Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-6-2019.pdf
PDF · 140.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobkyne : N.. T. V., V. 3, XXX XX W., proti žalovanému: Generálny riaditeľ - Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2018 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutiu žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2018 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku na odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018, ktorým táto zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa medicínsku podmienku invalidity, pretože jej celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je len 40 %, zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústrediu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018 tak, že zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia § 218 ods.1 a 2, § 70 ods.1, § 71 ods.1 až 9 a s poukazom na ust. § 72 ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorých je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov najmenej desať rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, dôvodil, že „Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018, ktorým pani N.. T. V. (ďalej len „účastníčka konania“) podľa §70 ods. l a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 11. mája 2018, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 11. mája 2018 účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 20. augusta 2018, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko jej v roku 2013 bolo zistené závažné a invazívne onkologické ochorenie, pre ktoré musela postúpiť veľmi náročnú a komplexnú liečbu. Okrem uvedenej život ohrozujúcej diagnóze sa lieči na hypotyreózu, krčnú chrbticu, migrénu, ďalšie
neurologické diagnózy, kožnú diagnózu, hematologickú diagnózu, atď. Zároveň má za to, že posudkový lekár sociálneho poistenia nesprávne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 %, nakoľko je toho názoru, že jej prináleží oveľa vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu účastníčka konania pripojila fotokópiu napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018, fotokópiu odborného posudku o invalidite zo dňa 11. mája 2018 a fotokópiu lekárskych nálezov z onkológie, interného vyšetrenia, neurologického vyšetrenia, endokrinologického vyšetrenia a psychiatrického vyšetrenia od júna 2018 do augusta 2018. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018 je potrebné zmeniť. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mat' špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byt' zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 7. septembra 2018, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 11. októbra 2018 s nasledovným záverom. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonal vlastné vyšetrenie, pričom bolo zistené, že v staršej anamnéze účastníčky konania je zdokumentované ochorenie štítnej žľazy (hypotyreóza), chronické bolesti chrbtice, migrenózne bolesti hlavy, úzkostná a depresívna porucha, v roku 2011 pyeloplastika pre hydronefrózu vpravo. Od marca 2013 bola účastníčka konania uznaná práceneschopnou pre USG a mamografickým vyšetrením zistený nádor v pravom prsníku. V marci 2013 bola účastníčka konania dvakrát operovaná - ablácia prsníka, histologicky verifikovaný zhubný nádor II. B, klinické štádium ochorenia podľa onkologického vyšetrenia. Následne bola zahájená onkologická liečba: chemoterapia, RAT a hormonálna liečba, ktorá bola ukončená v decembri 2015. Po ukončení liečby je účastníčka konania pravidelne sledovaná onkologickou ambulanciou, podľa kontrolných onkologických vyšetrení je stav stabilizovaný, bez recidívy základného ochorenia. V apríli 2016 a následne v januári 2018 bola vykonaná rekonštrukcia pravého prsníka po ablácii prsníka. Účastníčka konania je od roku 2013 aj v liečbe neurologickej ambulancie pre bolesti krčnej oblasti chrbtice na podklade viacúrovňovej diskopatie s útlakom koreňových štruktúr MRI vyšetrením verifikovanej. V objektívnom funkčnom neurologickom náleze je prítomná porucha dynamiky krčnej