hub Manager), ako priamy nadriadený žalobcu od 01.12.2015, k veci uviedol, že okrem žalobcu prevzal do podriadenosti ďalších 6 zamestnancov v pozícii obchodného zástupcu. Predchádzajúca nadriadená vypracovala ku koncu roka 2015 hodnotenie podriadených, ktoré však svedok nepovažoval za dostatočné a preto si urobil u všetkých zamestnancov, ktorým sa stal nadriadeným vlastný audit práce. Na základe toho zistil viaceré nedostatky, o ktorých s podriadenými zamestnancami, vrátane žalobcu komunikoval. Zistil, že okrem žalobcu vykazuje nedostatočný pracovný výkon ešte ďalšia zamestnankyňa. Žalobcu upozornil, že musí zvýšiť svoj pracovný výkon aj vzhľadom k tomu, že mal vedomosť o tom, že u žalobcu sa vyskytovali nedostatky aj v minulosti, nakoľko mal niekoľko krát negatívne koncoročné hodnotenie „MAP“. K práci podriadených obchodných zástupcov svedok uviedol, že všetci mali na starosti približne rovnaký počet prevádzok, tzn. okolo 300 prevádzok a rozdiely boli 10 - 20 prevádzok medzi jednotlivými obchodnými zástupcami a išlo o obvody v rámci Bratislavy, Senca a Pezinka. Z hľadiska rovnomerného rozdelenia práce bol významným nielen počet prevádzok, ale aj objem tovaru (cigariet), ktoré sa na jednotlivých prevádzkach predávali. Svedok uviedol, že audit u podriadených zamestnancov robil viackrát sám a aj spolu s priamy nadriadeným žalobcu v druhom stupni K. R. (12/2015, 02/2016 a 03/2016) a v danom prípade aj v prítomnosti žalobcu (03/2016). Pri audite práce čerpal z interných firemných dát, ktoré má žalovaný od jednotlivých predajcov a u každého zamestnanca si vytipoval 20 - 30 prevádzok tak, aby boli zastúpené z hľadiska dôležitosti v danom regióne, resp. dôležitosti z hľadiska objemu predaja, ktoré navštívil. Pri takejto kontrole v prípade

žalobcu zistil viaceré nedostatky práce, konkrétne to, že na viacerých prevádzkach neboli vystavené cigarety žalovaného (značky ktoré vyrába a distribuuje), zistil výpadok zásob niektorých značiek a aj negatívne reakcie na komunikáciu žalobcu s niektorými predajcami, ktorí sa sťažovali ako žalobca s nimi komunikuje, na jeho vystupovanie, pretože nevystupoval ako obchodný partner, snažiaci sa nájsť riešenie ich problému, ale ako ich nadriadený. Svedok uviedol, že následne na základe výsledkov prvého auditu z decembra 2015 hovoril so žalobcom, aby počul aj jeho vyjadrenie k veci, k čomu žalobca uviedol, že na niektorých prevádzkach je nekomunikatívny personál a pod.. Žalobcu svedok oboznámil, že v takýchto prípadoch má osloviť kolegov, ktorí pracujú s centrálami odberateľov a distribútorov a spoločne nájsť v konkrétnych prípadoch riešenie na odstránenie nedostatkov. Ďalej svedok uviedol, že následný audit vo februári 2016 nadväzoval na predchádzajúce zistenia (z decembra 2015) a tiež na písomné napomenutie, ktoré žalobca dostal od predchádzajúcich nadriadených - W.. D. a K.. R., pretože mal už v minulosti rôzne nedostatky v práci a bol vyzvaný na ich odstránenie. Tento audit smeroval práve k zisteniu, či v tomto smere prišlo u žalobcu k náprave a závery zistení z auditu, boli následné zhrnuté v dokumente „Zhrnutie zistení z vykonaných kontrol nasledujúcich po uplynutí doby na odstránenie nedostatkov z 25.04.2016“. Aj pri ďalších auditoch práce žalobcu, ktoré sa následne uskutočnili v marci 2016, najskôr dňa 15.03.2016 (svedok s K.. R.), boli opätovne zistené nedostatky a rovnako dňa 21.03.2016, kedy opätovne navštívili prevádzky, tento krát svedok spoločne aj so žalobcom, boli zistené ďalšie nedostatky. S týchto kontrol vyplývalo, že u žalobcu nedošlo k náprave vytýkaných nedostatkov na konkrétnych prevádzkach, tieto naďalej pretrvávajú a napr. bolo zistené aj to, že v kontrolovanom období žalobca bol na niektorých prevádzkach iba jeden alebo dva krát za 2 mesiace a na niektorých vôbec. To bolo pre odstránenie vytknutých nedostatkov na daných prevádzkach absolútne nedostačujúce. Žalobca sa k vytknutým nedostatkom ohradil, že za ne nemôže a nevie ich ovplyvniť. Svedok pre porovnanie uviedol, že v prípade inej zamestnankyne, v rovnakej pracovnej pozícii ako žalobca u ktorej boli tiež zistené neuspokojivé pracovné výkony pri audite v decembri 2015 a tiež jej bol urobený ďalší audit v 02/2016 a 03/2016 kedy bolo zistené, že vytknuté nedostatky odstránila, tzn. že prišlo u nej k náprave. Svedok v stručnosti popísal MAP - interný hodnotiaci systém u žalovaného, ako proces hodnotenia zamestnancov, ktorý sa vykonáva v priebehu celého roku, v polovici roku sa eviduje, v rámci neho sa pre zamestnanca stanovujú konkrétne ciele, vyhodnocuje sa, či ich dosiahol. Vykonáva ho priamy nadriadený konkrétneho zamestnanca, pod supervíziou vyššieho nadriadeného, ktorý vykonáva aj vyhodnotenie a výstup. To sa ďalej odovzdáva na personálne oddelenie a tento proces je v celom rozsahu elektronický. Svedok ďalej uviedol, že okrem toho každý obchodný zástupca zaznamenáva svoju pracovnú činnosť prostredníctvom prideleného zariadenia (tablet a SIM karta), tzn. že je nepretržite na internetových dátach, kde sa eviduje, na ktorých konkrétnych prevádzkach a v ktorých časoch bol, čo na nich zistil a zaznamenáva si tam svoje ďalšie úlohy. Ide o internú evidenciu, do ktorej má prístup a má ju k dispozícii obchodný zástupca, jeho priamy nadriadený a pracovníci distribúcie predaja. Svedok vymedzil aj konkrétnu pracovnú náplň obchodného zástupcu, a to: návšteva prevádzok s predajom tabakových výrobkov, vylepšovanie pozície vystavenia výrobkov na prevádzkach, zabezpečenie reklamného priestoru pre výrobky žalovaného a ich dostupnosť, v čo najširšej škále na prevádzkach; pokiaľ ide o centrálne riadenú prevádzku (tzv. obchodný reťazec) je to tiež zabezpečenie toho, aby boli na prevádzkach realizované zmluvné podmienky, zabezpečiť odstránenie výpadku jednotlivých značiek cigariet, komunikovať s vedúcimi prevádzok, aby došlo k odstráneniu prípadných nedostatkov, vlastná analýza podľa interných dát v pridelených prevádzkach a vyhľadávanie nových príležitostí, plán vykonávania promočných aktivít a vylepšovanie pozície spoločnosti zamestnávateľa, vykonávanie monitoringu (interného elektronického systému), tzn. zaznamenávania svojich zistení a hľadanie riešenia na odstránenie nedostatkov. Objasnil, že žalovaný je vo vzťahu k jednotlivým prevádzkam s predajom tabakových výrobkov obchodným partnerom. Negatívne hodnotenie žalobcu zo strany vedúcich prevádzok, nedostatky a námietky ohľadom zabezpečenia distribúcie jednotlivých značiek cigariet a ďalších úloh obchodného zástupcu vyplývalo z ústnej komunikácie medzi svedkom a vedúcimi, resp. majiteľmi niektorých prevádzok v Petržalke, Dúbravke, Podunajských Biskupiciach a v Senci, v rámci vykonaných kontrol, ktoré boli zaznamenané v Zhrnutí výsledkov kontrolných auditov z 25.04.2016, kde je konkrétne opísaný stav pri kontrole prevádzok a ďalšie konkrétne zistenia. Svedok uviedol, že pri kontrole práce podriadených zamestnancov (audite), sa nevyžadovalo písomné potvrdenie od vedúceho danej prevádzky ohľadom zistení, ktoré boli predmetom kontroly. Potvrdil, že žalobca mal možnosť namietať samotný proces interného hodnotiaceho systému MAP, čo však neurobil, rovnako ako nevzniesol požiadavku na hľadanie riešenia ohľadom problémov s niektorými prevádzkami. Nebolo úlohou svedka riešiť problémy trhu priamo v jednotlivých prevádzkach. Vo vzťahu k žalobcovi uviedol, že v čase keď bol svedok v riadiacej pozícii, žalobca za ním neprišiel so žiadnym konkrétnym problémom, i keď bol voči nemu otvorený a aktívny. K otázke, či môže žalobca na 100

% ovplyvniť výpadky jednotlivých značiek produktov na trhu svedok uviedol, že to závisí od viacerých faktorov, avšak úlohou obchodného zástupcu je práve zistiť to, či sú výpadky v distribúcii, ich dôvody a nachádzať riešenia v spolupráci s vedúcim prevádzky, čo však žalobca uspokojivo neplnil. Ohľadom výpadkov tovaru svedok uviedol, že distribučný tok cigariet má niekoľko článkov a prípadný výpadok niektorého článku, je možné doplniť a zabezpečiť. V tejto súvislosti svedok vypovedal, že žalovaný vykonáva pravidelne raz ročne celoslovenské školenia obchodných zástupcov, obchodný zástupca je tiež zaškolený pri nástupe priamym nadriadeným, v rámci pracovného teamu a školenia sa vykonávajú aj priebežne, prostredníctvom nadriadeného, ktorý priamo v teréne vysvetľuje jednotlivé postupy, zručnosti a pod., vrátane toho, akým spôsobom má postupovať v prípade zistenia nedostatkov na konkrétnej prevádzke (u koncového predajcu). Napr. ak dôjde k centrálneho výpadku cigariet, zamestnávateľ o tom vopred informuje, prebiehajú školenia, ktoré sú povinné a žalobca sa ich zúčastnil, rovnako pracovné stretnutia, v rámci ktorých sa preberá ako treba postupovať. Okrem toho má žalovaný spracovaný aj elektronicky interný postup v úložisku žalovaného, kde sú ďalšie dokumenty a zmluvy, ku ktorým má každý obchodný zástupca prístup a kde je konkrétne uvedené, ako pri probléme postupovať. Svedok odmietol, že by u žalovaného zamestnávateľa zohrával akúkoľvek úlohu vek zamestnanca.

