Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-2-2019.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky (oprávnená dcéra): P. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. nad P. XXX, adresa na doručovanie: E., I. XX/XX u p. G. U., proti matke povinnej platiť výživné: N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. nad P. XXX, U., o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná s účinnosťou od 1.2.2019, platiť výživné na navrhovateľku v sume 100,- EUR mesačne, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľke mesačne vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
II. Zameškané výživné za obdobie od 1.2.2019 do 11.10.2019 vo výške 835,48 EUR je matka p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke v 27 splátkach po 30,- EUR mesačne a v jednej poslednej splátke vo výške 25,48 EUR s tým, že prvá splátka bude splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a ostatné splátky vždy spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.2.2019 domáhala, aby súd zaviazal jej matku na povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 100,-EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že je študentkou SOŠ Handlová, odbor Obchodná akadémia - Bilingválne štúdium do augusta 2020. Po skončení stredoškolského štúdia plánuje pokračovať štúdiom na vysokej škole. So svojou matkou nežije v spoločnej domácnosti už od roku 2013, kedy sa nezhodla s jej manželom, ktorý bol agresívny a takmer denne požíval alkohol. V roku 2013 sa navrhovateľky ujala stará matka, matke jej biologického otca. V roku 2014 spísali jej rodičia dohodu, ktorou si upravili svoje rodičovské práva a povinnosti k navrhovateľke. Matka však túto dohodu nedodržiavala. Otec súčasnosti platí navrhovateľke každý mesiac internát vo výške 85,-EUR mesačne, platí jej aj stužkovú, ktorá bude stáť okolo 350,- EUR, mesačne od neho navrhovateľka dostáva vreckové 80,-EUR, otec jej platí aj oblečenia a knihy do školy. Otec navrhovateľky pracuje v zahraničí. Manžel navrhovateľkinej matky poberal na navrhovateľku prídavky z Rakúska a za rok 2018 jej dal sumu približne 60,-EUR. Stará matka, u ktorej navrhovateľka býva, poberá len dôchodok vo výške 450-EUR, z toho 200,-EUR sú náklady na byt a 60,-EUR na lieky. Matka navrhovateľky je duševne chorá, avšak dlhodobo stabilizovaná osoba, ktorá zneužíva svoj zdravotný stav. Poberá dôchodok vo výške 290,-EUR a zároveň pracuje v Malackách, kde zarobí minimálne od 600 do 850 EUR mesačne. Matka má ešte jedno dieťa, o ktoré sa stará.
2. Matka sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi.
4. Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že jej matka sa počas pobytu v nemocnici v Pezinku vypýtala na priepustku a z priepustky sa už do nemocnice nevrátila. Vrátila so do Prievidze, chvíľu bývala na adrese svojho trvalého bydliska v Opatovciach, aj sa s navrhovateľkou stretla. Vyjadrila sa, že s výživným súhlasí. Momentálne by mala byť hospitalizovaná v nemocnici v Bojniciach na psychiatrii. K svojim výdavkom navrhovateľka uviedla, že od nového školského roka sa jej zvýšil poplatok za internát, predtým to bola suma 86,- EUR, teraz je to suma od 100-110 EUR mesačne. Je to preto, že sa zvýšila strava zo sumy 3,60 EUR na 4,15 EUR. Teraz je navrhovateľka v maturitnom ročníku, narástli jej preto aj náklady na učebné pomôcky, potrebuje oveľa viac písomných materiálov. Bude si musieť zakúpiť tlačiareň. Otec jej kúpil aj nový notebook. Na ostatné svoje potreby si zarobila sama brigádnicky. Momentálne sa to už ale nedá, pretože to kvôli škole nestíha.
5. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami:
6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka sa narodila zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželstvo neuzatvorili. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. P/180/2000-23 zo dňa 9.10.2002 súd schválil dohodu rodičov navrhovateľky, na základe ktorej bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti svojej matky a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 700,-SK (23,24 EUR). V súčasnosti je už navrhovateľka plnoletá. Po opakovaných konfliktoch s matkou a jej manželom, ktoré pretrvávali od roku 2013 už navrhovateľka nebýva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Odsťahovala sa k svojej starej matke z otcovej strany. Navrhovateľka študuje na Strednej odbornej škole v Handlovej, v 5 ročnom študijnom odbore Obchodná akadémia. Momentálne je už v maturitnom ročníku. Po skončení stredoškolského štúdia mieni pokračovať vysokoškolským štúdiom. Jej mesačné náklady sú: internát vrátane stravy 100-110 EUR mesačne, ďalšie náklady, ktoré súvisia so zabezpečením oblečenia, obuvi a ďalších potrieb. Ďalej náklady na učebnice a učebné pomôcky a na stužkovú, kde sú celkové náklady odhadované na 350,-EUR. Matka neprispieva navrhovateľke na jej výživu žiadnou sumou. Na väčšinu výdavkov navrhovateľke prispieva je otec. Časť prostriedkov na svoje výdavky si navrhovateľka dokázala zarobiť aj sama brigádnicky, v súčasnosti jej však už náročnosť štúdia neumožňuje brigádnicky pracovať.
