Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-278-2018.pdf
PDF · 126.45 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/278/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky K. I., rod. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Y., t. č. bytom I., XXXX E., T. XX a otca I. I., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom O. J. I., K. E. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Ľubicou Novosadovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum II 88, za účasti starých rodičov dieťaťa vykonávajúcich náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého, starej matky Q. N., rod. Y., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Y. - Q., K. XX/XX a starého otca Z. N., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Y. - Q., K. XX/XX, oboch zastúpených v konaní Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Kukučínova 483/35, o návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov o maloleté dieťa a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a náhradná osobná starostlivosť starých rodičov Q. N. a Z. N. o maloletého M. I., nar. XX.XX.XXXX, nariadená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.08.2014, č. k. 34P/162/2013
- 63.
Maloletý M. I., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletého M. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého M. sumou vo výške 100,-Eur mesačne, ktoré je matka p o v i n n á prispievať k rukám otca vždy do 15-dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa otec dieťaťa domáhal zmeny rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 8.8.2014 č.k.34/162/2013 tak, že zruší spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad maloletým M., ktorú vykonávajú starí rodičia dieťaťa Q. a Z. N. a žiadal zveriť maloletého do svojej výchovy a osobnej starostlivosti ako otca dieťaťa a úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletému vo výške 100,-Eur mesačne. Otec uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8.8.2014 č.k.34P/162/2013 bol maloletý M. na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov maloletého a obaja rodičia boli zaviazaní prispievať na jeho výživu, ktoré výživné sa potom rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.1.2017 č.k.34P/169/2016 zvyšovalo, u matky na sumu 90,-Eur mesačne a u neho ako otca dieťaťa na sumu 150,-Eur mesačne. Otec poukázal na to, že maloletý bol v minulosti zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých
rodičov z dôvodu, že rodičia neboli vtedy schopní sa o maloletého osobne starať a vychovávať ho, pretože matka maloletého vtedy žila v J. s priateľom, cudzincom a z ich vzťahu sa jej narodil syn a on otec dieťaťa vtedy žil a pracoval v E.. V súčasnosti je matka maloletého znovu vydatá a žije vo I. a on otec dieťaťa v čase podania návrhu pracoval v G. a plánoval sa vrátiť na Slovensko, preto si podal návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Potom doplnil, že od XX.X.XXXX je on už definitívne len na Slovensku, býva v O. J. I. a pracuje už len na Slovensku, o čom predložil súdu svoju pracovnú zmluvu o mieste jeho výkonu práce v Y. Y.. Otec uviedol, že v čase, keď pracoval v zahraničí, sa so synom pravidelne stretával vždy po jeho príchode na Slovensko, pravidelne si s ním každý deň telefonoval a s maloletým má veľmi dobrý citový vzťah a vždy sa tešil na každé ich stretnutie, pričom syn sa mu zdôveril, že by chcel byť stále s ním, aj aby spolu bývali. Keďže sa otec rozhodol vrátiť na Slovensko, chce, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a