16. Svedok K. R., zamestnaný u žalovaného od roku 2004, momentálne v pozícii vedúceho riadenia predajných kanálov pre Slovensko, Maďarsko a Česko, od roku 2016 pôsobiaci v Českej republike uviedol, že apríli 2016 bol na Slovensku ako oblastný vedúci predaja pre kľúčových zákazníkov. Vo vzťahu k žalobcovi bol nadriadeným v druhom stupni, pričom medzistupňom (priamym podriadeným svedka) bol K. D., ako supervízor obchodných zástupcov pre oblasť Bratislava a predtým W. D.. K veci svedok vypovedal, že pozná celú genézu daného prípadu žalobcu, ktorý začal ešte za W.. D.. Zdôraznil, že má vedomosť, že u žalobcu išlo o dlhotrvajúci proces, pretože spočiatku dosahoval vyrovnané výkony. Prvé problémy u žalobcu začali v roku 2009, dôsledkom ktorých dostal v roku 2010 prvé napomenutie, v tom čase od iných nadriadených zamestnancov. Odvtedy žalobca dosahoval veľmi kolísavé výkony, preto došlo vždy k osobnému dohovoru žalobcovi, po ktorom sa na určitý čas jeho výkon zlepšil. Avšak od tohto obdobia (2009) bol žalobca v rámci interného hodnotenia MAP, ku ktorému mal svedok ako riadiaci zamestnanec prístup, hodnotený zväčša na úrovni „zlepšiteľný“. Ako konkrétny príklad svedok uviedol, že máji 2015, keď priamou nadriadenou žalobcu bola W.. D., vykonal tzv. spoluprácu s obchodným zástupcom v teréne, za účelom zistenia ako zamestnanec pracuje, mohli sa porozprávať, príp. dať mu nejaké rady a odporúčania. Vtedy zistili, že na trase žalobcu sú zásadné nedostatky. Konkrétne išlo o 9 z 12 kontrolovaných prevádzok, z celkového počtu cca 300, avšak tieto boli významné z pohľadu objemu predaja. O výsledku kontroly bol následne vypracovaný interný plán zlepšenia výkonu, na základe ktorého mal žalobca v júni 2015 pracovať a následne mu bol auguste 2015 urobený kontrolný audit, pri ktorom bolo zistené, že vytknuté nedostatky pretrvávajú a neboli napravené. Tento stav potom pretrvával až do decembra 2015 a na základe toho dostal žalobca dňa 14.12.2015 už písomné napomenutie, z dôvodu neplnenia si pracovných povinností. Svedok zdôraznil, že v tom istom roku žalobca dostal ešte jedno napomenutie, ktoré súviselo s neplnením si alebo s porušením pracovnej disciplíny z iného dôvodu a to, že zamestnávateľovi nenahlásil dopravnú nehodu. Konkrétne dôvody spornej výpovede podľa svedka nespočívali len v tom, že žalobca mal na svojej trase (v pridelených prevádzkach) výpadky cigariet, ale išlo viaceré nedostatky, konkrétne nepoznal obchodné podmienky jednotlivých obchodných reťazcov, resp. im nerozumel, mal problémy pri plánovaní trasy a frekvencii návštev všetkých prevádzok a nie len tých šiestich, mal zle nadstavené priority, nezaznamenával údaje do interného systému žalovaného, neplnil inštrukcie zamestnávateľa, ktoré mu boli zasielané, nedostatočne vysvetľoval obchodné aktivity, ktoré súviseli s podporou predaja. To znamená, že u žalobcu išlo o súbor viacerých nedostatkov súvisiacich s pracovným výkonom podľa popisu práce, ktoré žalovaný eviduje v rámci svojho interného hodnotiaceho systému. Svedok potvrdil, že žalobca nebol jediný prípad, kedy boli zistené nedostatky u obchodným zástupcov. V tomto istom období dostala napomenutie aj kolegyňa žalobcu, Q. U. z toho istého tímu, ktorá však svoj pracovný výkon zlepšila a naďalej pracovala u žalovaného. Zároveň, za 14 rokov pôsobenia svedka u žalovaného bol prípad žalobcu jediným, kedy bolo potrebné pristúpiť až k výpovedi z pracovného pomeru. Pritom žalobca bol dlhoročný a skúsený zamestnanec v pozícii obchodného zástupcu, ktorý bol práve pre svoje skúsenosti preradený do tímu mladších kolegov a oblasti Senec a okolité dediny. Svedok zároveň odmietol, že by oblasť Senec a okolie bolo obchodnícky náročnejšie ako oblasť Bratislava - mesto a hodnotil ich ako porovnateľné, čoho dôkazom je to, že po žalobcovi ju prevzal iný, novoprijatý zamestnanec, ktorý ju zvládol bez väčších problémov s uspokojivými výsledkami. Ohľadom vplyvu a úlohy obchodného zástupcu na objednávky tovarov (požadovaných značiek cigariet) svedok uviedol, že v popise práce každého obchodného zástupcu je zabezpečiť na daných prevádzkach

dostupnosť a viditeľnosť tovaru, zabezpečiť reklamu, obchodné vzťahy, správny plán jednotlivých aktivít a pod.. Tzn. v prípade, že aj dochádza k objednávaniu cigariet cez systém, ktorý má daný zákazník (prevádzka), obchodný zástupca musí po vzájomnej dohode so zástupcom prevádzky zabezpečiť, aby bol na prevádzke v adekvátnom množstve, zodpovedal obratu danej prevádzky a zásobám. U prevádzok, ktoré majú so žalovaným zmluvný vzťah na centrálnej úrovni a musia dodržať obchodné podmienky, možno ovplyvniť objednávky tovaru tým, že pri výpadkoch objednávok sa zákazníkovi nevyplácajú platby. Rovnako svedok potvrdil, že o tom aké značky cigariet a akým spôsobom budú vystavené na prevádzke, vyplýva zo zmlúv medzi žalovaným a závislými prevádzkami (obch. reťazcom), kde je presne vyšpecifikovaný tzv. plánogram sortimentu a pre ostatné prevádzky platia dohodnuté štandardy vystavenia, ktorých dodržiavanie musia zabezpečiť všetci obchodný zástupcovia. Potvrdil, že každý obchodný zástupca zodpovedá za vystavenie cigariet na danej pridelenej prevádzke ako aj za to, či personál prevádzky koná podľa jeho inštrukcii, čo závisí od toho či obchodný zástupca tieto inštrukcie správne vysvetlil a či ich zamestnanci prevádzky pochopili. To znamená , že za komunikáciu žalovaného a obsahu zmlúv so sieťovými prevádzkami (obch. reťazec Billa, Tesco atď.) na centrálnej úrovni, zodpovedá konkrétny zamestnanec centrály žalovaného, avšak za nedodržiavanie zmlúv na konkrétnych prevádzkach zodpovedá obchodný zástupca. Povinnosťou obchodného zástupcu je priamo kontrolovať na prevádzkach dodržiavanie zmluvných podmienok, riešiť nedostatky, svoje zistenia a opatrenia zaznamenať a nahrať do elektronického interného systému, kde to príslušný zamestnanec centrály uvidí, aby to mohol riešiť s danou sieťou centrálne, príp. informovať priamo centrálu žalovaného, že dochádza k porušovaniu zmluvných podmienok. Preto bolo povinnosťou žalobcu ako obchodného zástupcu žalovaného, prísť priamo na prevádzku a zaznamenať do systému žalovaného, či je výpadok nejakej značky cigariet, čo však žalobca nerobil. Svedok uviedol, že práve dôsledkom toho, že žalobca svoje zistenia nezaznamenával do systému bolo, že pri audite jednotlivých prevádzok ktoré navštívili, zistili výpadky tovaru, pretože zamestnanec centrály, ktorý má zabezpečiť, aby neboli na trhu výpadky konkrétnych značiek, túto skutočnosť nemôže inak zistiť, len od obchodných zástupcov a v systéme to vidí, iba ak to daný obchodný zástupca do systému zaznamená. Pri štandardných tlačivách, ktoré sa tiež vypisovali pri porušení zmluvných podmienok tou ktorou prevádzkou a mali byť podpísané zodpovedným zamestnancom prevádzky, čo niektorých prípadoch zamestnanec prevádzky pre obavu z postihu odmietol, išlo iba o podpornú papierovú formu. Pre žalovaného boli smerodajné zistenia z interného systému od obchodných zástupcov. Audit práce (kontrola) sa pre zachovanie objektivity robí buď v prítomnosti obchodného zástupcu alebo ide o náhodnú kontrolu, bez prítomnosti obchodného zástupcu, kedy je vždy prítomný priamy nadriadený alebo aj nadriadený v druhom stupni. Na otázku žalobcu ku konkrétnym zisteniam auditu jeho práce svedok poukázal na to, že sa ním zistilo, že žalobca napriek dlhodobej, 18-ročnej praxi u žalovaného, preukázateľne nevykonával monitoring zmluvných podmienok zodpovedne, keď napr. nepoznal obchodné podmienky pre spoločnosť Kaufland a dokonca ani to, kto má u žalovaného túto obchodnú sieť na starosti. Svedok poukázal na to, že žalovaný mal snahu so žalobcom riešiť nedostatky na problematických prevádzkach na trase žalobcu. Toho dôkazom je fakt, že celý proces v prípade žalobcu trval viac než rok, žalovaný mu poskytol podporu a žalobca dostal viacero ponúk, aby sa obrátil o pomoc na nadriadených v oboch stupňoch. Okrem toho mal žalobca na týždennej báze stretnutia s priamym nadriadeným, a to aj priamo v teréne, emailom dostával mesačné inštrukcie o predajnom pláne, čo a kde sa má robiť, absolvoval pravidelné povinné štandardné školenia o vyjednávacích schopnostiach, o projektoch, ako si plánovať prácu a frekvenciu návštev, ktoré prevádzky sú prioritné. Zo strany žalobcu však nebola žiadna spätná väzba, žalobca si naďalej robil podľa seba a nevykonal žiadnu nápravu vytknutých nedostatkov a to ani po tom, čo mu bol daný opakovane čas na nápravu, v niektorých prípadoch viac ako 2 mesiace. Svedok v tejto súvislosti poukázal, že žalovaný má prepracovaný systém školení zamestnancov, ktorí absolvujú najskôr pri nástupe niekoľko kôl školení a potom priebežne na pravidelnej báze, každý štvrťrok, ktorých súčasťou sú predajné a vyjednávacie techniky, ako pracovať s dátami, spôsob ako uľahčiť výkon práce a dosahovanie výsledkov v danom teritóriu, komunikácia a pod., vrátane toho ako postupovať pre prípad, že jednotlivé prevádzky nedodržiavajú zmluvné podmienky. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný nepodporuje také praktiky, aby umožnil porovnávanie zamestnancov pred nimi samými, čo považuje za neprofesionálne a preto ani neumožnil, aby žalobca pre vlastné porovnanie bol prítomný pri kontrole na trase iných obchodných zástupcov. Avšak v prípade kolegov, ktorý mali zjavne rovnaké problémy na trhu ako boli vytknuté žalobcovi, sa u žalovaného postupovalo rovnako a rovnako ako u žalobcu, sa to riešilo len s danou osobou.

17. Svedkyňa R. D. K., členka manažmentu žalovaného, zamestnaná u žalovaného od roku 2003 a od roku 2005 ako právnička, k veci vypovedala v rámci svojej kompetencie, nakoľko bola účastná

celého procesu, ktorý v prípade žalobcu v konečnom dôsledku viedol k ukončeniu jeho pracovného pomeru spornou výpoveďou. Uviedla, že nešlo o jednorazové rozhodnutie a žalovaný postupoval zodpovedne, pričom o prípade žalobcu sa dozvedela od nadriadených žalobcu, konkrétne od N.. D. niekedy v roku 2015, kedy bol po prvý krát urobený tzv. plán na nápravu jeho neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Ide o interný dokument, ktorý nenapĺňa znaky napomenutia pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh v zmysle . Svedkyňa o tomto prípade komunikovala aj so šéfom oddelenia predaja s N.. N., bola oboznámená aj s uvedeným plánom na nápravu, o veci bola ústne informovaná vrátane informácie, že k zlepšeniu pracovného výkonu u žalobcu nedošlo. Preto na konci roku 2015 žalovaný pristúpil k písomnému napomenutiu žalobcu pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Svedkyňa uviedla, že takýto postup sama považuje za extrémne riešenie a za jej pôsobenia u žalovaného, žiadna výpoveď z tohto dôvodu nebola daná. Rovnako aj písomné napomenutia pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, dáva žalovaný málo krát. V danom období bolo dané ešte jedno napomenutie, kedy zamestnankyňa na to zareagovala nápravou a dokonca neskôr naopak postúpila na lepšiu pozíciu. Následne bola svedkyňa informovaná o vykonaných kontrolách u žalobcu a o tom, že nedošlo k odstráneniu vytýkaných nedostatkov ani v lehote na nápravu. Preto sa žalovaný (vedenie manažmentu) rozhodol so žalobcom pracovný pomer ukončiť výpoveďou, pre neuspokojivé pracovné výsledky. Svedkyňa vypovedala, že sa zúčastnila aj komunikácie so zamestnaneckou radou, kde došlo k prerokovaniu prípadu žalobcu pred daním spornej výpovede a zamestnanecká rada to vzala na vedomie bez pripomienok. Svedkyňa popísala rokovanie zamestnaneckej rady, ktorej sa zúčastnili členovia zamestnaneckej rady, svedkyňa a zástupkyňa z oddelenia ľudských zdrojov tak, že boli prednesené informácie, čo všetko bolo v prípade žalobcu urobené zo strany zamestnávateľa, boli predložené na oboznámenie závery auditov. Podľa svedkyne oboznámené skutočnosti neboli pre prítomných zástupcov zamestnancov žiadnym prekvapením, nakoľko 2 alebo 3 boli priamo z oddelenia predaja a poznali žalobcu alebo dostali natoľko komplexné informácie, že nemali nejasnosti, ktoré by potrebovali objasňovať. Následne zamestnanecká rada bez pripomienok vzala na vedomie danie výpovede žalobcovi a potvrdila prerokovanie výpovede žalobcovi z vymedzených dôvodov. Potvrdila, že zo stretnutia zamestnaneckej rady a prerokovania výpovede bola vyhotovená aj písomná zápisnica. Svedkyňa bola prítomná pri odovzdaní samotnej výpovede žalobcovi a na tomto stretnutí bol žalobca informovaný o dôvodoch výpovede, bol mu daný priestor na vyjadrenie, pričom žalobca povedal, že sa nebude vyjadrovať ústne, ale dá k výpovedi svoje písomné stanovisko. Vo všeobecnosti svedkyňa uviedla, že žalovaný minimálne pristupuje k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru so svojimi zamestnancami a za jej pôsobenia u žalovaného si z dávnej minulosti pamätá len jedno okamžité skončenie pracovného pomeru a iný prípad výpovede, aj z iných výpovedných dôvodov si nepamätala. Uviedla, že v rámci svojej práce najčastejšie riešila štandardne prípady žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru dohodou a aj v prípade, keď spoločnosť prechádzala transformáciou (cca 2016) a došlo k organizačným zmenám, primárne to viedlo s dotknutými zamestnancami k skončeniu pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov. Svedkyňa zásadne odmietla, akúkoľvek účelovosť spornej výpovede, súvisiacou s vekom žalobcu. Sama je toho príkladom, nakoľko pracuje u žalovaného od roku 2003 a prešla mnohými pozíciami. Poukázala na to, že u žalovaného pracuje z pohľadu histórie firmy veľa tzv. „seniorných“ zamestnancov a vylúčila, že by bol vek zamestnanca dôležitým faktorom v ktorejkoľvek pozícii. Vždy je podstatné iba hodnotenie jeho pracovného výkonu, čo potvrdzuje aj certifikát, ktorý žalovaný dostal za objektívny prístup k zamestnancom ako prvá firma na Slovensku (IQ Salary od spoločnosti Price Woterhouse Coopers). Ďalej svedkyňa popísala systém pravidelných školení u žalovaného, ktorých sa zúčastnil aj žalobca a ktorým prechádza každý zamestnanec. Najskôr špeciálny program na zaškoľovanie pri nástupe do pracovného pomeru, kde prechádzajú všetky smernice a pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať a následne absolvujú zamestnanci celý rad zaškolení, súvisiacich s konkrétnymi pozíciami. Obchodní zástupcovia sú školení na to ako vyjednávať so zákazníkmi, ako prezentovať výrobky, ako odporúčať zásoby, ako predchádzať výpadkom tovaru a pod., prichádzajú do kontaktu s obchodnými partnermi žalovaného a tiež rad školení súvisiacich so špeciálnymi aktivitami (napr. veľká legislatívna zmena), Okrem toho sa raz za rok koná jedno niekoľkodňové školenie a každý zamestnanec si robí aj tzv. rozvojový plán spolu so svojim nadriadeným. V rámci oddelenia predaja prebieha tréning, kedy nadriadený chodí priamo s podriadeným po obchodným prevádzkach, zisťujú problémy a hľadajú riešenia, kedy nadriadený odporúča ako treba konkrétne situácie riešiť a súčasťou školení je aj to, ako má obchodný zástupca postupovať v prípade, že prevádzky nedodržiavajú dohodnuté podmienky, keď napr. nie sú vystavené cigarety a iné podobné nedostatky. V týchto prípadoch je postup jednoduchý a jednoznačný, pretože pokiaľ ide o kľúčového zákazníka, tak úlohou každého zamestnanca je kontaktovať oddelenie kľúčových zákazníkov, ktoré potom rieši problém danej konkrétnej prevádzky a miesta predaja na centrálnej