chrbtice a cervikobrachálny syndróm vľavo. V roku 2011 bola účastníčka konania v liečbe psychiatra pre úzkostnú depresívnu - neurotickú poruchu výrazne reaktívne potencovanú s následným zlepšením stavu po preliečení. Od apríla 2013 bola účastníčka konania opakovane v liečbe pre reaktívnu dekompenzáciu psychického stavu - po zistení onkologického ochorenia ako zmiešaná úzkostná depresívna porucha. Od marca 2015 je v liečbe pre opakované epizódy stredne ťažkej depresie pri somatickom ochorení - podľa psychiatrického vyšetrenia stav kolíše v závislosti od záťaže. Účastníčka konania je pravidelne liečená a sledovaná aj endokrinologickou ambulanciou pre hypotyreózu, ktorá je pri pravidelnej substitučnej liečbe podľa aktuálneho kontrolného endokrinologického vyšetrenia dobre kompenzovaná. Zároveň je i viac rokov v liečbe na kožnej ambulancii pre vypadávanie vlasov a poliekový zápal kože. V polročných intervaloch absolvuje aj nefrologické vyšetrenie pre ľahkú formu ochorenia obličiek ako následok tlakovej atrofie obličky (hydronefróza vpravo) v minulosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania určil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zhubný nádor pravého prsníka po odstránení nádoru v štádiu 11, ktoré zaradil do kapitoly XIII, položky 2, písmena b) prílohy č, 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, t. j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 50 % do 70 %. Pre iné zdravotné postihnutia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
310/2006 Z. z. o 10 %. Účastníčka konania bola uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % od ukončenia dlhodobej práceneschopnosti, t. j. od 1. januára 2014, kedy onkologické ochorenie spĺňa aj kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Od 8. februára 2018, kedy na základe kontrolného onkologického vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zistil stabilizáciu rozhodujúceho ochorenia, zlepšenie zdravotného stavu účastníčky konania, a preto zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly XIII, položky 2, písmena e) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Pre iné zdravotné postihnutia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 80 %, od 1. januára 2014 a 60 % od 8. februára 2018 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre posudzovanie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené lekárske nálezy: Prepúšťacia správa z hospitalizácie na urologickej klinike od 1. septembra 2011 do 26. septembra 2011, USG vyšetrenie brucha zo dňa 5. septembra 2011, CT vyšetrenie brucha zo dňa 1. septembra 2011, mamárne chirurgické vyšetrenia zo dňa 20. februára 2013 a zo dňa 27. februára 2013, prepúšťacia správa z hospitalizácie na chirurgickej klinike od 18. marca 2013 do 25. marca 2013, onkologické vyšetrenie zo dňa 4. apríla 2013, kontrolné onkologické vyšetrenia zo dňa 10. decembra 2013, zo dňa 19. februára 2014, 1. marca 2014, zo dňa 10. júna 2014, zo dňa 5. septembra 2014, zo dňa 9. decembra 2014, zo dňa 6. marca 2015, zo dňa 7. apríla 2015, zo dňa 8. septembra 2015, zo dňa 27. mája 2016, zo dňa 8. februára 2018, zo dňa 9. augusta 2018 a zo dňa 14. augusta 2018, prepúšťacie správy z hospitalizácie na klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie od 20. apríla 2016 do 28. apríla 2016 a od 18. januára 2018 do 24. januára 2018, kontrolné vyšetrenia na ambulancii plastickej chirurgie zo dňa 5. decembra 2017, zo dňa 26. januára 2018, zo dňa 1. februára 2018, zo dňa 13. februára 2018, zo dňa 20. februára 2018 a zo dňa 22. augusta 2018, kontrolné mamárne chirurgické vyšetrenie zo dňa 22. augusta 2018, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17. októbra 2011, kontrolné psychiatrické vyšetrenia zo dňa 10. januára 2012, zo dňa 24. januára 2012, zo dňa 21. februára 2012, zo dňa 12. apríla 2012, zo dňa 7. júna 2012, zo dňa 1. augusta 2012, zo dňa 30. augusta 2012, zo dňa 1. októbra 2012, zo dňa 8. novembra 2012, zo dňa 14. decembra 2012, zo dňa 4. februára 2013, zo dňa 18. marca 2013, zo dňa 16. apríla 2013, zo dňa 5. júna 2013, zo dňa 8. augusta 2013, zo