je presvedčený, že to je v najlepšom záujme maloletého. Uviedol, že on už neplánuje odísť do zahraničia, chce zostať len na Slovensku, je mu ľúto, že prišiel o veľa rokov bez syna, no teraz sa mu už chce venovať. Otec poukázal na to, že túto vec prejednal aj s matkou maloletého a tá súhlasila, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a bola ochotná prispievať mu na výživu maloletého sumou 100,-Eur mesačne. Otec zdôraznil, že pominuli dôvody, pre ktoré bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a on ako otec dieťaťa sa vie a chce o maloletého osobne starať a vychovávať ho. Tiež si myslí, že starí rodičia dieťaťa, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, sú vo veku, kedy je už pre nich náročné sa trvale starať o maloletého, dohliadať najmä na jeho školské povinnosti a zabezpečovať všetky jeho potreby. Na pojednávaní dňa 3.7.2019 otec uviedol, že od XX.X.XXXX sa on definitívne nachádza už len na Slovensku, chce sa o maloletého starať a aj syn sa ho stále pýta, či môže bývať u neho s tým, či by mohol chodiť do školy v Y., H., kde mal nastúpiť od 09/2019, s čím otec samozrejme súhlasil. Otec poukázal na to, že starí rodičia chcú maloletého pre seba, robia všetko pre to, aby maloletého odradili ísť bývať k nemu a komunikácia s nimi je nulová. Na poslednom pojednávaní dňa 11.10.2019, po oboznámení sa s vyjadrením syna, otec uviedol, že rešpektuje vyjadrenie maloletého, ale maloletý je ovplyvnený tým, kde a s kým práve je, pričom v čase pohovoru bol u starých rodičov, ale potom bol zase u neho, čo si pochvaľuje a chce zostať naďalej žiť s ním. Upresnil, že maloletý je už od XX.X.XXXX len v jeho domácnosti, je u neho spokojný, pričom už po 3 dňoch sa ho syn pýtal, či môže u neho zostať. V 09/2019 nastúpil do ZŠ v Y., H., má tam veľa kamarátov a on otec nemá problém, aby tam naďalej chodil do školy. Predtým letné prázdninové obdobie si maloletého striedali so starými rodičmi, maloletý bol so starými rodičmi na dvoch dovolenkách a od XX.X.XXXX je len v jeho domácnosti a starých rodičov bol len na dva dni navštíviť. On ako otec sa chce chopiť svojich rodičovských práv a nevie, prečo mu v tom starí rodičia chcú brániť a nechcú to normálne akceptovať.
2. Matka dieťaťa bola riadne a včas predvolávaná na pojednávania, pojednávaní sa nezúčastnila, svoju neprítomnosť vždy ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti. Vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 17.3.2019 (č.l.12) uviedla, že ona súhlasí s návrhom o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, aj s jeho návrhom na výživné vo výške 100,-Eur mesačne, ktoré bude ona prispievať k jeho rukám. K svojim pomerom uviedla, že býva vo I. v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom a ich 3-ročným synom. Je dva mesiace nezamestnaná a bez príjmu, predtým od 01/2018 do 06/2018 pracovala ako čašníčka so zárobkom 1.000,- až 1.700,-CHF a od 09/2018 do 12/2018 ako pomocná sila v upratovacej agentúre so zárobkom 1.500,- až 2.500,-CHF a jej manžel zarába 3.500,- až 4.000,-CHF mesačne a majú výdavky na bývanie, pôžičky, poistenie a pod. Vo svojom druhom vyjadrení zo dňa 23.9.2019 (č.l.118) matka uviedla, že v jej príjmových, výdavkových a majetkových pomeroch sa nič nezmenilo a vzhľadom na zmenené okolnosti, kedy je v každodennom kontakte so synom, ktorý sa jej opakovane zdôveril, že ľúbi svojho otca, ale ešte nie je pripravený s ním bývať a chcel by ešte zostať u starých rodičov, ktorých tiež ľúbi, ona súhlasí a rešpektuje rozhodnutie syna, aby zostal u starých rodičov.