úrovni. Svedkyňa poukázala aj na to, že každý zamestnanec žalovaného sa môže obrátiť aj na kohokoľvek zo spoločnosti, pretože vedenie spoločnosti žalovaného je v tomto veľmi otvorené a za týmto účelom existujú určité linky mimo spoločnosti žalovaného a zamestnanec, ktorý pociťuje, že sa s ním nakladá neštandardne alebo neobjektívne, sa môže na ne kedykoľvek obrátiť a jeho prípad riešia zamestnanci centrály žalovaného, oddelenia auditu, tzn. dodržiavania stanovených pravidiel a zásad spoločnosti žalovaného. Ide o osobné kontakty (linky) na externú firmu a každý zamestnanec pozná telefónne číslo operátora linky v slovenskom jazyku, s ktorým môže aj anonymne prejednať svoj prípad. Svedkyňa ďalej vypovedala, že hodnotiaci systém MAP, je interný proces, ktorý platí pre celú spoločnosť. Vždy ku koncu roka si zamestnanci nastavujú plány na budúci rok spolu s nadriadeným a v priebehu pol roka sa vyhodnocuje, akým spôsobom zamestnanec stanovené plány dosiahol alebo nedosiahol, identifikujú sa oblasti, ktoré je potrebné do konca roka dotiahnuť, aby boli plány naplnené a potom opäť ku koncu roka dochádza k skutočnému hodnoteniu pracovných výkonov. Toto hodnotenie prebieha v rámci komunikácie nadriadeného a podriadeného, následne sa hodnotenia predkladajú na vyjadrenie vyšším nadriadeným a napokon sú hodnotenia všetkých zamestnancov spoločnosti súčasťou kalibračného meetingu vedenia spoločnosti, kedy sa riešia prípady zamestnancov, ktorí majú neuspokojivé hodnotenie. Pritom prebieha diskusia z akého dôvodu, čo v danom konkrétnom prípade bolo urobené a čo ešte treba urobiť. Preto nie je priestor na poškodzovanie niektorého zamestnanca napr. v dôsledku nevraživosti jeho nadriadeného, nakoľko je posudzovaných veľa elementov. Svedkyňa uviedla, že ako právnik mala sama mnoho krát otázky na zamestnancov z rôznych oddelení a tiež by nepripustila, aby hodnotenie zamestnanca ovplyvnil jeho vzťah k nadriadenému. Uvedený interný systém hodnotenia svedkyňa preto považuje za dostatočne objektívny a kontrolovaný. Zopakovala, že každý zamestnanec sa navyše môže ozvať priamo svedkyni alebo generálnemu riaditeľovi, čo viacerí aj využili, resp. prostredníctvom externej linky požiadať o objektívne preverenie svojho prípadu a zdôraznila, že základom je komunikácia. To znamená, že predovšetkým musí nadriadený vedieť o tom, že existuje u zamestnanca pri výkone práce problém a potom sa hľadajú riešenia v spolupráci s nadriadenými, ktorí to majú v pracovnej náplni, sú v tomto zaškolení, vedia riadiť ľudí a poradiť ako daný problém riešiť. Žalovaný ako zamestnávateľ preferuje rokovanie so zamestnancom a pokiaľ je zamestnanec schopný nápravy, nie je cieľom žalovaného ho nahradiť niekým novým, koho treba najskôr zaškoliť. Uviedla, že napr. výpadky tovaru na centrálnom sklade Philip Morris, nakoľko ide o distribučnú sieť, neznamenajú automaticky aj výpadok v maloobchode. Ide práve o prípad žalobcu, ktorý má na starosti niekoľko prevádzok, z ktorých časť patrí do väčšej skupiny. Konkrétne prípady, na ktoré žalobca poukazoval a predložil niekoľko emailov bez dátumu a označenia odosielateľa a adresáta, sa ani netýkali reťazcov a ani obdobia, v ktorom boli pri kontrolách zistené nedostatky. Napriek tomu ich svedkyňa konzultovala s oddelením „key account“, ktoré má na starosti veľkých zákazníkov, pričom všetky predložené emaily skontrolovali a podľa toho kedy robili konkrétny zákazníci posledné nákupy a či mohlo dôjsť k výpadku na konkrétnych predajniach, kolegovia z tohto oddelenia vylúčili, že výpadky v koncových v maloobchodných predajniach, mohli súvisieť s výpadkami na centrálnom sklade. Poukázala, že dôkazom záujmu žalovaného o svojich zamestnancov a objektívneho prístupu pri ich hodnotení je aj to, že žalovaný je niekoľko rokov (od r. 2012), hodnotený ako jeden z najlepších zamestnávateľov, kde súčasťou sú hodnotenia od samotných zamestnancov danej firmy.

18. Svedok C. J., bývalý zamestnanec žalovaného od roku 1998 do roku 08/2014, kedy skončil pracovný pomer dohodou uviedol, že u žalovaného pracoval najskôr ako obchodný zástupca a neskôr v pozícii supervizor. V období 2 - 3 rokov bol aj priamym nadriadeným žalobcu, preto ho pozná osobne. Svedok uviedol, že v období rokov 2011 až 2013, kedy bol priamym nadriadeným žalobcu, vnímal pracovný výkon žalobcu na základe pravidelných hodnotení v porovnaní s ostatnými zamestnancami na štandardnej úrovni a preto nemal potrebu žalobcu riešiť. Potvrdil, že u žalovaného bolo zavedené pravidelné hodnotenie výkonu zamestnanca 2 krát do roka, ktoré odzrkadľovala pracovný výkon. Podklady k hodnoteniu boli v elektronickej forme a boli prístupné každému zamestnancovi, tzn. aj žalobcovi. Zároveň sa vykonávali aj pravidelné kontroly práce obchodného zástupcu v teréne, o čom sa viedli pracovné záznamy, ktoré rovnako slúžili ako podklad pre hodnotenie. V roku 2014 svedok nebol v rovnakom tíme ako žalobca, tzn. ani jeho nadriadený a už nemohol priamo posudzovať pracovný výkon žalobcu. V čase keď svedok prevzal ako nadriadený žalobcu do teamu (okolo roku 2011), boli žalobcovi predchádzajúcim nadriadeným Ľ. H. vytýkané určité nedostatky v pracovnom výkone, ktoré sa za jeho pôsobenia nepotvrdili. Svedok uviedol, že v tom čase mu jeho vtedajší nadriadený N.. W. označil zopár ľudí, medzi nimi aj žalobcu, ktorí by podľa neho už v danej dobe nemali pracovať u žalovaného z dôvodu, že sa zásadne zmenila pozícia obchodného zástupcu v porovnaní s tým, keď boli pred rokmi prijímaný. Svedok zmenu pozície obchodného zástupcu opísal tým, že sa diametrálne

zmenili požiadavky ne jej výkon. V roku 1998, keď nastúpil u žalovaného ako obchodný zástupca svedok a rovnako aj žalobca, išlo v podstate o pozíciu predajcu, tzn. že práca obchodného zástupcu spočívala v predaji tovaru - cigariet, ktoré ráno vo firme naložil do auta a priamo v teréne, podľa stanoveného plánu návštev predal cigarety konkrétnej prevádzke, zabezpečil ich vystavenie a tiež vykonával marketing. Táto práca sa postupom času výrazne zmenila a ku koncu zamestnania svedka u žalovaného, tento priamy predaj vôbec nebol. Úloha obchodného zástupcu, tzn. aj žalobcu v tomto období bola zabezpečiť dostupnosť výrobkov a ich vystavenie, zabezpečiť marketingové aktivity na prevádzkach a budovať pozíciu žalovaného tak, aby pre danú prevádzku bol preferovaným obchodným partnerom. Svedok uviedol, že ku koncu jeho pracovného pomeru (2014) vnímal to, že žalovaný výrazne zmenil aj kritériá prijímania zamestnancov na pozíciu obchodného zástupcu a prijímal zamestnancov cez výberové konania. Už nestačila iba maturita, ale žalovaný vyžadoval vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ovládajúcich anglický jazyk na aktívnej úrovni, dôležitý bol aj vyštudovaný smer, čo svedok chápal tak, že žalovaný chce „omladiť“ kolektív zamestnancov. Svedok ďalej uviedol, že v období rokov 2010 - 2014 žalovaný postupne znižoval aj počet svojich zamestnancov. Išlo o trend, kedy sa menili podmienky na trhu a poslanie obchodných zástupcov a v nadväznosti na to, aj žalovaný optimalizoval množstvo svojich zamestnancov. Preto permanentne dochádzalo k znižovaniu počtu zamestnancov v rámci organizačných zmien, ktoré boli postupné, na viacero etáp, rozložených na niekoľko rokov. Podľa svedka odchádzali najmä dlhoroční zamestnanci, po odrobených 10, 15 rokov a viac. Svedok spôsob hodnotenia výkonu práce u žalovaného prostredníctvom procesu MAP označil za objektívny hodnotiaci systém, ktorý bol nastavený tak, že priamy nadriadený musí minimálne 50 % a viac svojej práce vykonávať priamo v teréne spolu so svojimi podriadenými - s obchodnými zástupcami, prípadne kontrolami ich práce, aby hodnotenie bolo objektívne. Svedok uviedol, že v čase keď bol zamestnancom žalovaného, dochádzalo občas, zriedkavo, najmä v období dopredaja, k výpadkom tovaru na centrálnom sklade (výpadok vo výrobe, zmena kolkov, škatuliek cigariet a pod.). To sa prejavilo na trhu tým, že daná značka bola nedostupná. Svedok potvrdil, že obchodný zástupca týmto výpadkom vie zamedziť, pretože úlohou obchodného zástupcu bolo práve zabezpečovať trvalú dostupnosť tovaru žalovaného. Zároveň uviedol, že výpadky tovarov záviseli aj od typu prevádzky a vyskytovali sa hlavne v takých prevádzkach, ako boli reštaurácie, bary, kaviarne, kde ich majitelia cigarety považovali za „nutné zlo“ kvôli zlej marži (6 %). V týchto prípadoch aj napriek vynaloženej snahe obchodných zástupcov, dochádzalo k výpadkom tovaru, avšak tieto výpadky boli u všetkých obchodných zástupcov na rovnakej úrovni. Rovnako bežné prevádzky potravín, ktoré sa v čase nástupu supermarketov dostávali do finančných problémov, uprednostňovali iný tovar pred nákupom cigariet a ich dostupnosť závisela v konečnom dôsledku od obchodníka (prevádzky). Naproti tomu výpadky na prevádzkach tabaku, kioskov boli ďaleko menšie. Svedok ďalej potvrdil, že každý obchodný zástupca absolvoval školenia, aby dokázal vyriešiť problémy pri svojej práci, avšak problém s výpadkom a vystavením tovaru na predajni závisel najmä od majiteľa prevádzky. Výnimkou boli kľúčový klienti (tzv. key account prevádzky), čo boli obchodné reťazce (T., D., P. S.), kde to riešili zmluvy a obchodný zástupca mal poradné slovo. Výpadky tovaru sa zohľadňovali a vyhodnocovali v rámci hodnotenia obchodných zástupcov v spomínaných intervaloch 2 krát ročne, známkami od jedna do tri. Pokiaľ bola známka vyžadujúca zlepšenie, tak sa prijímal akčný plán, v ktorom boli uvedené konkrétne úlohy, ako má obchodný zástupca nedostatky odstrániť a kam sa má vo svojom regióne posunúť. Bolo povinnosťou nadriadených obchodného zástupcu spolupracovať pri riešení jeho problémov. Svedok uviedol, že v prípade sieťových prevádzok sa robil tzv. monitoring a zaznamenané zistenia sa odovzdávali na ďalší postup oddeleniu „key account“. Ohľadov spôsobu zaznamenávania monitoringu svedok uviedol, že v niektorých obdobiach sa vypisovali tzv. „cheeck“ listy, ktoré sa dávali podpisovať zástupcom prevádzok, avšak v závere jeho pôsobenia u žalovaného (2014), sa využívalo zaznamenávanie dostupnosti tovaru a ďalších zistení elektronicky do počítačov. Svedok tiež potvrdil, že problémy v sieťových prevádzkach (Tesco a pod.) riešilo samostatné oddelenie na základe podkladov a vstupov od obchodných zástupcov. Uviedol, že boli určité problematické prevádzky, kde niektorí obchodný partneri žalovaného ignorovali obchodné podmienky. Svedok opísal svoju kontrolnú činnosť v pozícii nadriadeného obchodných zástupcov tak, že osobne, bez obchodného zástupcu, navštevoval v danom regióne prevádzky a tam vyhodnocoval dostupnosť tovaru a ďalšie kľúčové prvky. Ak zistil nedostatky, snažil sa komunikovať priamo na prevádzke so zodpovednými zástupcami, resp. majiteľmi a zistiť dôvody, o čom sa nevyhotovovali žiadne písomné vyjadrenia majiteľov al. zástupcov dotknutých prevádzok, ani sa im nič nedávalo podpisovať. Išlo o výstup svedka ako nadriadeného o tom, čo zistil na danej prevádzke, príp. sa vyhovovala fotodokumentácia. Svedok ďalej uviedol, že každý obchodný zástupca žalovaného, už predtým ako začal pracovať musel povinne absolvovať určité, všeobecné školenia, potom boli zamestnanci pravidelne školený na predajné zručnosti, psychológie predaja na typ zákazníka, marketing, ktoré absolvovali všetci a aj individuálne školenia, zamerané na

