Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_35Ek-1703-2018.pdf
PDF · 85.86 KB
No categories available
35Ek/1703/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 8001/267, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 30 804 191, zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 5267/21, 811 01 Bratislava -Staré Mesto, IČO: 47 239 441, proti povinnému: X. T., W.. X.XX.XXXX, T. U. XXXX/XXX, XXX XX F. - C., o vymoženie 3 856,25 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ingr, Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, IČO: 42 354 960, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 19.11.2018, domáhal vymoženia pohľadávky vo 3 856,25 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučných titulov - Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX - XXX vydaný Okresným súdom Bratislava III dňa 30.06.2015 (ďalej len „Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX - XXX“), Rozsudok č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 28.02.2018 (ďalej len „Rozsudok č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX“) a Uznesenie č. k. XXC XXX/XXXX - XXX vydaný Okresným súdom Bratislava III dňa 14.01.2019 (ďalej len „Uznesenie č. k. XXC XXX/XXXX - XXX“).
2. Poverením zo dňa 21.03.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra, so sídlom Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, IČO: 42 354 960, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XX/XX.
3. Dňa 25.06.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K Návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z objektívnych a subjektívnych dôvodov. Objektívne dôvody predstavuje sociálny a majetkový status povinného, nakoľko na základe zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o sociálnych službách“) je povinný oprávnený prijímať sociálnu službu najmenej v rozsahu, v akom ju poskytoval právny predchodca oprávneného do 31.12.2008. Nárok vymáhaný exekúciou je titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko do dnešného dňa nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu prezumovaného zákonom o sociálnych službách. Oprávnený opakovane predkladal povinnému návrhy zmlúv, avšak všetky s rovnakými vadami, spočívajúcimi v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona o sociálnych službách, a o ktorých súdy v konaniach, v ktorých boli vydané exekučné tituly nerozhodli a vôbec nedokazovali, a to aj napriek návrhom povinného. Podľa povinného je mu v zmysle zákona poskytované ubytovanie, pričom v súlade so zákonom o sociálnych službách mu majú byť v rámci
sociálnej služby poskytované aj ďalšie obslužné činnosti potrebné na zachovanie života ako takého (stravovanie v kvalite podľa zdravotného stavu) a zachovanie zdravia a dôstojnosti života (upratovanie, pranie, žehlenie ako aj osobné vybavenie). Všetky tieto odborné, obslužné a iné činnosti patriace do obsahu sociálnej služby si musí povinný obstarávať osobitne a výdavky platí nad rámec výdavku za ubytovanie. Subjektívnym dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného skutočnosť, že pre rok 2019 je jeho jediným príjmom starobný dôchodok vyplácaný vo výške 447,10 eur, pričom súd exekučným titulom - Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX - XXX priznal oprávnenému peňažný nárok, ktorý má povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur. V čase doručenia rozhodnutia bol príjem povinného 417,20 eur mesačne, t. j. skoro o 30 eur nižší ako v roku 2019. Oprávnený požadoval v čase vydania uvedeného exekučného titulu za ubytovanie sumu 205,20 eur mesačne, preto zostatok príjmu po zaplatení súdom stanovenej povinnosti bol 182 eur. Životné minimum pre jednu dospelú osobu bolo v roku 2015 vo výške 198,09 eur. Súd tak určil splátkový kalendár, ktorý z dlhodobého hľadiska povinný nemohol udržať, keďže nevyhnutné životné náklady mesačne má povinný vo výške 206,58 eur. Povinný ďalej uviedol, že je zdravotne ťažko postihnutým dôchodcom, ktorý je odkázaný na poskytnutie sociálnej služby. Rozhodnutie súdov bez zohľadnenia skutočnej príjmovej a výdavkovej situácie a súčasne nemožnosť zvýšiť svoj príjem pre pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav mu odňalo možnosť platiť súdom uloženú povinnosť. Na preukázanie svojich tvrdení povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie jednak Vyhlásenie povinnej o nemajetnosti, a jednak aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku na 447,10 eur mesačne. V rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj jej odklad z dôvodu konania odvolacieho konania na Krajskom súde v Bratislave a z dôvodu zvlášť nepriaznivých následkov, ktoré by mala exekúcia na povinného.