Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-41-2019.pdf
PDF · 206.08 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: P. M., G.. XX.X.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o určenie neplatnosti zmluvy, bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že a) zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc OTP expres úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.4.2016 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná v časti poplatky, v časti poistenie, v časti rozhodcovská zmluva a v časti vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami I., II, určil, že b) zmluva o poistenom spotrebiteľskom OTP expres úvere č. XXXXXXXXXX RSU zo dňa 29.4.2016 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov a domáhal sa náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 29.4.20169 zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc, OTP expres úvere č. XXX/XXXX/XXSU na sumu 20.070 EUR s celkovou čiastkou na zaplatenie 27.410,09 EUR, v 93 mesačných splátkach po 290,53 EUR a poslednou 94 splátkou 289,95 Eur s termínom splatnosti do 20.3.2024. Žalobca poukázal na § 137 písm. d) CSP, § 9 ods. 2 písm. l), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a dôvodil, že predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b zákona o spotrebiteľských úveroch). V tejto súvislosti poukázal aj na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Ďalej dôvodil, že úverová zmluva uzavretá dňa 29.4.2016 obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a to: 1. rozhodcovská zmluva a k uvedenému žalobca uviedol, že žalovaný mu predložil vopred pripravenú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 2.7.2014 bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť a preto má zato, že predmetná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, 2. poplatky - dôvodil, že tieto v zmluve zaväzujú spotrebiteľa za čisto administratívnu agendu a jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 3. poistenie - žalobca dôvodil, že v predmetnej zmluve žalovaný neinformuje žalobcu o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitosti, ktoré musí obsahovať poistná zmluva a takéto ustanovenie prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s poistnou zmluvou, ktorú uzavrel žalovaný s
poisťovňou. Dôvodil, že sa domnieva, že ide o zmluvný vzťah, ktorého uzavretiu by mala predchádzať náležitá informačná a poučovacia povinnosť a takéto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Tiež dôvodil, že je neprípustné, že poisťovňu, v ktorej je žalobca ako spotrebiteľ poistený, vyberá žalovaný ako veriteľ, 4. vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami - dôvodil, že žalovaný de facto prenáša na žalobcu ako spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke riadneho sa oboznámenia s obchodnými podmienkami žalovaného ako dodávateľa pri poskytovaní spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom a dojednávaní poistenia a má zato, že predmetné jednostranné vyhlásenie žalovaného zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz, že si žalovaný ako veriteľ splnil svoju povinnosť. S poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. žiadal rozhodnúť v zmysle požadovaného petitu.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese č. zmluvy XXX/XXXX/XXSU uzavretú medzi stranami sporu dňa 29.4.2016, Všeobecné obchodné podmienky OTP banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo s účinnosťou od 18.11.2015.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.4.2019, v ktorom potvrdil uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese, č. zmluvy XXX/XXXX/XXSU dňa 29.4.2016, ktorou sa na základe žiadosti žalobcu zaviazal žalovaný za podmienok dohodnutých v tejto zmluve poskytnúť v prospech žalobcu účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 20.070 EUR na úverovom účte vedenom u žalovaného a žalobca sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel a že poskytnutý úver žalovanému vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy za podmienok v zmluve uvedených. Žalovaný poukázal na čl. I. bod 2 zmluvy, v zmysle ktorého bol úver poskytovaný za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 6,50 % ročne. K námietke žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. tam uvedenú podmienku, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.8.2018 sp. zn. 3Co/279/2017 a uviedol, že v dôvodovej správe k § 9 ods. 2 citovaného zákona sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa zmluvných vzťahov, ktorý má mať dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok, istiny a úrokov a iných poplatkov - spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku, ktorá ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútne a eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko v opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a aj poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V tejto súvislosti poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. i), čl. 10 ods. 3 Smernice a tiež poukázal na niektoré rozsudky súdov Slovenskej republiky. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy žalovaný poukázal na to, že žalobca vyhlásil v článku X. bod 7 Zmluvy o úvere, že bol žalobcom poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a žalobca
vyhlásil, že prijíma žalovaným predložený neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 93b zákona o bankách a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o tom, že spory zmluvných strán budú rozhodované v rozhodcovskom konaní SRS SBA. Žalobca mal možnosť aj neprijať bankou predložený neodvolateľný návrh na uzavretie, avšak žalobca toto svoje právo nevyužil. K námietke žalobcu týkajúcej sa poplatkov žalovaný uviedol, že právna úprava sankcionovania v spotrebiteľských zmluvách je obsiahnutá v ustanovení § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., v zmysle ktorej zákon výslovne predpokladá sankcionovanie omeškania spotrebiteľa okrem úrokov z omeškania aj zmluvnými pokutami alebo inými plneniami. Medzi takéto iné plnenia možno jednoznačne podradiť aj sankčné poplatky za upomienkovanie spotrebiteľa. Takéto poplatky nemožno považovať samé o sebe za neprimerané, pokiaľ spoločne s ostatnými sankciami spĺňajú zákonné limity v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy. Zákon nevyžaduje, aby sa v prípade týchto poplatkov odzrkadľovali skutočné náklady dodávateľa. Dôvodil, že poplatky sú určito, zrozumiteľne a jasne, resp. transparentne upravené v texte úverovej zmluvy, nie v inom dokumente, napr. v cenníku žalobcu a to navyše v samostatnej časti - článku V. označeného nadpisom Poplatky. Žalobca sa vopred s týmito poplatkami oboznámil a vedel aj dôvod ich uplatnenia zo strany žalovaného, ako aj ich výšku. Žalovaný zastal názor, že poplatky uvedené v zmluve nemôžu byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/311/2015 dňa 23.3.2017. K námietke žalobcu týkajúcej sa poistenia žalovaný uviedol, že predmetné poistenie bolo dojednané jednoznačne v záujme žalobcu ako poisteného, pričom výška poplatku za zabezpečenie poistenia je cena za službu poskytovaná žalovaným, ktorá zahŕňa činnosti v nej uvedené a teda (rovnako ako výška úrokovej sadzby) je výška tohto poplatku, ako jasne a zrozumiteľne zmluvne dohodnutá cena služby vylúčená z prieskumu prípadnej neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS. V závere žalovaný uviedol, že má zato, že zmluva je v celom jej rozsahu v súlade so zákonom, s dobrými mravmi, pričom jej obsah je vyjadrený určito, jasne (transparentne) a zrozumiteľne. Žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.