dňa 19. septembra 2013, zo dňa 29. októbra 2013, zo dňa 14. januára 2014, zo dňa 25. februára 2014, zo dňa 10. apríla 2014, zo dňa 4. júna 2014, zo dňa 19. augusta 2014, zo dňa 21. októbra 2014, zo dňa 19. novembra 2014, zo dňa 1. apríla 2015, zo dňa 30. marca 2015, zo dňa 22. apríla 2015, zo dňa 20. mája 2015, zo dňa 1. júla 2015, zo dňa 28. júla 2015, zo dňa 9. septembra 2015, zo dňa 14. októbra 2015, zo dňa 25. novembra 2015, zo dňa 22. februára 2017, zo dňa 5. apríla 2017, zo dňa 7. júna 2017, zo dňa 11. októbra 2017, zo dňa 6. decembra 2017, zo dňa 9. augusta 2017, zo dňa 31. januára 2018, zo dňa 25. júla 2018 a zo dňa 26. septembra 2018, kožné vyšetrenia zo dňa 6. februára 2018 a zo dňa 5. marca 2018, nefrologické vyšetrenie zo dňa 2. októbra 2014, kontrolné nefrologické vyšetrenia zo dňa 15. apríla 2015, zo dňa 7. októbra 2015 a zo dňa 14. februára 2018, kardiologické vyšetrenie zo dňa 12, júna 2017, hematologické vyšetrenia zo dňa 8. novembra 2017 a zo dňa 30. mája 2018, endokrinologické vyšetrenia zo dňa 21. septembra 2017 a zo dňa 29. júna 2018, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 1. augusta 2018, traumatologické vyšetrenie zo dňa 4. augusta 2018, neurologické vyšetrenia zo dňa 26. novembra 2013 a zo dňa 10. decembra 2013, kontrolné neurologické vyšetrenia zo dňa 4. novembra 2014, zo dňa 20. novembra 2014, zo dňa 17. februára 2015, zo dňa 19. februára 2015, zo dňa 24. novembra 2015, zo dňa 17. decembra 2015, zo dňa 9. decembra 2017, zo dňa 6. februára 2018, zo dňa 25. septembra 2018, zo dňa 7. augusta 2018, interné vyšetrenie zo dňa 9. augusta 2018, vyšetrenie z internej kliniky zo dňa 10. augusta 2018, chirurgické vyšetrenie zo dňa 10. augusta 2018 a neurologické vyšetrenie zo dňa 10. augusta 2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie od 1. januára 2014 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po odstránení v štádiu II (T2 Nl MO), podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % (z rozpätia 50 % - 70 %). Za iné zdravotné postihnutia (poškodenie krčnej medzistavcovej platničky, cervikobrachiálny syndróm, epizóda stredne ťažkej depresie pri somatickom ochorení, panická porucha, alopecia, dermatitis postcortidoidalis faciei, primárna hypotyreóza, nephropathia) bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % podľa § 71 ods, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie od 8. februára 2018 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po stabilizácii zdravotného stavu
(spravidla po dvoch rokoch), podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena e) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za iné zdravotné postihnutia (poškodenie krčnej medzistavcovej platničky, cervikobrachiálny syndróm, epizóda stredne ťažkej depresie pri somatickom ochorení, panická porucha, alopecia, dermatitis postcortidoidalis faciei, primárna hypotyreóza, nephropathia) bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníčka konania v odvolacom konaní predložila dôkazy, ktorými preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok, Na základe vyššie uvedených skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania je dôvodné. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníčka konania bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníčka konania medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila. Účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity, t. j. od 1. januáru 2014, dovŕšila 42 rokov veku. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona č, 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov najmenej desať rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 1. januárom 2014, účastníčka konania získala 1 461 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia ktoré sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity získala 4 roky a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a preto bola jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne, napriek zmenám v posúdení jej zdravotného stavu a novým posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 08.01.2019.