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že sa nestotožňuje s názorom povinného. Pokiaľ ide o namietané objektívne dôvody, tak podľa oprávneného ide o totožnú argumentáciu povinného, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení exekučného titulu riadne a v celom rozsahu vysporiadal. Podobné argumenty použil povinný aj vo svojom odvolaní a odvolací súd následne dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd. Exekučný súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu pre vecné posúdenie nároku oprávneného, preto dané dôvody považuje oprávnený za bezpredmetné vo vzťahu k zastaveniu exekúcie rovnako ako namietané subjektívne dôvody. Samotná výška príjmu povinného nemôže sama o sebe byť dôvodom na zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok zakotvuje ochranu nepostihnuteľnej časti príjmu povinného a tretinový zrážkový systém. Podľa oprávneného povinný nie je nemajetný, keďže má stabilný príjem vo výške 447,10 eur a Exekučný poriadok poskytuje dodatočnú záruku pred neprimeranými zásahmi do jej majetku. Povinný sa do exekúcie dostal sám v dôsledku odmietania uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a platiť riadnu úhradu na neoprávnene prijaté sociálne služby, a to aj napriek tomu, že výška jeho dôchodku aj po uplatnení ochranných limitov podľa zákona o sociálnych službách postačovala na riadnu úhradu jeho záväzkov. Nakoľko nedošlo k uzavretiu zmluvy, nemožno povinnému priznať takú ochranu, akú Exekučný poriadok priznáva prijímateľom sociálnych služieb. K žiadosti o odklad exekúcie oprávnený uviedol, že nie je tu naplnený dôvod na jej odklad, keďže odklad z tzv. sociálnych dôvodov je dôvodný, okrem iných podmienok, za predpokladu, ak ide o nezavinené, prechodné postavenie povinného, pričom neodkladná exekúcia bude mať pre neho alebo členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a v tomto prípade podľa neho ani jedna z podmienok splnená nebola. Oprávnený má za to, že výška príjmu povinného je postačujúca na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a to aj po uplatnení exekučnej zrážky. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada predmetný návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 20.05.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 31.05.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 04.06.2019.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 3 856,25 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
12. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 20.05.2019 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 31.05.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 04.06.2019, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Pokiaľ ide o namietané objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (oprávnenosť poberania sociálnych dávok, neuzavretie zmluvy s poskytovateľom sociálnych služieb, výdavky za neposkytnuté služby), súd uvádza, že s týmito dôvodmi sa vysporiadal Okresný súd Bratislava III v exekučnom titule
- Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX - XXX a následne aj Krajský súd v Bratislave v exekučnom titule
- Rozsudok č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Súdu boli predložené exekučné tituly - Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX - XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2018 a vykonateľnosť dňa 16.08.2018, Rozsudok č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2018 a Uznesenie XXC XXX/XXXX - XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2019, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Nakoľko súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s predloženými exekučnými titulmi, a zároveň neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril vykonaním exekúcie dňa 23.01.2019 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ingra.
16. Podľa povinného je exekúcia neprípustná z hľadiska jeho sociálnych a majetkových pomerov, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodene záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktoré skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. Predložené Vyhlásenie povinného o nemajetnosti a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku, nie je pre súd dôkazom o nemajetnosti povinného, ktorý by nahradil lustrácie majetku vykonávané súdnym exekútorom v zmysle Exekučného poriadku. (Uznesenie Najvyššieho sp. zn. 4Oboer/152/2015 zo dňa 31.03.2016). Zároveň súd uvádza, že súdny exekútor pri vykonávaní zrážok postupuje v súlade s § 89 Exekučného poriadku, resp. s ustanoveniami o zrážkach zo mzdy, a teda pri zrážkach sa uplatňuje základná suma a tretinový systém. Základná suma, ktorá musí zostať povinnému predstavuje 100 % zo sumy životného minima. Zvyšok, ktorý predstavuje rozdiel medzi príjmom povinného a základnou sumou, sa rozdelí na tretiny, pričom posledná tretina sa pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie z príjmu - dôchodku zraziť. Ustanovenia o základnej sume ani o tretinovom systéme sa nepoužijú, ak je povinný prijímateľom sociálnej služby, poskytovanej v zariadení sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku.
17. Povinný zároveň žiadal aj o odklad exekúcie s poukazom na podané odvolanie na Krajský súd v Bratislave a na zvlášť nepriaznivé následky, ktoré by spôsobila exekúcia povinnému. V prvom rade súd uvádza, že skutočnosť, že povinný podal odvolanie nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto súd považuje tento dôvod za neopodstatnený. Rovnako neobstojí ani tvrdenie o zvlášť nepriaznivých následkoch exekúcie, nakoľko to je vecou skúmania súdneho exekútora. Pokiaľ ide o odklad exekúcie, tak v zmysle § 61h Exekučného poriadku súdny exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov. Preto povinný mal podať žiadosť u súdneho exekútora a riadne preukázať svoje tvrdenia, ktoré by odôvodňovali odklad exekúcie jedným z dôvodov uvedených v Exekučnom poriadku.
18. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučných tituloch nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
19. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.