6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany : skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.4.2019.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesom poverenej zamestnankyne žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu, dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise; z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav nasledovne: medzi stranami sporu bola dňa 29.4.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese č. zmluvy XXX/XXXX/XX/SU, v zmysle ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľný úver v sume 20.070 EUR v zmysle žiadosti žalobcu ako dlžníka na úverový účet vedený v banke a žalobca ako dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel a že poskytnutý úver banke vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy za podmienok v nej uvedených. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 6,50 % ročne s tým, že žalovaný ako banka poskytla žalobcovi ako dlžníkovi zľavu z úrokovej sadzby vo výške 2 % ročne. Úver bol poskytovaný na účel - splatenie úveru a žalobca bol povinný predmetný úver splatiť v 94 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka zahŕňala splátku istiny, úroku a poplatku za zabezpečenie poistenia, splátka č. 11 až 93 vo výške 290,53 EUR, posledná splátka vo výške 289,95 EUR s tým, že termín 1. splátky bol stanovený ku dňu 20.6.2016 a splátka 2 až 93 v 20 - ty deň v mesiaci a termín poslednej 94 splátky ku dňu 20.3.2024, kedy bola stanovená konečná splatnosť úveru. V zmluve bola stanovená RPMN na 8,69 %, pričom pri výpočte sa vychádzalo z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že strany sporu si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve. Celkovú čiastku, ktorú musel dlžník zaplatiť bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy na sumu 27.410,09 EUR. Priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy zverejnená podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. za príslušný kalendárny štvrťrok (platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok) bola stanovená na 8,56 %. Odplata bola vypočítaná podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a vyjadrená v percentách zo sumy dohodnutého úveru za rok na 7,55 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať podľa § 1a citovaného nariadenia stanovená ku dňu uzavretia zmluva bola 21,56 %. V Čl. III Zmluvy boli stanovené podmienky čerpania,
pričom výška poskytnutého úveru mala byť použitá na predčasné splatenie pohľadávok žalobcu ako dlžníka voči veriteľovi - Consumer Finance Holding a.s. v zmysle zmlúv, ktoré mal uzatvorený žalobca ako dlžník a prípadný zostatok bude bezúčelovo prevedený na bežný účet dlžníka. Po splnení týchto podmienok dlžník mohol úver čerpať postupne v lehote do 18.5.2016, pričom nárok na čerpanie úveru končilo uplynutím dňa 20.9.2017. Článok V. Zmluvy upravoval poplatky; v bode 1 písm. b) bol upravený poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 6,41 % z výšky anuitnej splátky aktuálne vo výške 17,50 EUR, ktorý bude zaúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky a jeho výška sa bude meniť pri zmene výšky anuitnej splátky, pričom ak suma poukázaná dlžníkom v banke na splatenie jeho záväzkov nebude postačovať na uspokojenie anuitnej splátky spolu s poplatkom za zabezpečenie poistenia, ako prvý sa z tejto sumy uspokojí v celej výške poplatok za zabezpečenie poistenia. Bod 2. článku V. upravoval povinnosť dlžníka zaplatiť banke poplatok za : a) upomienku a administratívu vymáhania vo výške 25 EUR, v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktorý je splatný vždy v deň odoslania upomienky, pričom banka môže tento poplatok zúčtovať aj opakovane, avšak najviac 2-krát za mesiac, b) zmenu zmluvných podmienok na základe jeho žiadosti vo výške 149 EUR, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku, c) za iné úkony banky vyvolané Dlžníkom (vrátane vystavenia potvrdenia o aktuálnom zostatku úveru) vo výške 149 EUR, ktorý je splatný v deň vykonania požadovaného úkonu bankou, d) ostatné zmeny na žiadosť dlžníka vo výške 65 EUR, ktorý je splatný v deň podania žiadosti o zmenu, e) nečerpanie alebo nedočerpanie úveru vo výške 3 % z nečerpanej alebo nedočerpanej čiastky úveru, max. 200 EUR, ktorý je splatný v deň zániku nároku na čerpanie úveru. V prípade, ak došlo k vypovedaniu čerpania úveru, je tento poplatok splatný v deň účinnosti výpovede čerpania úveru, f) posun termínov čerpania - I. posun vo výške 10 EUR, každý nasledujúci posun vo výške 33 EUR, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku k zmluve, g) vyhotovenie potvrdenia na základe individuálnej žiadosti dlžníka vo výške 20 EUR + DPH, ktorý je splatný v deň prevzatia potvrdenia (za vyhotovenie potvrdenia o aktuálnom zostatku úveru sa platí poplatok podľa písm. c)), h) poplatok za hotovostnú splátku vo výške 2 EUR, ktorý je splatný v deň realizovania hotovostnej splátky, i) spracovanie žiadosti dlžníka o odsúhlasenie prevzatia dlhu dlžníka zo zmluvy o úvere treťou osobou vo výške 0,3 % z objemu úveru, min. 100 EUR, ktorý je splatný v deň udelenia súhlasu banky s prevzatím dlhu, j) navýšenie úveru vo výške 2 % z objemu navyšovania čiastky úveru, ktorý je splatný najneskôr v deň prvého čerpania navýšenej čiastky úveru, k) odklad splátok vo výške 20 EUR, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku, l) vyhotovenie kópie dokumentov vo výške 4,17 EUR + DPH/strana, ktorý je splatný v deň prevzatia kópie dokumentov, m) nerealizovanie mimoriadnej alebo predčasnej splátky úveru v stanovený deň vo výške 50 EUR, ktorý je splatný v deň, kedy mala byť mimoriadna alebo predčasná splátka realizovaná na základe žiadosti dlžníka. Článok VI. zmluvy upravoval poistenie a poistené a z bodu 1. vyplýva, že na základe zmluvy o spolupoistení a poistnej zmluvy č. XX/XXXX/NP a č. XX/XXXX/ŽP o skupinovom rizikovom životnom poistení s pripoistením trvalých následkov úrazu spôsobujúcich invaliditu a s fakultatívnym pripoistením pracovnej neschopnosti a straty zamestnania a následnej nezamestnanosti pre klientov, ktorí čerpajú spotrebiteľský úver v banke uzatvorenej medzi bankou a Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne iného členského štát, ktorá bola uzatvorená dňa 13.10.2010 je poistenému poskytnuté poistenie v rámci základného súboru poistenia v rozsahu a) smrť poisteného z akýchkoľvek príčin, b) trvalé následky úrazu spôsobujúce invaliditu. V predmetnom článku bolo stanovené, že poistnou sumou pre prípad smrti a trvalých následkov úrazu spôsobujúcich invaliditu poisteného je výška tohto spotrebiteľského úveru a banka a dlžník sa dohodli, že dňom vyplatenia poistenej sumy v prospech banky podľa bodov 2. a 3. tohto článku sa úver stáva predčasne splatný v rozsahu, v akom bude predčasne splatený z poistnej sumy. Z bodu 2 čl. VI. vyplýva, že poistná suma pre prípad smrti bude vyplatená v prospech banky ako oprávnenej osoby, ktorej vzniká právo na poistné plnenie a bude použitá na splatenie bankou poskytnutého spotrebiteľského úveru s príslušenstvom a ďalších pohľadávok banky z tejto zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej v prípade poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Prípadný zostatok poistnej sumy vyplatí poisťovňa ďalším oprávneným osobám určeným v zmysle § 817 Občianskeho zákonníka až po obdŕžaní písomného súhlasu od banky, že jej pohľadávka s príslušenstvom z tejto zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej bola uspokojená. Z bodu 3. čl. VI. Zmluvy vyplýva, že poistná suma pre prípad trvalých následkov úrazu spôsobujúcich invaliditu je vinkulovaná v prospech banky a bude použitá na splatenie bankou poskytnutého spotrebiteľského úveru s príslušenstvom a ďalších pohľadávok banky z tejto zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej v prípade poistnej udalosti, ktorou sú trvalé následky úrazu, spôsobujúce invaliditu poisteného. V bode 5. Čl. VI. žalobca ako dlžník a zároveň poistený svojim podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPPZP-GZP-1/03 s platnosťou od 1.7.2003, Všeobecnými poistnými podmienkami pre úrazové pripoistenie - VPPUP-GZP-2/03 s platnosťou od 1.7.2003, osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie rizika smrti a pripoistenie trvalých následkov úrazu pre klientov, ktorí čerpajú spotrebiteľský
úver v OTP banka Slovensko, a.s. a informáciou o zmluvnom dojednaní základného súboru poistenia pre držiteľov spotrebiteľského úveru do výšky 20.000 EUR vrátane, tieto prevzal a prejavil s nimi súhlas. V Čl. X. Zmluvy v bode 2 žalobca ako dlžník vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo ( v znení účinnom od 18.11.2015 ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a prejavil s nimi súhlas. V bode 7. Čl. X. žalobca ako dlžník vyhlásil, že bol bankou poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a vyhlásil, že prijíma (krížikom vyznačené - poznámka súdu) bankou predložený neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 93b zákona o bankách a zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní o tom, že spory zmluvných strán budú rozhodované v rozhodcovskom konaní SRS SBA a že dlžník a banka uzatvoria osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Poverená zamestnankyňa banky T.. Q. M. dňa 29.4.2016 svojím podpisom potvrdila, že žalobca ako dlžník pred ňou vlastnoručne zmluvu podpísal.
8. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2016 ( ďalej zákon č. 129/2010 Z.z. ), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
9. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
11. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z., Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
12. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
13. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
14. Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z., Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona.
15. Podľa § 11ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
17. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.
18. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., Výška náhrady nákladov podľa odseku 2 nemôže presiahnuť 1% výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak obdobie medzi
splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takej náhrady nemôže presiahnuť 0,5% výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.
19. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., Veriteľovi sa zakazuje požadovať náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak a) k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie spotrebiteľského úveru, d) suma splátok splateného spotrebiteľského úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti za obdobie predchádzajúcich po sebe idúcich 12 mesiacov vrátane naposledy vykonanej splátky nepresahuje 10 000 eur alebo e) splatenie spotrebiteľského úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti sa uskutoční v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., Náhrada nákladov podľa odseku 2 nesmie presiahnuť výšku úroku, ktorý by spotrebiteľ zaplatil počas obdobia medzi splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom o úvere.
21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ( 1 ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
28. Podľa § 53b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
29. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa § 3a ods. 1, ods. 2, ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. (2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. (3) Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
31. Podľa Článku 4 ods. 2 Smernice EHS 93/13 zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.
32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
34. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
35. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.
37. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom poistenom OTP refinance, OTP expres úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.4.2016 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná v časti poplatky, v časti poistenie, v časti rozhodcovská zmluva a v časti vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami.
38. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
39. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť čl. XII. bod 39 zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z. z. V tomto čl. sa zákon č. 129/2010 Z. z. dopĺňa v § 11 nový odsek 4, ktorý znie : Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného predpisu - zákona 129/2010 Z. z., § 11 ods. 4.
40. Súd uvádza, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, predovšetkým § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súdnej právnej praxi známe aj pod pojmom generálna klauzula. Toto ustanovenie zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali aj dojednania, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s citovaným ustanovením je však potrebné upozorniť na to, že nie každá podmienka, ktorá však sa bude podľa tohto ustanovenia javiť ako neprijateľná, neprijateľnou v skutočnosti aj musí byť. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Je potrebné zohľadniť tiež ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ako aj iné skutočnosti, ktoré jednak vyplynuli z obsahu samotnej spotrebiteľskej zmluvy a jednak zo skutočnosti, za ktorých bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená. Posúdenie toho, či ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa prislúcha súdu. Okrem generálnej klauzuly OZ obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi je potrebné považovať za neprijateľné. Napriek demonštratívnemu výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4 OZ je potrebné zohľadniť skutočnosť, že ide len o ich exemplifikatívny výpočet, tzn. že za neprijateľné podmienky sa môžu považovať aj iné podmienky ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v § 53 ods. 4 OZ, pokiaľ je možné subsumovať pod generálnu klauzulu - § 53 ods. 1 OZ. Je potrebné zobrať na zreteľ aj skutočnosť, že neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 OZ popísané iba všeobecne, OZ teda nešpecifikuje neprijateľné podmienky konkrétne, vymedzenie neprijateľných podmienok obsiahnuté v OZ je tak orientačné.
41. Keďže žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy v časti poplatky, v časti poistenie, v časti rozhodcovská zmluva a v časti vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, je potrebné si uvedomiť že zákon č. 129/2010 Z. z. vo svojom ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, že v prípade, ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, 2, absenciu týchto podmienok sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľskej zmluvy, čo má za následok, že spotrebiteľ plní v prospech veriteľa iba takú sumu, akú si v skutočnosti požičal. Aj určenie neplatnosti celej zmluvy má za následok vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 458 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia prvej časti piatej hlavy OZ (§ 53 a nasledujúcich OZ) nie je možné aplikovať nezávisle od ustanovení prvej časti štvrtej hlavy OZ (§ 34 a nasledujúcich OZ). Vzťah štvrtej a piatej hlavy prvej časti OZ je možné charakterizovať tak, že pokiaľ sú naplnené predpoklady pre neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) podľa prvej časti štvrtej hlavy sú spravidla naplnené predpoklady ustanovení prvej časti piatej hlavy pre charakterizovanie zmluvnej podmienky ako neprijateľnej. Je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov má súd povinnosť skúmať vždy a to aj vtedy, ak ide o vzťah inak oprávnený špeciálnymi ustanoveniami zákona, v danom prípade ustanoveniami o spotrebiteľských vzťahoch, pričom odlišnosť právnych dôsledkov neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnosti od právnych dôsledkoch neplatnosti špeciálnej úpravy je daná iba do takej mieri, v akej špeciálna právna úprava tieto dôsledky odlišuje od všeobecnej právnej úpravy, avšak vždy vo vzťahu k dôvodu neplatnosti právneho úkonu. To v konečnom dôsledku znamená, že ak špeciálna právna úprava neobsahuje odlišné dôsledky neplatnosti právnych úkonov (v danom prípade ako dôsledok neprijateľných podmienok), v plnom rozsahu platia ustanovenia § 451 a nasl. OZ. V takom prípade - spravidla nebude mať súd povinnosť zaoberať sa naplnením skutkových podstát uvedených v ustanoveniach piatej hlavy (spotrebiteľské zmluvy), prvej časti. Ak však právny úkon, zmluva bude neplatný ( á) iba čiastočne, nezbavuje to súd povinnosti zaoberať sa ostatnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie neprijateľnosti podmienok. Zásadný procesný postup pri interpretácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy je ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. K výkladu právnych úkonov spotrebiteľských zmlúv treba dodať, že ustanovenia OZ v prípade pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv ukladajú súdu povinnosť uskutočňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pri výklade právnych úkonov, a to vrátane výkladu spotrebiteľských zmlúv sa nezaobídeme aplikácie všeobecných ustanovení OZ upravujúcich platnosť (neplatnosť) právnych úkonov. Podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatný právny úkon je taký, ktorý nebol urobený slobodne alebo vážne alebo určite alebo zrozumiteľne. Na ustanovenie § 37 OZ upravujúci neplatnosť právnych úkonov nadväzuje právna úprava ustanovenia § 39 OZ, podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (contra lege), obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Zákonom pre účely tohto ustanovenia je pritom treba rozumieť nielen zákon, ale aj iný všeobecne záväzný právny predpis publikovaný alebo oznámený v Zbierke zákonov.