zlepšenie výkonu konkrétneho zamestnanca v prípadoch, keď obchodnému zástupcovi zjavne niečo nešlo, napr. nadriadený ho školil priamo v teréne alebo v rámci hodnotení bol nastavený program, aby dotknutý zamestnanec absolvoval určité školenie. Svedok tiež potvrdil, že pokiaľ zamestnanec neplnil uspokojivo pracovné úlohy, tak bol nastavený rozvojový plán za účelom zlepšenia tak, aby sa dostal na štandardnú úroveň pracovného výkonu ostaných a úlohou nadriadeného bolo venovať sa takému zamestnancovi. Svedok popísal aj distribučný tok cigariet z centrálneho skladu spoločnosti žalovaného až k zákazníkovi tak, že väčšina cigariet sa vyrábala v ČR a dovážala sa na centrálny distribučný sklad v SR, odkiaľ boli distribuované na ostatné sklady v rámci Slovenska, z ktorých odoberali cigarety veľkoobchody a doručovali ich priamo do maloobchodných prevádzok. Preto, ak nastali výpadky tovaru v centrálnom sklade, vedelo sa o tom a bolo to jasne komunikované, vrátane dôvodu výpadku určitých značiek alebo typov cigariet. Riešilo sa to odporučením, aká značka cigariet má nahradiť vypadnutú značku a nezohľadňovalo sa to pri vyhodnotení plnenia danej zmluvy so zákazníkmi. V prípade neplnenia zmluvných podmienok v niektorej z koncových prevádzok obchodných reťazcov, keď napr. neboli vystavované cigarety podľa dohodnutého marketingového plánu, resp. keď chýbali, vyhodnocovalo to osobitné oddelenie žalovaného a riešilo to priamo s daným zákazníkom. V prípade nezávislých prevádzok, situácia závisela najmä na komunikácii obchodného zástupcu s majiteľom resp. inou kompetentnou osobou danej prevádzky, ktorý sa mal svojimi zručnosťami snažiť odstrániť tento nedostatok. Svedok vylúčil, že u žalovaného by v záujme tzv. „omladenia“ po dosiahnutí určitého veku, spoločnosť ukončila pracovný pomer zamestnanca, nakoľko u žalovaného pracujú doposiaľ viacerí zamestnanci vo veku po 50tke.

19. Svedok E. J. ako bývalý kolega žalobcu v pozícii obchodného zástupcu, zamestnaný u žalovaného od 01.03.1998 do 02/2015 uviedol, že ho žalobca oslovil, oboznámil s predmetom konania a povedal mu o okolnostiach ukončenia jeho pracovného pomeru. Na základe toho svedok vypovedal, že v jeho prípade došlo k ukončeniu pracovného pomeru podobne, nakoľko tiež dostal „výpoveď dohodou“ po tom, čo mu bolo žalovaným v bodoch vytknuté, že nedosahuje požadované pracovné výsledky s tým, že lepšie by bolo ukončenie pracovného pomeru. Svedok najskôr (v októbri alebo novembri 2014) s predloženou „výpoveďou dohodou“ nesúhlasil, no po zvážení určitých okolností ju na druhý krát podpísal a so žalovaným sa dohodli na ukončení pracovného pomeru. Svedok k tomu doplnil, že sa spočiatku snažil skončenie svojho pracovného pomeru riešiť aj so zamestnaneckou radou, ktorá mu nepomohla a preto poslal list do centra spoločnosti v Švajčiarsku, avšak nedostal odpoveď. Tiež riešil svoju situáciu so svojim priamym nadriadeným a nadriadeným v druhom stupni, poslal asi 4 - 5 listov vedeniu spoločnosti žalovaného, že nesúhlasí s výpoveďou, pretože mal pocit, že bola účelová. K veci svedok vypovedal, že podľa neho žalovaný po roku 2010 mal záujem prijímať viac zamestnancov v mladom veku, pretože požadoval pri prijímaní nových zamestnancov aby mali vysokú školu, ovládali anglický jazyk a preto boli prijatí všetko iba študenti po škole, pričom svedok už tieto predpoklady nespĺňal. Ďalej uviedol, že v rokoch 2010 až 2015 si pamätá, ako v určitých fázach dochádzalo k znižovaniu počtu zamestnancov a z pôvodných cca 300 zamestnancov (v tom čase to boli v podstate najmä predajcovia cigariet), sa stav znížil v období keď končil pracovný pomer (02/2015) asi na približne 100 zamestnancov. Podľa informácií svedka, ktoré má len z počutia, končili pracovný pomer najmä služobne alebo vekom starší, ale aj niektorí v mladšom veku, ktorí závažne porušili pracovnú morálku. Svedok sa k žiadnemu konkrétnemu prípadu a tomu, ako dochádzalo k skončeniu pracovného pomeru u iných zamestnancov, nevedel vyjadriť. Uviedol, že išlo o určité obdobia, kedy sa riešili postupne teritória obchodných zástupcov a aj ich kompetencie. Svedok spôsob hodnotenia nadriadeného v procese MAP považoval za objektívny, nakoľko obsahoval 3 úrovne hodnotenia a pokiaľ s ním zamestnanec nebol spokojný, mohol do formulára MAP napísať svoje pripomienky k hodnoteniu, ku ktorým sa zamestnávateľ už písomne nevyjadruje. Svedok sa s odstupom času nevedel vyjadriť ku konkrétnym výpadkom tovaru na centrálnom sklade žalovaného, avšak potvrdil, že výpadky, niekedy aj viacdňové sa sporadicky vyskytovali, nešlo o nič neobvyklé a následne sa to prejavilo aj v koncových prevádzkach. Súviseli napr. s kolkami, pri dopredaji značky, resp. pri problémoch s financiami na strane majiteľov predajní. Podľa názoru svedka týmto výpadkom obchodný zástupca v súčasnosti nemôže zamedziť, ani keď je vyškolený a šikovný, pretože závisí aj na majiteľovi prevádzky, či je prístupný a komunikatívny a na jeho financiách. Okrem toho bolo niekoľko problematických prevádzok, ktoré sa ťažko riešili. V minulosti sa výpadky odstránili priamym predajom cigariet, ktorý však od určitého času obchodný zástupcovia nerobia. Svedok napr. problém s predajňami reťazca Tesco riešil vždy osobne priamo na prevádzke a v súčinnosti so zamestnancom „key account“ oddelenia žalovaného a napriek tomu, sa výpadky na koncových prevádzkach nedarilo odstrániť, pretože niektorí obchodný partneri žalovaného nedodržiavali obchodné podmienky. Zodpovedný obchodný zástupca mal podľa svedka takúto situáciu riešiť buď

pohovorom alebo postupmi, na ktoré bol zaškolený na špeciálnych „tréningoch“, pričom povinnosťou nadriadeného bolo obchodnému zástupcovi pomôcť. Avšak takéto problémy mali všetci obchodný zástupcovia a netýkalo sa to len určitého teritória. Riešiť takéto problémy trhu mali v kompetencii školení ľudia z „key account“ oddelenia, ktorí zo svojich pozícií môžu obchodnému zástupcovi pomôcť, nakoľko priamo komunikujú s vedením obchodných reťazcov alebo prevádzok, čerpacích staníc, predajní tabaku a potravín. Svedok ďalej vypovedal, že v minulosti používali obchodný zástupcovia tzv. check listy (tabuľky), v ktorých vyznačili výpadky konkrétnych značiek, alebo to, že nie sú dodržané zmluvné podmienky medzi žalovaným a obchodníkom (prevádzkou al. reťazcom), ktoré museli mať podpísané osobou zodpovednou na danej prevádzke. Pri sieťových prevádzkach to riešili buď hneď na prevádzke alebo telefonicky prostredníctvom zamestnanca z „key account“ oddelenia, ktorý danú situáciu riešil s daným obchodný, reťazcom a bol zodpovedný za odstránenie zistených problémov. Neskôr boli už tzv. check listy len dodatkové a všetky zistené nedostatky obchodný zástupca zaznamenával do notebooku. Svedok ďalej vypovedal, že zistenia nadriadených o nedostatkoch na konkrétnych prevádzkach nevychádzali zo žiadnych písomných vyjadrení majiteľov dotknutých prevádzok, ale išlo výlučne o zistenia nadriadeného obchodného zástupcu. Svedok tiež vypovedal, že od doby jeho nástupu do skončenia jeho pracovného pomeru sa u žalovaného zmenil spôsob organizácie práce obchodného zástupcu, ciele a očakávania zamestnávateľa, nakoľko sa skončil priamy predaj cigariet na prevádzkach, tovar išiel výlučne cez veľkoobchody a aj žalovaný prešiel postupne rôznymi internými zmenami a reštrukturalizáciou. Ďalej svedok potvrdil, že zo strany žalovaného sa obchodným zástupcom robili rôzne povinné školenia, hneď pri nástupe do zamestnania na získanie obchodných a vyjednávacích zručností, školenie vodičov a ďalšie školenia podľa potrieb, zaradenia, resp. funkcie konkrétneho zamestnanca. Svedok distribučný tok cigariet z centrálneho skladu do koncovej predajne popísal tak, že z ČR a ďalších európskych firiem, kde sa cigarety vyrábali sa dovážali na Slovensko do centrálneho distribučného skladu a z neho boli rozvážané do veľkoobchodov, kam si ich chodili nakupovať (svojimi zástupcami) majitelia maloobchodných prevádzok, tzn. že tovar prechádzal cez viaceré sklady. Preto, ak nastali výpadky tovaru riešili to podľa svedka obchodný zástupcovia spolu s zamestnancom „key account“ oddelenia, pod ktorého spadala značka cigariet, ktorej sa týkal výpadok a tento zamestnanec to aj následne riešil aj na centrálnom sklade. Svedok uviedol, že výpadok, keď neboli vôbec cigarety na predajni alebo neboli vystavené, pokiaľ išlo súkromné prevádzky (nie reťazce), sa následne odrazil aj v negatívnom hodnotení zamestnanca. Nebolo argumentom, že za výpadok môže majiteľ, ktorý mal napr. finančné problémy, nakoľko úlohou obchodného zástupcu bolo riešiť túto situáciu tak, aby výpadky tovaru alebo jeho vystavenia na prevádzke neboli. Pokiaľ však išlo o výpadok na centrálnom sklade žalovaného (napr. chýbala nejaká značka cigariet) a bolo to známe už vopred, vtedy sa to na hodnotení obchodného zástupcu neprejavilo. Svedok k náplni práce obchodného zástupcu žalovaného vypovedal, že zodpovedal za určité prevádzky al. siete, ktoré musel pravidelne navštevovať, a to aj v rámci marketingových aktivít, pričom sa robil plán návštev prevádzok a jeho plnenie bolo vyžadované. Takéto prevádzky boli obchodnými zástupcami aj svedomito navštevované , čo vyplývalo v minulosti aj zo záznamov v spomínanom check liste a bolo to kontrolované nadriadeným. Svedok nepotvrdil, že by u žalovaného bol vyšší vek zamestnanca automaticky dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru a uviedol, že zavážil nie vek ale hlavne vzdelanie a ovládanie anglického jazyka. Svedok doplnil, že on a aj ďalší služobne, resp. vekom starší kolegovia to chápali medzi sebou tak, že už sú „na odpis“ a obával sa, ak začal mať príliš veľa kontrol, pričom k tomu, či mal dôvod obávať kontrol zamestnanec vo vyššom veku, ktorý však dosahoval dobré pracovné výsledky, sa svedok nevedel vyjadriť.

