Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/227/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ZLATÉ PIESKY s.r.o., Bancíkovej , Bratislava, IČO: 45 509 620, práv. zast.: JUDr. Juraj Gábriš, advokát, Koceľova 17, Bratislava, IČO: 17 363 942, proti žalovanému ARK SK, s.r.o., Studená 2, Bratislava, IČO: 46 185 259, práv. zast.: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, o uloženie povinnosti odovzdať dielo a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -101 zo dňa 26.4.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -109 zo dňa 20.6.2022 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -101 zo dňa 26.4.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -109 zo dňa 20.6.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi predmet diela uvedený v zmluve o dielo č. 20170302 zo dňa 25.3.2017. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 29.3.2017 zmluvu o dielo č. 20170302, predmetom ktorej bola výroba, dodávka, doprava a montáž montovanej záhradnej chaty podľa projektu pre stavebné povolenie a príloh tejto zmluvy. Dňa 27.11.2017 strany uzatvorili dohodu o špecifikácii vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. 20170302. Uvedená dohoda obsahovala rozväzovaciu podmienku v zmysle, ktorej v prípade, ak sa žalobca ako objednávateľ dostane do omeškania s úhradou, ktorejkoľvek splátky a táto nebude uhradená do 31.12.2017 samotná dohoda sa ruší. Naplnenie rozväzovacej podmienky má za následok zánik už medzičasom existujúcich právnych účinkov právneho úkonu (práv a povinností). Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky právneho úkonu zaniknú a právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na plnenie. Obe strany sporu v konaní zhode uviedli, že skutočne došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky tvoriacej súčasť uvedenej dohody a touto už v súčasnosti nie sú viazané. Súd preto aj pri posudzovaní existencie povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi dielo podľa zmluvy vychádzal z ustanovení samotnej zmluvy o dielo. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že ku skutočnému protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo. Túto skutočnosť nepopieral ani žalovaný. Tento však poukazoval na skutočnosť, že k odovzdaniu diela nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, keďže tento si dielo riadne neprevzal, a to napriek tomu, že bol na jeho odovzdanie žalovaným vyzvaný. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaný vyzval žalobcu na prevzatie diela dňa

