Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5CoCsp-7-2023.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 4.577,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. augusta 2022 č.k. 30Csp/18/2022-130 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 680 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 680 eur od 21.6.2021 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III.).
2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa pôvodne právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.577,58 eura s príslušenstvom titulom úhrady dlžnej sumy úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy označenej ako Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list, ktorú dňa 17.12.2014 podpísali právny predchodca žalobcu a žalovaný, a to vychádzajúc zo zistenia z čl. III. zmluvy, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400 eur pri štandardnej mesačnej splátke po 80 eur, štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % p.a., počte splátok 12 s tým, že prvá až predposledná splátka je 200 eur a posledná splátka je 524,87 eura, RPMN 24,21 % p.a., priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 24,28 % p.a., celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 2.724,87 eura, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 324,87 eura, že za obdobie od 31.12.2014 do 31.5.2021 bola žalovanému reálne poskytnutá čiastka 3.800 eur a žalovaný za to isté obdobie uhradil veriteľovi spolu sumu 3.120 eur, ako i že zvyšnú časť vyčerpanej sumy 7.697,58 eura predstavujú úroky a poplatky.
3. Vec súd právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 54a Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) a i), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1 až 3 a Prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch časti II. písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „ZoSÚ“) a uzavrel, že žaloba je sčasti dôvodná. Usúdil, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)
ZoSÚ potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo skúmaná spotrebiteľská úverová zmluva síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a aj všetky predpoklady na jeho výpočet, avšak tento údaj je nesprávny. Dôvodil, že pri výške splátok dosadených do predpokladov výpočtu si právny predchodca žalobcu ako veriteľ počínal nekalo a v rozpore s dobrými mravmi, keď síce pri určení výšky RPMN vychádzal z predpokladov uvedených v Prílohe č. 2 k ZoSÚ, avšak v predpokladoch k výpočtu RPMN uviedol, že úver sa bude splácať v 12-tich rovnomerných splátkach, prípadne posledná uskutočnená splátka vyrovná zostatok istiny úrokov a prípadných ďalších poplatkov, ale táto posledná splátka bola určená vo výške prevyšujúcej o viac ako trojnásobok určenú sumu predošlých 11 splátok, keďže prvá až jedenásta splátka činila 200 eur a 12. splátka bola stanovená na sumu 524,87 eur, s cieľom uviesť výšku RPMN v zákonom prípustnej výške. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu a prieči sa dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dodal, že súdu je známe, že posledná splátka zvykne byť v inej výške než predchádzajúce, avšak ide o rádovo jednotky eur, a nie o takmer trojnásobok predošlej splátky. Absolútne nič nebránilo veriteľovi upraviť a rozvrhnúť výšku splátok v počte 12 splátok tak, aby posledná nebola v tak vysokej výške oproti predchádzajúcim splátkam a výpočet RPMN tak pôsobil uveriteľnejšie. Posúdiac nárok žalobcu ako nepremlčaný, súd prvej inštancie vychádzajúc z úsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zo zistenia, že žalovaný celkovo čerpal sumu 3.800 eur a uhradil 3.120 eur, vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 680 eur (3.800 eur - 3.120 eur) spolu s príslušenstvom, ktoré priznal aplikujúc § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vo výške 5 % ročne zo sumy 680 eur od 21.6.2021 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol žalobu ako nedôvodnú.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, keď uzavrel, že v konaní úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli.
5. Proti výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku III. o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu, resp. aby rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní namietol správnosť právneho záveru súdu, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN. Zopakoval, že na základe predmetnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 2.400 eur ako špecifický bankový produkt, ktorý nemá určený konkrétny počet splátok. Podčiarkol, že v čase uzavretia zmluvy nie je možné presne určiť výšku RPMN, počet, výšku alebo termín splatnosti splátok, resp. iné náležitosti úveru, ktoré zákon vyžaduje pri iných druhoch spotrebiteľských úverov, lebo nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať. Doplnil, že v posudzovanej zmluve nebolo dojednané plnenie v splátkach, ale bola dojednaná iba štandardná splátka, ktorá ilustruje, aká vysoká by bola splátka pri čerpaní celého pred schváleného úverového rámca, a keďže výška reálnej splátky sa priamo úmerne odvíja od sumy, ktorú sa žalovaný rozhodne čerpať, jediným možným spôsobom vyjadrenia RPMN v predmetnej zmluve je indikatívny výpočet RPMN, a to aj s ohľadom na to, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a tak nebolo možné pri dojednávaní vopred určiť ani počet splátok. Poukázal na Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a zdôraznil, že Pôžičková karta Quatro v čl. 3 obsahuje vzorec pre indikatívny výpočet RPMN znázorňujúci, ktoré hodnoty vstupujú do výpočtu RPMN a spôsob, akým postupca v zmluve uviedol údaj vyžadovaný ZoSÚ, je jediným možným spôsobom, ako pri revolvingovom úvere aspoň indikatívne určiť RPMN. Podľa názoru žalobcu je v rozhodovacej praxi súdov ustálené, že v prípade revolvingového úveru postačuje uvedenie indikatívneho výpočtu a zmluva príkladný výpočet RPMN v zmysle ZoSÚ obsahuje.
6. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a zostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku III. ako závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolaním nenapadnutý výrok I. rozsudku nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné. Rozsudok je v jeho odvolaním napadnutej časti vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil.
9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je v danom prípade naplnený.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutej časti rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré správne aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho logického rozporu. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Žalobca v odvolaní v podstatnej časti len opakuje argumenty uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite, dôsledne a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.
12. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutých výrokov rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
13. Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku zrejmé, že žalovaným je spotrebiteľ, ktorý uzatvorila so žalobcom (s jeho právnym predchodcom) vopred pripravenú formulárovú úverovú zmluvu, právnym predchodcom žalobcu bežne používanú v rámci jeho obchodnej činnosti. Súd v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, na zistený skutkový stav dôsledne aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa, vychádzajúcej z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25). Správne zmluvu hodnotil a posudzoval, či spĺňa všetky náležitosti, ktoré ukladá pre tento typ zmlúv zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ZoSÚ), ku ktorým je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a to tak jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach. 14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
17. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 (§ 19 ods. 1 ZoSÚ).
18. Podľa Prílohy č. 2 časť II. písm. e) ZoSÚ, ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej doby trvania, podľa ktorej sa spotrebiteľský úver musí splatiť úplne v rámci stanoveného obdobia alebo po ňom, pričom každá splatená časť spotrebiteľského úveru je prístupná na ďalšie čerpanie a takéto zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú povoleným prečerpaním, predpokladá sa, že 1. spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, a že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov, 2. spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania; ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpania a splácania celej istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka; úroky a ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že dôvodom posúdenia predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bola absencia správneho údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Súd prvej inštancie nesprávnosť tohto údaja vzhliadol v skutočnosti, že právny predchodca žalobcu síce uviedol náležitosti predpokladané vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, avšak nekalým konaním v rozpore s dobrými mravmi rozložil pri výpočte RPMN výšku jednotlivých splátok tak, aby sa navonok javila ako súladná so zákonom a priaznivejšia pre spotrebiteľa.
19. Správnosť tohto záveru súdu žalobca vo svojom odvolaní svojimi odvolacími námietkami nijakým spôsobom nespochybnil. Vo svojom odvolaní totiž iba bez ďalšieho tvrdil, že pri revolvingovom úvere s dobou splácania na neurčito nie je možné určiť presnú výšku RPMN, a preto postačuje indikatívny výpočet v zmysle ZoSÚ. Z tejto bezpochyby správnej premisy vychádzal aj súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto otázky, keď v tejto súvislosti náležite konštatoval, že nakoľko v konaní ide o revolvingový úver bez určeného termínu konečnej splatnosti, RPMN ako obligatórnu náležitosť zmluvy je možné určiť v zmysle ZoSÚ len indikatívnym výpočtom, ktorý je uvedený v Prílohe č. 2 ZoSÚ, na ktorý odkazuje i právny predchodca žalobcu v posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluve. Žalobca záver súdu, že dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je nesprávne - nekalým konaním v rozpore s dobrými mravmi, určená RPMN, t.j. záver súdu o nesprávnosti výpočtu RPMN žiadnou konkrétnou odvolacou námietkou v odvolaní nijakým spôsobom nerozporoval. V odvolaní totiž zdôraznil bez ďalšieho iba to, že postačuje uvedenie informatívneho určenia RPMN.
20. Odvolací súd pre úplnosť, nad rámec uplatnených odvolacích námietok, dodáva, že skutočnosť, že pri tomto type spotrebiteľských úverov nie je pri uzatváraní zmluvy možné určiť konkrétnu RPMN, neznamená, že by tento údaj mohol v zmluve absentovať. Právna úprava uvedené reflektuje tým, že v prílohe č. 2 zákona určuje, akým spôsobom sa určí RPMN ako náležitosť zmluvy pre tento typ úverov. To, že takto určená RPMN je údajom informatívnym, teda nemusí zohľadňovať v budúcnosti reálnu RPMN, ktorá závisí od konkrétneho čerpania a uhrádzania dlžníkom, však bez ďalšieho neznamená, že môže byť určená v akejkoľvek, hoc aj nesprávnej, výške. Práve naopak, ZoSÚ v Prílohe č. 2 výslovne uvádza, akým spôsobom sa správne určí RPMN pre tento typ úveru, pričom žalobca v odvolaní účinne nespochybnil záver o nesprávnom určení RPMN.
21. Z uvedených dôvodov je nutné učiniť záver, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú. Žalobcovi sa uplatnenými odvolacími dôvodmi a v ich rámci prezentovanými odvolacími námietkami, ktorými je odvolací súd viazaný, nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Preto odvolací súd rozsudok vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku III. o trovách konania.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní neúspešný žalobca na náhradu trov odvolacieho konania právo nemá.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).