Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1781-2013.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Subarea
14Er/1781/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému K. S., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom J. XX, XXX XX K., o vymoženie 100,00 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn.: EX 2542/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 09.12.2013 sa začalo proti povinnému exekučné konanie o vymoženie istiny 100,00 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PP 701/03250/2011 zo dňa 17.08.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 18.12.2013.
2. Uznesením č. k. 14Er/1781/2013-10 zo dňa 31.05.2017 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2018.
3. Dňa 27.03.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uviedol, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania ako aj z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň zo spomenutých skutočností je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútor zároveň uviedol, že oprávnenému bola doručená správa o stave exekučného konania, v ktorej exekútor konštatoval nemajetnosť povinného a nechal na zvážení jeho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, žiadal o oznámenie dôvodov, pre ktoré možno v exekúcií pokračovať a akým spôsobom, to všetko s cieľom, aby nebola oslabená možnosť oprávneného vymôcť svoju pohľadávku, ako integrálnej súčasti súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený na správu exekútora žiadnym spôsobom nereagoval.
4. Výzvou zo dňa 09.07.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 12.07.2019 oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nesúhlasí a trvá na jej pokračovaní. 5. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Existencia nedostatku majetku pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd je oprávnený požadovať od súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenie vykonal. V podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 26.03.2018 ako aj z listinných materiálov, ktoré obsahuje exekučný spis, mal súd dostatočne preukázané majetkové pomery povinného. Exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný nemá žiadny majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie.
8. Oprávnený vo vyjadrení k podnetu na zastavenie exekúcie síce nesúhlasil so zastavením exekúcie, avšak neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by exekúcia nemala byť zastavená. K tomuto súd uvádza, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí výlučne do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva poklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
9. Pre úplnosť súd dodáva, že účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden postihnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
10. Z obsahu exekučného spisu, ako aj zo správy o stave exekučného konania bolo jednoznačne zistené, že povinný nemá žiaden príjem, nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť akýmkoľvek spôsobom na vykonanie exekúcie uvedeným v Exekučnom poriadku, preto súd majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil.
11. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z toho dôvodu súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.