11.12.2017. Výzvu žalovaný doručil žalobcovi prostredníctvom e-mailu dňa 11.12.2017, pričom navrhol termín odovzdania diela na deň 13.12.2017. Nakoľko v tento deň si žalobca podľa tvrdení žalovaného dielo neprevzal, toto má byť v súlade s čl. 4 bod 3 zmluvy považované za odovzdané. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s uvedenými názormi žalovaného a poukázal na čl. 4 zmluvy o dielo. Doručením tejto výzvy začala žalobcovi plynúť 5 dňová lehota na prevzatie diela. Žalobca teda mohol dielo prevziať v čase od 12.12.2017, a to až do posledného dňa lehoty určenej piatimi pracovnými dňami, teda do 18.12.2017. Nebol to teda žalovaný, kto by bol oprávnený určovať presný dátum odovzdania diela. Naopak žalovaný bol povinný byť pripravený dielo žalobcovi odovzdať kedykoľvek počas trvania lehoty stanovenej v zmluve. Pokiaľ by teda žalobca aj bol pripravený dielo prevziať dňa 13.12.2017, čo však žalobca v konaní popieral, jeho povinnosť nezanikla iba v dôsledku toho, že si žalobca dielo v tento deň neprevzal a jeho povinnosť odovzdať dielo nebolo možné považovať za splnenú. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z ním predloženej e-mailovej komunikácie navyše vyplývalo, že žalobca sa na miesto stavby dňa 13.12.2017 dostavil, avšak k odovzdaniu diela nedošlo, nakoľko sa nedostavil samotný žalovaný. Podľa súdu prvej inštancie povinnosť žalovaného odovzdať žalobcovi protokolárne vykonané dielo nezanikla ani spôsobom vymedzeným v čl. IX ods. 3 zmluvy o dielo. Zo skutkových tvrdení žalujúcej strany však vyplývalo, že stavebný úrad o jeho žiadosti na vydanie dodatočného stavebného povolenia až do súčasnosti nerozhodol. Táto žiadosť teda nebola zamietnutá a nebolo tak možné konštatovať, že by došlo k naplneniu podmienky vymedzenej v čl. IX bod 3 zmluvy. Napriek uvedenému však súd nedospel k záveru o dôvodnosti žalobcovej žaloby. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku, a preto musel zohľadniť aj skutočnosť, že po podaní žaloby žalovaný opätovne vyzval žalobcu na prevzatie diela, a to listom zo dňa 8.3.2021, ktorý v tento deň odovzdal na poštovú prepravu, pričom list odoslal na adresu sídla žalobcu a zásielka bola žalovanému ako nedoručená, a to z dôvodu jej neprevzatia žalobcom. Objednávateľ bol povinný dielo od zhotoviteľa prevziať v termíne do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak objednávateľ dielo neprevzal a ani preukázateľným spôsobom nepožiadal zhotoviteľa o nový termín prevzatia, považuje sa dielo za prevzaté a objednávateľovi z toho plynú všetky práva a povinnosti. Podľa čl. IX bod 3 je platnosť tejto zmluvy ukončená v prípade, ak nedôjde k vydaniu stavebného povolenia z dôvodu rozhodnutia stavebného úradu alebo objednávateľ nezabezpečí dostatočné financovanie v zmysle tejto zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný preukázateľne doručoval žalobcovi výzvu na prevzatie diela na adresu jeho sídla. Bolo povinnosťou štatutára zabezpečiť, aby boli písomnosti adresované spoločnosti riadne doručované, pričom skutočnosť, že štatutár žalobcu nepreberal zásielky určené žalobcovi nemá na účinky ich doručovania žiaden vplyv. Z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V prípade zásielky zo dňa 8.3.2021 je za takúto dobu potrebné považovať odbernú lehotu na prevzatie zásielky. Účinky doručovanej výzvy na prevzatie diela tak museli nastať najneskôr dňa 30.3.2021, kedy bola zásielka vrátená žalovanému ako nedoručená. V súvislosti s uvedeným bolo tak nutné konštatovať, že žalovaný riadne vyzval žalobcu na prevzatie diela, avšak žalobca na túto výzvu nijako nereagoval a dielo v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia neprevzal. Neprevzatie diela žalobcom v stanovenej lehote má v zmysle samotnej zmluvy o dielo, za následok zánik povinnosti žalovaného dielo žalobcovi riadne odovzdať.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. , a V odvolaní uviedol, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na prevzatie diela dňa 8.3.2021. V uvedenom čase dňa 26.1.2021 bolo žalovanému známe, že žalobcom bola podaná žaloba na žalovaného vo veci odovzdania diela, nakoľko súd doručenkou zo dňa 26.1.2021 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu žalobcu a tiež bolo žalovanému známe z príloh žalobného návrhu a že v predmetnom konaní zastupuje žalobcu na základe splnomocnenia zo dňa 8.10.2017 jeho právny zástupca JUDr. Juraj Gábriš, advokát. Súčasne bol a je právny zástupca žalobcu splnomocnený k podaniu a vyzdvihnutiu všetkých písomností týkajúcich sa tohto právneho úkonu. V čase doručovanej výzvy na odovzdanie diela mal žalovaný doručovať výzvu na odovzdanie diela právnemu zástupcovi žalobcu a nie žalobcovi. Žalovanému bola táto právna skutočnosť známa nie len z podanej žaloby a jej príloh, ale tiež z viacerých vzájomných písomných konaní vo veci zmluvy o dielo napr. „Výzvy“ zo dňa 19.2.2018. Naviac žalobca uvádza, že žalovaný so žalobcom komunikoval zásadne elektronickým spôsobom, čo v ostatnom prípade špekulatívne zmenil. Na tejto skutočnosti nič nemení ani názor súdu, že žalovaný preukázateľne doručoval žalobcovi výzvu na prevzatie diela na adresu jeho sídla, nakoľko