Pod obchádzaním zákona je treba rozumieť stav, pri ktorom právny úkon nie je síce v rozpore s výslovným znením zákona, jeho výsledok je nežiaduci, a tým je v rozpore s účelom alebo zmyslom (ratio legis) zákona, ktorý nepredpokladá cieľ sledovaný právnym úkonom. Osobitným dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Skutková podstata tohto dôvodu je síce obsiahnutá v ustanovení § 39 OZ, jeho základ je však obsiahnutý v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Zaradenie požiadavky na zachovávanie dobrých mravov vo všeobecných ustanoveniach zákona je vyjadrením toho, že občianskoprávne vzťahy majú byť založené na uvedenom princípe. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľná podmienka má za následok jej neplatnosť. Pojem „ neprijateľná podmienka „ je však pre účely ich výkladu potrebné porovnať s pojmom nekalá podmienka a s pojmom dobré mravy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, resp. § 39 OZ.
42. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade spotrebiteľa, spotrebiteľ často nemá na mieste samom porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmyslom právnej úpravy ochrany práv spotrebiteľa je nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných strán za rovnováhu reálnu pri zachovaní ostatných práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Tomu zodpovedá právna úprava v ustanovení § 53 ods. 5 OZ, ktoré ustanovenie, iba konštatuje, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, avšak bez toho, aby bol kladený dôraz na ďalšiu záväznosť zmluvy, resp. bez toho, aby venoval pozornosť právnym dôsledkom z toho vyplývajúcim. Rešpektujúc platnú právnu úpravu, treba v aplikačnej praxi vychádzať zo zásady, že zmluva (okrem neprijateľných podmienok) je naďalej záväzná; to však neznamená, že v každom prípade je možné od dodávateľa vyžadovať plnenie práv a povinnosti vyplývajúcej z ostatných zmluvných dojednaní. Pri posúdení daného vzťahu je preto treba sa riadiť všeobecnými zásadami pre posudzovanie platnosti právnych úkonov, tak ako to vyplýva z príslušných ustanovení OZ. Je potrebné si položiť otázku, aký bude mať vplyv na vzťah zmluvných strán ako celku v prípade, ak neprijateľná podmienka nebude mať súčasne za následok neplatnosť zmluvy ako takej. V takomto prípade by sa malo primerane analogicky postupovať ako pri hodnotení úkonu, pri ktorom je neplatná iba časť úkonu. Iná je však situácia, ak v dôsledku neprijateľnej podmienky je neplatná celá zmluva; bude tomu tak vtedy, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z obsahu právneho úkonu alebo okolnosti, za ktorých k úkonu došlo, vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pri naplnení uvedených predpokladov, úvaha o neplatnosti celého úkonu v spotrebiteľských vzťahoch je aktuálna vždy, ak právna úprava spotrebiteľských vzťahov expressis verbis neupravuje právne dôsledky neprijateľnej podmienky. Za takúto právnu úpravu však nemožno považovať ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, ktoré vo všeobecnosti sankcionuje neplatnosťou iba neprijateľnú podmienku.
43. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, poukazujúc na § 53 ods. 5 OZ, ktoré spája s neprijateľnosťou podmienky jej neplatnosť, že záver o neprijateľnosti konkrétnej podmienky nemusí mať za následok neplatnosť celej zmluvy, pričom dôsledky neplatnosti neprijateľnej podmienky na zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 41 OZ, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto nemožno oddeliť od ostatného obsahu. To v konečnom dôsledku znamená, že treba v každom individuálnom prípade zhodnotiť vplyv neplatnosti neprijateľnej podmienky na celý právny úkon. Pre posúdenie neplatnosti neprijateľnej podmienky je významný aj vzťah tejto podmienky k ustanoveniu § 39 OZ.