3. Starí rodičia maloletého, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, nesúhlasili s návrhom otca na zrušenie ich náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého a žiadali jeho návrh zamietnuť. Poukázali na to, že otec dieťaťa ich vôbec so svojim úmyslom na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti vopred neoboznámil a neoboznámila ich o tom ani matka dieťaťa a dozvedeli sa to až zo zásielky od súdu, pričom maloletý o tom asi niečo tušil, lebo sa starej matky pýtal, či dostala nejakú úradnú obálku. Stará matka poukázala na to, že otec dieťaťa bol v zahraničí, s maloletým sa stretával málo, preto nevie, kedy by si on s maloletým vybudoval vzťah. Priznala, že si často spolu telefonujú. Stará matka uviedla, že sa jej nepáči, ako sa otec o nich vyjadroval, pričom oni sa o maloletého riadne a zodpovedne starali, maximálne sa mu venovali, vozievali ho na futbalové tréningy, vychovávali ho
odmalička. Na prvom pojednávaní stará matka tvrdila, že maloletý nechce ísť k tatovi do O. a má strach, ako to dopadne a má traumu z toho, že pôjde na súd. Stará matka má za to, že by sa mali s otcom dieťaťa dohodnúť, že by ho zatiaľ ešte nechal u nich, že maloletý je u nich spokojný, má u nich aj veľa kamarátov. Aj na druhom pojednávaní starí rodičia stále zotrvávali na svojom vyjadrení, aby maloletý u nich ešte zostal. Majú za to, že je to ešte krátky čas na takú zásadnú zmenu pre dieťa, preto žiadali návrh otca zamietnuť. Poukázali aj na vôľu samotného maloletého dieťaťa, ktorá je uvedená aj v správe z vykonaných psychologických konzultácii. Poukázali na to, že maloletý je teraz u otca len posledného 2 a pol týždňa, čo je krátky čas na prehodnotenie výpovede maloletého, pretože maloletý predtým uviedol jednoznačný názor, že by zatiaľ ešte zostal u starých rodičov a až o rok by prípadne išiel k otcovi, pričom považujú za málo pravdepodobné, že za tak krátky čas by maloletý úplne prehodnotil svoj názor, a ak áno, tak v dôsledku silného vplyvu a manipulácie zo strany otca. Maloletý sa im mal vyjadriť, že otec ho núti, aby si u neho zvykol. Poukázali tiež na to, že druhá stará matka z otcovej strany, ktorá s otcom dieťaťa teraz býva v spoločnej domácnosti, sa mala vyjadriť, že ak otec vyhrá súd, ona odíde k dcére, aby sa otec so synom osamostatnili, teda situácia by nebola taká, ako uvádzal otec, teda že by mu ona pomáhala so starostlivosťou o maloletého. Tiež starí rodičia poukázali na to, že v domácnosti otca má maloletý veľký časový priestor hrať hry na PC aj dlho do noci. Poukázali tiež na nevhodný spôsob komunikácie otca s nimi ako starými rodičmi, ktorí sa celé roky zodpovedne starali o maloletého, a ktorý pri ich výchove dosahoval vynikajúce školské výsledky. Nepáči sa im, že otec jednoducho syna zobral a nevrátil, mala tam byť dohoda, postupnosť, komunikácia.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že kladne hodnotia, že otec sa chce o syna starať, uznávajú, že má svoje práva, ale oni sú tu, aby rešpektovali a prezentovali názor dieťaťa a maloletý sa na Referáte PPS, kde bolo realizovaných 6 konzultácii, vyjadril, že by chcel zostať u starých rodičov. Ten ľúbi aj svojho otca, ale nechce ešte u neho bývať. Kolízny opatrovník poukázal na to, že kedysi maloletý vôbec nechcel ísť bývať k otcovi, potom tam nastal pozitívny posun smerom k otcovi tým, že maloletý sa vyjadril, že si vie predstaviť ísť k otcovi, ale nie ešte teraz, ale až v budúcnosti. Otec sa im k tomu vyjadril, že na syna zatlačil. Keďže maloletý sa vyjadril, že chce ešte zostať u starých rodičov, kolízny opatrovník odporučil návrh otca zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh otca, lustrácie v RO, vyjadrenie matky z č.l. 12, výpisy z účtu, výplatné pásky manžela matky a matky, RL matky, RL manžela matky, RL dieťaťa matky, SL matky, lustrácie v SP, správu ÚPSVaR, pracovný posudok otca, oznámenie o mieste výkonu práce, potvrdenie o príjme otca, pracovnú zmluvu otca, RL, pracovný posudok, trvalé príkazy, rozhodnutie SP, správu KO z č.l. 104, hodnotenie ZŠ, správu KO z č.l. 107, správu z konzultácií z č.l. 109, hodnotenie ZŠ, zápisnicu z č.l. 113, vyjadrenie matky, správu z konzultácií, hodnotenie ZŠ, rozhodnutie o pochvale, vysvedčenia maloletého a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
6. Maloletý M. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorí od roku 2011 nežijú spolu. Najprv bol maloletý M. rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.6.2012 č.k.30P/374/2011-20 zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80,-Eur mesačne. Potom matka dieťaťa v XX/XXXX odišla do zahraničia a maloletý zostal vo faktickej starostlivosti starých rodičov dieťaťa z matkinej strany Q. a Z. N., ktorým bol potom maloletý aj rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8.8.2014 č.k. 34P/168/2013-93 zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.8.2014 č.k. 34P/162/2013-63 a maloletý M. bol na čas po rozvode zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom Q. N. a Z. N. a obaja rodičia dieťaťa boli zaviazaní prispievať na jeho výživu, matka mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a otec vo výške 80,-Eur mesačne. Návrhom zo dňa 24.6.2015 sa otec dieťaťa domáhal zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov o maloletého, ale keďže v čase uvedeného konania otec pracoval na týždňovky v zahraničí, bol jeho návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2016 č.k.31P/124/2015-44. Potom rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.1.2017 č.k.34P/169/2016-155 bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky k maloletému na sumu 90,- Eur mesačne a vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola zvýšená na sumu 150,-Eur mesačne.