žalovaný mal výzvu adresovať právnemu zástupcovi žalobcu a nie na adresu sídla žalobcu. Na základe uvedeného navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého hoci by aj právny zástupca bol splnomocnený na vyzdvihnutie písomností týkajúcich sa tohto právneho prípadu, tak to neznamená právne a ani gramaticky, že adresátom by mal byt' len on. Poukazuje na skutočnosť, že zmluvnými partnerom žalovaného bol a je stále žalobca, a to bez ohľadu na to, aké zmluvy uzatvára s inými subjektami. Práva a záväzky zo zmluvy plynúce, nie je možné preniesť na iný subjekt splnomocnením. Ak bol advokát splnomocnený vyzdvihnúť poštu v danej veci, tak to neznamená, že je jej výlučný adresát z procesnými a hmotnoprávnymi následkami. Žalovaný tvrdí, že pre súkromnoprávnu korešpondenciu je dôležité jedine to, túto doručiť k rukám zmluvného partnera. A to sa preukázateľne stalo v danej veci min. 2x, listom zo dňa 11.12.2017 a 8.3.2021, s konkrétnym návrhom termínu prevzatia stavby, na čo žalovaný nereagoval. Vzhľadom na chovanie žalobcu, najmä keď žalovaný mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť užíva, považoval jeho chovanie v súvislosti s odovzdaním stavby za špekulatívne a bol a naďalej je presvedčený, že mu v skutočnosti ide o niečo iné, ako si v žalobe uplatňuje. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza úvahy o rozsahu splnomocnenia, ktoré ničím nespochybnili rozsah právneho zastúpenia žalobcu. Splnomocnenie žalobcu, ktorým splnomocnil svojho právneho zástupcu, je nespochybniteľne dané obsahom a rozsahom splnomocnenia, čo žalovaný vysvetľuje nekvalifikovanými odovzdania tvrdeniami týkajúcimi sa odovzdania a prevzatia predmetu zmluvy o dielo.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.1.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania žalobcu, vyjadrení v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

10. Podľa : Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

11. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil (Peter Vojčík a kol., , stručný komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION, 2009, komentár k , str. 167).

12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením a teda prejav vôle je adresátovi doručený tým, že sa

dostane do sféry jeho dispozície. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca mal možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť v odbernej lehote a teda je dôvodné aplikovať ustanovenie čl. IV ods. 3 zmluvy o dielo a dielo považovať v nadväznosti na neprevzatie zásielky (výzvy na prevzatie diela) v odbernej lehote, za prevzaté.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že žalobca na výzvu na prevzatie diela zo dňa 8.3.2021 (po podaní žaloby) nereagoval, v zmysle čl. IV ods. 3 Zmluvy o dielo č. 20170302 sa dielo považuje za prevzaté. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvy sa totiž objednávateľ zaväzuje vyhotovené dielo od zhotoviteľa prevziať v termíne do 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Ak objednávateľ v tomto termíne dielo neprevezme a ani preukázateľným spôsobom nepožiada zhotoviteľa o nový termín prevzatia, považuje sa dielo za prevzaté. Súd prvej inštancie správne dňa 26.4.2022 žalobu zamietol, nakoľko nebolo dôvodné uložiť žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi predmet diela uvedený v Zmluve o dielo č. 20170302 zo dňa 25.3.2017, pretože ku dňu rozhodnutia súdu sa diela považuje za prevzaté.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa, že výzvu na prevzatie diela bolo potrebné doručovať právnemu zástupcovi žalobcu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu splnomocnením nemohlo byť platne vylúčené listinné doručovanie do sídla odvolateľa. V prípade plnomocenstva udeleného v súvislosti so zastupovaním v spore nemožno dôvodne zo zmluvy, právnej úpravy ani splnomocnenia vyvodiť, že nie je možné pri plnení si zmluvných povinností zmluvnými stranami zmluvy o dielo účinne doručovať písomne poštou priamo zmluvnému partnerovi na adresu jeho sídla.

15. Na správnosť rozhodnutia súdu nemá vplyv ani tvrdenie odvolateľa, že žalovaný so žalobcom komunikoval zásadne elektronickým spôsobom, čo v ostatnom prípade mal zmeniť.

16. Odvolací súd sa teda nestotožnil s námietkou odvolateľa, že súd nesprávne posúdil účinky doručovania výzvy na prevzatie diela žalovaným žalobcovi.

17. Odvolací súd teda totožne s názorom súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a listín založených v súdnom spise dospel k záveru, že došlo k prevzatiu diela a teda žalobe nebolo možné vyhovieť.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli preukázané odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

19. Odvolateľ závislý výrok o nároku na náhradu trov konania konkrétne odvolaním nenapadol, preto súd potvrdil ako správny aj výrok o nároku na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).