Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/1390/2004

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda, so sídlom Galantská cesta 693/5, Dunajská Streda, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, P., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Branislav Plško, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Letná 5, pod sp. zn. , EX 248/2004, o vymoženie 578,96 eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.11.2004 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 578,96 eur (17.442,- SKK) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda č. 685/ SZČO/2001 zo dňa 31.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.1.2002. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 3.12.2004. Okresný súd Dunajská Streda dňa 17.12.2004 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného poveril súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška.

2. Súd počas konania zistil, že dňa 31.1.2012 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, pričom zánik práva predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky konania na ktorú súd prihliada ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne.

3. Dňa 13.6.2013 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Dunajská Streda podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal, aby súd zastavil exekúciu nakoľko počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor zároveň súdu oznámil, že žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej sume 159,60 eur vrátane 20% DPH.

4. Podľa o Sociálnej poisťovni pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

5. Podľa o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

6. Podľa k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa , a vyhlášky MSSR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Z.z“) platnej do 30. júna 2006 ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

15. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eura) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

16. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eura).

17. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

18. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

19. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že je daných viac dôvodov na zastavenie exekúcie, pričom pri posudzovaní predmetného prípadu vychádzal z primárneho dôvodu na zastavenie exekúcie, t.j. zo skutočnosti, ktorá nastala skôr. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia musí byť zastavená ex offo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, a to z dôvodu, že uvedená skutočnosť nastala podstatne skôr, t.j. dňa 31.1.2012, ako došlo k nemajetnosti povinného, ktorá bola tunajšiemu

súdu zo strany súdneho exekútora oznámená až dňa 13.6.2013. o Sociálnej poisťovni v upravuje prekluzívnu lehotu, v zmysle ktorej právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.1.2002, prekluzívna lehota v zmysle vyššie uvedeného uplynula dňa 31.1.2012.

20. Na zánik práva - preklúziu prihliada súd aj z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu. Z vyššie citovaného o Sociálnej poisťovni jednoznačne vyplýva, že vymáhanie nároku je nutné nielen začať vymáhať v stanovenej 10-ročnej lehote, ale že celkovo vymáhanie nároku možno vykonať iba v tejto lehote. V danom prípade teda exekučný súd po uplynutí prekluzívnej lehoty nesmie pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky, a teda uplynutím 10-ročnej prekluzívnej lehoty zaniklo právo na výkon rozhodnutia a uvedenú pohľadávku nie je možné vymáhať.

21. Na základe uvedených skutočností, ako aj v zmysle citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre posúdenie nemajetnosti povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností, nakoľko teoretická zmena pomerov povinného je daná vždy. Prešetrením majetkových pomerov povinného ako i z obsahu exekučného spisu súd zistil, že od povinného neboli vymožené žiadne finančné prostriedky a lustrácia peňažných ústavov za účelom zistenia existencie bankových účtov povinného prebehla s negatívnym výsledkom. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Z predložených zistení má súd za preukázané, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný, pričom s týmto záverom sa stotožnil aj súd.

23. Súd pri posudzovaní otázky, ktorý z účastníkov exekučného konania znáša trovy exekúcie uvádza, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie povinný, pričom v danom prípade súd musel vychádzať i zo skutočnosti, že povinný je nemajetný. Súd z uvedeného dôvodu nemohol na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. Nakoľko exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože sa exekučný titul na základe ktorej sa predmetná exekúcia vykonáva stal neúčinným skôr (t.j. dňa 31.1.2012), ako došlo k oznámeniu o nemajetnosti povinného (dňa 13.6.2013), súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani oprávneného. Takéto rozhodnutie o práve na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora je ústavne súladné (judikatúra Ústavného súdu SR č.k. -15 zo dňa 10.08.2016 hovorí, že: „zákonná úprava trov exekúcie účinná do 31.03.2017 negarantuje bezpodmienečne súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov konania, keď nemožno dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu trov exekúcie objektívne nebude možné zaviazať ani povinného, ale ani oprávneného.“). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie a ani vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bolo uplynutie prekluzívnej lehoty a keďže oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože vedenie exekúcie bolo po určitý čas, t.j. až do neúčinnosti exekučného titulu dôvodné, trovy exekúcie by mal znášať povinný, z dôvodu ktorého súdnemu exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému, resp. súdu. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že použitie § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 neprichádza do úvahy, pretože počas priebehu exekúcie bolo preukázané, že povinný je nemajetný, pričom však exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ale pre uplynutie prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

24. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn -11, -12, -11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť,

že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak bola exekúcia zastavená a nie je možné zaviazať povinného na náhradu trov a zároveň tu nie je ani niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku II. o výške trov exekúcie tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).