7. Maloletý M. predtým od roku XXXX býval u starých rodičov, ktorým bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, v Y. - Q.. Starí rodičia riadne, obetavo a veľmi zodpovedne zabezpečovali starostlivosť o neho a maloletý dosahoval výborné školské výsledky, o čom svedčí aj správa ZŠ, ktorú maloletý do 4. ročníka ZŠ navštevoval, a ktorej bola stará matka dieťaťa tiež zamestnancom.
8. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Trenčín zo dňa 26.6.2019 z vykonaných konzultácii (č.l.109) vyplynulo, že maloletý sa vtedy vyjadril, že aktuálny stav (keď ešte býval u starých rodičov) mu vyhovuje, má u nich vytvorené ekonomické aj sociálno-psychologické podmienky, na prostredie starých rodičov je zvyknutý, má tam kamarátov, venuje sa voľnočasovým aktivitám. Mal záujem pokračovať v štúdiu na druhom stupni ZŠ v H. spolu s ostatnými spolužiakmi zo ZŠ v Q.. Svoj vzťah so starými rodičmi opisoval ako veľmi dobrý a dôverný. Vzťah s otcom definoval tiež ako dobrý, ale ohľadne zmeny zverenia vyjadril určité obavy týkajúce sa zmien, ktoré to so sebou prinesie (zmena školy, bydliska - bývanie v byte namiesto rodinného domu, priateľov, návykov, denného režimu, stretávania sa so starými rodičmi N. ...) S otcom bol doposiaľ v telefonickom kontakte a stretávanie prebiehalo v čase, keď bol otec na Slovensku. Pri téme zmeny zverenia bola badateľná zmena v jeho prejave, maloletý pôsobil rezervovane a ustarostene.
9. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Trenčín zo dňa 3.10.2019 z vykonaných konzultácii (č.l.123), (ktoré boli vykonané ešte pre presťahovaním sa maloletého k otcovi,) vyplynulo, že bolo zrealizovaných celkom 6 konzultácii. Stará matka vyjadrila prianie naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletého M.. Otec mal záujem o zverenie syna do svojej starostlivosti a uvádzal, že maloletý sa postupne adaptuje na nové prostredie. Vyjadril ochotu rešpektovať želanie syna navštevovať ZŠ v H. i návštevy starých rodičov v Q., i ochotu netlačiť na maloletého. Maloletý M. od začiatku spolupráce v júni 2019 vyjadroval prianie ostať i naďalej u starých rodičov. Uviedol, že so starými rodičmi N. má veľmi dobrý vzťah, kladne hodnotil i vzťah s otcom, ktorý sa podľa neho zlepšuje (vzťah s babkou oznámkoval na 1-tku, s otcom aktuálne 1 mínus až 2). Vyjadril želanie, aby sa s ním otec častejšie hrával a trávil s ním čo najviac spoločného voľného času. Uviedol, že babka je pre neho v súčasnosti viac rodičom ako otec (viac ju poslúchne, viac si od nej cení pochvalu) a občas ju dokonca nazve mamou. Na poslednom stretnutí sa vyjadril, že v budúcnosti si bývanie s otcom dokáže predstaviť, najskôr však až v auguste budúceho roku. Považuje za dôležité, aby počas piateho ročníka ostal ešte v Q. u starých rodičov. Na základe uvedeného kolízny opatrovník odporučil rešpektovať postoj maloletého a ponechať ho až do ukončenia 5. ročníka ZŠ v NOS starých rodičov a následne opäť zistiť aktuálny postoj maloletého k danej veci.