44. Súd preskúmal spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi stranami sporu z hľadiska toho, či tieto obsahujú všetky podstatné náležitosti zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že uzavretá zmluva mala štandardnú formu predtlače, ktorá bola vypisovaná samotným dodávateľom bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ mohol si individuálne vyjednať nejaké iné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
45. Žalobca ako spotrebiteľ sa v zmluve zo dňa 29.4.2016 zaviazal žalovanému ako banke zaplatiť poplatky, ktoré sú presne špecifikované v článku V. v bode 2. písm. a) až m). Žalobca v žalobe uviedol,
že má zato, že v tejto časti je spotrebiteľská zmluva neplatná pre neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pretože poplatky zaväzujú spotrebiteľa za čisto administratívnu agendu a jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný k predmetnej námietke poukázal na právnu úpravu sankcionovania v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorej zákon vyslovene predpokladá sankcionovanie omeškania spotrebiteľa okrem úrokov z omeškania aj zmluvnými pokutami alebo inými plneniami a medzi takéto plnenia možno jednoznačne podradiť aj sankčné poplatky za upomienkovanie spotrebiteľa a tieto nemožno samé o sebe považovať za neprimerané, pokiaľ spoločne s ostatnými sankciami spĺňajú zákonné limity v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy. Žalovaný dôvodil, že poplatky sú v zmluve určito, zrozumiteľne, jasne, resp. transparentne upravené v texte úverovej zmluvy, a to v samostatnej časti - Čl. 5 pod názvom Poplatky, pričom žalobca sa vopred s týmito poplatkami oboznámil a vedel aj dôvod ich uplatnenia zo strany žalovaného, ako aj ich výšku. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/311/2015 zo dňa 23.3.2017.
46. Súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj takú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Princíp ochrany spotrebiteľa teda vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi bankou predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť, v ich zreteľnom označení, formulácie a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.
47. Žalobca vzniesol námietky proti Čl. V. Zmluvy označeného nadpisom Poplatky žalobou došlou súdu dňa 6.3.2019, pričom zmluvu uzatváral 29.4.2016, teda bezmála po 3 rokoch a teda, keď už zmluvu uzavrel a došlo k jej naplneniu. Súd preskúmaním tejto časti zmluvy dospel k záveru, že poplatky v zmluve sú uvedené jasne a zrozumiteľne a že žalobca ako spotrebiteľ mohol na základe presných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Zrejmý bol aj účel daných poplatkov a ich protihodnota plnenia, pričom súd má zato, že výška týchto poplatkov bola primeraná. Súd zdôrazňuje aj to, že pri týchto poplatkoch nie je možné požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Žalobca argumentoval aj tým, že predmetné poplatky sú jednostranne výhodné pre banku, avšak je potrebné zdôrazniť to, že je bežnou praxou, kedy v niektorých prípadoch je treba upraviť komplex vzájomných práv a povinnosti, pričom dojednanie práv a povinnosti nad rámec práv a povinností stanovených v zmluve je prípustné a súčasne je treba vziať do úvahy, že podstatou a zmyslom ochrany spotrebiteľa je predovšetkým zabezpečiť dostatok informácií pre jeho rozhodovanie a chrániť ho pred zneužívajúcimi praktikami. Súd súhlasí s tvrdeniami - obranou žalovaného, že poplatky boli v zmluve dohodnuté určito, zrozumiteľne, jasne, resp. transparentne, tieto boli upravené v texte úverovej zmluvy, v samostatnej časti
- Čl. V. pod názvom Poplatky a tieto súd vyhodnotil ako primerané dotýkajúce sa hlavného predmetu plnenia, pričom pri dojednávaní ceny sa uplatňuje princíp autonómie vôle zmluvných strán a primeranosť ceny vo vzťahu k plneniu nemá byť posudzovaná v zmysle čl. IV. ods. 2 Smernice č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ibaže by vnútroštátna právna úprava bola v tomto ohľade prísnejšia. Z uvedeného vyplýva a súd je toho názoru, že poplatky zmluvne dohodnuté nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nejde o neprijateľnú podmienku.
48. Žalobca namietol, že žalovaný ho neinformoval o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva a takéto ustanovenie prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s poistnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný s poisťovňou a domnieva sa, že ide o zmluvný vzťah, ktorého uzavretiu by mala predchádzať náležitá
informačná poučovacia povinnosť. Mal zato, že takéto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že poistenie v zmluve bolo dojednané jednoznačne v záujme žalobcu ako poisteného, pričom výška poplatku za zabezpečenie poistenia je cena za službu poskytovaná žalovaným, ktorá zahŕňa činnosti v nej uvedené a teda (rovnako ako výška úrokovej sadzby) je výška tohto poplatku, ako jasne a zrozumiteľne zmluvne dohodnutá cena služby, vylúčená z prieskumu prípadnej neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. IV. ods. 2 Smernice 93/13/EHS.
49. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
50. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
51. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
52. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
53. Z preskúmavanej spotrebiteľskej zmluvy - čl. VI. pod názvom Poistenie - upravuje práva a povinnosti zmluvných strán v súlade s dojednaným poistením žalobcu, ako poisteného v rámci základného súboru poistenia v rozsahu smrti z akýchkoľvek príčin a trvalých následkov úrazu spôsobujúceho invaliditu. K uvedenému článku, ktorý upravuje práva a povinností, prípadne poistenia predchádza čl. V. bod 1 písm. b) zmluvy, v ktorom je upravený poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 6,41 % z výšky anuitnej splátky, aktuálne vo výške 17,50 EUR, ktorý bude zaúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky a jeho výška sa bude meniť pri zmene výšky anuitnej splátky, pričom ak suma poukázaná dlžníkom v
banke na splnenie jeho záväzkov nebude postačovať na uspokojenie anuitnej splátky spolu s poplatkom na zabezpečenie poistenia, ako prvý sa z tejto sumy uspokojí v celej výške poplatok za zabezpečenie poistenia. Súd k tejto námietke žalobcu poukazuje na predchádzajúcu právnu argumentáciu k výške poplatkov a stotožňuje sa s obranou žalovaného a má zato, že poistenie bolo dojednané v záujme žalobcu ako poisteného, pričom výška poplatku za zabezpečenie poistenia je cena za službu, ktorá je poskytovaná žalovaným žalobcovi a ktorá zahŕňa činnosti v nej uvedené a výška poplatku je jasne a zrozumiteľne zmluvne dohodnutá cena služby, ktorá je vylúčená z prieskumu neprijateľnosti v zmysle podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. IV. ods. 2 Smernice 93/13/EHS.
54. K neplatnosti v časti Rozhodcovská zmluva žalobca dôvodil, že žalovaný mu predložil vopred pripravenú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 2.7.2014 bez toho, aby žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť a preto má zato, že predmetná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že žalobca vyhlásil v čl. X. bod 7, že bol žalobcom poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a vyhlásil, že prijíma žalovaným predložený neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 93b zákona o bankách a zákona č. 335/2014 Z. z. o tom, že spory zmluvných strán budú rozhodované v rozhodcovskom konaní SRS SBA. Dôvodil, že žalobca mal možnosť aj neprijať bankou predložený neodvolateľný návrh na uzavretie, avšak toto svoje právo žalobca nevyužil. V prednese poverená zamestnankyňa žalobcu dodala, že žalovaný konal v súlade so zákonom o bankách a dala do pozornosti súdu, že nie je možné tak ako to žalobca uvádza v žalobe, aby vôbec nejaká rozhodcovská zmluva bola uzavretá skôr ako by mala byť uzavretá spotrebiteľská zmluva, ako to bolo v konkrétnom prípade a poukázala na to, že osobitne rozhodcovská zmluva uzatvorená vôbec nebola.
55. Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom do 30.6.2016, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešení ich vzájomných sporov z obchodov.
56. Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách v znení účinnom do 30.6.2016, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa ods. 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorých sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory obchodu s takýmito klientmi rieši postupom podľa osobitných predpisov.
57. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.6.2016, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
58. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.6.2016, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu aj identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
59. Z čl. X. bodu 7. spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že žalobca ako dlžník vyhlásil, že bol bankou poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a vyhlásil, že prijíma bankou predložený neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 93b zákona o bankách a zákona č. 335/2014 Z. z. Posledná veta predmetného bodu stanovila, že dlžník a banka uzatvoria osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Žalobca v žalobe poukázal na to, že mal mu žalovaný predložiť vopred pripravenú rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 2.7.2014, pričom spotrebiteľská zmluva ako celok bola uzatvorená až dňa 29.4.2016. Súd má zato, že tvrdenie žalobcu o uzavretí rozhodcovskej zmluvy skôr ako bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca takúto zmluvu súdu ako dôkaz ani nepredložil a žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu osobitne rozhodcovská zmluva v písomnej forme vôbec po uzavretí zmluvného spotrebiteľského vzťahu uzavretá ani nebola, je zavádzajúce. Z uvedeného vyplýva, že keďže medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami nedošlo k uzatvoreniu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, tak ako si to vyžaduje zákon 335/2014 Z. z., vyššie uvedené dojednanie medzi stranami sporu nevyvoláva žiadne právne účinky.
60. K neplatnosti v časti vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný de facto prenáša na žalobcu ako spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke riadneho sa oboznámenia s obchodnými podmienkami žalovaného ako dodávateľa pri poskytovaní spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom a dojednávaní poistenia. Má zato, že predmetné jednostranné vyhlásenie žalovaného zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz, že si žalovaný ako veriteľ splnil svoju povinnosť a bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil. K tejto námietke žalobcu žalovaný vo svojom prednese uviedol, že v zmluve žalobca svojím podpisom vyhlásil, že pred podpisom spotrebiteľskej zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, ktoré tvoria súčasť spotrebiteľskej zmluvy a uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky bližšie rozoberajú jednotlivé body spotrebiteľskej zmluvy a jednoznačne nezhoršujú postavenie žalobcu ako spotrebiteľa.