20. Svedkyňa Q. Ž., zamestnaná u žalovaného od augusta 2016, najskôr na pozícii obchodného zástupcu a od 11/2018 na rodičovskej dovolenke k veci uviedla, že žalobcu osobne nepozná, nakoľko nastúpila ako obchodný zástupca na trasu Senec a okolie, ktorú prebrala po žalobcovi. Uviedla, že podľa pracovnej náplne sa mala predovšetkým starať o prevádzky tak, aby bol na nich dostupný tovar, aby bola zabezpečená reklama žalovaného, aby spĺňali všetky zazmluvnené podmienky a aby vzťahy medzi firmou žalovaného, ktorú ako obchodný zástupca zastupovala a danými prevádzkami boli korektné. Na pridelenú trasu bola zaškolená kolegami a nadriadenými a samostatne začala pracovať cca po 4 týždňoch. Išlo o trasu s väčšími a menšími prevádzkami, s vyššou a nižšou prioritou, bolo ich cca 150 až 200, ich zoznam mala prehľadný v elektronickej forme a priamo do tabletu si zaznačovala, kedy a ktorú konkrétnu prevádzku navštívila, vrátane napr. monitoringu plnenia zmluvných podmienok. Uviedla, že prevádzky navštevovala podľa ich priority. Napr. reštaurácie mali nižšiu prioritu a stačilo ich navštíviť cca 1 x do mesiaca a tie prevádzky, ktoré mali vyššiu prioritu, čo boli kiosky, stánky tabaku, benzínové pumpy, súkromné potraviny a prevádzky obchodných reťazcov Billa, Coop Jednota, Tesco a Kaufland, bolo nutné navštíviť aj každý týždeň, čo bez problémov stíhala. Konkrétne svedkyňa označila predajne,

kde sa vyskytovali výpadky, avšak to nepovažovala za neriešiteľný, veľký problém. Išlo o predajne Coop Jednota v Senci, predajne Samoška v Senci, v Bernolákove, v Ivanke pri Dunaji, kde si vedúce predajní nevedeli správne objednávať dostatok cez elektronický systém dostatočné množstvo tovaru (cigariet) a tým pádom tam nastal výpadok. Túto situáciu svedkyňa musela riešiť a nejako si poradiť, komunikovať s vedúcimi, pomôcť im a preto navštevovala tieto predajne každý týždeň alebo raz za 2 týždne, až sa to prestalo opakovať. Tiež zistené problémy riešila v spolupráci s managerom, ktorý mal na starosti dané reťazce, pod ktoré predajne patrili tak, že vždy zaznamenala do systému konkrétny problém a prevádzku a emailom to odoslala zamestnancovi, ktorý následne riešil problém s vedením spoločnosti. Uviedla, že napr. predajne siete Samoška mala na starosti U. X.. Ako najproblematickejšie z hľadiska výpadkov označila svedkyňa práve prevádzky siete Samoška, kde sa opakovali výpadky niektorých konkrétnych značiek cigariet. Svedkyňa uviedla, že pri výkone práce obchodného zástupcu jej boli vykonávané kontroly nadriadeným, pričom pri niektorých bola prítomná a niektoré boli v jej neprítomnosti a boli aj neformálne a náhodné kontroly. Na ich základe potom nadriadený svedkyni povedal čo a ako má napraviť alebo odstrániť. Išlo o neformálne, ústne upozornenia na zistené nedostatky, napr. výpadok nejakej značky a pod.. Svedkyňa vypovedala ohľadom spolupráce so zástupcami konkrétnych prevádzok nasledovne: pri prevádzke Kiosk Šľachtič v Senci uviedla, že si nepamätá žiaden problém v komunikácii s personálom; ohľadom čerpacích staníc Batax v Bratislave a vo Veľkom Bieli, uviedla, že nebol vôbec žiaden problém a dokonca tu prejavili záujem, že urobia nové stojany s viditeľnejšou reklamou; ohľadom čerpacích staníc SHELL na Seneckej ceste v Bernolákove, rovnako uviedla, že bola veľmi dobrá spolupráca. K otázke zodpovednosti za to, že personál prevádzky bude postupovať podľa jeho inštrukcii svedkyňa vypovedala, že nemôže ovplyvniť ľudský faktor do tej miery, aby prevzala zodpovednosť za personál, nakoľko pri jednaní obchodného zástupcu s majiteľom prevádzky má rozhodujúce slovo majiteľ prevádzky od ktorého obchodný zástupca niečo vyžaduje. Uviedla, že pri sieťových prevádzkach rokuje a dohaduje zmluvné podmienky manager, ktorý má celý reťazec na starosti. On jej aj zodpovedný za komunikáciu s centrálou pri riešení problémov v konkrétnej prevádzky v prípade, že obchodný zástupca nevie zistený problém vyriešiť na mieste. Práve z toho dôvodu, mu posielala svoje zistenia o konkrétnej prevádzke. Svedkyňa ďalej vypovedala, že sieťové prevádzky majú k dispozícii tzv. plánogram ohľadom vystavenia cigariet a zmluvný sortiment od obchodného zástupcu tak, aby si ho mohli príp. prilepiť pod pokladňu, aby ho videla každá predavačka, aj keď sa menia. Svedkyňa uviedla, že práve súčasťou náplne práce obchodného zástupcu bolo kontrolovať a dohliadnuť na to, aby na prevádzkach tento plánogram mali k dispozícii a tiež aj to ako plánogram a zmluvné podmienky prevádzky dodržiavajú. Rovnako je povinnosťou obchodného zástupcu ak zistí, že na prevádzke sa nedodržiavajú zmluvné podmienky daný problém vyriešiť, častejšie prevádzky kontroluje, aby zistil, či sa problém opakuje a pokiaľ nedošlo k náprave, tak o tom informuje príslušného managera, ktorý zistený problém rieši centrálne. Svedkyňa potvrdila, že pri riešení pracovných úloh bol nadriadený vždy nápomocný a kedykoľvek počas pracovnej doby mu mohla zavolať a poradiť sa, príp. požiadať ho, aby danú prevádzku navštívili spolu. Ohľadom distribúcie cigariet svedkyňa uviedla, že záleží či ide o sieťovú prevádzku, kde objednávky cigariet do prevádzky zabezpečujú distribučné spoločnosti alebo ide o samostatnú prevádzku, kde to zabezpečuje vedúci alebo majiteľ prevádzky. Ako dôležité pre dobrú spoluprácu označila svedkyňa to, či je vzťah medzi obchodným zástupcom a majiteľom/vedúcim prevádzky korektný, tzn. že závisel od kvality ich spolupráce. Preto ak zistila na prevádzke problém, snažila sa pomôcť, pričom veľakrát dali na jej rady a problém sa vyriešil. Z vlastnej skúsenosti potvrdila, že sa jej nestalo, že by títo majitelia alebo vedúci prevádzok vyslovene odmietli spolupracovať alebo s niečím nesúhlasili. Uviedla, že monitoring plnenia zmluvných podmienok zaznamenávala najmä elektronicky, no pokiaľ zistila výpadok tovaru, tak využívala aj papierovú formu, kde to zaznamenala, nechala podpísať aj prítomnému zástupcovi predajne a odovzdávala záznam managerovi zodpovednému za tú danú sieť. Uviedla, že uvedené elektronické záznamy odosielala denne, pretože každý deň si urobila uzávierku toho, čo spravila. Svedkyňa ďalej uviedla, že v rámci zamestnania absolvovala viaceré školenia, kedy jej bol predstavený celý sortiment firmy, náplň práce, následne bola zaškolená aj spolu so všetkými kolegami z teamu s ktorými chodila ich trasách, aby sa konkrétne oboznámila s prácou obchodného zástupcu, prácou s tabletom a mnohé ďalšie špecializované školenia napr. pri novej kampani, na marketingové zručnosti a pod.. Uviedla, že viaceré školenia obchodných zástupcov boli zamerané na odstraňovanie zistených nedostatkov na prevádzke, v rámci ktorých boli zaučení ako postupovať aj v prípade nedostatku tovaru v koncovej prevádzke. Tieto školenia boli rôznou formou, buď teamové, elektronické (online), celoslovenské alebo bratislavské školenia a tiež boli priebežne zaškoľovaní každý týždeň v rámci pracovnej porady. Napokon svedkyňa potvrdila, že bola ochota aj kolegov obchodných zástupcov na obdobných prevádzkach a tiež nadriadeného pomôcť jej a poradiť s akýmkoľvek pracovným problémom. Svedkyňa popísala interný hodnotiaci systém MAP

ako objektívny a mapujúci reálny stav, nakoľko konkrétne znenia otázok obsahovali sebahodnotenie zamestnancov, kde uviedli svoj osobný pohľad, svoje hodnotenie a vlastné percentuálne vyhodnotenie svojej práce, ďalej bolo jeho súčasťou hodnotenie práce priamym nadriadeným, ktoré prebral spolu s dotknutým zamestnancom a po bodoch posúdil v čom má nedostatky, alebo v ktorých bodoch sa zamestnanec ohodnotil neobjektívne a dal mu aj možnosť sa k tomu vyjadriť. Podľa svedkyne bol tento hodnotiaci systém žalovaného (MAP) najmä o spoločnej komunikácii a následnom vyhodnotení pracovných výkonov. V súvislosti s výpadkami niektorých značiek cigariet na centrálnom sklade svedkyňa uviedla, že o výpadkoch napríklad pri výmene kolkov na cigaretách, boli dostatočne vopred informovaný a úlohou obchodných zástupcov bolo o tom včas oboznámiť aj dané prevádzky a vysvetliť im, ako majú postupovať a ako sa majú zásobiť. Pokiaľ v takýchto prípadoch došlo k výpadku na koncovej prevádzke, tak to svedkyňa nahlásila nadriadenému alebo zodpovednému managerovi, čo nehodnotil nadriadený ako chybu obchodného zástupcu a ani jej to nikdy nebolo vytknuté; práve naopak, takýto postup sa vyžadoval.

21. Právny zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení k dokazovaniu a právnej stránke veci zhrnul, že žalovaný preukázal reálnu existenciu dôvodov, pre danie výpovede žalobcovi pre jeho neuspokojivé plnenie pracovných povinností, keď v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že všetci zamestnanci, vrátane žalobcu boli vyškolení na výkon svojej práce pri nástupe do pracovného pomeru, na pravidelných povinných školeniach a aj na školeniach podľa potreby zamestnanca, kde doplnili svoje schopnosti a zručnosti tak, aby mohli uspokojivo vykonávať prácu a plniť nastavené plány. Konštatoval, že všetci vypočutí svedkovia tiež potvrdili, že zamestnanci žalovaného boli pravidelne a objektívne hodnotení zamestnávateľom za účelom kritického vyhodnotenia plnenia pracovných úloh a reálneho obrazu o ich výkonoch. Tiež potvrdili, že pracovné plány a úlohy a na pridelenej trase, boli pre žalobcu splniteľné ako aj to, že v prípade nedostatkov, mal zamestnanec u žalovaného podporu, ktorý mu bol nápomocný pri riešení problémov. Podľa právneho zástupcu žalovaného vypočutí svedkovia potvrdili aj to, že každý obchodný zástupca, tzn. aj žalobca, mal jasné a zrozumiteľné pokyny ako postupovať v prípade zistenia nedostatkov na prevádzkach, avšak žalobca ich nerešpektoval, príp. tieto prevádzky vôbec nenavštívil. Poukázal na to, že svedkovia tiež vypovedali o distribučnom toku cigariet, a že tzv. „medzistupne“ v podobe veľkodistribútorov, mali na svojich skladoch dostatočné množstvá zásob cigariet na viac dní, čím sa eliminovali prípadné výpadky cigariet na centrálnom sklade a obchodní zástupcovia, tzn. aj žalobca, boli vopred pripravovaní na prípadné výpadky zásob cigariet a nebolo im za to pripisované negatívne hodnotenie. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že svedkovia nepotvrdili, že by v rozhodnom sledovanom období, došlo k takému výpadku značiek cigariet na centrálnom sklade žalovaného, ktoré by sa prejavili výpadkom v maloobchodných predajniach a táto skutočnosť sa neodrazila v negatívnom hodnotení žalobcu. Uviedol, že svedkovia nepotvrdili ani to, že by vyšší vek zamestnancov predstavoval negatívum a automatický predpoklad pre skončenie pracovného pomeru. Tiež poukázal na to, že sporná výpoveď bola prerokovaná aj so zamestnaneckou radou zamestnávateľa, ktorá k nej nemala žiadne pripomienky. Ohľadom neúplných e-mailov, predložených žalobcom, právny zástupca namietal, že sa týkali iného než sledovaného obdobia a navyše nie sú vo vzťahu k spornej výpovedi ani relevantné. Zopakoval, že žalovanému bola zo strany jeho nadriadených opakovane dávaná šanca na zlepšenie a to aj nad rámec, ktorý vyžadoval , pričom napomenutie pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh a následné rozviazanie pracovného pomeru, bolo využité v jeho prípade iba ako posledná možnosť.