10. Počas letných prázdnin 2019 býval maloletý striedavo u starých rodičov a u otca podľa ich dohody, chodil na dovolenky a výlety niekedy so starými rodičmi ( v 07/2019 dovolenka v U. a v 09/2019 dovolenka v Y.), inokedy s otcom. Po vykonaných konzultáciách s maloletým na Referáte PPS sa situácia zmenila a od XX.X..XXXX maloletý býva už len u otca v O. J. I. a starých rodičov bol navštíviť.
11. V súčasnosti má maloletý M. necelých 11 rokov a od 09/2019 je žiakom 5. ročníka ZŠ v Y., Kubrá, do ktorej školy chodí aj so svojimi spolužiakmi z jeho predchádzajúcej ZŠ Y., K.. Stravuje sa doma, aj v školskej jedálni s doplatkom 8,-Eur mesačne. 2-krát týždenne chodí na krúžok parkuru s poplatkom 36,- Eur mesačne. Je zdravý, má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku.
12. Otec maloletého je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a od XX.X.XXXX s ním býva aj maloletý M.. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve a ich náklady bývania predstavujú cca 200,-Eur mesačne. Otec maloletého v minulosti pracoval v zahraničí, najprv bol v E., potom v J. a nakoniec v G.. Od roku 2016 bol zamestnaný u zamestnávateľa U. N. s.r.o. a pre tohto zamestnávateľa predtým pracoval v G., kedy zarábal čistú mzdu 430,-Eur mesačne a popri tom mu boli vyplácané cestovné náhrady vo výške 1.800,- až 5.000,-Eur mesačne. Od 17.6.2019 má otec s tým istým zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu s nástupom od 21.6.2019 na dobu určitú do 21.6.2020, s miestom výkonu práce v Y. Y. na pozíciu správca budovy a s dojednanou mzdou 1.100,-Eur brutto mesačne a takto podľa jeho udania zarába 800,-Eur mesačne netto. Otec je vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býva a spláca naň hypotekárny úver po 205,-Eur mesačne. Okrem maloletého M. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
13. Matka maloletého je od 12/2015 znovu vydatá, býva vo I. a býva tam v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom a ich 3-ročným synom. Bývajú v prenajatom 4-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 1.550,-CHF. Od 01/2018 do 06/2018 tam bola matka zamestnaná ako čašníčka s príjmom 1.000,- až 1.700,-CHF mesačne. Od 9/2018 do 12/2018 bola zamestnaná ako pomocná sila v upratovacej agentúre s mesačným zárobkom 1.500,- až 2.500,-CHF. Od 01/2019 bola nezamestnaná a bez príjmu. Manžel matky zarába 3.500,- až 4.000,-CHF mesačne a spláca pôžičky v celkovej výške
spolu 1.400,-Eur mesačne, platím im postenie 507,-CHF mesačne. Matka podľa vlastného udania v súčasnosti nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletého M. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej maloletému synovi N. X. I. nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcemu z jej terajšieho manželstva. Z pripojených spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že podľa udaní matky v predchádzajúcich konaniach by mala byť aj matkou mal. F. M. F. nar. XX.X.XXXX, o ktorom ale matka nemala vedomosť, nakoľko ten zostal bývať v J. s jeho otcom, resp. matkou jeho otca a matka maloletého na jeho výživu ničím neprispievala.
14. Podľa Článku 9 ods.1 ( Odlúčenie od rodičov) Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
15. Podľa Čl. 41 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
16. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 28 ods.1, 2 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
19. Podľa § 44 ods.2 a 3 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
20. Podľa § 45 ods.2 veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
21. Podľa § 45 ods.9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
22. Podľa § 47 ods.1 písm. d) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
23. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
24. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je dôvodný, hoci starí rodičia dieťaťa s návrhom otca nesúhlasili a kolízny opatrovník odporúčal návrh otca zamietnuť s poukazom na názor maloletého dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo, že otca ľúbi, ale nechce ešte ísť k nemu bývať a išiel by k nemu až neskôr.