61. Z čl. X. bodu 2 zmluvy vyplýva, že žalobca ako dlžník vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 18.11.2015), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a prejavil s nimi súhlas. Súd je toho názoru, že uvedené vyhlásenie je bežným dojednaním v zmluvných vzťahoch a žalovaný nemá možnosť zabezpečiť preukázanie oboznámenie sa klienta so zmluvnou dokumentáciou inak, ako podpisom zmluvy, pričom prehlásenie má len deklaratórny charakter, samo o sebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde, napr. ako je v tomto prípade aj neplatnosti zmluvy. Súd zastáva názor, že nedochádza ani k prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na žalovaného. Uvedené prehlásenie neposkytuje iba spotrebiteľ, ale aj druhá zmluvná strana, teda obe zmluvné strany a nie je možné tu hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôkazné bremeno spočíva v prvom rade na tom, kto iniciuje konanie
- žalobca. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu sporových strán súd poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany v spore v súdnom konaní. Samotné posúdenie, či vyhlásenie v zmluve v korelácii s obchodnými podmienkami súd považuje za dostatočne preukazujúce, že sa dlžník s obsahom obchodných podmienok oboznámil alebo nie a uvedené je na súde. Nejde o vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa preskúmania zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami. V písomnej zmluve žalovaný ako veriteľ nemá inú možnosť ako zabezpečiť preukázanie oboznámenia sa klienta so zmluvnou dokumentáciou ako samotným podpisom zmluvy, či podpisom napr. aj obchodných podmienok. Je už na klientovi, či sa s obchodnými podmienkami aj oboznámi. Toto vyhlásenie v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktoré obidve majú povinnosť riadiť sa zmluvnými podmienkami. Je potrebné odlišovať obsah práv a povinnosti v tomto vyhlásení od obsahu práv a povinnosti v obchodných podmienkach, v ktorých ustanovenia charakter neprijateľných zmluvných podmienok môžu mať. Vyhlásenie neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky by nemalo vplyv na zmluvné dojednania obsiahnuté v obchodných podmienkach. Súd tiež nevidí žalobcom tvrdený prenos dôkazného bremena s riadnym oboznámením sa s obchodnými podmienkami z dodávateľa služby - banky na spotrebiteľa - dlžníka a klienta.
62. Súd zhrnúc vyššie uvedené má zato, že žaloba žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť zmluvu za neplatnú nie je dôvodná a v závere súd poukazuje na to, že v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia alebo ktorého sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Pojmom neprijateľná podmienka treba rozumieť neprijateľné dojednanie tvoriace obsah zmluvy.
Spotrebiteľ sa môže domáhať voči dodávateľovi neplatnosti určitej podmienky a v súvislosti s tým aj toho v uplatnení čoho mu táto podmienka bráni. V zmysle § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Je potrebné ešte aj zdôrazniť, že efektívnosť určovania neprijateľnosti zmluvných podmienok v tomto konkrétnom prípade je potrebné posudzovať aj v kontexte celého konania.
63. Žalobca tiež žiadal, aby súd určil, že zmluva o poistenom spotrebiteľskom OTP Expres úvere č. XXXXXXXXXXSU zo dňa 29.4.2016 uzavretá medzi stranami je bezúročná a bez poplatkov. V prvom rade súd uvádza, že zmluvu pod takým číslom ako uviedol žalobca v žalobe a ktorá mala byť uzavretá stranami sporu dňa 29.4.2016 uzavretá nebola a súd aj vzhľadom na takýto nedostatok, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou je len chybou v písaní, sa zaoberal skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobcom, pre ktoré by mala byť predmetná zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov.
64. Žalobca poukazoval na § 9 ods. 2 písm. l) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. majúc zato, že predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný k tejto námietke poukázal na eurokonformný výklad citovaného ustanovenia, poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES z 23. apríla 2008 a na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.8.2018 sp. zn. 3Co/279/2017, konkrétne na bod 17., v ktorom sa uvádza: „ ....odvolací súd k povinnosti členenia splátok úveru v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), keďže ust. § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z. ( v prejednávanom prípúade ide o § 9 ods. 2 písm. l - pozn. súdu ) uvádza pojem „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, čo sa za použitia eurokonformného výkladu poníma tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úverov zahrňuje, nakoľko ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, aby zámerom zákonodarcu v zmysle toho zákona bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, keďže právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
66. Súd k tejto námietke žalobcu uvádza nasledovné: vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., a tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 citovaného zákona. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa čl. 10. ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby § 9 ods. 2 písm. l) sprísnil požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES; účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe, vo vzťahu k citovanému ustanoveniu neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10. ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES.
67. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaným citovaným ustanovením zákona č. 129/2010 Z. z. súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ citované ustanovenie citovaného zákona hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke, t. j. istine, úrokom a iným poplatkom osobitne, ale ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Súd uvádza, že zákonom č. 279/2017 z 12.10.2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene (medzi iným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov„ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorou bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho znenia zákona. Zásada konformného výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť Smernice a dospieť k riešeniu, ktorý je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 4.7.2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98 zo dňa 13.7.2000, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016). V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská súd uzatvára, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 30.6.2016 uvádza pojmy výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len upresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformný výklad citovaného ustanovenia umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, tzn. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky; účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška, ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z § 9 ods. 3, ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy bezplatne. Súdom zvolený eurokonformný výklad k citovanému ustanoveniu v plnej miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR - uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo/146/2017, ako najvyššej súdnej autority, ktorá plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní rôzneho výkladu zákonných ustanovení.
68. Súd zároveň podrobil predmetnú úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súdnemu prieskumu ex offo a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. v čase uzavretia zmluvy - § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., táto zmluva je teda platná, keďže obsahuje všetky náležitosti.
69. Súd zhrnúc vyššie uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému patrí náhrada vzniknutých trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).