22. Žalobca v záverečnom vyjadrení k dokazovaniu a právnej stránke veci uviedol zväčša rovnaké skutočnosti a námietky ako uviedol v Odvolaní voči vykonaným kontrolám a výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 21.06.2016 a v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Poukázal na to, že u žalovaného pracoval viac ako 18 rokov a preto vedel porovnať svoju prácu s inými, nakoľko viackrát prevzal nové obchodného územia po kolegoch. Vždy v práci dosahoval progres a požadované výsledky, často lepšie ako iní kolegovia, napriek tomu, že práca s niektorými ľuďmi (vedúci, majitelia problémových prevádzok) je problémová. Konštatoval, že ako obchodný zástupca mal presadzovať záujmy žalovaného, avšak niektorí obchodníci o spoluprácu nejavili záujem a napriek tomu musel aj v týchto prevádzkach dosiahnuť obchodné ciele žalovaného a navštevovať ich. Uviedol, že posledné 2 roky vnímal zo strany nadriadených snahu vyhľadávať príležitosti prácu žalobcu hodnotiť čo najhoršie. Podľa žalobcu boli neobjektívni a prehliadali jeho úsilie a pozitívne výsledky, ktorých bolo viac ako vytýkaných nedostatkov. Žalobca to namietal aj pri posledných 2 koncoročných hodnoteniach, avšak prístup nadriadených voči nemu sa podľa neho ešte zhoršil. U ostatných kolegov rovnaké problémy hodnotili nadriadení inak a objektívne, pričom aj ich správanie voči žalobcovi bolo iné. Napr. zo strany

nadriadeného K.. R. bolo arogantné a nebol podľa žalobcu ani ochotný mu poradiť a pomôcť. Nedostatky sa pritom týkali iba niektorých problémových prevádzok. Žalobca za neobjektívny považoval aj proces hodnotenia výkonu zamestnanca MAP zavedený u žalovaného, pretože v konečnom dôsledku je to výstup od nadriadeného a je len na ňom, či hodnotí prácu zamestnanca objektívne alebo tak, že chce vidieť iba dobré veci alebo naopak viac tie zlé. Napríklad za rok 2014 dostal žalobca celkové negatívne hodnotenie, hoci zlepšenie si vyžadovali iba 2 parametre z 9-tich. Namietal, že síce mal možnosť sa k tomuto hodnoteniu písomne vyjadriť, čo aj spravil, avšak nedostal písomnú odpoveď. Za jemu vytýkanými nedostatkami žalobca videl to, že niektorí ľudia nerešpektujú dohody, nezáleží im na spolupráci, sú povrchní a nezodpovední, čo nezmení ani absolvovanie veľa školení a skvelé pracovné zručnosti. Ďalej žalobca poukázal na to, že ani zamestnanecká rada ho pri prerokovaní spornej výpovede žiadnym spôsobom nezastupovala a ani nekontaktovala, čo potvrdila aj svedkyňa D. K.Á.. Vytýkal, že dôvody výpovede považovala za zjavne zrejmé, hoci vychádzala len z jednostranných tvrdení nadriadených o neuspokojivom pracovnom výkone žalobcu, bez potvrdenia tohto faktu vedúcimi dotknutých prevádzok. Ohľadom hodnotiaceho systému MAP, žalobca poukázal na výpoveď svedka J. podľa ktorého bol systém nastavený objektívne, ale podľa pocitu tohto svedka takým nebol. Svedok mal tiež potvrdiť, že žalovaného nezaujímali dôvody výpadkov cigariet na trhu, napriek tomu sa odzrkadlili na negatívnom hodnotení zamestnanca tak, že pracoval neuspokojivo. Svedok J. mal podľa žalobcu potvrdiť aj to, že zamestnanci vo vyššom veku boli u žalovaného „inak braní“ ako aj to, že „odišli“ ľudia, ktorí mali dobré výsledky. Podľa žalobcu aj jeho dočasné preradenie v júni 2015 po odchode kolegu z obvodu Bratislavy na obvod Senec a okolie bolo zámerné, nakoľko mal zodpovedať za takmer 400 prevádzok, čo bolo o cca 100 viac ako ostatní kolegovia, pričom na pôvodnom obvode mal v prevádzkach vybudované výborné obchodné vzťahy a zvládnuté obchodné ciele. Súčasne žalobca argumentoval, že aj v týchto novo pridelených prevádzkach dosiahol značný progres pri budovaní vzťahov s obchodníkmi, ktorý žalovaný nebral do úvahy a hľadali sa len nedostatky. To, že prevádzky boli dobre nastavené dosvedčuje podľa žalobcu práve skutočnosť, že svedkyňa Ž., ktorá ich po žalobcovi prevzala, po roku kariérne postúpila. Uviedol, že zaujatosť nadriadených dokazuje to, že niektoré kontroly robili jeho nadriadení K.. D. a K.. R. bez účasti žalobcu, pričom z kontrolnej návštevy nie je písomný záznam o nedostatkoch potvrdený vedúcimi predajní s ich vyjadrením. K zisteniam žalovaného pri kontrolách o výpadkoch niektorých typov/značiek cigariet sa žalobca odvolával na predložený prepis emailovej komunikácie (z neurčitého obdobia), ktorý podľa žalobcu preukazuje, že vedúci predajní nedostali to, čo si z centrálneho skladu objednali, nakoľko v čase dopredajov (marec/ apríl 2016) boli niektoré značky nedostupné, resp. veľké výpadky cigariet na centrálnych skladoch a vo veľkoobchodoch. V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalobca uvádzal iný počet prevádzok, za ktoré ako obchodný zástupca zodpovedal, konkrétne takmer 300 (už nie 400) s tým, že pri takom počte nemal časový priestor byť pri každej objednávke a konzultovať ich s vedúcimi/majiteľmi, prevádzok, ktorí sú však už skúsení a sami nakupovali tovar z veľkoskladov, resp. ho dostávali zo svojich centrálnych skladov. Podľa žalobcu plánogram vystavenia zmluvne dohodnutého sortimentu mala prevádzkam zasielať centrála žalovaného, nie žalobca, ale napriek tomu to robil, avšak k nevystaveniu niektorej značky cigariet dochádzalo nepozornosťou a ľahostajnosťou personálu. Uviedol, že vystavenie a výpadky značiek cigariet bolo v kompetencii jednotlivých prevádzok a ako obchodný zástupca žalovaného, vystupoval výlučne na konzultačnej úrovni. Pritom podľa žalobcu išlo o detaily a nie o závažné narušenie plánogramu, napriek tomu to žalovaný hodnotil ako nedostatok. Rovnako aj v prípade komerčnej aktivity - aktívne ponúkanie vopred určenej cigarety dospelým fajčiarom, bola realizácia závislá na ochote personálu, pričom žalobca konštatoval, že v porovnaní s inými kolegami dosahoval lepšie výsledky. Uviedol, že vždy keď zistil nedostatky na prevádzkach, vyhotovil písomný záznam, ktorý dal podpísať v papierovej forme kompetentnej osobe v prevádzke a odoslal ho zodpovednej osobe žalovaného. Odtiaľ prišla odpoveď, aby sa to snažil vyriešiť na mieste a pokiaľ vedúci prevádzok zmluvy so žalovaným ignorujú, má žalobca zaznačiť nedostatky. To žalobca vždy urobil, čoho následkom bola znížená odmena obchodných partnerov žalovaného za neplnenie podmienok o spolupráci. Že nie všetky prevádzky rešpektujú dohody vedel tak nadriadený žalobcu ako aj zodpovedná osoba v centrále, pričom to nebol len žalobcov problém, ale aj ďalších obchodných zástupcov. Žalobca tvrdil, že v porovnaní s kolegami bol v problémových prevádzok práveže úspešnejší ako mnohí iní. Žiadal nadriadených - svedkov D. aj R., aby problémové prevádzky navštívili spoločne a pokúsili sa spoločne zlepšiť daný stav, no žalobcovi nepomohli ani nadriadení a ani zodpovedný zamestnanec centrály. Žalobca uviedol, že nadriadených tiež žiadal, aby s nimi na porovnanie absolvoval návštevu prevádzok v obchodnom teritóriu iných kolegov, čo však obaja nadriadení odmietli. Podľa názoru žalobcu to odmietli práve z dôvodu, že by sa pri návšteve prevádzok iných kolegov zistili rovnaké a pravdepodobne aj väčšie nedostatky, ako boli zistené v jemu pridelených prevádzkach. Táto zaujatosť nadriadených

voči jeho osobe, podľa žalobcu vyplýva aj z výpovede svedka R., ktorý si nespomenul, že žalobca pre istú spoločnosť vyjednal lepšie zmluvy, hoci ho žalobca osobne informoval výsledku rokovaní. To dokazuje, že na dobre odvedenú prácu žalobcu si svedok nespomínal, ale jeho nedostatky si pamätal detailne. Kontrolu nadriadených žalobca označil za neobjektívnu a nedôveryhodnú a jej závery len za jednostranné tvrdenia nadriadených namierené voči osobe žalobcu, pretože pri svojich náhodných kontrolách nadradení nepožadovali od vedúcich prevádzok písomné potvrdenie stavu. Výpoveď svedka R., ktorý vypovedal, že takéto potvrdenie sa nevyžadovalo žalobca namietal ako rozporuplnú, pretože svedok na jednej strane tvrdil, že žalobca bol preradený do obvodu Senec a okolie ako skúsený zamestnanec, ktorý zvládne túto problematickú oblasť a zároveň tvrdil, že v tomto období žalobca prácu nevykonával uspokojivo. Rozpor vo výpovedi svedka žalobca videl aj v tom, že podľa svedka obchodný zástupca zodpovedá za to, ako sa personál prevádzky riadi jeho inštrukciami a zároveň pripustil, že každý koná podľa seba. Žalobca za dôkaz svojich tvrdení o zaujatosti nadriadených K.. D. a K.. R. považoval výpoveď svedka J., ktorý uviedol, že v čase keď sa stal priamym nadriadeným žalobcu (2011 až 2013), evidoval upozornenie na zlepšenie pracovných výsledkov žalobcu dané žalobcovi predchádzajúcim nadriadeným (H.), avšak svedok nezistil nedostatky, ktoré boli v tom čase žalobcovi vytýkané. Svedok J. bol podľa žalobcu jedným z mála, ktorí sa nedali ovplyvniť vedením žalovaného a z ktorého pohľadu žalobca vykonával prácu zodpovedne a preto ho ani neriešil. Tiež tento svedok potvrdil, že žalovaný prijímal do pracovného pomeru mladých ľudí po absolvovaní vysokej školy a so znalosťou anglického jazyka a že odchádzali od žalovaného dlhoroční zamestnanci. Podľa žalobcu tiež potvrdil, že neboli neobvyklé v období dopredaja výpadky cigariet v skladoch žalovaného a to, že konečné slovo pri objednávkach a realizácii obchodných cieľov žalovaného mali vedúci/majiteľ konkrétnej prevádzky, ďalej to, že pri sieťových prevádzkach sa nedostatky riešili cez zamestnancov centrály žalovaného, tiež to, že i napriek vyškolenému zamestnancovi, nebolo možné vždy dosiahnuť uspokojivý stav na prevádzke a že výsledok závisel ochote spolupráce zamestnancov týchto prevádzok. Svedok J. podľa žalobcu svojou výpoveďou potvrdil, že bežne dochádzalo k nedodržiavaniu obchodných podmienok a výpadkom u sieťových prevádzok (napr. Tesco, Coop Jednota) a že tieto nedostatky nevedeli eliminovať ani iní obchodní zástupcovia, ako aj to, že pri kontrolách sa jednalo len o výstup nadriadeného bez vyjadrenia zástupcu prevádzky a jeho zistenia neboli dokladované. To, že obchodný zástupca nemôže zodpovedať za fungovanie prevádzky iba na základe jeho inštrukcií a doporučení, podľa žalobcu potvrdila aj svedkyňa Ž., ako aj to, že zodpovedný za riešenie problémov prevádzky je manager žalovaného a oddelenie zodpovedné za obchodné reťazce, ktoré má zabezpečiť nápravu. Podľa žalobcu svedkyňa Ž. potvrdila, že nedostatky sa zaznačovali v papierovej forme do tzv. „checklistu“, následne boli zaslané príslušnému kolegovi, preto prístup k nim mali aj nadriadení obchodného zástupcu a príslušní manageri, ktorí všetci mali participovať na riešení zistených nedostatkov. Žalobca v závere svojho vyjadrenia skonštatoval, že výpovede svedkov J., J.Č. a Ž. sa zhodujú na podstatných veciach o práci a pracovných problémoch obchodných zástupcov, ktoré platili aj čase, kedy bol žalobca upozorňovaný na neuspokojivé pracovné výsledky a vyzývaný na odstránenie nedostatkov. Preto nezáleží na tom, že v tomto rozhodnom období u žalovaného buď už nepracovali alebo ešte nepracovali. Všetci svedkovia sa zhodli, že nadriadení i ostatní kolegovia mali byť nápomocní pri riešení problémov na trhu a že úspešné realizovanie obchodných zámerov žalovaného na trhu nie je len v kompetencii obchodného zástupcu Podľa žalobcu svedkovia potvrdili, že nezáleží len od šikovnosti, zodpovednosti a správneho vyškolenia obchodného zástupcu, ale závisí od spolupráce obchodných partnerov a podpory nadriadených i kolegov z iných oddelení. Žalobca uzavrel, že všetko je o ľuďoch a ich prístupe, pričom jemu žiadnu pomoc nadriadení neposkytli, len chceli od neho, aby vykonal nápravu, ktorú nemal vo svojich možnostiach realizovať a progres, ktorý dosiahol nedocenili, len hľadali negatíva. Žalobca opakovane poukazoval, že odviedol množstvo dobre vykonanej práce, v porovnaní s inými kolegami dosahoval lepšie výsledky, čo však žalovaný zámerne prehliadal a zameral sa len na pár problémových prevádzok, ktoré boli dôvodom na skončenie pracovného pomeru pre neuspokojivé pracovné výsledky. Preto výpoveď žalobca považuje za neplatnú, neopodstatnenú, neobjektívnu a účelovú.