29. V tejto súvislosti súd uvádza, že názor dieťaťa je síce dôležitý, ale nie je absolútny a nemôže ísť nad rámec prírodných zákonov, ani práv zakotvených aj v ústave. Rodičovské práva a povinnosti, teda aj právo a povinnosť starať sa o maloleté dieťa majú priamo zo zákona rodičia dieťaťa, čo je dané prirodzenými zákonitosťami prírody a toto ich právo je chránené aj Ústavou Slovenskej republiky. Tretie osoby, ktorými sú aj starí rodičia dieťaťa, však na rozdiel od rodičov dieťaťa nemajú toto právo starať sa o maloleté dieťa priamo zo zákona, ale toto právo im vzniká len na základe rozhodnutia súdu, pričom náhradná starostlivosť je dôvodná len vtedy, keď rodič sa riadne nestará, nechce starať alebo nemôže starať o svoje dieťa. Ale pokiaľ sa rodič chce a môže osobne starať o svoje maloleté dieťa a svoje rodičovské práva nezneužíva, náhradná starostlivosť nie je dôvodná a pokiaľ bola predtým nariadená, tak pominuli dôvody jej trvania. A pokiaľ sa rodič riadne stará o svoje dieťa a chce sa starať, ani dieťa nemá právo vyberať si medzi rodičom a treťou osobou, pretože iným, absolútnym výkladom prihliadania na názor dieťaťa by sme sa mohli dostať za hranice ústavnosti rešpektovania rodičovských práv, niekedy až k absurdným situáciám, kedy by si deti vyberali, či budú bývať u rodičov alebo u iných osôb a pod. Prihliadanie na názor dieťaťa by bolo dôvodné napr., keby súd rozhodoval medzi zverením
maloletého dieťaťa do starostlivosti matky alebo do starostlivosti otca, alebo pri náhradnej starostlivosti medzi jedným alebo druhým starým rodičom, teda medzi osobami v rovnakom zákonnom postavení. Ale nebolo by dôvodné prihliadať na názor dieťaťa, keby si dieťa malo vyberať medzi rodičom a treťou osobou.
30. V danej veci bol v minulosti maloletý M. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov z dôvodu, že rodičia vtedy nevykonávali osobnú starostlivosť o svojho syna, keďže obaja rodičia boli v zahraničí (matka v J. a otec v E.) a maloletý zostal na Slovensku. Preto nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti bolo vtedy dôvodné. Odvtedy sa však situácia zmenila. Otec dieťa sa vrátil zo zahraničia späť na Slovensko a chce a môže sa osobne starať o maloletého M.. Preto dôvody trvania náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého pominuli.
31. Súd konštatuje, že si vysoko váži doterajšiu veľmi príkladnú a obetavú starostlivosť starých rodičov o maloletého, ale ako bolo vyššie konštatované, dôvody trvania náhradnej starostlivosti pominuli, pretože rodičovská starostlivosť o maloleté dieťa chránená ústavou má prednosť pred náhradnou starostlivosťou a je irelevantné, či otec bude naďalej bývať v domácnosti aj so svojou matkou, ktorá by mu mohla podľa názoru starých rodičov pomáhať, alebo či otec umožní synovi hrať hry na PC a pod.
