Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-140-2023.pdf
PDF · 70.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/140/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E., F. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom G., H. I. XX, proti žalovaným: 1/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. C., B. XXXX, 2/ K. L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. – M. B., K. XXXX/X, obe žalované zastúpené JUDr. Pavlom Polakovičom, advokátom so sídlom B. – E. N. A., O. XX, o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. CA-7C/13/2023-64 zo dňa 20. 06. 2023 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie o s t á v a nedotknuté vo výroku I. o zastavení konania.
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje vo výroku II. o trovách prvoištančného konania.
Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) postupom podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP zastavil konanie (výrok I.). Zároveň týmto uznesením podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Primárne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vzal v celom rozsahu žalobu späť z dôvodu, že žalované si vrátili plnenia vzájomne poskytnuté na základe žalobou napádaného právneho úkonu – zámennej zmluvy zo dňa 02. 06. 2022. 3. Na odôvodnenie postupu pri rozhodovaní o trovách konania uviedol, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uvedeného/opísaného úkonu žalovaných, ktorý bol vykonaný až v priebehu sporu v dôsledku podanej žaloby. Tým došlo k obnoveniu stavu pred uzavretím spornej zámennej zmluvy. Vrátenie vzájomných plnení potvrdili aj samotné žalované, a to vo vyjadrení k žalobe. Na základe toho dospel okresný súd k záveru, že žalované procesne zavinili zastavenie konania, a preto žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podali v zákonnej lehote odvolanie žalované 1/ a 2/. 5. Namietali, že okresný súd nepostupoval striktne podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K späťvzatiu žaloby totiž došlo nie z dôvodu „vrátenia predmetu žaloby“, ale preto, že poukázali na nedôvodnosť žaloby. Upriamili pozornosť na § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého môže byť účastník úspešný, ak je tu naliehavý právny záujem; podľa navrhovaného petitu by bola žaloba zamietnutá. Preto bol súd povinný v takomto počiatočnom stave konania vyhodnotiť a predbežne rozhodnúť o tom, kto bude vo veci úspešný. Žiadali napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách zrušiť a priznať im trovy konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalovaných je nepravdivá. V ich vyjadrení zo dňa 12. 04. 2023 k žalobe uviedli, že „žalované si vrátili vzájomné plnenia a v súčasnej dobe prebieha katastrálne konanie“. Vo veci samej nepoukázali na nedôvodnosť žaloby, iba na skutočnosť, že žalovaná 2/ je dedičkou po spoluvlastníkovi a prebieha iné konanie o neplatnosť vydržania na základe notárskej zápisnice. Keďže žalované po začatí konania vyhoveli žalobnej požiadavke, odpadol predmet sporu a vzhľadom na to vzal žalobca žalobu späť. Poznamenal, že podanou žalobou sa nedomáhal v zmysle § 137 písm. c) CSP určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 7. Žalobca zdôraznil, že v prípade späťvzatia žaloby súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť na zastavení konania, a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Konajúci súd teda neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie a keďže z dôvodu zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, nemožno na určenie, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci. Naopak, týmto kritériom sa stáva práve procesné zavinenie toho, kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Vo vzťahu k tejto otázke odkázal na závery prijaté v napadnutom uznesení a tiež na prax Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR v danej otázke.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
9. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením. 10. Náležite preto žalobca argumentuje, že v prípade ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel vziať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). 11. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by znáša (nahradí) trovy žalovaného žalobca.
12. V okolnostiach posudzovanej veci vzal žalobca žalobcu späť z dôvodu odpadnutia predmetu sporu – vrátenia plnení na základe zámennej zmluvy, ktorej neplatnosť bola predmetom sporu. Zotrvanie (žalobcu) na žalobnej požiadavke by bolo za daných okolností nezmyslené, preto treba hodnotiť úkon žalobcu ako náležitú reakciu na správanie žalovaných (ktoré skutočnosť vrátenia „vzájomného plnenia“ sami explicitne oznámili/uviedli v podaní došlom súdu dňa 12.4.2023 – č.l. 33 spisu). 13. Uvedené okresný súd vyhodnotil/posúdil správne a to len v kontexte procesných pravidiel, nie na základe hmotného práva. Súd totiž nemá/nemal žiadnu kompetenciu „predbežne rozhodnúť“, kto by bol vo veci úspešný. Takýto právny názor odvolateliek popiera súdnou praxou ustálený názor, že v prípade zastavenia konania je možné skúmať zavinenie tej ktorej strany sporu len z procesného hľadiska (viď vyššie).
14. Prezentované odvolacie dôvody teda nie sú spôsobilé kvalifikovane spochybniť záver okresného súdu, preto krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého výroku.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.
16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.