23. Podľa v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len „“), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

24. Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 25. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

26. Podľa . , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

27. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skočenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

28. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

29. Podľa / , právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

30. Podľa / veta prvá , zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

31. Prvým predpokladom pre preskúmanie výpovede, z hľadiska splnenia zákonom stanovených podmienok v zmysle citovaných ustanovení súdom, je potreba včasného podania žaloby o určenie jej neplatnosti, tzn. podanie žaloby na súd v lehote dvoch mesiacov v zmysle v nadväznosti na .

32. v citovanom kogentne upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, pri uplatnení ktorých je potrebné dodržať hmotnoprávne náležitosti podľa ustanovení , upravujúcich jednotlivé formy skončenia pracovného pomeru.

33. Výpoveď či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, je jednostranný prejav vôle ukončiť pracovný pomer i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Preto právna úprava viaže platnosť výpovede na splnenie stanovených formálnych podmienok podľa ustanovení a nasl. , pričom zamestnávateľovi na rozdiel od zamestnanca ukladá zákonný rámec pre jej uplatnenie splnením ďalších požiadaviek ( a ), v zmysle ktorých musí byť takýto prejav urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom ( Zák. práce) a musí obsahovať dôvod skutkovo vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aká konkrétna skutočnosť (príp. aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala. To je významné aj z hľadiska posúdenia plynutia zákonných lehôt, pre uplatnenie konkrétneho dôvodu ( a ), pričom skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom tak, aby ho nebolo možné dodatočne meniť. To znamená, že skutkové okolnosti dôvodu výpovede musia vo svojom súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a zároveň ako celok, ho možno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát vymedzených v ustanovení (zákonné výpovedné dôvody). Okrem toho ustanovenie stanovuje vo vzťahu k zamestnávateľovi aj ďalšie podmienky, pre platné uplatnenie výpovede z dôvodov podľa ods. 1, vyjmúc okrem iného, aj prípad výpovede pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, v ktorých sa splnenie povinnosti podľa od zamestnávateľa nevyžaduje.

34. Ďalšou zákonom vyžadovanou náležitosťou pre platné danie výpovede zo strany zamestnávateľa, je povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74) za predpokladu, že u

zamestnávateľa existuje resp. pôsobí odborová organizácia (zriadená podľa osobitného predpisu), alebo zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník (§ 233). Ide o formu účasti zamestnancov na rozhodovacích procesoch zamestnávateľa, ktorý má umožniť ich pôsobenie a v zákonom stanovených prípadoch rokovať o otázkach v záujme zamestnancov. V opačnom prípade, keď zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ povinnosť podľa , výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov pod sankciou jej neplatnosti, nemá, a v takýchto prípadoch zamestnávateľ koná samostatne ().

35. Okrem uvedených formálnych náležitostí, je zákonným predpokladom platnej výpovede zo strany zamestnávateľa, existencia skutkových okolností vymedzujúce tento konkrétny výpovedný dôvod a dôvodnosť použitia konkrétneho dôvodu výpovede, pod ktorých sa tieto okolnosti subsumujú.

36. Napokon, konkrétne pre danie výpovede z pracovného pomeru podľa bod. 4 , je hmotnoprávnou podmienkou platného dania výpovede zamestnancovi, predchádzajúca písomná výzva zamestnávateľa adresovaná zamestnancovi, v posledných šiestich mesiacoch pred jej uplatnením, na odstránenie zistených nedostatkov, s určením primeranej lehoty na nápravu a tá skutočnosť, že zamestnanec v primeranej lehote zistené nedostatky neodstránil. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia všetkých uvedených zákonných predpokladov pokiaľ sú sporné, je v súdnom konaní na zamestnávateľovi.

37. Jedným z zákonných dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ jednostranne ukončiť pracovný pomer so zamestnancom formou výpovede, je neuspokojivé plnenie pracovných úloh zamestnancom ( ). Je potrebné rozlišovať od iného výpovedného dôvodu a to, „menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa , s ktorým sa občas v praxi zamieňa (hoci nie je vylúčený ich súbeh). Ide o samostatný výpovedný dôvod, k uplatneniu ktorého môže platne dôjsť aj vtedy, keď si zamestnanec plní všetky pracovné povinnosti. Jeho podstatou je práve to, že pracovné úlohy sú plnené, zamestnanec vykonáva činnosti, ktoré mu vyplývajú z dojednaného druhu práce, ale nie uspokojivo, bez ohľadu na to, či neuspokojivé plnenie pracovných úloh je zo strany zamestnanca zavinené alebo nezavinené ani to, či má len prechodný alebo trvalý charakter. Podstatným pre určenie, či ide o uspokojivú alebo neuspokojivú úroveň plnenia pracovných úloh, z hľadiska kvality alebo kvantity, je objektívny stav, ktorý vychádza z merania alebo hodnotenia výsledkov plnenia pracovných úloh zamestnanca, podľa vopred stanovených kritérií (noriem), s ktorými tieto výsledky možno porovnať alebo z porovnania plnenia pracovných úloh zamestnancov, v rovnakých pracovných pozíciách, pri rovnakých pracovných podmienkach. Hodnotenie alebo meranie úrovne plnenia pracovných úloh zamestnanca, nemôže vychádzať iba zo subjektívneho vnímania zamestnávateľa, bez vopred stanovených kritérií alebo noriem kvality a kvantity vyžadovaných pre konkrétny druh práce. Ako už bolo uvedené, hmotnoprávnou podmienkou pre platné uplatnenie tohto výpovedného dôvodu, je predchádzajúca písomná výzva zamestnávateľa adresovaná zamestnancovi v posledných šiestich mesiacoch na odstránenie zistených nedostatkov (neuspokojivého pracovného výkonu) s určením primeranej lehoty na nápravu a tá skutočnosť, že zamestnanec v tejto primeranej lehote, vytknuté nedostatky neodstránil, resp. pokiaľ ich aj odstránil, neskôr sa stav neuspokojivého výkonu práce zopakoval, tzn. neudržal stav uspokojivého výkonu práce (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyšší súd ČR, sp. zn. a obdobne judikatúra R 38/ 1979), kedy účinky výzvy sú zachované aj v prípade neskoršieho opakovania kvalitatívne rovnakých nedostatkov. Odstránenie zistených nedostatkov v sebe imanentne zahŕňa aj povinnosť zamestnanca tento žiaduci stav udržiavať.

38. V posudzovanom prípade, žalobca podal žalobu včas, dňa 19.08.2016, tzn. že v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa 30.06.2016, kedy sa mal jeho pracovný pomer skončiť (§ 77).

39. Pri právnom posúdení žaloby, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a z citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že žalovaný zamestnávateľ v prípade spornej výpovede, danej žalobcovi podľa bod. 4 , listom zo dňa 25.04.2016 a doručenej dňa 27.04.2016, z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh, z formálneho hľadiska dodržal zákonné podmienky ustanovené v a , a práce tak, ako je to uvedené v odseku 8 tohto rozsudku (písomná forma, účinné doručenie, konkrétne skutkové vymedzenie toho, čo v súhrne predstavuje neuspokojivé pracovné plnenie pracovných úloh, písomné upozornenie s primeranou lehotou na odstránenie nedostatkov a predchádzajúce prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov).

40. V súdnom konaní to neboli sporné skutočnosti, vrátane existencie konkrétne opísaných zistení pri kontrolách v dňoch 26.02.2016, 15.03.2016 a 21.03.2016 uvedených v Zhrnutí nedostatkov v práci zo dňa 25.04.2016, tzn. skutkového vymedzenia dôvodu výpovede. Žalobca ani v žalobe a ani v rámci konania nenamietal existenciu predchádzajúceho upozornenia, vykonaných kontrol a ani konkrétnych zistených nedostatkov. Namietal ich formálne nedostatky a to, že kontroly v dňoch 26.02.2016 a 15.03.2016 boli vykonané bez jeho prítomnosti, výsledky z nich neboli podpísané zástupcami dotknutých prevádzok, ktorí sa mali vyjadriť k príčinám vzniku nedostatkov a napokon argumentoval tým, že išlo o také nedostatky, za ktoré žalobca buď nezodpovedal, alebo ich nemohol ovplyvniť, lebo záviseli od ochoty zamestnancov prevádzok, od distribučnej siete a ďalších faktorov, resp. že to boli zanedbateľné pochybenia týkajúce sa len zopár problematických prevádzok, oproti množstvu inej dobre vykonanej práce žalobcom a preto hodnotenie jeho práce nadriadenými v oboch stupňoch a celkový prístup žalovaného, považoval žalobca za neobjektívny.