32. V tejto súvislosti súd ešte dopĺňa, že hoci konštatoval, že názor dieťaťa pri výbere medzi rodičom a treťou osobou nie je relevantný, aj tak zobral do úvahy skutkový stav, vzťahové väzby a dbal na to, aby rozhodnutie súdu neprimerane nezasiahlo do psychického stavu dieťaťa. V danej veci možno jednoznačne konštatovať, že medzi maloletým M. a jeho otcom existuje kladná vzťahová väzba. Maloletý ľúbi svojho otca a aj počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti boli spolu v pravidelnom kontakte. Osobne síce menej často, v závislosti od toho ako otec prichádzal na Slovensko, ale boli spolu v častom telefonickom kontakte aj na dennej báze. Maloletý chodieval k otcovi, keď bol otec na Slovensku, teda prostredie jeho domácnosti dobre pozná a od júna 2019, kedy sa otec vrátil na Slovensko, bol s ním aj v pravidelnom častom osobnom kontakte. Letné prázdniny býval maloletý striedavo u starých rodičov a u otca podľa ich dohody. A ak sa maloletý pri pohovore vyjadril, že ešte by nechcel ísť k otcovi, že až neskôr, uvedené súd považuje za prirodzenú reakciu človeka ako istú obavu zo zmeny a pod. Práve z uvedeného dôvodu, aby bol maloletý postupne pripravovaný na túto zmenu, súd o návrhu otca nerozhodol hneď na prvom pojednávaní, ale pojednávanie odročil za účelom, aby účastníci, teda aj starí rodičia dieťaťa, pripravovali maloletého na očakávanú zmenu, teda na zrušenie náhradnej starostlivosti a jeho zverenie do starostlivosti otca. Starí rodičia dieťaťa si mali byť vedomí, že sa u nich jedná len o náhradnú starostlivosť, ktorá môže byť len dočasná, a preto sa mali tiež podieľať na psychickej príprave dieťaťa na presťahovanie sa k otcovi. Teda príprava dieťaťa na očakávanú zmenu bola aj na ich zodpovednosti, preto odvolávať sa teraz na to, že dieťa nie je ešte pripravené na zmenu, nie je dôvodné a ich pretrvávajúci odmietavý postoj veci tiež nepomáha. Pri rozhodovaní súd tiež zobral do úvahy, že maloletý je aktuálne už od XX.X.XXXX, teda po vykonaných konzultáciách, na ktoré poukazoval aj kolízny opatrovník, len u otca, preto by teraz nebolo dôvodné zamietať návrh otca ako to odporúčal kolízny opatrovník a opätovne maloletého vracať k starým rodičom za situácie, kedy je podľa názoru súdu proces zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého nezvratný a maloletý už u otca býva. Zamietnutie návrhu otca by teraz znamenalo už len zbytočný chaos a nestabilitu pre dieťa, ktoré už u otca fakticky býva a je preto pravdepodobné, že aj jeho názor zistený kolíznym opatrovníkom v predchádzajúcich pohovoroch pred jeho presťahovaním k otcovi, je už neaktuálny.
33. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody a skutočnosť, že zanikli dôvody, pre ktoré bol v minulosti maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, súd návrhu otca vyhovel a zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov o maloletého M..
34. Keďže rodičia dieťaťa nežijú spolu, rozhodoval súd súčasne aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému v zmysle § 36 Zákona o rodine, teda o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého rodiča. V danej veci matka dieťaťa býva vo I. a otec na Slovensku. Matka nemá záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, otec má záujem osobne sa starať o maloletého M., pre ktorý záujem sa vrátil na Slovensko a podal si aj tento návrh. Matka dieťaťa aj spočiatku súhlasila s návrhom otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, len v jej poslednom vyjadrení uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletý naďalej zostal v náhradnej starostlivosti starých rodičov dieťaťa, teda u jej rodičov. Keďže náhradná starostlivosť o maloletého už z vyššie uvedených dôvodov nebola dôvodná a z rodičov
len otec mal záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, rozhodol súd o zverení maloletého M. do osobnej starostlivosti otca.
35. V súlade s § 28 Zákona o rodine rozhodol súd, že právo zastupovať maloleté dieťaťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.
36. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, rozhodol súčasne aj o vyživovacej povinnosti matky k maloletému. Otec dieťaťa navrhoval matke určiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. S uvedenou sumou súhlasila aj matka dieťaťa v jej vyjadrení zo dňa 17.3.2019, pričom v poslednom vyjadrení uviedla, že na jej strane nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností týkajúcich sa jej osobných, príjmových alebo majetkových pomerov. Preto súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého sumou 100,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.
37. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).