2. Vo včas podanej žalobe na súde dňa 05.03.2019 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe po opísaní priebehu administratívneho konania argumentovala žalobnými bodmi uvedenými v bode C. žaloby nasledovne: „Druhostupňové rozhodnutie považuje žalobkyňa za nezákonné, nakoľko vychádzalo z neúplného zistenia veci a nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na invalidný dôchodok na zistený skutkový stav, a preto má za to, že je tu dôvod o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.12.2018 číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 4.6.2018 číslo XXX XXX XXXX X o nepriznaní starobného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnej veci. Zákon č. 461/2003 Z.z. v Tretej hlave, Dôchodkové dávky, Prvý oddiel, Vymedzenie pojmov dôchodkového poistenia, v ust. § 60 za obdobie dôchodkového poistenia podľa ods. 2) považuje „aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). V ôsmej časti cit. zákona, Prechodné ustanovenia, podľa ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak za toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pod pojmom policajt sa teda na účely zákona č. 461/2003 Z.z. rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobkyňa zastáva názor, že toto obdobie sa má pre účely priznania invalidného dôchodku hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, keďže osobitný predpis, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý sa vzťahuje aj na colníkov, upravuje len nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 40 ods. 1 cit. zákona Invalidný výsluhový dôchodok, policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Žalobkyňa žiada o priznanie invalidného dôchodku pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý nemôže uplatniť podľa právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobkyňa nežiadala a ani jej nebol priznaný výsluhový invalidný dôchodok podľa zákona ě. 328/2002 Z.z.. Zároveň treba konštatovať, že žalobkyňa je v služobnom pomere u zamestnávateľa od 1.9.1989 doteraz, a preto podmienku potrebného počtu rokov najmenej 10 podľa § 72 ods. 1 písm. o a ods. 2 zákona č. 461/20034. Z.z. ku dňu vzniku invalidity pred 1. januárom 2014 nielenže spĺňa, ale aj prekračuje. S poukazom na § 255 ods. 5 zákona č. 461/20013 Z.z. žalobkyňa pre účely priznania invalidného dôchodku predložila so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku Sociálnej poisťovni, ústredie, ňou požadované doklady : (dňa 06.03.2018 po predvolaní na Sociálnu poisťovňu Košice ) ORIGINÁLY nasledovných dokladov: 1. Rodné listy detí 2. Doklad o ukončení vzdelania: Maturitné vysvedčenie a 2x diplom z vysokej školy (Bc., Ing.) 3. Právoplatný rozsudok o rozvode 4. Právoplatný rozsudok o zverení syna do starostlivosti otca 5. Žiadosť o poukazovaní dôchodkových dávok na účet SLSP. SKENY ORIGINÁLOV: 1. Potvrdenie Finančného riaditeľstva SR (zamestnávateľa) o služobnom pomere od 01.09.1989 doteraz 2. Prehľad o čistom príjme za rok 2017 a potvrdenie čistého priemerného príjmu za rok 2017 3. Potvrdenie o náhrade príjmu pri DPN za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti o dôchodok. Potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o služobnom pomere č. XXXXXXX zo dňa 5.3.2018 potvrdzuje existenciu služobného pomeru žalobkyne odo dňa 1.9.1989 doposiaľ. Poukazujem na to, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v odôvodnení Druhostupňového rozhodnutia vo veci splnenia podmienky ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. /Podmienky nároku na priznanie invalidného dôchodku/, v zmysle ktorého „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok" sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa je colníčkou v služobnom pomere od r. 1989 (od skončenia strednej školy) a služobný pomer trvá, nijako neprihliadol na potvrdenie predložené žalobkyňou o trvaní služobného pomeru, ani ju nevyzval na predloženie iných relevantných dokladov. V odôvodnení Druhostupňového rozhodnutia sa stroho konštatuje, že žalobkyňa pred vznikom invalidity, tj. pred 1. januárom 2014 získala 1461 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa osobného listu dôchodkového poistenia (čo je doba trvania stredoškolského štúdia žalobkyne), čo sú 4 roky a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, čím podmienku priznania invalidného dôchodku nesplnila, a preto bola jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne. Žalobkyňa namieta, že žalovaný nijako nevzal do úvahy preukázanú dobu služobného pomeru žalobkyne a nezaoberal sa týmto dôkazom pri hodnotení splnenia zákonnej podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a nevysporiadal sa s touto otázkou ani v odôvodnení, v ktorom tento fakt úplne opomenul čo i len spomenúť. Z tohto dôvodu žalobkyňa má za to, že bola v správnom konaní o priznanie invalidného dôchodku porušená zásada materiálnej pravdy: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zásada materiálnej pravdy prikazuje správnemu orgánu vykonať také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu. Zásada zároveň poukazuje na nutnosť neodchyľovať sa od zabehnutej praxe pri rozhodovaní, ak na to nie je relevantný a odôvodnený dôvod. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10