41. Uvedené námietky žalobcu však neboli v rámci konania preukázané. Práve naopak, z výsluchu všetkých svedkov vyplývalo, že žalovaný mal prepracovaný hodnotiaci systém (MAP), ktorý hodnotili ako objektívny, nakoľko obsahoval hodnotenie z viacerých zdrojov, vrátane samotného zamestnanca, hodnotenie sa vykonáva priebežne počas celého roka. Rovnako kontrolu práce žalobcu priamo v teréne vykonávali nadriadení žalobcu v dvoch stupňoch, pričom neuspokojivé výsledky práce žalobcu, ktoré pretrvávali a vyskytovali sa opakovane, potvrdili obaja svedkovia D. a R. a predtým v máji 2015, zistila nedostatky v práci žalobcu aj predchádzajúca nadriadená D.. Žalobca tvrdil, že išlo iba o zaujatosť všetkých zainteresovaných zamestnancov žalovaného voči nemu, čo vnímal v období posledných dvoch rokov (tzn. 2014 a 2015). Pre tvrdenie o zaujatosti však neuviedol žiaden argument, okrem toho, že dôvodom mal byť jeho vek, resp. skutočnosť, že žalovaný sa chcel zbaviť najmä dlhodobých zamestnancov. Žiadneho takého zamestnanca však konkrétne neoznačil a tomuto tvrdeniu odporuje aj výpoveď svedkov, ktorí nepotvrdili, že by mali vedomosť o skončení pracovného pomeru ďalších dlhodobých zamestnancov žalovaného. Svedok J., na výpoveď ktorého sa žalobca odvolával okrem iného uviedol, že aj v čase kedy sa stal priamym nadriadeným žalobcu (2011 - 2013, tzn. viac ako posledné dva roky), boli žalobcovi predchádzajúcim nadriadeným (H.) vytýkané nedostatky, pričom ďalší nadriadený (W.) žalobcu označil za zamestnanca, ktorý by už nemal vykonávať obchodného zástupcu, pretože sa zásadne zmenila pozícia obchodného zástupcu oproti tomu ako ju vykonával v minulosti. I keď svedok J. uviedol, že vytýkané nedostatky sa u žalobcu počas jeho pôsobenia nepotvrdili, je zrejmé, že výhrady voči jeho práci mali dlhodobo viacerí nadriadení zamestnanci a prácu žalobcu hodnotil na štandardnej úrovni práve len svedok J., ktorý rovnako ako žalobca bol dlhoročným zamestnancom žalovaného. Tento svedok zároveň vypovedal, že postupom času sa zásadne zmenil charakter práce obchodného zástupcu a aj požiadavky na jej výkon vzhľadom na podmienky trhu. Túto zmenu potvrdil aj svedok J. a ostatní svedkovia, rovnako vypovedali, že súvisela so zmenami na trhu. V súvislosti s tým v rokoch 2010 až 2014 postupne žalovaný znižoval počet svojich zamestnancov, kedy odchádzali aj dlhoročný zamestnanci, čo rovnako potvrdil aj svedok J.. Svedok J., však výslovne vylúčil, že by u žalovaného bol vek zamestnanca (fyzický alebo služobný) dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru, keďže mal vedomosť, že u žalovaného pracujú doposiaľ viacerí dlhoročný zamestnanci a jediným kritériom, ktoré žalovaný vyžadoval, bol uspokojivý pracovný výkon. Rovnako tento dôvod vylúčili aj ďalší svedkovia - J. a D.-K.. Svedok J. vypovedal, že vyšší vek zamestnanca nebol automaticky dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru a zavážilo hlavne vzdelanie a ovládanie anglického jazyka. Zároveň svedkovia J., J. a rovnako aj ostatní zhodne opísali, že pokiaľ zamestnanec neplnil uspokojivo pracovné úlohy, tak bol najskôr nastavený rozvojový plán za účelom zlepšenia tak, aby sa dostal na štandardnú úroveň pracovného výkonu ostatných a to aj s pomocou nadriadeného. Z výpovedí vypočutých svedkov nevyplývali, žiadne konkrétne skutočnosti o zaujatosti priamych nadriadených žalobcu v oboch stupňoch (D. a R.) voči jeho osobe. Všetky spomínané námietky a argumentácia žalobcu o tom, že nadriadení boli voči nemu zaujatí, neobjektívni a prehliadali to, že žalobca odviedol množstvo dobre vykonanej práce a v porovnaní s inými kolegami dosahoval lepšie výsledky, pričom sa zamerali len na pár problémových prevádzok, zostalo iba v rovine tvrdení žalobcu, nevyplývajúcich ani zo žiadnych listinných dôkazov a ktoré nepodporili ani výpovede v konaní vypočutých svedkov. Všetci svedkovia obdobne opísali fungujúci kontrolný systém práce obchodných zástupcov, nielen priamym nadriadeným ale aj nadriadeným v druhom stupni, ako aj interný hodnotiaci systém. Argument žalobcu, že vykonal množstvo dobrej práce, lepšie ako ostatní obchodní zástupcovia, pričom mu boli vytýkané len také nepatrné nedostatky nemohol súd považovať za dôvodný a preukázaný, nakoľko vytýkané nedostatky sa týkali vo väčšej miere práve prevádzok, ktoré ako vyplynulo z výpovedí svedkov J., J. a Ž. a rovnako D. a R., boli prevádzkami

obchodných reťazcov, ktoré boli považované za kľúčové. To znamená, že pre žalovaného boli dôležité, čo svedkovia, rovnako v pozícii obchodných zástupcov, vedeli. Námietky žalobcu, že nemohol ovplyvniť situáciu na predajniach a preto nemohol byť ani zodpovedný za zistené nedostatky súd nemohol akceptovať, keď práve z opisu pracovných činností obchodného zástupcu (odsek 12 rozsudku), vyplývali činnosti a postup, ktoré mal žalobca ako obchodný zástupca pre odstránenie nedostatkov vykonať. Išlo práve o častú návštevu a kontrolovanie problematických prevádzok, vysvetľovanie a opakované zaškolenie personálu, a ďalšie činnosti, pričom v prípade nedostatkov, ktoré nemohol odstrániť, bolo povinnosťou žalobcu to dôsledne monitorovať (elektronicky cez pridelené zariadenie do systému) a zároveň oznámiť príslušnému oddeleniu žalovaného, resp. nadriadenému. Zo Zhrnutia nedostatkov v práci (neoddeliteľnej súčasti výpovede) a výpovede svedkov R. a D. však vplývalo, že žalobca konkrétne uvedené prevádzky nenavštevoval v potrebnom množstve, resp. vôbec a to ani v kontrolovanom období a ani v dobe určenej na nápravu. Žalobca nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak. Rovnako konštatované výpadky (tak tovaru - cigariet ako aj jeho stavenia podľa stanoveného plánogramu) v uvedenom Zhrnutí nedostatkov v práci, sa netýkali obdobia centrálnych výpadkov z objektívnych dôvodov na ktoré sa odvolával (napr. zmena kolkov, krabičiek a pod.) a týkali sa práve prevádzok, ktoré žalobca riadne nenavštevoval a to, napriek predchádzajúcemu upozorneniu a vytýkaným nedostatkom. Z predložených prepisov emailov, keďže z nich nebolo možné zistiť kto, komu a kedy tieto písal, tvrdenia žalobcu nepreukazovali. Naopak, z výpovedí svedkov vyplývalo, že práve obchodný zástupca mal aktívne hľadať svojim prístupom a zručnosťami, na ktoré bol školený spôsob spolupráce s prevádzkami na pridelenej trase tak, aby sa naplnili obchodné ciele žalovaného. Zo zistení nadriadených pri kontrolách po predchádzajúcom upozornení z 14.12.2015 (ako nespornej skutočnosti) vyplývalo, že u žalobcu sa zopakovali rovnaké nedostatky na rovnakých prevádzkach, pričom tieto prevádzky žalobca ani nenavštívil P. S. I., P. I., T. I.), tzn. že žalobca nevykonal v niektorých prípadoch žiadnu nápravu na odstránenie vytýkaných nedostatkov v práci. Neznalosť a nedodržiavanie inštrukcií žalovaného, neinformovanie zamestnancov uvedených prevádzok o komerčných aktivitách a nedostatočné poradenstvo vedúcim predajní o procese objednávania a zásobovania počas dopredaja, skutkovo vymedzené pri konkrétnych prevádzkach, nemožno pripísať na vrub neochoty zamestnancov prevádzok, ich ľahostajnosti a pod. na ktoré sa odvolával žalobca, nakoľko ide o činnosti žalobcu, ktoré bol ako obchodný zástupca povinný vykonávať. Ako bolo uvedené, podstatou neuspokojivého plnenia pracovných úloh je to, že i keď žalobca pracovné úlohy plnil a vykonával činnosť obchodného zástupcu, avšak opakovane ich plnil nedostatočne, nekvalitne a nedôsledne, tzn. vo výsledku neuspokojivo, i keď možno z jeho pohľadu nezavinene. Súd vychádzal pri tomto závere z obsahu výpovedí svedkov, ktorí vykonávali prácu obchodného zástupcu a ich opisu, akým spôsobom mali byť konkrétne činnosti realizované. Taktiež mal súd za preukázané, že interný hodnotiaci systém žalobcu, v rámci ktorého boli vykonané kontroly a ktorým boli hodnotení zamestnanci žalovaného bol objektívnym nástrojom merania a hodnotenia výsledkov plnenia pracovných úloh zamestnancov (vrátane žalobcu), v rovnakých pracovných pozíciách a rovnakých pracovných podmienkach. Námietky žalobcu o neobjektívnosti nepotvrdili ani vypočutí svedkovia. Navyše svedkyňa Ž. prevzala trasu obchodného zástupcu po žalobcovi a napriek tomu, že bola novoprijatá, nepovažovala ju za náročnejšiu ako u ostatných obchodných zástupcov. Opísala ako vykonávala činnosti obchodného zástupcu, vrátane tých u ktorých boli žalobcovi vytýkané nedostatky a to aj na prevádzkach (J. Š. C. I. čerpacia stanica D. C. C. D. I.- Z. C. D.), ktoré boli podľa žalobcu problematické, bez väčších problémov. Táto svedkyňa tiež uviedla, že si nepamätá žiaden problém v komunikácii s personálom, na ktorý sa odvolával žalobca. Tvrdenie žalobcu o trase, s najväčším počtom prevádzok pridelených žalobcovi, rovnako nepotvrdili žiadny z vypočutých svedkov, keď naopak uvádzali, že obchodný zástupcovia mali trasu približne s rovnakým počtom prevádzok, a to cca 300 (s rozdielom 10 až 20 prevádzok). Sám žalobca rozporuplne uvádzal rôzne počty - najskôr 400, následne 300 prevádzok. Napokon žalobca neuviedol žiaden hodnoverný argument ani pre svoje tvrdenie, že žalovaný bol voči nemu neobjektívny a zaujatý a to napriek tomu že dosahoval lepšie výsledky práce ako iní obchodní zástupcovia. Táto argumentácia žalobcu nielenže nebola v konaní preukázaná, ale je z podstaty nelogická, pretože niet rozumného vysvetlenia, prečo by mal žalovaný zamestnávateľ vyhľadávať malicherné nedostatky v práci svojho zamestnanca a byť voči nemu zaujatý, pokiaľ by žalobca dosahoval také výborné pracovné výsledky ako to tvrdil. Niet vysvetlenia, prečo by sa mal takéhoto zamestnanca zbavovať a na jeho miesto hľadať nového zamestnanca, ktorého je potrebné vopred zaškoliť a ktorého výsledky práce sa ukážu až časom. Naopak žalovaný zamestnávateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď z predložených listín, podporenými výpoveďami vypočutých svedkov v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre daný spôsob skončenia pracovného pomeru (odsek 8. a 33. až 37. rozsudku).

42. Pre úplnosť k námietkam žalobcu o tom, že zamestnanecká rada ho nekontaktovala v súvislosti s prejednaním spornej výpovede súd uvádza, že podstatou zákonnej požiadavky predchádzajúceho prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov je spolupodieľanie sa v rámci dialógu na rozhodovaní o zásadných otázkach a ochrana záujmov zamestnancov pred prípadným svojvoľným postupom zamestnávateľa, avšak bez rozhodovacích, resp. schvaľovacích kompetencií. Výsledkom „prerokovania“ môže byť súhlas a aj nesúhlas s postupom zamestnávateľa, ktorý ho zohľadňuje pri svojom rozhodovaní, ale nie je ním viazaný. Pokiaľ by sa aj zástupcovia zamestnancov k žiadosti zamestnávateľa nevyjadrila v stanovenej lehote, zo zákona platí, že to nemá vplyv na rozhodovanie zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje o daní výpovedi. Zákonná požiadavka sa vzťahuje k povinnosti zamestnávateľa, ktorý je pod následkom neplatnosti výpovede povinný vopred požiadať zástupcov zamestnancov o jej prerokovanie v zmysle v nadväznosti na .

43. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že opísané skutočnosti v rámci Zhrnutia nedostatkov v práci zo dňa 25.04.2016, výpovede, tzn. konkrétne zistenia nedostatkov pri plnení pracovných úloh žalobcu pri kontrolách v dňoch 26.02.2016, 15.03.2016 a 21.03.2016 (skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu), možno v súhrne hodnotiť ako neuspokojivé plnenie pracovných úloh žalobcom a teda ako kvalifikovaný dôvodom pre daný jednostranný spôsob skončenia pracovného pomeru.

44. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

45. Právnym základom ďalších nárokov žalobcu - uloženia povinnosti žalovanému prijať žalobcu do pracovného pomeru s minimálne rovnakou pracovnou pozíciou akú mal v čase ukončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy od 01.07.2016 do dňa obnovenia pracovného pomeru, vrátane 13. a 14. platu za rok 2016, je citované ustanovenie , v zmysle ktorého je predpokladom úspech zamestnanca v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súčasne oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Vtedy sa pracovný pomer zamestnanca napriek spornej výpovedi (resp. okamžitému skončeniu pr. pomeru) nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a zamestnávateľovi vzniká povinnosť zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v stanovenej výške práve odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní je hmotnoprávnou podmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy a nepostačuje len oznámenie, že zamestnanec nesúhlasí so spôsobom skončenia pracovného pomeru výpoveďou a považuje ju za neplatnú. Takú situáciu, keď zamestnanec po tom, čo s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, na ďalšom zamestnávaní netrvá, rieši ustanovenie fikciou, že pracovný pomer v takom prípade skončil uplynutím výpovednej doby a kedy nárok na náhradu mzdy nevzniká.

46. To znamená, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru je zákonný nárok, ktorý patrí žalobcovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní iba v tom prípade, že v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru súd zistí, že je žaloba odôvodnená a zároveň je preukázané, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a to za obdobie podľa veta tretia, , príp. ods. 3 .

47. V danej veci tento zákonný predpoklad pre priznanie náhrady mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 nenastal. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k určovaciemu petitu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému prijať žalobcu do pracovného pomeru, Navyše takýto nárok v súvislosti s určením neplatnosti výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi nevzniká a nemá oporu v zákone, ani v zmysle a ani podľa (vznik pracovného pomeru je zásadne založený na konsenze zamestnávateľa a zamestnanca), avšak

pri určení neplatnosti výpovede pracovný pomer ex lege nekončí (s výnimkou, ako bolo spomenuté, rozhodnutia súdu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával).

48. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

49. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ) a priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tohto nároku rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( v spojení s )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.