Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/409/1999

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: IVAGAL, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Poľovnícka 19, Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 111 450, z Obchodného registra Slovenskej republiky vymazaný ku dňu 17.9.2009, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Blahová - Bellová Ves, so sídlom Blahová, IČO: 00 191 337, o vymoženie 7.279,42 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Zuzane Ritter náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 1.3.1999 podal súdny exekútor na základe návrhu oprávneného na tunajšom súde žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.: Rob 464/98 zo dňa 7.7.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.9.1998.

2. Okresný súd Dunajská Streda na základe žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného vydal dňa 4.3.1999 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Zoltána Slobodu, ktorého ustanoveným nástupcom je súdny exekútor Mgr. Zuzana Ritter, Exekútorskú úrad Dunajská Streda, so sídlom Jilemnického 5498/37.

3. Súd po preskúmaní podmienok konania následne zistil, že uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.12.2000, vedené pod sp. zn.: Z-2-1K/332/1995 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

4. Súdny exekútor dňa 2.5.2013 doručil tunajšiemu súdu oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie v celkovej výške 28,63 eur vrátane 20% DPH.

5. Súd počas konania lustráciou v Obchodnom registri SR zistil, že oprávnený bol ako spoločnosť zrušená a ku dňu 17.9.2009 vymazaná z Obchodného registra. Výmazom oprávneného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia (ďalej len ako „OZ“) k jeho zániku bez právneho nástupcu a súčasne k strate procesnej subjektivity v nadväznosti na ustanovenie (ďalej len ako „CSP“).

6. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

7. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (v zmysle zásady per analógiám sa toto ustanovenie vzťahuje aj na konania zastavené ex lege).

10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. Podľa § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa , a vyhlášky MSSR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Z.z“) platnej do 30. júna 2006 ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

13. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eura) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

14. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eura).

15. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17. Súd konštatuje, že na základe uvedených skutočností a v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení sa exekúcia voči povinnému ex lege zastavila.

18. Súd pri posudzovaní otázky, ktorý z účastníkov exekučného konania znáša trovy exekúcie uvádza, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie povinný, pričom v danom prípade súd musel vychádzať i zo skutočnosti, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd z uvedeného dôvodu nemohol na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. Súd však lustráciou v Obchodnom registri Slovenskej republiky zistil, že povinný ako spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu a bol z Obchodného registra ku dňu 17.9.2009 ex offo vymazaný, z dôvodu ktorého súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani oprávneného. Takéto rozhodnutie o práve na náhradu trov exekúcie súdneho

exekútora je ústavne súladné (judikatúra Ústavného súdu SR č.k. -15 zo dňa 10.08.2016 hovorí, že: „zákonná úprava trov exekúcie účinná do 31.03.2017 negarantuje bezpodmienečne súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov konania, keď nemožno dobre vylúčiť prípad, keď na náhradu trov exekúcie objektívne nebude možné zaviazať ani povinného, ale ani oprávneného.“). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a ani oprávnenému, nakoľko ten ku dňu jeho výmazu z Obchodného registra Slovenskej republiky zanikla jeho procesná spôsobilosť. Bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie priamo zo zákona bolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, t.j. trovy exekúcie by mal znášať oprávnený, ktorý však zanikol bez právneho nástupcu, z dôvodu ktorého súdnemu exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 neprichádza do úvahy, pretože oprávnený ku dňu 17.9.2009 zanikol, čím stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania.

19. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn -11, -12, -11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak bola exekúcia zastavená a nie je možné zaviazať povinného na náhradu trov a zároveň tu nie je ani niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenie nie je prípustná.

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.