Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-349-2009.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Subarea
10Er/349/2009
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1 mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému A. P., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom mesto H., o vymoženie 2.436,56 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn.: EX 1235/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 126,51 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 24.08.2009 sa začalo proti povinnému exekučné konanie o vymoženie istiny 2.436,56 eur (73.404,00 Sk) s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010190609-GC04/09 zo dňa 21.04.2009. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009.
2. Dňa 13.07.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uviedol, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania ako aj z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň zo spomenutých skutočností je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútor zároveň uviedol, že oprávnenému bola doručená správa o stave exekučného konania, v ktorej exekútor konštatoval nemajetnosť povinného a nechal na zvážení jeho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, žiadal o oznámenie dôvodov, pre ktoré možno v exekúcií pokračovať a akým spôsobom, to všetko s cieľom, aby nebola oslabená možnosť oprávneného vymôcť svoju pohľadávku, ako integrálnej súčasti súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený na správu exekútora žiadnym spôsobom nereagoval.
3. Výzvou zo dňa 09.07.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 22.08.2019 oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného súhlasí.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
7. Z obsahu spisu, ako aj zo správy o stave exekučného konania bolo jednoznačne zistené, že povinný nemá žiaden príjem, nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť akýmkoľvek spôsobom na vykonanie exekúcie uvedeným v Exekučnom poriadku. Navyše oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného vyjadril súhlas. Pre úplnosť súd dodáva, že účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden postihnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
8. Súd preto majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.
9. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu, súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia exekúcie.
18. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 14, 15 a 22 vyhláške MS SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie, a to paušálnu odmenu v sume 69,72 eur, a to za celkovo 21 úkonov ( 21 x 3,32 eur) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz, zisťovanie údajov o majetku povinného (DÚ, ZP, MÚ, ŽR, OR, RFO, ÚVV, SP, GKÚ, ODI, banky, CD CP, CRE, NCRzp, osobné preverenie).
19. Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi po spisovom preverení v sume 17,05 eur, a to za poštovné výdavky, pričom tieto mal súd z exekučného spisu za preukázané a má za to, že boli vynaložené účelne a ich výpočet bol určený správne.
20. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky aj náhradu za cestovné za cestu vykonanú dňa 11.01.2011 za cestu vykonanú exekútorským úradom na trase Prešov - Poprad a späť vo výške 18,66 eur (základná náhrada za každý 1 km jazdy (pri počte ubehnutých kilometrov - 169 km) a náhrada za spotrebované pohonné látky). Náhradu za čas strávený vykonanou cestou súdny exekútor nežiadal.
21. Napokon súd priznal súdnemu exekútorovi aj 20 % daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty. Súd priznal exekútorovi 20 % DPH zo sumy 105,43 eur vo výške 21,08 eur.
22. Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.
23. Súd nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu za duplicitne uplatnené úkony, a to za úkony exekučnej činnosti: príkaz na začatie exekúcie (uplatnené 5 x) a exekučný príkaz (uplatnené 5 x), pričom súd priznal odmenu len za 1 takýto úkon, pretože paušálnou sumou vo výške 3,32 eur sa odmeňuje len 1 takýto úkon exekútora. Doručenie príkazu na začatie exekúcie či exekučného príkazu citovaný právny predpis neumožňuje odmeňovať za každý takto vykonaný úkon tak, ako je to napr. pri úkonoch podľa písm. g) až j) cit. vyhlášky, teda napr. každé zisťovanie bydliska povinného, pretože je to zrejmé zo zákonného textu citovaného ustanovenia tejto vyhlášky. Súdnemu exekútorovi preto v danom prípade prislúcha odmena vo výške 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie a odmena 3,32 eur za doručenie exekučného príkazu, teda nie za každé doručenie týchto úkonov, ak tento úkon vykonal viac ako jeden krát. Ak tak exekútor urobí, v takomto prípade sa premietne doručovanie viacerým subjektom len v náhrade hotových výdavkov, napr. v poštovnom.
24. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 126,51 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.