7. Matka navrhovateľky matka navrhovateľky poberá invalidný dôchodok 301,-EUR. V období od 6.4.2018 do 18.1.2019 matka navrhovateľky vystriedala niekoľko zamestnaní. V každom z nich zotrvala veľmi krátko. V konaní nepreukázala, prečo nezotrvala v pracovnom pomere. Matka navrhovateľky má psychické problémy. V priebehu konania bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, odkiaľ podľa vyjadrenia navrhovateľky ušla. V čase vyhlásenia rozsudku bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice v Bojniciach za účelom doliečenia.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Po vykonaní dokazovania sa súd musel predovšetkým zaoberať tým, či vyživovacia povinnosť matky k navrhovateľke trvá aj v súčasnosti, teda aj po tom, čo navrhovateľka dosiahla plnoletosť. Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa dosiahne schopnosť samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Zároveň sa vyžaduje, aby táto schopnosť mala trvalý charakter. Zákon neviaže nadobudnutie tejto schopnosti na dosiahnutie určitej vekovej hranice, resp. stupňa vzdelania. Preto je potrebné každý konkrétny prípad posúdiť individuálne.
17. Súd mal z dokazovania preukázané, že navrhovateľka sa v denným štúdiom na strednej škole pripravuje na budúce povolanie. Nie je zamestnaná, nepodniká a ani nemá inú zárobkovú činnosť. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa ani prípadný príjem z príležitostných brigád dieťaťa nepovažuje za trvalý príjem, ktorý by mal charakter príjmu zo zamestnania. Vyživovacia povinnosť matky k navrhovateľke teda trvá.
18. Náklady, ktoré uviedla a vyčíslila navrhovateľka považoval súd za oprávnené a odôvodnené. Navrhovateľka je dospelá žena a študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska, kde býva na internáte. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že vynakladané náklady deklarované navrhovateľkou zodpovedajú jej oprávneným potrebám.
19. Súd sa ďalej pri úvahách o výške vyživovacej povinnosti zaoberal pomermi matky. Matka zostala v celom priebehu konania pasívna, nevyjadrila sa k návrhu a nevyužila ani možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, resp. možnosť požiadať o odročenie pojednávania, aby sa na ňom mohla zúčastniť v inom termíne. Z dokazovania vyplynulo, že jej stabilným príjmom je invalidný dôchodok v sume 301,-EUR mesačne. Matka si zároveň dokáže zabezpečiť príjem aj zo zamestnania, ako to vyplynulo z výsledkov lustrácie jej osoby v evidenciách Sociálnej poisťovne. Matka však často strieda zamestnania a v konaní neuviedla dôvody, prečo tak robí. Súd teda pri posudzovaní jej pomerov vychádzal z toho, že je v jej možnostiach dosahovať aj vyšší príjem ako je jej invalidný dôchodok. Z vyjadrení navrhovateľky vyplynulo, že matka má psychické problémy a z týchto dôvodov bola aj opakovane hospitalizovaná na psychiatrii. Zároveň však nedodržiavala stanovený liečebný režim. Súd po zohľadní uvedených okolností a oprávnených potrieb navrhovateľky dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a navrhované výživné 100,-EUR mesačnej považuje súd za primerané, preto návrhu vyhovel.
21. Výživné na plnoleté dieťa je možné priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súde. Návrh na začatie konania bol súdu doručený 1.2.2019. Súd preto zaviazal matku aby platila výživné počnúc týmto dňom. Suma dlžného a už splatného výživného za obdobie od 1.2.2019 do vyhlásenia rozsudku dňa 11.10.2019 je 835,48 EUR. Ide o výživné za mesiace február až september 2019 v sume 800,-EUR (8x 100,-EUR) a výživné za 11 dní mesiaca október 2019 v sume 35,48 EUR. Súd uložil matke povinnosť uhradiť navrhovateľke toto výživné v 27 splátkach po 30,- EUR mesačne a v jednej poslednej splátke vo výške 25,48 EUR, splátky budú splatné spolu s bežným výživným.
22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.