Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-6-2019.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s. so sídlom: Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36853186, proti žalovanej: A. T., nar.: XX.X.XXXX, bytom: B. XXX/XX, C., o zaplatenie 421,57 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 421,57 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 421,57 € od 01.03.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 31.1.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 421,57 € s príslušenstvom a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli Poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X dňa 4.4.2016 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 27.5.2016 došlo k dopravnej nehode poisteného motorového vozidla, ktorej vinníkom bola žalovaná. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu spôsobenú identifikovanou dopravnou nehodou vo výške 843,15 € dňa 28.10.2016. Keďže žalovaná oznámila vznik poistnej udalosti až dňa 21.10.2016, t.j. viac ako 15 dní od vzniku poistnej udalosti, žalobca uplatnil v súlade s § 12 ods. 1 ZoPZP voči žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 421,57 €. Napriek tomu, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má žalobca proti žalovanej právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 843,15 €, žalobca si uplatňuje svoj nárok v nižšej výške, t.j. evidentne v prospech žalovanej. Listami zo dňa 31.10.2016 , 30.1.2017 a 1.3.2017.
2. Súd žalovanej žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa 27.2.2019. Žalovaná si žalobu s prílohami a poučením neprevzala v odbernej lehote na adrese svojho trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP), zásielka súdu sa vrátila s poznámkou, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd jej podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 30.7.2019, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 €, b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo c/ to ustanovuje tento zákon.
4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 27.9.2019.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: Poistnej zmluvy Č.. XXX/XXXXXX-X dňa 4.4.2016 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, Oznámenie o poistnej udalosti, Záznamu o dopravnej nehode, Likvidačnej správy, Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.10.2016, Uplatnenia postihu - listy zo dňa 31.10.2016, 30.1.2017, 1.3.2017.
7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.
8. Podľa § 2 písm.d,e zákona č. 381/2001 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, 4) e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“)
9. Podľa § 4 ods.1 zákona č.383/2001 Z.z. (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
10. Podľa § 10 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. (1) Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. (2) Vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. (3) Poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo,
c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa. (4) Poistený je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovateľovi, že nastali okolnosti odôvodňujúce prechod práva podľa § 13 na poisťovateľa a odovzdať mu doklady potrebné na uplatnenie týchto práv.
11. Podľa §12 ods. 1 písm.g zákona 381/2001 Z.z. (1) Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
12. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky .
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania, v 100 % výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).