rokov. Žalobkyňa v čase podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku dovŕšila 42 rokov. Žalobkyňa je v služobnom pomere viac ako 29 rokov. Žalobkyňa má za to, že podmienku pre priznanie nároku na invalidný dôchodok vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti v tejto žalobe spĺňa a žalovaný do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobkyne mal zohľadniť aj dobu jej poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie invalidného dôchodku s prihliadnutím na dobu trvania služobného pomeru. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na diskriminačný rozmer postupu žalovaného. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok v rozpore so zákonom.“ V bode D. Zrušenie Prvostupňového rozhodnutia, uviedla : „Správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Nakoľko v tomto prípade Prvostupňové rozhodnutie je postihnuté vadami, a tiež je vadami postihnuté Druhostupňové rozhodnutie, žalobkyňa má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím.“ V bode E. Pojednávanie, uviedla „Žalobkyňa nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo bez pojednávania.“ Pod bodom F. a H., Žalobný návrh, uviedla „Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach vyhlásil tento rozsudok: I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 31.12.2018 číslo XXX XXX XXXX X sa ruší v celom rozsahu. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.6.2018 číslo XXX XXX XXXX X sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.“
3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 10.04.2019 doručeným súdu dňa 12.04.2019, v ktorom zotrval na správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, týkajúcom sa uznania žalobkyne za invalidnú, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % od 1. januára 2014 v súlade s ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a naďalej však zotrváva aj na svojom rozhodnutí, ktorým zmenil dôvod zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého dôvodu žalobkyňa získala pred vznikom invalidity len 1461 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila zákonnú podmienku najmenej 10-tich rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona č, 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z..
4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 20.05.2019 doručenou súdu dňa 21.05.2019 vyjadrila žalobkyňa pričom zotrvala v celom rozsahu na obsahu svojej žaloby.
5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 30.05.2019 sa žalovaný už nevyjadril.
6. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP, postupom podľa ust. § 107 ods. 2 bez nariadenia pojednávania, po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, posudzujúc žalobu žalobkyne neformálne v zmysle ust. § 202 ods.2 prvej vety SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobkyne treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh. Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa ust.§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok .
Podľa ust.§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ust.§ 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ust.§ 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona Č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Podľa ust § 72 ods.1 písm. f ) zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov. Podľa ust § 72 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
8. V preskúmavanom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa dve z troch podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok uvedené vo vyššie citovanom ust.70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože žalobkyňa je invalidná, ale až na základe zmenového rozhodnutia žalovaného, keď I. stupňový správny orgán predtým rozhodnutím č. XXX XXX E. X zo dňa 4. júna 2018 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok a súčasne nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
9. Sporným medzi účastníkmi bolo, či žalobkyňa spĺňa aj tretiu podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorou je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov, ktorý počet rokov je v zmysle vyššie citovaného ust § 72 ods.1 písm. f ) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. najmenej 10 rokov.
10. V obsahu administratívneho dávkového spisu žalovaného sa nachádza žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, z ktorej žiadosti vyplýva, že žalobkyňa je doposiaľ v služobnom pomere ako colníčka u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR o čom pri spisovaní žiadosti predložila potvrdenie zamestnávateľa, a to od 01.09.1999 s VZ do 31.01.2018, a výslovne trvá na ich podaní ako je to uvedené v žiadosti.
11. Z uvedeného obsahu žiadosti o invalidný dôchodok bez akýchkoľvek pochybností vyplýva fakt, že žalovaný by o služobnom pomere žalobkyne od 01.09.1999 s VZ do 31.01.2018 musel vedieť ak by sa s touto žiadosťou žalobkyne bol oboznámil dôsledne, čo sa zrejme nestalo, ak v žalovanom rozhodnutí uvádza, že „Pred vznikom invalidity, t. j. pred 1. januárom 2014, účastníčka konania získala 1 461 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.“
12. Pretože podstatou zásady materiálnej pravdy je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia vo veci, vzhľadom na zistenie súdu uvedené v bode 10 tohto rozsudku, súd považuje za dôvodnú žalobnú námietku žalobkyne v zmysle ktorej žalobkyňa v žalobe namieta, že „žalovaný nijako nevzal do úvahy preukázanú dobu služobného pomeru žalobkyne a nezaoberal sa týmto dôkazom pri hodnotení splnenia zákonnej podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a nevysporiadal sa s touto otázkou ani v odôvodnení, v ktorom tento fakt úplne opomenul čo i len spomenúť. Z tohto dôvodu žalobkyňa má za to, že bola v správnom konaní o priznanie invalidného dôchodku porušená zásada materiálnej pravdy“
13. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2019, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) Podľa ust. § 72 ods.2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Pod poznámkou 2 ) a 55) je odkaz na zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 60 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)
14. Súd pre úplnosť k tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení z 10.04.2019 k žalobe žalobkyne ešte dodáva, že žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2018 nemohla poukázať na ust. § 60 a ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. pretože
dôvodom nepriznania invalidného dôchodku bolo nesplnenie medicínskej podmienky pre priznanie invalidného dôchodku a prvostupňový správny orgán sa podmienkou doby dôchodkového poistenia v tomto rozhodnutí vôbec nezaoberal, pretože žiadosť žalobkyne zamietol pre nesplnenie medicínskej podmienky a touto podmienkou sa zaoberal iba žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorý odvolaciemu dôvodu žalobkyne vyhovel, po tom keď, ako uvádza v rozhodnutí, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a k tomu dospel bez toho aby umožnil žalobkyni voči prvostupňovému rozhodnutiu namietať nedostatočne zistený skutkový stav v jej veci v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti administratívneho konania pred orgánmi verejnej správy.
15. Pretože žalovaný prehliadol v obsahu žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok fakt, že žalobkyňa je zamestnaná u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR ako colníčka a následne ani nezisťoval od žalobkyne resp. od jej zamestnávateľa obdobie dôchodkového poistenia u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR, tak je zrejmé, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, tiež preto, že sa vôbec s touto právne relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie nevysporiadal, je rozhodnutie žalovaného aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia.
16. Preto z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené súd, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e), d) a g) SSP, zrušil rozhodnutiu žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2018 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 4. júna 2018, ktoré trpí tými istými vadami, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v preskúmavanom prípade došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred orgánmi verejnej správy.
17. Právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku je žalovaný viazaný ( § 191 ods. 6 SSP )
18. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vyžiadať si od žalobkyne resp. od jej zamestnávateľa potvrdenie o trvaní jej služobného pomeru u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR a následne podľa výsledku doplneného dokazovania, postupom podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. znovu o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť vo vzťahu k potrebnej dobe poistenia, na základe vyššie citovaného ust § 72 ods.1 písm. f ) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z..
19. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 167 ods.1 SSP, v zmysle ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2. SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.